Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 188/2015
PDF · 495.53 KB
No categories available
II. ÚS 188/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti a
, obaja bytom , zastúpených RASLEGAL, s. r. o.,
Františkánske námestie 3, Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa
JUDr. Slavomíra Rabatina, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005, za účasti Okresného súdu
Bratislava III, takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 187/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
každému v sume po 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e im Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť a
trovy konania v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásť centov) na
účet RASLEGAL, s. r. o., Františkánske námestie 3, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. decembra 2014 doručená sťažnosť a , obaja bytom
(spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených RASLEGAL, s. r. o.,
Františkánske námestie 3, Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa
JUDr. Slavomíra Rabatina, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Z vyžiadaného spisu a zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú právnymi nástupcami
pôvodného odporcu (sú jeho rodičmi, pozn.) v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 11 C 187/2005 o zaplatenie istiny 93 097,64 € s príslušenstvom z dôvodu úhrady
nákladov spojených s investíciou do nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného odporcu.
Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 9. mája 2005. Sťažovatelia sa stali
účastníkmi konania na základe univerzálnej sukcesie z dôvodu úmrtia pôvodného odporcu
3. septembra 2010.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„Do úmrtia pôvodného žalovaného trvalo konanie vyše 5 rokov a neuskutočnilo sa
ani jedno pojednávanie v merite veci. Napriek tomu, že súd v tomto období rozhodoval
najmä o opakovaných návrhoch žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, (ktorým
bolo opakovane vyhovené), v tomto období došlo aj k viacerým procesným pochybeniam
na strane konajúceho súdu. V dôsledku toho boli viaceré rozhodnutia porušovateľa
o predbežnom opatrení odvolacím súdom zmenené resp. zrušené a vrátené súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Príkladmo možno uviesť rozhodnutia odvolacieho súdu
sp. zn. 3 Co 37/06 z 30. 10. 2007, 3 Co 135/08, 3 Co 136/08, 3 Co 137/08 z 28. 8. 2008,
ktorým boli zrušené uznesenia súdu prvého stupňa z 11. 1. 2006 a 3. 1. 2008 z dôvodu
nedôsledného a predčasného postupu súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o procesných
návrhoch žalobcu. Ďalším dôkazom procesného pochybenia porušovateľa je aj uznesenie
odvolacieho súdu sp. zn. 3 Co 8/2012 z 9. 2. 2012, ktorým bolo zrušené uznesenie
prvostupňového súdu o nezrušení predbežného opatrenia pre nepreskúmateľnosť.
Po vstupe sťažovateľov do konania sa konalo prvé pojednávanie (čo bolo vôbec prvé
pojednávanie vo veci samej v predmetnom konaní) až dňa 22. 3. 2012. Odvtedy sa
uskutočnilo niekoľko pojednávaní, avšak od posledného pojednávania (15. 1. 2013), ktoré
bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania, nebolo za takmer
2 roky opätovne vytýčené ďalšie pojednávanie vo veci. Znalecké dokazovanie bolo síce
súdom nariadené uznesením z 4. 3. 2013, avšak znalecký posudok bol znalcom vypracovaný
až 21. 2. 2014. To znamená, že tento úkon, ktorého vykonanie mohol súd priamo ovplyvniť
(včasným vyplatením preddavku a včasným zaslaním spisu znalcovi) trval takmer rok.
Sám znalec pritom listom z 18. 4. 2013 urgoval súd o zaslanie súdneho spisu a poskytnutie
preddavku na znalecké dokazovanie. Opätovne znalec žiadal súd o poskytnutie preddavku
v liste z 20. 11. 2013. Z uvedeného vyplýva, že tieto prieťahy v znaleckom dokazovaní a teda
aj v konaní vo veci samej nespôsobil znalec, ale porušovateľ.
Uznesením z 5. 12. 2013 súd prvého stupňa rozhodol o zrušení predbežného
opatrenia nariadeného súdom ešte dňa 10. 10. 2008 len v časti týkajúceho sa zákazu
prenájmu nehnuteľnosti. Aj toto uznesenie porušovateľa však bolo vydané so zásadnou
chybou (absencia zamietavého výroku v rozhodnutí). To súd napravil až na základe
odvolania sťažovateľov z 30. 12. 2013, keď súd vydal dňa 20. 1. 2014 opravné uznesenie.
Odvtedy sa vo veci samej nekonalo, nakoľko zrejme celý spis bol postúpený na Krajský súd
v Bratislave na rozhodnutie o našom odvolaní z 30.12.2013, pričom do dnešného dňa tak
nebolo v predmetnej veci o našom odvolaní rozhodnuté.“
Podľa názoru sťažovateľov „... postup porušovateľa v konaní vedenom
pod spis. zn. 11 C 187/2005 nemožno hodnotiť ako rešpektovanie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, na základe uvedeného namietame, že porušovateľ svojím
postupom v predmetnej veci porušil základné právo sťažovateľov i ich právneho predchodcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
V súlade s už citovaným nálezom IV. ÚS 75/05 z 25. 8. 2005 sťažovatelia žiadajú, aby
ústavný súd preskúmal a zohľadnil celkovú dĺžku konania sp. zn. 11 C 187/2005 a teda aj
obdobie, v ktorom bol účastníkom konania právny predchodca sťažovateľov.“.
Sťažovatelia žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 5 000 € pre každého z nich, keďže „... Stav neistoty ohľadne uplatneného nároku,
ako už bolo uvedené vyššie, sa plynutím času značne prehlbuje a riziko potenciálneho
zásahu do majetkovej sféry sťažovateľov sa len zvyšuje. V prípade eventuálneho úspechu
žalobcu v konaní sp. zn. 11 C 187/2005, t. j. v prípade priznania aspoň časti zo žalovanej
pohľadávky budú sťažovatelia povinní znášať okrem iného aj neprimerane vysoké úroky
z omeškania (16,5 %) za celé doterajšie obdobie súdneho konania, ktoré by sťažovatelia
znášať nemuseli, ak by porušovateľ o nároku žalobcov rozhodol v primeranej lehote.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„a/ Základné právo ... a ... na prerokovanie
a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli postupom Okresného súdu Bratislava III v
konaní vedenom pod spis. zn. 11 C 187/2005 porušené.
b/ Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby
v konaní 11 C 187/2005 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.
c/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom ...
a ... primerané finančné zadosťučinenie a to každému zo sťažovateľov
samostatne vo výške 5.000, € (slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III
povinný vyplatiť sťažovateľom v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
d/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom ...
a ... náhradu trov konania / právneho zastúpenia vo výške 360,19 €
vrátane DPH (2x2 úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia + návrh
na začatie konania] po 67 € + 2x2 režijné paušály vo výške 8,04 € + 20% DPH), ktoré je
Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť sťažovateľom na účet ich právneho zástupcu,
advokátskej kancelárie RASLEGAL, s. r. o..., v lehote do dvoch mesiacov právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu
o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu
v prípise sp. zn. Spr 3152/2015 zo 6. marca 2015, v ktorom okrem prehľadu procesných
úkonov uviedol:
„... konanie vzhľadom k tomu, že začalo v máji 2005 a do dnešného dňa nebolo
vo veci meritórne rozhodnuté trvá neprimerane dlho, avšak ako som už vyššie uviedol,
navrhujem ústavnému súdu, aby vo svojom rozhodnutí zohľadnil najmä tú skutočnosť,
že najmä v období keď účastníkom bol právny predchodca odporcov v období rokov 2005
2010 to bol práve on, ktorý bránil meritórnemu začatiu konania vo veci samej
nedostavovaním sa na pojednávanie resp. opakovanými žiadosťami o jeho odročenie.
Potom ako nastúpili do konania sťažovatelia, súd plynulo od roku 2012 vo veci konal.
Pokiaľ aj od uplynutia nariadenia znaleckého dokazovania 04. 03. 2013 do jeho ukončenia
24. 02. 2014 uplynul dlhší časový úsek, čo som konštatoval i v odpovedi na sťažnosť, keď
som túto kvalifikoval z titulu prieťahov v konaní ako dôvodnú, tento prieťah však nemožno
kvalifikovať ako porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, prípadne
porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Z tohto pohľadu sa javí žiadosť o primerané
zadosťučinenie vo výške 5.000, Eur každému z odporcov za zrejme neprimeraný.“
Uznesením č. k. II. ÚS 188/2015 23 z 26. marca 2015 ústavný súd prijal sťažnosť
sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,
aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveň
oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu
v prípise sp. zn. Spr. 3152/2015 z 13. mája 2015 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd
upustil od ústneho pojednávania, a pridržiava sa svojho pôvodného vyjadrenia
sp. zn. Spr 3152/2015 zo 6. marca 2015.
Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila,
či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného
súdu sp. zn. Spr 3152/2015 zo 6. marca 2015 a z 13. mája 2015 na vedomie a prípadné
zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 29. mája 2015
oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a žiadala, „... aby Ústavný súd
SR rozhodol v zmysle petitu našej sťažnosti z 22. 12. 2014“.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedu okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konania
zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 187/2005 a z písomného vyjadrenia
predsedu okresného súdu, ktorý v rámci podrobného prehľadu procesných úkonov
vykonaných v napadnutom konaní najmä uviedol:
„Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 9. 5. 2005 sa
navrhovateľ (COLONIAL, spol. s r.o.) domáhal, aby súd zaviazal odporcu ( )
zaplatiť mu 2.804.659,60 Sk s príslušenstvom, z titulu náhrady nákladov adaptácie
rodinného domu na reštauráciu.
Dňa 13. 6. 2005 súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca odôvodnený
odpor... pojednávanie bolo vytýčené na 3. 11. 2005.
Navrhovateľ podal dňa 17. 10. 2005 návrh na zmenu účastníka, z dôvodu postúpenia
pohľadávky. Termín pojednávania bol zmenený na 5. 12. 2005.
Dňa 29. 11. 2005 podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorému súd dňa 7. 12. 2005 vyhovel, rozhodnutím č. k. 11C/187/2005 203. Rozhodnutím zo
dňa 30. 10. 2007 krajský súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 20. 11. 2007.
Uznesením zo dňa 23. 12. 2005 11C/187/2005 226 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 30. 11. 2007 súd pripustil, aby do konania na miesto navrhovateľa vstúpil
. Toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené.
Dňa 15. 11. 2005 odporca žiadal vydanie predbežného opatrenia, o jeho návrhu súd
rozhodol uznesením č. k. 11C/187/2005 227 zo dňa 11. 1. 2006. Uznesením zo dňa
28. 8. 2008 krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 3. 12. 2007 podal COLONIAL, spol. s. r. o., návrh na vydanie predbežného
opatrenia, návrh bol vzatý späť a konanie uznesením zo dňa 1. 2. 2008 č. k. 11C/187/2005
313 zastavené.
Dňa 19. 12. 2007 navrhovateľ (Ing. Kalný) podal návrh na nariadenie predbežného
opatrenia.
Uznesením č. k. 11C/187/2005 228 zo dňa 3. 1. 2008 súd nariadil predbežné
opatrenie, ktorým zakázal odporcovi nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Aj toto
uznesenie krajský súd uznesením zo dňa 28. 8. 2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 10. 9. 2008.
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 17. 9. 2008, navrhovateľ žiadal vydanie
predbežného opatrenia. Uznesením č. k. 11C/187/2005 345 zo dňa 10. 10. 2008 súd
nariadil predbežné opatrenie. Dňa 10. 10. 2008 uznesením č. k. 11C/187/2005 341 súd
zamietol návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd o opravných
prostriedkoch rozhodol uznesením zo dňa 9. 2. 2009 tak, že obe odvolania odmietol. Spis
bol súdu prvého stupňa doručený dňa 11. 2. 2009.
Uznesením č. k. 11C/187/2005 341 zo dňa 10. 10. 2008 súd návrh odporcu
na vydanie predbežného opatrenia zamietol, zároveň zamietol aj návrh spoločnosti
COLONIAL, spol. s r. o., na vydanie predbežného opatrenia.
Uznesením č. k. 11C/187/2005 345 zo dňa 10. 10. 2008 súd nariadil predbežné
opatrenie, ktorým zakázal nakladať s nehnuteľnosťami.
Vo veci bol vytýčený termín na deň 16. 12. 2008, na ktorý sa odporca ospravedlnil
a žiadal odročenie. Súd stanovil nový termín na 24. 2. 2009. Tento termín bol zrušený
z dôvodu podaného návrhu odporcu (spis na KS).
Na odvolanie krajský súd odvolanie voči uzneseniu č. k. 11C/187/2005 341
a odvolanie voči uzneseniu č. k. 11C/187/2005 345 odmietol.
Pojednávanie stanovené na deň 23. 2. 2009 bolo odročené z dôvodu PN PZN na deň
31. 3. 2009.
Dňa 25. 2. 2009 bol súdu doručený návrh odporcu na prerušenie konania.
Uznesením č. k. 11C/187/2005 404 zo dňa 27. 2. 2009 súd zamietol návrh odporcu zo dňa
25. 2. 2009 na prerušenie konania. Krajský súd uznesením zo dňa 6. 10. 2009 napadnuté
uznesenie potvrdil, spis bol súdu doručený dňa 12. 11. 2009.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 26. 1. 2010, na ktoré sa odporca
ospravedlnil a žiadal odročenie, z dôvodu práceneschopnosti. Súd nariadil pojednávanie
na deň 25. 2. 2010. Ak na tento termín sa odporca ospravedlnil a žiadal pojednávanie
odročiť z dôvodu práceneschopnosti.
Uznesením č. k. 11C/187/2005 449 zo dňa 8. 3. 2010 súd zamietol návrh odporcu
zo dňa 15. 2. 2010 na prerušenie konania.
Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol dňa 23. 12. 2010 tak, že uznesenie
potvrdil. Spis bol súdu doručený dňa 17. 1. 2011.
Odporca zomrel dňa 3. 9. 2010, uznesením zo dňa 1. 2. 2011
č. k. 11C/187/2005 484 súd konanie prerušil do skončenia konania o dedičstve. Osvedčenie
o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2011.
Dňa 21. 9. 2011 bol súdu doručený návrh , domnelého dediča,
ktorým sa domáhal zrušenia predbežného opatrenia. Uznesením č. k. 11C/187/2005 499
zo dňa 17. 10. 2011 súd jeho návrh zamietol. Krajský súd rozhodnutím zo dňa 9. 2. 2012
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol súdu doručený
dňa 17. 2. 2012.
Uznesením zo dňa 16. 3. 2012 súd opätovne rozhodol o návrhu na zrušenie
predbežného opatrenia uznesením č. k. 11C/187/2005 541 tak, že návrh zamietol.
Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 22. 3. 2012, na ktorom súd otvoril
pojednávanie vo veci samej a bol vypočutý navrhovateľ. Ďalší termín bol stanovený na deň
17. 5. 2012, na ktorom boli vypočutí odporcovia. Spis bol následne predložený na KS
za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní.
Uznesením zo dňa 29. 6. 2012 krajský súd napadnuté uznesenie č. k. 11C/187/2005
541 zo dňa 16. 3. 2012 potvrdil. Spis bol súdu doručený dňa 3. 8. 2012.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 9. 2012, ktoré sa uskutočnilo, bolo
odročené na 27. 11. 2012, na ktorom navrhovateľ navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do
konania. Pojednávanie bolo odročené na 15. 1. 2013.
Uznesením zo dňa 28. 11. 2012 č. k. 11C/187/2005 693 súd pripustil, aby na strane
navrhovateľa pristúpila spoločnosť COLONIAL, spol. s r. o., zároveň pripustil zmenu petitu.
Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15. 1. 2013, bolo odročené za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania.
Dňa 4. 3. 2013 súd uznesením č. k. 11C/187/2005 744 nariadil znalecké
dokazovanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 3. 2013.
Dňa 2. 10. 2013 bol súdu doručený návrh odporcov na zrušenie predbežného
opatrenia.
Rozhodnutím zo dňa 5. 12. 2013, č. k. 11C/187/2005 789 súd o danom návrhu
rozhodol. Dňa 20. 1. 2014 bolo vydané doplňujúce uznesenie č. k. 11C/187/2005 815.
Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie.
Dňa 24. 2. 2014 bol súdu zaslaný znalecký posudok, ktorý bol doručovaný
účastníkom konania a vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie o podanom
odvolaní. Krajskému súdu bola vec predložená dňa 4. 3. 2014, vo veci nebolo doteraz
rozhodnuté.“
Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 11 C 187/2005 zistil, že
popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedu okresného súdu
zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti
sťažovateľov vychádzal. Navyše ústavný súd zistil, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Co 37/06 z 30. októbra 2007 zmenil rozhodnutie
okresného súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 7. decembra 2005 a návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol z dôvodu „vážnych procesných pochybení“ súdu prvého stupňa
a z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej legitimácie.
Ústavný súd tiež zistil, že krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 136/08,
sp. zn. 3 Co 137/08 z 28. augusta 2008 zrušil aj uznesenia okresného súdu
sp. zn. 11 C 187/05 z 11. januára 2006 a z 3. januára 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že sa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňa možnosť konať
pred súdom. Uznesením sp. zn. 3 Co 8/2012 z 9. februára 2012 krajský súd rovnako zrušil
rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 17. októbra 2011 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že sa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňa
možnosť konať pred súdom.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod
na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že spory o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu nájomných zmlúv,
ktoré tvoria aj podstatu namietaného konania, patria do bežnej rozhodovacej agendy
všeobecných súdov. Keďže v danej veci je potrebné vykonať dokazovanie v súvislosti
s preukazovaním, či došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ústavný súd pripúšťa určitú mieru
faktickej zložitosti namietaného konania. Zároveň ale ústavný súd konštatuje, že faktická
zložitosť veci nemôže ospravedlniť stav, v akom sa namietané konanie nachádzalo v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu, možno ju však zohľadniť pri rozhodovaní o výške
primeraného finančného zadosťučinenia.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa
uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,
ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú účastníkmi napadnutého
konania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.
Pri hodnotení správania pôvodného odporcu (sťažovatelia vstúpili do konania
na základe univerzálnej sukcesie) ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania mal
svoj podiel aj pôvodný odporca najmä tým, že sa v období od decembra 2008 do februára
2010 spolu štyrikrát neustanovil na pojednávanie, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnil
práceneschopnosťou. V konečnom dôsledku to však vzhľadom na celkovú dĺžku konania
nemalo podstatný vplyv na jeho doterajší priebeh.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že univerzálna sukcesia
(na rozdiel od singulárnej sukcesie) vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo,
konajúci súd nemusí o pripustení tejto zmeny rozhodnúť svojím uznesením. Keďže pri
zmene účastníkov nedochádza k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu,
ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu
(m. m. I. ÚS 52/01, I. ÚS 102/05), ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že sťažovatelia
môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré
tejto zmene predchádzalo.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného
súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k
odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Rozhodujúce pochybenie okresného súdu podľa názoru ústavného súdu spočíva
v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou
súvisiacou najmä s rozhodovaním o návrhoch účastníkov konania, ktorými sa domáhali
predbežnej úpravy právnych vzťahov bez toho, aby konal vo veci samej. Ústavný súd
poukazuje tiež na dôvody, pre ktoré boli predbežné opatrenia nariadené okresným súdom
zrušené súdom druhého stupňa (uznesením sp. zn. 3 Co 37/06 z 30. októbra 2007 zmenil
rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 7. decembra 2005 a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol z dôvodu „vážnych procesných pochybení“ súdu prvého
stupňa a z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej legitimácie, uznesením
sp. zn. 3 Co 136/08, sp. zn. 3 Co 137/08 z 28. augusta 2008 zrušil uznesenia okresného
súdu sp. zn. 11 C 187/05 z 11. januára 2006 a z 3. januára 2008 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že sa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňa možnosť konať
pred súdom, uznesením sp. zn. 3 Co 8/2012 z 9. februára 2012 zrušil rozhodnutie okresného
súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 17. októbra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
sa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňa možnosť konať pred súdom). Takýto
postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a preto
nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (desať rokov
bez rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu
došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené najmä neefektívnou, resp.
nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol,
že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo
sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5
000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy
doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako i skutočnosť, že ide o konanie
fakticky zložitejšie, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie
finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € pre každého z nich primerané konkrétnym
okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním
RASLEGAL, s. r. o., Františkánske námestie 3, Bratislava. Ústavný súd vychádzal
pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené
v roku 2014).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1
písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €,
čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 268 € a režijný paušál
(§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané v roku 2014 po 8,04 €,
čo spolu predstavuje sumu 300,16 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH, keďže právna
zástupkyňa sťažovateľov je platcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak
predstavuje sumu 360,19 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2015