Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 76/2018
PDF · 150.79 KB
No categories available
III. ÚS 76/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 5/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 5/2010 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
«... som od 18.1.2010 účastníčkou súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Piešťany pod sp. zn. 7C/5/2010, v ktorom konaní sa žalobcovia žalobou doručenou súdu
dňa 18.1.2010 voči mne domáhajú vydania rozsudku, ktorým by som bola zaviazaná
zaplatiť im sumu 20 115,51 € s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia.
Predmetné súdne konanie ku dnešnému dňu nie je právoplatne skončené a Okresný
súd Piešťany (ako to nižšie uvediem) je po dlhú dobu a to napriek mojim viacnásobným
urgenciám nečinný.
Potom, čo mi súd v hore uvedenej veci žalobu doručil a ja som sa k tejto
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila svojim podaním zo dňa 3.11.2010,
Okresný súd Piešťany vydal dňa 9.12.2010 rozhodnutie, ktorým konanie v predmetnej veci
prerušil a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tom istom súde pod sp.zn.
Spomínané konanie, ktoré bolo dôvodom prerušenia konania, bolo právoplatne
skončené dňom 17.12.2015 vydaním uznesenia zo dňa 2.11.2015. ktorým súd predmetné
súdne konanie zastavil.
Právoplatnosťou spomínaného rozhodnutia tak odpadol dôvod prerušenia súdneho
konania, v ktorom som bola žalovaná a Okresný súd Piešťany tak mohol v predmetnej veci
ďalej konať.
Keď sa tak nestalo, požiadala som prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uvedený súd svojim listom zo dňa 21.12.2016 o pokračovanie v konaní.
Nakoľko táto moja žiadosť nedosiahla požadovaný cieľ a okresný súd bol vo veci
ďalej nečinný, podala som prostredníctvom svojho právneho zástupcu predsedníčke
Okresného súdu Piešťany sťažnosť na prieťahy, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa
16.5.2017 a na ktorú predsedníčka okresného súdu reagovala listom označeným ako
„Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti“ zo dňa 7.6.2017.
V spomínanom liste predsedníčka Okresného súdu Piešťany okrem iného uviedla,
že moju sťažnosť považuje za opodstatnenú a za vzniknuté prieťahy sa mi ospravedlňuje,
pričom vzhľadom k tomu, že vo veci sú vykonávané úkony smerujúce k vytýčeniu
pojednávania, nevykonala na odstránenie prieťahov iné opatrenia a dohliadne, aby vraj
po vykonaní predmetných úkonov bol vo veci termín pojednávania vytýčený.»
3. Sťažovateľka ďalej uviedla:
„Nakoľko ani moja sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke súdu nedosiahla
požadovaný efekt a do dnešného dňa vo veci nebol vytýčený termín pojednávania a okresný
súd je v predmetnej veci naďalej nečinný, nemám inú možnosť, ako obrátiť sa so svojou
sťažnosťou na Ústavný súd SR s návrhom, aby tento jednak skonštatoval porušovanie
mojich nižšie uvádzaných ústavných práv a práv zaručených medzinárodným dohovorom
zo strany okresného súdu Piešťany a tomuto aby prikázal konať v tejto mojej veci
bez zbytočných prieťahov.“
4. Keďže napriek uvedenému nebolo napadnuté konanie dosiaľ právoplatne
skončené, sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky , na
prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 5/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 5/2010 sa prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke , sa priznáva finančné
zadosťučinenie vo výške 1500,- € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré je jej Okresný súd Piešťany
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť sťažovateľke trovy jej právneho
zastúpenia v celkovej výške 325,42 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Romana
Cibulku. č.ú. SK38 0200 0000 0000 2104 0212 a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť
aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
11. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného
súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
12. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
13. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne.
14. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne
neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
15. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté
konanie začalo 18. januára 2010, keď bola okresnému súdu doručená žaloba, ktorou
sa žalobcovia voči sťažovateľke domáhali zaplatenia sumy 20 115, 51 € z titulu
bezdôvodného obohatenia. Napadnuté konanie bolo v súlade s návrhom sťažovateľky
uznesením okresného súdu prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 7 C 449/2008. Uvedené konanie podľa vyjadrenia v sťažnosti
bolo právoplatne skončené 17. decembra 2015. Na podanú sťažnosť sťažovateľky
na prieťahy v konaní doručenej okresnému súdu 16. mája 2017 reagovala predsedníčka
okresného súdu „Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti“ adresovaným
sťažovateľke, v ktorom sa za prieťahy v konaní ospravedlnila a konštatovala, že vo veci
sú vykonávané procesné úkony smerujúce k nariadeniu pojednávania, a preto nevykonala
žiadne iné opatrenia a súčasne konštatovala, že „dohliadne, aby po vykonaní predmetných
úkonov bol vo veci termín pojednávania vytýčený“.
Z overenia aktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd na okresnom súde
zistil, že žalobcovia podaním z 24. novembra 2017 zobrali svoj návrh späť, na základe čoho
okresný súd uznesením zo 4. januára 2018 rozhodol o zastavení napadnutého konania,
pričom uvedené uznesenie bolo doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu
sťažovateľky 29. januára 2018.
16. Ústavný súd v súvislosti so skutkovým stavom poukazuje na svoju štandardnú
judikatúru (napr. IV. ÚS 258/2011), podľa ktorej skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu
uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti
na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, a ďalej vo svojej judikatúre
(napr. I. ÚS 214/06, IV. ÚS 450/2011) taktiež konštatoval, že prerušenie konania možno
považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania
postupom predvídaným zákonom, nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne
procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu
účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie
zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní.
17. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval
bez prieťahov, čo uznala aj predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť
sťažovateľky na prieťahy, no ústavný súd po odrátaní doby, keď bolo napadnuté konanie
prerušené, zohľadniac najmä doterajšiu dĺžku konania (3 roky) a všetky okolnosti danej
veci, dospel k záveru, že prieťahy v napadnutom konaní nedosiahli takú intenzitu,
že by v ich dôsledku došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2018