Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
253/387246.bf64af.pdf
PDF · 142.58 KB
No categories available
3Co/8/2012
Najvyšší súd 3 Co 8/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom
v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B.,
IČO: X., proti povinnému P. Š., bývajúcemu v B., o vymoženie 278,82 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37 Er 862/2006, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2012 sp. zn. 16 CoE 71/2012,
takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 29. marca 2012 č.k. 37 Er 862/2006-19:
a/ exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov], b/ zamietol návrh na zmenu exekútora. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že notárska zápisnica spísaná 20. septembra 2005 pod sp. zn. N 4342/2005,
Nz 41949/2005 notárom JUDr. O. Ď. nie je vykonateľný exekučný titul a v nej obsiahnutý
právny úkon je absolútne neplatný (§ 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka), lebo pri jej
spísaní a pri prejavoch vôle v nej zachytených konal za povinného advokát JUDr. T. K., ktorý
v iných veciach zastupuje oprávnenú.
Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie, ktoré bolo súdu prvého
stupňa doručené 11. mája 2012.
Procesným úkonom z 26. júla 2012 označeným ako „Návrh na prerušenie konania
postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ“ a doručeným
súdu 9. augusta 2012 oprávnená navrhla prerušiť konanie; zároveň doplnila svoju právnu
argumentáciu k podanému odvolaniu.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. septembra 2012 sp. zn. 16 CoE 71/2012
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie;
návrh na prerušenie konania zamietol. Zrušujúci výrok odôvodnil odvolací súd tým, že
prvostupňový súd nedodržal dvojfázovosť procesného postupu a v jednom rozhodnutí
rozhodol zároveň o neprípustnosti exekúcie aj o zastavení exekúcie. V súvislosti s tým
poukázal na zákon č. 230/2012 Z.z. ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a tiež na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 181/2011. Na toto uznesenie, najmä jeho časť
konštatujúcu, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v exekučnom konaní skúmať, či je
exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný, poukázal odvolací súd aj v súvislosti
s odôvodnením zamietnutia návrhu na prerušenie konania. Uzavrel, že v danom prípade nebol
daný žiadny zákonný predpoklad na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na prerušenie konania, podala oprávnená odvolanie. Uviedla, že v konaní jej bola odňatá
možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Podľa jej názoru rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.), spočíva na zlej interpretácii § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a je tiež
nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,
čí sú splnené procesné predpoklady, za splnia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
3 3 Co 8/2012
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako
aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník
žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2012 sp. zn. 16 CoE 71/2012,
je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
4 3 Co 8/2012
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9
ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu zamietajúce návrh oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie sú rozhodnutiami krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale sú rozhodnutiami krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2012 sp. zn. 16 CoE 71/201 zastavil bez toho,
aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo
nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. februára 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková