Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 537/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. februára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti OZETA

NEO, a. s., Dopravná 9, Topoľčany, právne zastúpenej spoločnosťou Zvara advokáti s. r. o.,

Námestie SNP 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Peter Zvara, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1635/99 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti OZETA NEO, a. s., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom

pod sp. zn. Er 1635/99 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Levice vo veci vedenej pod sp. zn. Er 1635/99 p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti OZETA NEO, a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Levice p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti OZETA NEO, a. s., p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 551,19 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur a devätnásť centov), ktorú j e

Okresný súd Levice p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti Zvara advokáti s. r. o.,

Námestie SNP 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-17 z 12. septembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti OZETA NEO, a. s.

(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Levice (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1635/99 (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

«... Na Okresnom súde Levice je pod sp. zn. Er 1635/99 vedené spojené exekučné

konanie proti povinnému LEXIS, a.s., ku Bratke 5, Levice (ďalej aj „povinný 1“)

a povinnému S.I.D. s.r.o., ku Bratke 5, Levice (ďalej aj „povinný 2“). Veriteľom

a oprávneným v exekučnom konaní je sťažovateľ OZETA NEO, a.s. so sídlom Dopravná

2098/9, Topoľčany (pôvodným veriteľom pohľadávok voči povinnému 1 a povinnému 2 bola

Všeobecná úverová banka, a.s., v priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu

pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti VINACO HOLDINGS LIMITED a následne

spoločnosti OZETA NEO, a.s.) (Všeobecná úverová banka, a.s., VINACO HOLDINGS

LIMITED a OZETA NEO, a.s. ďalej aj ako „oprávnený“, OZETA NEO, a.s. ďalej aj ako

„Sťažovateľ“).»

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka „stručne“ popísala chronológiu úkonov

napadnutého exekučného konania a pokračovala:

„... Sťažnosťou na prieťahy v konaní zo dňa 28.05.2014 adresovanou predsedovi

okresného súdu sa Sťažovateľ domáhal, aby bola odstránená nečinnosť okresného súdu

a aby súd o rozvrhu výťažku z exekučnej dražby rozhodol. Sťažnosť bola podpredsedníčkou

Okresného súdu Levice vyhodnotená ako čiastočne opodstatnená.

... V exekučnom konaní nie je sporné, že súdny exekútor nevydal celý výťažok

z exekučnej dražby správcovi konkurznej podstaty, ale ponechal si sumu 68.336,10 eur

(2.058.693,40 Sk).

Predmetom rozhodovania okresného súdu nie je rozhodovanie o nezákonnom

postupe súdneho exekútora, ktorý mal do rúk správcu konkurznej podstaty vydať celú sumu

výťažku z exekučnej dražby a svoj nárok na zaplatenie trov exekučného konania si následne

prihlásiť do konkurzu ako pohľadávku proti podstate (táto skutočnosť už bola posudzovaná

v rámci konkurzného konania), okresný súd má rozhodnúť o rozvrhu výťažku z dražby

nehnuteľností povinného 1, po zohľadnení vydania časti výťažku správcovi konkurznej

podstaty.

Exekučný súd má povinnosť konať a rozhodnúť vo veci minimálne od 27.03.2012,

kedy mu oprávnený oznámil zrušenie konkurzu vedeného na majetok povinného 1.

... je zrejmé, že vec nie je ani po právnej ani po skutkovej stránke zložitá, skutkové

tvrdenia sú podložené listinnými dôkazmi a zo strany okresného súdu nie je potrebné

vykonať žiadne osobitné dokazovanie.

... je rovnako zrejmé, že aj pri aktívnom pôsobení oprávneného a aj samotného

Sťažovateľa, ak aj okresný súd konal, konal len formálne a vždy s časovým odstupom.

Po vrátení exekučného spisu z Krajského súdu v Nitre zostal okresný súd nečinný už

viac ako jeden rok.

Je teda zrejmé, že exekučný súd svojim pomalým, nesústredeným a nedôrazným

postupom nevytvára podmienky na riadny a spravodlivý výkon súdnej moci a ochranu práv

Sťažovateľa. Namiesto toho, aby okresný súd bez zbytočných prieťahov zabezpečil taký

výkon verejnej moci, ktorý nebude tolerovať svojvoľný výkon práva súdnym exekútorom,

svojou nečinnosťou udržiava protiprávny stav a zaťažuje povinnosťou predkladať dôkazy

a vyjadrovať sa k protiprávnemu konaniu súdneho exekútora Sťažovateľa ako oprávneného

v exekučnom konaní.

... Sťažovateľ je presvedčený, že nečinnosťou okresného súdu dochádza

k porušovaniu práva Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľ má právo, aby

bola jeho pohľadávka uspokojená z výťažku exekučnej dražby po odpočítaní trov exekúcie,

vyčíslených zákonným spôsobom a priznaných právoplatným uznesením súdom.

... Od vydania uznesenia, ktorým okresný súd neschválil rozvrh výťažku z exekučnej

dražby nehnuteľností povinného 1 a vyhovel námietkam účastníkov uplynuli viac ako dva

roky. K prieťahom v konaní však došlo už aj v konaní ktoré vydaniu vyššie citovaného

uznesenia predchádzalo. Sťažovateľ má záujem na ukončení exekučného konania; namiesto

toho, aby okresný súd Sťažovateľovi poskytol ochranu práv a právom chránených záujmov,

Sťažovateľ je dlhodobo nútený vynakladať zvýšenú pozornosť priebehu exekučného

konania, s čím sú spojené aj ďalšie finančné náklady vynakladané na právne zastupovanie

Sťažovateľa.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva, a to nie len deklaráciou porušenia a príkazom na ďalšie konanie bez

porušovania základného práva, ale najmä poskytnutím vyššieho stupňa ochrany. Sťažovateľ

preto žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 Eur, nakoľko okresný súd vo veci

riadne nekoná viac rokov, pričom nejde o vec zložitú a nie je potrebné vykonávať žiadne

dokazovanie.

Rovnako si Sťažovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sú

vyčíslené ako dva úkony právnej služby... celkom v sume 363,79 Eur.

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom rozhodol takto:

1. Základné právo spoločnosti OZETA NEO, a.s. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.

Er 1635/99 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Levice prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1635/99 konať

bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3000 Eur

(slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Levice povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 Eur

(slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú je Okresný súd Levice

Žilina povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 721/17 z 13. októbra 2017

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 31. októbra 2017.

3.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných okresným

súdom a účastníkmi konania v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... Sťažovateľ namieta prieťahy súdu v exekučnom konaní v trvaní viac ako dvoch

rokov v období od vydania uznesenia, ktorým súd neschválil rozvrh výťažku z exekučnej

dražby nehnuteľností povinného v 1. rade a vyhovel námietkam účastníkov s tým, že

k prieťahom v konaní došlo už aj v konaní, ktoré vydaniu vyššie citovaného uznesenia

predchádzalo.

Pokiaľ ide o namietané prieťahy za vyššie uvedené obdobie tak súd poukazuje na

skutočnosť, že na povinného v 1. rade LEXIS a. s., Levice, Ku Bratke č. 5, ,

(vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 27. 03. 2012) bol uznesením

Krajského súdu v Bratislave, č. k. zo dňa 17. 08. 2000 vyhlásený konkurz,

v dôsledku čoho bolo exekučné konanie prerušené a to s poukazom na ustanovenie § 14

ods. 1 písm. d/ o konkurze a vyrovnaní. Uznesením Krajského súdu

v Bratislave, č. k. zo dňa 24. 01 .2012 súd zrušil konkurz z dôvodu, že nie sú

predpoklady pre konkurz. Zároveň na povinného v 2. rade S.I.D. s.r.o., Ku Bratke č. 5,

Levice, (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa

28. 11. 2003) Krajský súd v Bratislave, č. k. zo dňa 09. 04. 2001 zamietol návrh

na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločnosti.

Z vyššie uvedených skutočností tak vyplýva, že v súvislosti s vyhlásením konkurzu a

jeho účinkami na súdne a iné konania (vrátane exekučného konania) sa vyhlásením

konkurzu ex lege takéto konania prerušujú, a preto súd alebo iný orgán nevydáva

rozhodnutie o prerušení konania. V týchto konaniach možno vždy pokračovať na návrh

správcu bez ohľadu na to, či úpadca má postavenie žalobcu alebo žalovaného.

... nemožno považovať obdobie počas ktorého bolo exekučné konanie zo zákona

prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na povinného za prieťahy v súdnom konaní.

Takéto prerušenie konania tak podľa nášho názoru možno považovať za prekážku postupu v

konaní podľa a nasl. , resp. a nasl. Civilného

sporového poriadku. Zo spisového materiálu nie sú zrejmé tiež žiadne subjektívne prieťahy

zákonného sudcu, ktoré by spôsobil v tomto exekučnom konaní. Okrem toho aj samotný

sťažovateľ - oprávnený sa podieľal na tom, že exekučná vec nemohla byť ukončená

v primeranom čase, pretože počas exekučného konania podával procesné návrhy, o ktorých

súd musel rozhodnúť resp. využíval opravné prostriedky.

Pokiaľ ide o namietanie prieťahov v exekučnom konaní v trvaní viac ako dva roky,

na ktoré poukazuje sťažovateľ z dôvodu, že súd neschválil výťažok z dražby nehnuteľností

povinného a vyhovel námietkam účastníkov, tak je potrebné uviesť, že počas tohto obdobia

exekučný súd vykonával úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia v exekučnom konaní...

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: (1.) zložitosť veci,

(2.) správanie účastníka konania a (3.) postup súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

Mám za to, že v predmetnom konaní sa jedná o skutkovo a právne zložitejšiu

exekučnú vec z dôvodu, že v rámci exekučného konania, v ktorom oprávnený vymáha od

povinného peňažný nárok, boli súdnym exekútorom speňažované nehnuteľnosti, pričom

bolo tiež potrebné rozhodovať o procesných návrhoch oprávneného, ako jeho právnych

predchodcov, povinných a súdneho exekútora a to o námietkach povinného v 1. a v 2. rade,

o návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, návrhu súdneho exekútora na schválenie

príklepu pri dražbe nehnuteľností, návrhu na rozhodnutie o námietkach proti rozvrhu

výťažku z dražby nehnuteľnosti s návrhom na schválenie rozvrhu výťažku, návrhu na zmenu

účastníka konania, návrhu na zastavenie exekučného konania, ako aj o návrhu na zmenu

oprávneného. Súd taktiež rozhodoval o spojení konaní vedených pod sp. zn.

a na spoločné konanie s tým, že vec sa vedie pod sp. zn. .

Okrem toho predmetná exekučná vec bola tiež predložená odvolaciemu súdu z dôvodu

podaného odvolania súdnym exekútorom proti rozhodnutiu, ktorým súd vyhovel vzneseným

námietkam proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti a neschválil rozvrh výťažku

z dražby nehnuteľnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti predmetná exekučná vec nie je v súčasnej

dobe do dnešného dňa právoplatne skončená, čo však bolo zapríčinené povinnosťou súdu

rozhodovať o procesných návrhoch strán exekučného konania ako aj vyhlásením konkurzu

na jedného z povinných. Aj keď exekučné konanie je poznačené určitými obdobiami

nečinnosti súdu, tak tie boli objektívneho charakteru, pričom v exekučnom konaní nebolo

zistené dlhšie obdobie nečinnosti, ktoré by malo subjektívny charakter.

Okresný súd Levice Vám zároveň oznamuje, že súhlasí s tým, aby sa od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti upustilo, pretože podľa nášho názoru od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.1 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedol:

„... Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že Sťažovateľ nenamietal nečinnosť Okresného

súdu Levice za obdobie, kedy bolo exekučné konanie ex lege prerušené.

Sťažovateľ, resp. jeho právny predchodca na strane oprávneného, upozornil Okresný

súd Levice o tom, že konkurz vedený na majetok dlžníka - povinného 1/ bol právoplatne

zrušený a súd je povinný právoplatne rozhodnúť o rozvrhu výťažku z exekučnej dražby.

Z uvedeného je zrejmé, že k prieťahom v činnosti Okresného súdu Levice nedošlo

v čase, keď rozhodoval o námietkach povinných, návrhu na odklad exekúcie alebo

o príklepe v exekučnej dražbe; námietka predsedu Okresného súdu Levice je preto v tejto

časti bezpredmetná, pretože za nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť Okresného súdu Levice

považuje sťažovateľ konanie v období až po zrušení konkurzu vedeného na majetok

povinného 1/.

Sťažovateľ nesúhlasí s vyjadrením predsedu Okresného súdu Levice, že vec je

skutkovo a právne zložitá.

Skutkovo a právne v tomto exekučnom konaní nemohlo byť zložité ani rozhodnutie

o zmene účastníka exekučného konania na strane oprávneného, ani rozhodnutie o návrhu

súdneho exekútora na zastavenie konania a rovnako nemôže byť v danej veci právne zložité

ani rozhodnutie o trovách exekúcie.

... napriek tomu, že do 06.08.2014 boli súdu predložené vyjadrenia účastníkov

konania v súvislosti s rozhodnutím súdu o námietkach proti rozvrhu výťažku z exekučnej

dražby a odvolaním súdneho exekútora, súd konal až dňa 26.01.2015, keď predložil spis na

rozhodnutie o odvolaní súdneho exekútora Krajskému súdu v Nitre. Po vrátení spisu

z Krajského súdu v Nitre dňa 20.05.2015, keď odvolací súd z dôvodu nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Levice vo veci odvolania súdneho exekútora ani

nerozhodoval, zostal Okresný súd Levice nečinný až do 29.09.2017, kedy vydal nové

rozhodnutie o námietkach proti rozvrhu výťažku z exekučnej dražby. Okresný súd Levice

teda vo veci znovu nekonal viac ako dva roky.

Sťažovateľ nesúhlasí s vyjadrením predsedu Okresného súdu Levice, že aj keď je

exekučné konanie poznačené určitými obdobiami nečinnosti súdu, tieto boli objektívneho

charakteru a nebolo zistené dlhšie obdobie nečinnosti, ktoré by malo subjektívny charakter.

... Sťažovateľ... trvá na tom, že jeho sťažnosť na postup Okresného súdu Levice je

dôvodná.

Sťažovateľ týmto zároveň oznamuje, že súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky o prijatej sťažnosti rozhodol bez ústneho pojednávania.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si ústavný súd zapožičal) ústavný

súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn.

Er 1635/99:

Dňa 21. júna 1999 na návrh oprávnenej Všeobecnej úverovej banky, a. s. (ďalej len

„VÚB“), požiadal súdny exekútor Mgr. Ladislav Bango (ďalej len „súdny exekútor“)

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinným LEXIS, a. s. (ďalej aj „povinný

1“), a S.I.D., s. r. o. (ďalej aj „povinný 2“, spolu aj „povinní“), na vymoženie istiny

38 000 000 Sk spolu s úrokmi z omeškania a trovami exekučného konania.

Dňa 22. júna 1999 okresný súd vydal poverenie č. 5402*004672.

Dňa 8. júla 1999 súdny exekútor podal okresnému súdu návrh na rozhodnutie

o námietkach povinných proti upovedomeniu a začatí exekúcie.

Dňa 27. augusta 1999 okresný súd uznesením č. k. -42 námietkam

povinných nevyhovel.

Dňa 28. augusta 1999 povinní podali návrh „na odklad a následné zastavenie

exekúcie“.

Dňa 14. októbra 1999 súdny exekútor navrhol okresnému súdu nepovoliť odklad

exekúcie.

Dňa 16. februára 2000 súdny exekútor podal okresnému súdu návrh na schválenie

príklepu pri dražbe nehnuteľností proti povinnému 1.

Dňa 13. marca 2000 okresný súd uznesením č. k. -56 nepovolil odklad

predmetnej exekúcie.

Dňa 28. marca 2000 povinní oznámili okresnému súdu, že sa vzdávajú odvolania

proti uvedenému uzneseniu.

Dňa 20. apríla 2000 okresný súd vyzval súdneho exekútora, aby opravil návrh na

schválenie príklepu pri dražbe nehnuteľností.

Dňa 2. mája 2000 súdny exekútor doručil okresnému súdu opravený návrh na

schválenie príklepu pri dražbe nehnuteľností.

Dňa 4. mája 2000 okresný súd uznesením č. k. -71 spojil na spoločné

konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. Er 1635/99 a sp. zn. Er 1641/99 s tým, že

vec sa bude viesť pod sp. zn. Er 1635/99, a zároveň schválil príklep udelený pri dražbe

nehnuteľností.

Dňa 9. júna 2000 bola okresnému súdu doručená zmluva o vymáhaní postúpenej

pohľadávky, v zmysle ktorej VÚB postúpila predmetnú pohľadávku Slovenskej

konsolidačnej, a. s.

Dňa 13. júna 2000 bol okresnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na

rozhodnutie o námietkach proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností s návrhom na

schválenie rozvrhu z výťažku. Proti rozvrhu výťažku z exekučnej dražby vzniesli námietku

účastníci exekučného konania, a to povinný 1, ako aj oprávnená VÚB a účastníci v štádiu

konania o rozvrhu Colný úrad Štúrovo a Daňový úrad Levice.

Dňa 17. augusta 2000 Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.

vyhlásil na majetok povinného 1 konkurz. Napadnuté exekučné konanie sa podľa § 14

ods. 1 písm. d) o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov prerušilo.

Dňa 24. marca 2011 bolo okresnému súdu oznámené, že zmluvou o postúpení

pohľadávok v predmetnom konaní je oprávnenou osobou VINACO HOLDINGS LIMITED

(ďalej len „VINACO“) so sídlom na Cypre.

Dňa 29. marca 2012 VINACO oznámilo okresnému súdu, že Krajský súd

v Bratislave uznesením č. k. -587 z 24. januára 2012 konkurz vedený na majetok

povinného 1 zrušil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. marca 2012), a preto žiada

o pokračovanie v exekučnom konaní.

Dňa 29. mája 2012 bol okresnému súdu doručený návrh exekútora na zastavenie

exekúcie, pretože tak povinný 1, ako aj povinný 2 boli vymazaní z obchodného registra.

Dňa 20. júna 2012 bol okresnému súdu doručený súhlas VINACO so vstupom do

exekučných konaní namiesto pôvodného oprávneného.

Dňa 3. júla 2012 okresný súd uznesením č. k. -194 vyhovel návrhu na

zmenu oprávneného. Toto rozhodnutie bolo opravené uznesením č. k. -198

z 28. augusta 2012, čo sa týka označenia nového oprávneného – VINACO.

Dňa 28. decembra 2012 sa oprávnený VINACO vyjadril k návrhu na zastavenie

exekúcie.

Dňa 9. apríla 2013 okresný súd vyzval súdneho exekútora, ako aj VINACO, aby

doplnili svoje podania odpoveďami na položené otázky.

Dňa 17. apríla 2013 súdny exekútor reagoval na otázky okresného súdu a oprávnený

VINACO tak učinil 23. apríla 2013.

Dňa 5. septembra 2013 bol okresnému súdu doručený návrh na zmenu oprávneného

z VINACO na OZETA NEO, a. s., teda na sťažovateľku, na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok.

Dňa 26. februára 2014 okresný súd uznesením č. k. -273 vyhovel návrhu

na zmenu oprávneného, a tak novou oprávnenou sa stala sťažovateľka. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 3. marca 2014.

Dňa 30. mája 2014 vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením č. k. Er 1635/99-

282 neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností.

Dňa 30. júna 2014 súdny exekútor podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.

Dňa 10. júla 2014 okresný súd zaslal odvolanie účastníkom konania na vyjadrenie.

Tí zaujali stanovisko k tomuto odvolaniu v období od 15. júla 2014 do 6. augusta 2014.

Dňa 18. februára 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní súdneho exekútora.

Dňa 20. mája 2015 bol spis vrátený z krajského súdu „ako bezdôvodne predložený“,

pretože vo veci mal proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodovať sudca súdu

prvého stupňa.

Dňa 29. septembra 2017 sudkyňa okresného súdu uznesením č. k. -353

vyhovela námietkam proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností a neschválila rozvrh

výťažku z dražby nehnuteľností.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 1635/99 dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

(ako aj podľa dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto

vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie

odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie

o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani

a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach

nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť

poskytnutá súdna ochrana (napr. , ).

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, pretože

napadnuté exekučné konanie je z hľadiska zložitosti veci štandardným konaním tvoriacim

frekventovanú súčasť agendy okresných súdov.

11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka sa stala účastníčkou konania 18. septembra

2012 a jej správaním neboli vyvolané zbytočné prieťahy v napadnutom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky došlo k procesnoprávnemu

nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného účastníka konania na strane žalobcu, a to

na základe singulárnej sukcesie (na základe zmluvy o postúpení pohľadávok). Keďže

singulárna sukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva automaticky aj

procesno-právne nástupníctvo (sukcesiu), okresný súd musel o pripustení tejto zmeny

rozhodnúť a uznesením č. k. -194 z 3. júla 2012 vyhovel návrhu na zmenu

oprávneného v prospech sťažovateľky. Uznesenie č. k. -194 v spojení

s opravným uznesením č. k. -198 nadobudlo právoplatnosť 18. septembra 2012.

Keďže pri zmene účastníkov nedochádza k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale

k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m.

, ), ústavný súd nemal pochybnosť o tom, že sťažovateľka môže

uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto

zmene predchádzalo.

11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že napadnuté konanie bolo od 17. augusta 2000 do 2. marca

2012 prerušené podľa o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie sp. zn. )

konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde

k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom, nemožno

v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . V prípadoch, keď je konanie

prerušené zo zákona, už z povahy veci neprichádza do úvahy, aby v ňom dochádzalo

k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože

doba, počas ktorej je konanie prerušené, závisí od iných faktorov, konkrétne v danej veci od

dĺžky konkurzného konania ().

Vzhľadom na prerušenie napadnutého konania ex offo okresný súd nemohol

dlhodobo vykonávať v prerušenom konaní žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov, a to až do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu

v Bratislave č. k. -587 z 24. januára 2012, ktorým bol konkurz vedený na

majetok povinného 1 zrušený. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. marca 2012.

Keďže sťažovateľka obdobie pred prerušením konania nenamietala, obdobie, ktoré je

predmetom tohto ústavnoprávneho prieskumu, možno vymedziť od 2. marca 2012.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní od 23. apríla 2013

do 26. februára 2014 (desať mesiacov) a od 6. augusta 2014 do 29. septembra 2017 (takmer

tri roky) bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný, resp. jeho

postup nebol efektívny a sústredený. Obdobie od 18. februára 2015 do 20. mája 2015, keď

bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku, bolo

treba posúdiť ako neefektívne, keďže odvolací súd musel vrátiť vec okresnému súdu bez

rozhodnutia „ako bezdôvodne predložený“, pretože vo veci mal proti rozhodnutiu vyššieho

súdneho úradníka rozhodovať sudca súdu prvého stupňa.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Uvedená nečinnosť a nesústredená činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas takmer štyroch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré

mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako oprávnená od

3. marca 2014 v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej

nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

12. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3 000 €, „nakoľko okresný súd vo veci riadne nekoná viac rokov, pričom nejde o vec zložitú

a nie je potrebné vykonávať žiadne dokazovanie“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

vzhľadom aj na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, považuje za primerané vo výške

1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol na to, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr.

), ako aj na skutočnosť, že sťažovateľka je právnickou osobou, ktorá sa stala

účastníčkou konania od 3. marca 2014 a v období pred uvedeným dátumom ani nemohla

mať prirodzene žiadnu ujmu, ktorá by vyplývala zo zbytočných prieťahov v napadnutom

konaní.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

14. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 28. júla 2016

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 31. októbra 2017). Za dva úkony

vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume

dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 patrí odmena v sume 147,33 €

a režijný paušál v sume 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovo sumu 459,33 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 91,86 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú

celkovo sumu 551,19 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

15. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. februára 2018