Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 75/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2005

v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť G. N., bytom B., Maďarská republika, zastúpeného

advokátom JUDr. Z. H., D. S., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo G. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. G. N. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Liptovský Mikuláš

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. G. N. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 114 Sk (slovom

jedenásťtisícstoštrnásť slovenských korún), ktorú je Okresný súd Liptovský Mikuláš

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Z. H., D. S., do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo

16. marca 2005 č. k. –22 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť G. N., bytom B., Maďarská republika (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Z. H., D. S., ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

sa začalo podaním žaloby z 2. novembra 2000, ktorou sa právna predchodkyňa sťažovateľa

Z. L. (ďalej len „žalobkyňa“) domáhala od žalovanej JUDr. A. V. (ďalej len „žalovaná“)

zaplatenia 855 000 Sk s príslušenstvom z titulu dlžného nájomného za užívanie jej

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a súčasne zaplatenia 584 000 Sk

s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalovanou z neoprávneného

prenajímania nehnuteľnosti patriacej žalobkyni bez jej súhlasu. Po smrti žalobkyne sa

účastníkom konania stal ako jediný dedič jej synovec (sťažovateľ). Podľa tvrdenia

sťažovateľa konanie okresného súdu je aj napriek jeho opakovaným urgenciám poznačené

zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje doba jeho právnej neistoty a odďaľuje sa

právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Odporca, Okresný súd v Liptovskom

Mikuláši prvé súdne pojednávanie vytýčil na deň 19. 1. 2001 a následne druhé

pojednávanie na deň 21. 2. 2001. Právny zástupca neb. Z. L. listom zo dňa 16. 2. 2001 však

oznámil súdu, že žalobkyňa zomrela a jediným dedičom zo zákona a na základe závetu po

nebohej je jej synovec, G. N. Právny zástupca nebohej zároveň k predmetnému listu ako

prílohu priložil plnomocenstvo od G. N. na zastupovanie v predmetnom konaní a požiadal

o vytýčenie pojednávania v najskoršom možnom termíne.

Nastali teda prekážky postupu konania na strane účastníka konania - žalobkyne.

Odporca, Okresný súd v Liptovskom Mikuláši mal možnosť postupovať podľa § 107 ods. 3

: „Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo

odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie

o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.“

Pre úvahu, či treba konanie prerušiť podľa cit. znenia predmetného ustanovenia bude

v týchto prípadoch rozhodujúce, či povaha veci pripúšťa, aby sa dedičmi pokračovalo skôr,

než sa skončí konanie o dedičstve. Bude to tak spravidla v prípade, ak budú v konaní

zabezpečené všetky procesné práva do úvahy prichádzajúcich dedičov. V podobných

prípadoch teda majú súdy dve možnosti, buď prerušia konanie do skončenia konania

o dedičstve, alebo konanie neprerušia a pokračujú s dedičmi účastníka ak sú ich všetky

procesné práva zabezpečené. V našom prípade odporca, Okresný súd v Liptovskom

Mikuláši nielenže neprerušil konanie, ale ani nepokračoval v nej, hoci súdu bolo okamžite

oznámené, že jediným dedičom je sťažovateľ a plná moc bola priložená spolu s oznámením

dňa 16. 2. 2001. Čo sa týka procesných práv účastníka situácia bola z právneho hľadiska

jasná, boli zabezpečené všetky procesné práva, teda súd keď už neprerušil konanie, mal

k dispozícií všetky podklady k tomu, aby mohol pokračovať. Týmto postupom súdu došlo

prvýkrát v priebehu konania k zbytočným prieťahom v konaní. (...)

Sťažovateľ porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

vidí v nečinnosti Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši najmä vtom, že rozsudok odporcu

zo dňa 27. 8. 2003 bol písomne vyhotovený a doručený sťažovateľovi s oneskorením

o 4 mesiace a 29 dní. Týmto postupom súdu došlo druhýkrát v priebehu konania

k zbytočným prieťahom v konaní. (...)

Tým, že odporca, Okresný súd v Liptovskom Mikuláši neprerušil predmetné konanie

od 16. 2. 2001, kedy právny zástupca oznámil súdu, že žalobkyňa zomrela a jediným

dedičom zo zákona a na základe závetu je jej synovec, G. N., mal by pokračovať v zmysle

príslušných ustanovení . Napriek tomu Okresný súd

v Liptovskom Mikuláši ďalší procesný úkon vykonal až dňa 30. 6. 2003, teda po 2 rokoch

a 4 mesiacoch, kedy uznesením ustanovil tlmočníka pre sťažovateľa a zároveň vytýčil súdne

pojednávanie na deň 13. 8. 2003. Týmto konaním odporca spôsobil zbytočné prieťahy

v konaní. (...)

Z uvedeného vyplýva, že odo dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. dňa

2. 11. 2000 Okresný súd v Liptovskom Mikuláši predmetný spor s konečnou platnosťou

nevyriešil. Zo súdneho spisu, sp. zn. podľa navrhovateľa nepochybne vyplýva,

že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej

veci vedeného pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši majú podiel predovšetkým

nedostatky v činnosti tohoto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo viedlo k zbytočným

prieťahom v konaní.»

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

s odôvodnením, že „sa domnieva, že doba jednak 28 mesiacov, a následne bezmála

5 mesiacov počas ktorých bol Okresný súd v Liptovskom Mikuláši nečinný, je ničím

neospravedlniteľná. Účastník konania má právo na konanie bez prieťahov a toto právo

odporca nemôže, ani vzhľadom na jeho subjektívne pomery porušovať. Prebiehajúce

konanie má svoj dopad aj v oblasti týkajúcej sa majetkových pomerov a iných právnych

vzťahov sťažovateľa. Ak takýto stav navodzuje svojou nečinnosťou orgán, ktorého úlohou je

ochrana zákonnosti, vyvoláva to v sťažovateľovi stratu dôvery k tomuto orgánu. Sťažovateľ

jednak vidí nemajetkovú ujmu v pocitoch márnosti a nespravodlivosti sprevádzajúcich

porušovanie jeho základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov a v druhom

rade v konkrétnych okolnostiach prípadu a v jeho pocitoch neistoty, krivdy a úzkosti

vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu nerozhodol a ani plynule nekonal

v jeho spore. (...)

Vychádzajúc z uvedeného a zohľadňujúc skutočnosť, že Okresný súd v Liptovskom

Mikuláši svojim konaním v predmetnej veci podľa sťažovateľa zapríčinil zbytočné prieťahy

v konaní, sťažovateľ žiada v zmysle čl. 127 ods. 3 aby Ústavný súd Slovenskej republiky mu

priznal finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši v konaní

o zaplatenie 855.000,- Sk s príslušenstvom a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

584.000,- Sk s príslušenstvom, č. k. porušila právo G. N., bytom B., Maďarská

republika, upravené v a v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Liptovskom Mikuláši

konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. bez

prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie vo

výške 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Liptovskom

Mikuláši povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Liptovskom Mikuláši je povinný nahradiť G. N. do 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle z. č. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy

právneho zastúpenia v celkovej výške 11.114,- Sk (v zmysle vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, za prevzatie, prípravu; vyhotovenie právneho podania, teda 2 x hlavný

úkon á 4.534,- Sk a 2 x režijný paušál á 136,- Sk, t. j. 9.340,- Sk a 19 % DPH vo výške

1.774,- Sk, teda celkom ,- Sk) na účet advokáta JUDr. Z. H., D. S.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka JUDr. I. Ž. listom sp. zn. Spr. 2023/04

z 9. februára 2005 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu listom z 8. júla 2005.

2. 1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov v predmetnom konaní okrem iného uviedla: „(...) v predmetnej veci súd nekonal od

7. 8. 2002 do 30. 6. 2003, čo bolo pravdepodobne spôsobené počtom vecí, ktoré sudca

JUDr. J. M., v tom čase vybavoval. Ďalšia nečinnosť súdu bola po vyhlásení rozhodnutia,

keď rozsudok zo dňa 27. 8. 2003 nebol vyhotovený v zákonnej 30-dňovej lehote. Zistené

prieťahy vzhľadom na stav agendy tunajšieho súdu nepovažujem za zbytočné, okrem

prieťahov vo vyhotovovaní rozsudku vo veci samej.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedol: „Je nesporné, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši v predmetnej

veci vykonal procesné úkony uvedené vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu zo dňa

09. 02. 2005, avšak sťažovateľ sa nestotožňuje s názorom predsedníčky okresného súdu,

cit.: zistené prieťahy vzhľadom na stav agendy tunajšieho súdu nepovažujem za zbytočné,

okrem prieťahov vo vyhotovovaní rozsudku vo veci samej, nakoľko:

Nadmernou zaťaženosťou sudcov a nedostatočným obsadením súdu potrebným

počtom sudcov nemožno odôvodniť (ospravedlniť) nedostatky v organizácii procesných

úkonov súdu. (...) Počet nevybavených vecí, ktoré má súd rozhodnúť môže byť objektívnym

stavom, ale tiež môže byť následkom pretrvávajúcich nedostatkov v organizácii práce súdu

alebo pomalého postupu osôb konajúcich v mene súdu. (...)

Okrem už uvedeného sťažovateľ sa nestotožňuje s názorom predsedníčky okresného

súdu, cit: v predmetnej veci súd nekonal od 7. 8. 2002 do 30. 6. 2003, čo bolo

pravdepodobne spôsobené počtom vecí, ktoré sudca JUDr. J. M. v tom čase vybavoval,

nakoľko:

Ako už bolo uvedené v sťažnosti zo dňa 6. 4. 2004, umretím účastníčky konania

nastali prekážky postupu konania na strane účastníka konania - žalobkyne. Odporca,

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši mal možnosť postupovať podľa (...)

Teda odporca vo veci nekonal - nevykonal žiaden procesný úkon - od 16. 2. 2001 (a nie od

7. 8. 2002 ako uvádza predsedníčka okresného súdu, vtedy totiž právny zástupca

sťažovateľa predložil fotokópiu osvedčenia o dedičstve) až do 30. 6. 2003, kedy súd

ustanovil tlmočníka.

Zo súdneho spisu, sp. zn. podľa sťažovateľa nepochybne vyplýva, že na

vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci

vedeného pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši majú podiel predovšetkým

nedostatky v činnosti tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo viedlo k zbytočným

prieťahom v konaní.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na

ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva - ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. , , ).

V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku

2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj

Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája

2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005

sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj

Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že

veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného

súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je

uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

- 6. november 2000 - žalobkyňa sa žalobou podanou okresnému súdu domáhala

od žalovanej zaplatenia 855 000 Sk s príslušenstvom z titulu dlžného nájomného za

užívanie jej spoluvlastníckeho podielu a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

584 000 s príslušenstvom z titulu jeho neoprávneného získania žalovanou prenájmom

nehnuteľností patriacich žalobkyni bez jej súhlasu;

- 8. november 2000 - okresný súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku;

- 20. november 2000 - žalobkyňa zaplatila súdny poplatok;

- 24. november 2000 - okresný súd vyzval príslušný katastrálny úrad na zaslanie listu

vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam;

- 6. december 2000 - okresnému súdu bol doručený vyžiadaný list vlastníctva (z ktorého

bolo zrejmé, že kúpnou zmluvou sp. zn. V 1829/2000 z 22. augusta 2000 žalobkyňa

scudzila svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach manželom K.), okresný

súd nariadil pojednávanie na 19. január 2001 a súčasne si vyžiadal súvisiace spisy

tamojšieho súdu a Okresného úradu L. M., katastrálneho odboru;

- 19. december 2000 - okresnému súdu bol doručený vyžiadaný spis Okresného úradu

L. M., katastrálneho odboru, sp. zn. V 1829/2000;

- 17. január 2001 - žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 19. januára 2001

a žiadala o jeho odročenie;

- 19. január 2001 - pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti účastníkov

odročené na 21. február 2001;

- 19. február 2001 - právny zástupca žalobkyne oznámil okresnému súdu, že žalobkyňa

zomrela 13. februára 2001 a že jej jediným dedičom je sťažovateľ;

- 21. február 2001 - pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zistenia okruhu

dedičov po žalobkyni s tým, že okresný súd v dedičskej kancelárii tamojšieho súdu zistil, že

dedičské konanie po zomrelej žalobkyni je vedené pod sp. zn. D 171/01;

- 7. august 2002 - právny zástupca žalobkyne predložil okresnému súdu plnomocenstvo na

zastupovanie sťažovateľa v spore, ako aj osvedčenie o dedičstve po žalobkyni z 24. júna

2002, z ktorého bolo zrejmé, že jediným dedičom po žalobkyni je sťažovateľ, a súčasne

žiadal nariadenie pojednávania;

- 21. február 2003 - okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či sa

sťažovateľ ustanoví na nariadené pojednávanie a či je potrebné na jeho vypočutie ustanoviť

tlmočníka;

- 10. marec 2003 - okresnému súdu bolo oznámené, že sťažovateľ nežiada ustanoviť

tlmočníka s tým, že tlmočiť bude jeho právny zástupca, a súčasne právny zástupca

sťažovateľa žiadal o nariadenie pojednávania;

- 30. jún 2003 - okresný súd nariadil pojednávanie na 13. august 2003 a uznesením

ustanovil pre potreby tohto pojednávania tlmočníka;

- 13. august 2003 - po vypočutí účastníkov a predložení vyjadrenia žalovanej k sporu,

ktorým namietala nedostatok aktívnej legitimácie na strane sťažovateľa a v ktorom vzniesla

námietku premlčania ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia, bolo pojednávanie

odročené na 27. august 2003 s cieľom zistiť, či mesto L. M. udelilo súhlas na uzavretie

nájomnej zmluvy z 26. septembra 1995 medzi žalobkyňu a žalovanou v súlade s § 3 ods. 2

o nájme a podnájme nebytových priestorov, z uzavretia ktorej sa

žalobkyňa domáhala zaplatenia dlžného nájomného;

- 19. august 2003 - mesto L. M. oznámilo okresnému súdu, že zo strany mesta nebol

žalobkyni a žalovanej udelený súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy;

- 25. august 2003 - okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa k sporu;

- 27. august 2003 - okresný súd po vypočutí účastníkov rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť

sťažovateľovi 855 000 Sk s príslušenstvom a vo zvyšnej časti (vydanie bezdôvodného

obohatenia) žalobu sťažovateľa zamietol (rozsudok bol vypracovaný v písomnej forme

19. februára 2004);

- 9. marec 2004 - žalovaná sa odvolala proti rozsudku, ktorý jej, ako aj sťažovateľovi bol

doručený 24. februára 2004;

- 10. marec 2004 - okresný súd uznesením uložil žalovanej zaplatiť súdny poplatok za

odvolanie a sťažovateľa vyzval na vyjadrenie k odvolaniu;

- 18. marec 2004 - žalovaná zaplatila súdny poplatok za odvolanie;

- 25. marec 2004 - spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na

rozhodnutie o odvolaní žalovanej;

- 9. december 2004 - krajský súd uznesením sp. zn. v zamietajúcej časti

rozsudok okresného súdu nechal nedotknutý, pretože nebol napadnutý odvolaním, a vo

zvyšnej časti rozsudok zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie;

- 8. február 2005 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- od 14. februára 2005 do 29. marca 2005 - spis bol zapožičaný ústavnému súdu;

- 2. máj 2005 - právny zástupca sťažovateľa urgoval nariadenie pojednávania;

- 3. máj 2005 - okresný súd nariadil pojednávanie na 21. jún 2005;

- 21. jún 2005 - po vypočutí právnych zástupcov účastníkov a po tom, ako okresný súd

pripustil zmenu žalobného petitu tak, že sťažovateľ sa domáha od žalovanej zaplatenia

855 000 Sk s príslušenstvom nie z titulu dlžného nájomného, ale z titulu dlžnej ceny

za užívanie spoluvlastníckeho podielu, bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom

poskytnutia lehoty právnemu zástupcovi žalovanej na zaujatie stanoviska k pripustenej

zmene žalobného petitu.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m.

, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa

toto právo objektívne realizovalo (m. m. ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (napr. predmet sporu), a to

najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosti veci (1), správania účastníka

konania (2) a postupu súdu (3).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zaplatenie 855 000 Sk s príslušenstvom z titulu dlžného nájomného

a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 584 000 s príslušenstvom vedenom pod

sp. zn. , v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalobca (právny nástupca po

pôvodnej žalobkyni), došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti s hodnotením podľa uvedených kritérií ústavný súd konštatuje, že

v prípade sťažovateľa došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene

pôvodného účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe univerzálnej sukcesie

(dedenie). Keďže univerzálna sukcesia (na rozdiel od singulárnej sukcesie) vyvoláva

automaticky aj procesno-právne nástupníctvo (sukcesiu), konajúci súd nemusel o pripustení

tejto zmeny rozhodnúť svojím uznesením. Keďže pri zmene účastníkov nedochádza

k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už

existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m. ), ústavný súd nemal pochybnosť

o tom, že sťažovateľ môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre

štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.

1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd z obsahu spisu nezistil v doterajšom

priebehu konania žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti

posudzovanej veci, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť, resp. odôvodniť doterajší priebeh

konania. Napokon aj predsedníčka okresného súdu uviedla „nejedná sa o mimoriadne

skutkovo a právne zložitú vec“.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil

žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ (alebo jeho právna

predchodkyňa) nejakým spôsobom prispel k doterajšej dĺžke konania a ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k prieťahom. Okresný súd vo svojom citovanom vyjadrení uviedol,

že „sťažovateľ G. N. nespôsobil prieťahy v konaní“.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nepreukázal vo veci

relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 21. februára 2001 (z dôvodu úmrtia žalobkyne okresný súd odročil pojednávanie na

neurčito) - do 30. júna 2003 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 2 roky

a 4 mesiace. Zo súdneho spisu pritom vyplýva, že v čase od 21. februára 2001, keď za

účelom zistenia okruhu prípadných dedičov po zomrelej žalobkyni okresný súd odročil

pojednávanie na neurčito, až do 7. augusta 2002, keď právny zástupca sťažovateľa

okresnému súdu predložil právoplatné osvedčenie o dedičstve po žalobkyni, okresný súd

z procesného hľadiska nezaujal k veci žiadne stanovisko, t. j. ani vo veci nekonal

s potencionálnym dedičom žalobkyne, ktorého meno bolo okresnému súdu oznámené ešte

19. februára 2001 a údaje o ňom si okresný súd mal možnosť zistiť aj z dedičského spisu

sp. zn. D 171/01, ani konanie uznesením neprerušil. V tejto súvislosti ústavný súd

konštatuje, že výsledok dedičského konania mohol mať síce význam pre určenie okruhu

účastníkov predmetného konania, avšak v prípade, že okresný súd v predmetnom konaní

dospel k takémuto záveru, mohol a mal podľa

(ďalej len „OSP“) konanie prerušiť, a tak svojím postupom zabrániť vzniku zbytočných

prieťahov v uvedenom konaní. Ani po 7. auguste 2002, keď okresný súd mal k dispozícii

právoplatné osvedčenie o dedičstve po žalobkyni, nekonal plynulo a pojednávanie nariadil

až 30. júna 2003, teda po viac ako 10 mesiacoch;

- od 27. augusta 2003 (okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok) - do 19. februára 2004

(okresný súd vypracoval rozsudok v písomnej forme), t. j. v rozpore s

(v tom čase účinného), okresnému súdu trvalo vyhotovenie rozsudku viac ako 5 mesiacov.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 2007/04 z 9. marca 2004

k sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní uznala prieťahy v konaní vzniknuté

oneskoreným vyhotovením a odoslaním rozsudku, napokon tento prieťah v konaní

predsedníčka okresného súdu uznala aj vo vyjadrení k sťažnosti z 9. februára 2005.

Okresný súd tak v dôsledku svojej nečinnosti spôsobil prieťahy v konaní viac ako

3,5 roka.

V súvislosti s obranným tvrdením predsedníčky okresného súdu, že „zistené

prieťahy vzhľadom na stav agendy tunajšieho súdu nepovažujem za zbytočné“, ústavný

súd opakovane uviedol (m. m. , , , ,

), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť

vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne

opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť, že okresný súd mal problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy,

ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá

povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (m. m. ,

).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa

a nečinnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 30 000 Sk.

Podľa , ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Právny zástupca sťažovateľa si vyúčtoval trovy v celkovej výške 11 114 Sk, a to za

dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému

súdu) uskutočnené v roku 2004 vo výške 2 x 4 534 Sk, dvojnásobok režijného paušálu po

136 Sk, t. j. 9 340 Sk a 19 % DPH vo výške 1 774 Sk, pričom predložil osvedčenie

o registrácii pre DPH.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba

odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 je 4 534 Sk (1/3

výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) a hodnota režijného

paušálu je 136 Sk.

Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania vo výške uplatnenej jeho právnym zástupcom, teda vo výške 11 114 Sk (vrátane

19 % DPH).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd o uplatnených trovách konania

sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2005