Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 76/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«... som od 18.1.2010 účastníčkou súdneho konania vedeného na Okresnom súde

Piešťany pod sp. zn. , v ktorom konaní sa žalobcovia žalobou doručenou súdu

dňa 18.1.2010 voči mne domáhajú vydania rozsudku, ktorým by som bola zaviazaná

zaplatiť im sumu 20 115,51 € s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia.

Predmetné súdne konanie ku dnešnému dňu nie je právoplatne skončené a Okresný

súd Piešťany (ako to nižšie uvediem) je po dlhú dobu a to napriek mojim viacnásobným

urgenciám nečinný.

Potom, čo mi súd v hore uvedenej veci žalobu doručil a ja som sa k tejto

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila svojim podaním zo dňa 3.11.2010,

Okresný súd Piešťany vydal dňa 9.12.2010 rozhodnutie, ktorým konanie v predmetnej veci

prerušil a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tom istom súde pod sp.zn.

.

Spomínané konanie, ktoré bolo dôvodom prerušenia konania, bolo právoplatne

skončené dňom 17.12.2015 vydaním uznesenia zo dňa 2.11.2015. ktorým súd predmetné

súdne konanie zastavil.

Právoplatnosťou spomínaného rozhodnutia tak odpadol dôvod prerušenia súdneho

konania, v ktorom som bola žalovaná a Okresný súd Piešťany tak mohol v predmetnej veci

ďalej konať.

Keď sa tak nestalo, požiadala som prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uvedený súd svojim listom zo dňa 21.12.2016 o pokračovanie v konaní.

Nakoľko táto moja žiadosť nedosiahla požadovaný cieľ a okresný súd bol vo veci

ďalej nečinný, podala som prostredníctvom svojho právneho zástupcu predsedníčke

Okresného súdu Piešťany sťažnosť na prieťahy, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa

16.5.2017 a na ktorú predsedníčka okresného súdu reagovala listom označeným ako

„Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti“ zo dňa 7.6.2017.

V spomínanom liste predsedníčka Okresného súdu Piešťany okrem iného uviedla,

že moju sťažnosť považuje za opodstatnenú a za vzniknuté prieťahy sa mi ospravedlňuje,

pričom vzhľadom k tomu, že vo veci sú vykonávané úkony smerujúce k vytýčeniu

pojednávania, nevykonala na odstránenie prieťahov iné opatrenia a dohliadne, aby vraj

po vykonaní predmetných úkonov bol vo veci termín pojednávania vytýčený.»

3. Sťažovateľka ďalej uviedla:

„Nakoľko ani moja sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke súdu nedosiahla

požadovaný efekt a do dnešného dňa vo veci nebol vytýčený termín pojednávania a okresný

súd je v predmetnej veci naďalej nečinný, nemám inú možnosť, ako obrátiť sa so svojou

sťažnosťou na Ústavný súd SR s návrhom, aby tento jednak skonštatoval porušovanie

mojich nižšie uvádzaných ústavných práv a práv zaručených medzinárodným dohovorom

zo strany okresného súdu Piešťany a tomuto aby prikázal konať v tejto mojej veci

bez zbytočných prieťahov.“

4. Keďže napriek uvedenému nebolo napadnuté konanie dosiaľ právoplatne

skončené, sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky , na

prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ako jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp.zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke , sa priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 1500,- € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré je jej Okresný súd Piešťany

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť sťažovateľke trovy jej právneho

zastúpenia v celkovej výške 325,42 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Romana

Cibulku. č.ú. 2104 0212 a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

8. Podľa môže ústavný súd odmietnuť

aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ).

12. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

13. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne.

14. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle (a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne

neopodstatnený (, , ).

15. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté

konanie začalo 18. januára 2010, keď bola okresnému súdu doručená žaloba, ktorou

sa žalobcovia voči sťažovateľke domáhali zaplatenia sumy 20 115, 51 € z titulu

bezdôvodného obohatenia. Napadnuté konanie bolo v súlade s návrhom sťažovateľky

uznesením okresného súdu prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. . Uvedené konanie podľa vyjadrenia v sťažnosti

bolo právoplatne skončené 17. decembra 2015. Na podanú sťažnosť sťažovateľky

na prieťahy v konaní doručenej okresnému súdu 16. mája 2017 reagovala predsedníčka

okresného súdu „Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti“ adresovaným

sťažovateľke, v ktorom sa za prieťahy v konaní ospravedlnila a konštatovala, že vo veci

sú vykonávané procesné úkony smerujúce k nariadeniu pojednávania, a preto nevykonala

žiadne iné opatrenia a súčasne konštatovala, že „dohliadne, aby po vykonaní predmetných

úkonov bol vo veci termín pojednávania vytýčený“.

Z overenia aktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd na okresnom súde

zistil, že žalobcovia podaním z 24. novembra 2017 zobrali svoj návrh späť, na základe čoho

okresný súd uznesením zo 4. januára 2018 rozhodol o zastavení napadnutého konania,

pričom uvedené uznesenie bolo doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu

sťažovateľky 29. januára 2018.

16. Ústavný súd v súvislosti so skutkovým stavom poukazuje na svoju štandardnú

judikatúru (napr. ), podľa ktorej skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu

uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti

na to podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie, a ďalej vo svojej judikatúre

(napr. , ) taktiež konštatoval, že prerušenie konania možno

považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania

postupom predvídaným zákonom, nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu

účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 . Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní.

17. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval

bez prieťahov, čo uznala aj predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy, no ústavný súd po odrátaní doby, keď bolo napadnuté konanie

prerušené, zohľadniac najmä doterajšiu dĺžku konania (3 roky) a všetky okolnosti danej

veci, dospel k záveru, že prieťahy v napadnutom konaní nedosiahli takú intenzitu,

že by v ich dôsledku došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2018