Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 34 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)I. ÚS 102/05
PDF · 391.26 KB
No categories available
I. ÚS 102/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 102/05-65
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. D. U., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. I. P., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II (pôvodne Obvodného súdu
Bratislava 2) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 192/94 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 192/94 p o r u š i l
základné právo Ing. D. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 192/94
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. D. U. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk
(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Ing. D. U. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 447 Sk
(slovom jedenásťtisícštyristoštyridsaťsedem slovenských korún), ktorú je Okresný súd
Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. I. P., B.,
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 9. júna
2005 č. k. I. ÚS 102/05–37 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. D. U., bytom B. (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. P., B., ktorou namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II [pôvodne Obvodného
súdu Bratislava 2 (ďalej len „okresný súd“)] v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 192/94.
Zo sťažnosti vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 192/94
začalo na základe žaloby z 19. augusta 1994, ktorou sa žalobca – Z., spol. s. r. o. (ďalej len
„žalobca“), domáhal od právnej predchodkyne sťažovateľa – V. U. (ďalej len „žalovaná“),
zaplatenia 10 980 000 Sk. Na návrh žalobcu okresný súd 22. mája 1995 predbežným
opatrením (nadobudlo právoplatnosť 27. septembra 1995) žalovanej uložil, aby z dôvodu
zabezpečenia vymožiteľnosti žalobcom uplatňovanej pohľadávky „nepreviedla na tretie
osoby, ani nezaťažila právom tretej osoby“ nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti
uznesenia až do právoplatného skončenia sporu. Po smrti žalovanej (26. decembra 1995) sa
sťažovateľ ako jej právny nástupca (dedič) opakovane domáhal zrušenia predbežného
opatrenia, avšak neúspešne, a podľa tvrdenia sťažovateľa do podania sťažnosti okresný súd
právoplatne nerozhodol ani vo veci samej, čím je mu dlhodobo znemožnené disponovať
s jeho majetkom.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Nijaké súdne konanie vo veci samej sa
už od 29. 07. 1999 nekoná a v dôsledku účelového vstupu firmy Z. s. r. o., dňom
22. 06. 2000 do konkurzu, bolo konanie Okresným súdom dňom 20. 12. 2000 prerušené
a s neexistenciou žalovanej pohľadávky voči mne sa teda nijaký súd nezaoberá. Takáto (už
niekoľko rokov trvajúca patová) situácia umožňuje firme (...) spolu s nečinnosťou súdov,
bezodplatne užívať môj majetok (...).
Mojej nebohej matke od októbra 1994 až do jej smrti (26. 12. 1995) a následne mne
ako jej univerzálnemu dedičovi je až do dnešného dňa (teda bezmála 10 rokov) toto právo
uprené nielen konaním neoprávnených užívateľov ale aj opatrením súdov s následnou ich
nečinnosťou, čím tak vytvorili a nepretržite udržujú podmienky neoprávneného užívania
môjho majetku iným osobám s následným ich obohatením (v súhrne o čiastku okolo
80 mil. Sk), čo je tiež v rozpore s čl. 6 ods. 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý garantuje každému právo na spravodlivé súdne konanie tak, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vysloviť
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 192/94,
prikázať okresnému súdu vo veci konať, priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 000 000 Sk a priznať uplatený nárok na náhradu trov konania v sume 89 556 Sk.
2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd JUDr. M. Š., poverená zastupovaním predsedníčky okresného súdu,
listami sp. zn. Spr. 2009/04 z 10. februára 2004 a sp. zn. Spr. 2106/05 z 20. júla 2005
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedeným vyjadreniam okresného súdu
listom z 2. augusta 2005.
2. 1. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 10. februára 2004 uviedol: „Po oboznámení
sa s obsahom sťažnosti sťažovateľa a jej doplnení ako i s obsahom predmetného spisu mám
za to, že táto je neopodstatnená a konaním tunajšieho súdu nedošlo k porušeniu práv
sťažovateľa tak ako uvádza v predmetnej sťažnosti. S poukazom na uvedené navrhujem, aby
ústavný súd sťažnosti nevyhovel.“
Vo vyjadrení z 20. júla 2005 okresný súd uviedol: „Po oboznámení sa s obsahom
sťažnosti sťažovateľa ako i s obsahom predmetného spisu Vám oznamujem, že zotrvávam na
predchádzajúcom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa, ku ktorému nemám viac čo dodať.“
2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedeným vyjadreniam
okresného súdu uviedol: „Obe lakonické vyjadrenia (bez akejkoľvek argumentácie)
poverenej predsedníčky Okresného súdu Bratislava II. p. JUDr. Š. (zo dňa
10. februára 2004 a 20. júla 2005) na zamietnutie našej Ústavnej sťažnosti zodpovedajú
stavu konania vo veci samej a tiež personálnej situácii na tomto súde. (...) Aj vo veci
zákonnej sudkyne v tejto veci došlo k zmenám, takže nik z tohto súdu sa necíti byť
zodpovedným za stav v tejto veci, ktorý je flagrantnou ukážkou nezáujmu angažovaného
prístupu súdu na ochranu ľudských práv u sociálne a zdravotne odkázanej osoby,
donkichotovsky sa dovolávajúcej ich ochrany. Na takomto stave sa podieľa v rozhodujúcej
miere aj nie celkom jednoznačná legislatíva, pokiaľ ide o fungovanie inštitútu predbežného
opatrenia, ktorý sa tak môže stať nástrojom šikanóznej zlovôle zo strany súdu iniciovanej
(a asi aj materiálne motivovanej) protistranou. (...) žalobný návrh z 19. 8. 1994 bol len
obštrukciou na totálne zablokovanie celého reštitučného majetku cestou predbežného
opatrenia, ktoré bolo ihneď zaregistrované na Katastrálnom úrade Bratislava I. do
LV č.3814 a 3815. Tento stav bez akejkoľvek zmeny trvá napriek opakovaným odvolaniam
dodnes, hoci žalobca nevyprodukoval nijaký dôkaz o existencii svojho nároku. Naopak
Ing. U. predložil súdu dodatočne získané listinné dôkazy v konkurznom konaní proti
úpadcovi, ktorým je firma Z. s. r. o. o vyplatení pôžičky a ani p. K. vo svojej výpovedi
neuviedol nič, čo by bolo s tým v rozpore. Súd však vo veci samej do dnešného dňa
nerozhodol a najnovší opakovaný návrh na zrušenie predbežného opatrenia, sotva bude
úspešný (nakoľko sa ním pokiaľ ide o dôvodnosť nik zaoberať nebude).“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na
ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
tohto základného práva - ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného
na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 192/94:
- 19. august 1994 - okresnému súdu bola doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovanej (matky sťažovateľa) zaplatenia 10 980 000 Sk (z titulu vrátenia pôžičky) spolu
so žiadosťou žalobcu o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov;
- 23. august 1994 - okresný súd uznesením doručeným žalobcovi 2. septembra 1994
nepriznal žalobcovi oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov;
- 16. september 1994 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu
z 23. augusta 1994,
- 22. september 1994 - súdny spis bol doručený Mestskému súdu v B. (ďalej len „mestský
súd“) na rozhodnutie o odvolaní;
- 30. september 1994 - mestský súd uznesením sp. zn. 13 Co 322/94 potvrdil uznesenie,
ktorým okresný súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov;
- 10. november 1994 - spis bol z mestského súdu vrátený okresnému súdu;
- 21. november 1994 - okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku (výzva
bola žalobcovi doručená 17. januára 1995);
- 17. január 1995 - okresnému súdu bol doručený list, ktorým žalobca namietal chyby pri
výpočte výšky súdneho poplatku;
- 13. február 1995 - okresný súd opravenou výzvou vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku;
- 7. marec 1995 - okresný súd opakovane vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku;
- 22. marec 1995 - žalobca zaplatil súdny poplatok;
- 4. apríl 1995 - okresný súd nariadil pojednávanie na 10. máj 1995 a žalovanú vyzval na
vyjadrenie k žalobe;
- 8. máj 1995 - žalovaná ospravedlnila zo zdravotných dôvodov svoju neúčasť na
pojednávaní 10. mája 1995;
- 10. máj 1995 - po vypočutí prítomných účastníkov konania a po tom, ako žalobca na
pojednávaní uplatnil návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovanej
uložilo obmedzenie nakladať s jej nehnuteľným majetkom, z dôvodu zabezpečenia
vymožiteľnosti žalovanej pohľadávky, okresný súd odročil pojednávanie na 16. máj 1995 za
účelom výsluchu žalovanej v mieste jej trvalého bydliska;
- 15. máj 1995 - okresnému súdu bol doručený doplnený návrh žalobcu na vydanie
predbežného opatrenia;
- 16. máj 1995 - po vypočutí žalovanej v mieste jej bydliska okresný súd za účelom
vypočutia ďalších svedkov nariadil pojednávanie na 25. máj 1995;
- 22. máj 1995 - okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
žalovanej povinnosť „nepreviesť na tretie osoby a nezaťažiť právom tretej osoby“
nehnuteľnosti špecifikované vo výroku uznesenia (uznesenie bolo doručené žalovanej
25. mája 1995 a právoplatnosť nadobudlo 27. septembra 1995);
- 25. máj 1995 - okresný súd po vypočutí svedkov odročil pojednávanie na 21. jún 1995 za
účelom vypočutia ďalších svedkov;
- 30. máj 1995 - žalobca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní 21. júna 1995;
- 7. jún 1995 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovanej proti uzneseniu
z 22. mája 1995 o nariadení predbežného opatrenia;
- 13. jún 1995 - okresný súd oznámil účastníkom zrušenie pojednávania nariadeného na
21. jún 1995 a žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k odvolaniu žalovanej, ku ktorému sa žalobca
vyjadril 27. júna 1995;
- 20. júl 1995 - spis bol predložený mestskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej;
- 31. júl 1995 - mestský súd uznesením sp. zn. 10 Co 215/95 potvrdil napadnuté uznesenie
okresného súdu o predbežnom opatrení;
- 12. september 1995 - spis bol z mestského súdu vrátený okresnému súdu;
- 19. september 1995 - okresný súd nariadil pojednávanie na 25. október 1995;
- 16. október 1995 - okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie svedkyne z neúčasti na
pojednávaní 25. októbra 1995;
- 25. október 1995 - po vypočutí svedka okresný súd odročil pojednávanie na 22. november
1995 za účelom vypočutia ďalších svedkov a vyžiadania listín (originálu notárskej zápisnice
o zmluve o úvere - okresnému súdu bol doručený 14. novembra 1995);
- 22. november 1995 - z dôvodu neospravedlnenej neúčasti právnej zástupkyne žalovanej
(22. novembra 1995 žalovaná okresnému súdu oznámila, že odvolala plnomocenstvo
udelené právnej zástupkyni a žiadala o odročenie pojednávania) okresný súd odročil
pojednávanie na neurčito;
- 30. november 1995 - okresný súd vyzval žalovanú, aby oznámila, či si už ustanovila
právneho zástupcu;
- 21. december 1995 - žalovaná zaslala okresnému súdu plnomocenstvo udelené novému
právnemu zástupcovi spolu so žiadosťou o kópie zápisníc nachádzajúcich sa v súdnom
spise;
- 16. január 1996 - okresný súd oznámil právnemu zástupcovi žalovanej, že z nedoručenej
poštovej zásielky je zrejmé, že žalovaná zomrela a do právoplatného skončenia dedičského
konania nemôže v konaní pokračovať, súčasne v dedičskej kancelárii zisťoval spisovú
značku dedičského konania;
- 31. január 1996 - právny zástupca žalovanej predložil okresnému súdu úmrtný list
žalovanej, ktorá zomrela 26. decembra 1995;
- 16. február 1996 - okresnému súdu bola doručená „zmena návrhu“ žalobcu;
- 27. február 1996 - okresný súd oznámil žalobcovi, že žalovaná zomrela a že do skončenia
dedičského konania nebude rozhodovať o zmene návrhu, súčasne zisťoval v dedičskej
kancelárii stav dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 220/96 (žalovaná);
- 16. apríl 1996 - okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na zrušenie predbežného
opatrenia z 22. mája 1995 (návrh bol pôvodne doručený 26. marca 1996 miestne
nepríslušnému mestskému súdu, ktorý ho postúpil okresnému súdu);
- 26. apríl 1996 - okresný súd vyzval sťažovateľa na odôvodnenie jeho návrhu na zrušenie
predbežného opatrenia;
- 15. máj 1996 - okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým odôvodnil
svoj návrh na zrušenie predbežného opatrenia;
- 4. jún 1996 - okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na zrušenie časti
predbežného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Osadnej ulici
v Bratislave z dôvodu, že hodnota nehnuteľností špecifikovaných v uznesení o predbežnom
opatrení bola podľa sťažovateľa v porovnaní so žalovanou sumou nepomerne vyššia;
- 11. jún 1996 - okresný súd uznesením sčasti zrušil predbežné opatrenie z 22. mája 1995 vo
vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na v B.;
- 3. júl 1996 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu z 11. júna
1996;
- 13. august 1996 - okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na vyjadrenie
k odvolaniu žalobcu a opakovane 25. septembra 1996 vyzval na vyjadrenie priamo
sťažovateľa;
- 22. október 1996 - sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu žalobcu;
- 25. október 1996 - spis bol predložený mestskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
žalobcu;
- 31. október 1996 - mestský súd uznesením sp. zn. 12 Co 362/96 zrušil uznesenie
okresného súdu z 11. júna 1996 z dôvodu jeho predčasnosti a nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie;
- 10. január 1997 - spis bol z mestského súdu vrátený okresnému súdu;
- 17. január 1997 - okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby doplnila dôvody
návrhu na čiastočné zrušenie predbežného opatrenia;
- 12. február 1997 - právna zástupkyňa oznámila, že sťažovateľ jej vypovedal
plnomocenstvo na jeho zastupovanie a okresnému súdu vrátila jej doručenú výzvu;
- 24. október 1997 - okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doplnil dôvody návrhu na
čiastočné zrušenie predbežného opatrenia;
- 19. november 1997 - sťažovateľ zdôvodnil svoj návrh na čiastočné zrušenie predbežného
opatrenia;
- 26. október 1998 - okresný súd nariadil pojednávanie na 24. november 1998 a do spisu
pripojil osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 220/96 po zomrelej žalovanej (nadobudlo
právoplatnosť 28. septembra 1998) potvrdzujúce sťažovateľa ako jediného dediča;
- 24. november 1998 - pojednávanie bolo na žiadosť nového právneho zástupcu sťažovateľa
(JUDr. H., plnomocenstvo mu bolo sťažovateľom udelené 24. novembra 1998) odročené na
15. január 1999 za účelom jeho oboznámenia sa s predmetom sporu;
- 5. január 1999 - okresnému súdu bolo doručené plnomocenstvo udelené sťažovateľom
novému právnemu zástupcovi (JUDr. P., plnomocenstvo mu bolo sťažovateľom udelené
24. novembra 1998);
- 15. január 1999 - po oznámení žalobcu, že netrvá na zmene návrhu zo 16. februára 1996
a oznámení sťažovateľa, že trvá na svojom návrhu zo 4. júna 1996 na čiastočné zrušenie
predbežného opatrenia, bolo pojednávanie odročené na 26. február 1999 za účelom ďalšieho
dokazovania (zistenie kurzu švajčiarskeho franku - správa bola doručená okresnému súdu
3. februára 1999, predloženie dokladu sťažovateľom o uhradení žalovanej sumy žalobcovi
firmou B.);
- 26. február 1999 - pojednávanie bolo z dôvodu sťažovateľom vznesenej námietky
zaujatosti proti zákonnej sudkyni (odôvodnenie námietky zaujatosti doručené okresnému
súdu 2. marca 1999) odročené na neurčito z dôvodu potreby predloženia spisu Krajskému
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“);
- 3. marec 1999 - okresnému súdu bolo doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcu
o vstupe žalobcu do likvidácie;
- 30. marec 1999 - krajskému súdu bol predložený spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti
uplatnenej sťažovateľom na pojednávaní 26. februára 1999;
- 3. jún 1999 - okresnému súdu bol z krajského súdu vrátený spis bez vybavenia námietky
zaujatosti za účelom odstránenia vád v postupe okresného súdu, pretože zo spisu nebolo
jasné, či námietku zaujatosti podala oprávnená osoba, keďže 24. novembra 1998 sťažovateľ
udelil plnomocenstvá dvom právnym zástupcom a nebolo jasné, ktorý právny zástupca
sťažovateľa v konaní zastupuje;
- 8. jún 1999 - okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, ktorý právny zástupca ho
v konaní zastupuje (sťažovateľ odpovedal 14. júna 1999);
- 17. jún 1999 - po odstránení vád okresným súdom bol spis opätovne predložený krajskému
súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti sťažovateľa;
- 29. júl 1999 - krajský súd uznesením sp. zn. 20 Nc 13/99 rozhodol, že zákonná sudkyňa
nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 17 C 192/94 s odôvodnením, že
„meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívny pohľad účastníka
konania, ktorý je motivovaný spravidla tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho
predstáv“;
- 6. august 1999 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;
- 11. august 1999 - okresný súd nariadil pojednávanie na 19. október 1999;
- 19. október 1999 - okresný súd na pojednávaní uznesením zamietol návrh sťažovateľa zo
4. júna 1996 na čiastočné zrušenie predbežného opatrenia z 22. mája 1995 a súčasne
rozsudkom uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 782 621 Sk s úrokom
z omeškania a náhradou trov konania a vo zvyšnej časti (zaplatenie 197 379 Sk) návrh
žalobcu zamietol;
- 20. december 1999 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti
uzneseniu a rozsudku z 19. októbra 1999;
- 21. december 1999 - okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie;
- 4. január 2000 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu na
zaplatenie súdneho poplatku;
- 11. január 2000 - okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniam
sťažovateľa;
- 13. marec 2000 - krajskému súdu bol predložený spis na rozhodnutie o odvolaniach
sťažovateľa proti uzneseniu a rozsudku z 19. októbra 1999 a proti uzneseniu na zaplatenie
súdneho poplatku;
- 13. jún 2000 - krajský súd uznesením sp. zn. 15 Co 91/2000, 15 Co 92/2000,
15 Co 93/2000 potvrdil uznesenie z 19. októbra 1999, ktorým okresný súd zamietol návrh
sťažovateľa na čiastočné zrušenie predbežného opatrenia a súčasne zrušil rozsudok
okresného súdu z 19. októbra 1999 „v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov
konania“ (z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu), zrušil aj uznesenie
okresného súdu z 21. decembra 1999 o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok
(z dôvodu jeho predčasného vydania) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie;
- 10. júl 2000 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;
- 30. október 2000 - sťažovateľ žiadal okresný súd o poskytnutie informácie, či z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu (uznesením krajského súdu sp. zn. 3 K 148/98
z 22. júna 2000) okresný súd uznesením prerušil konanie, a ak nie, či v konaní pokračuje so
správcom konkurznej podstaty žalobcu, a kedy bude nariadené pojednávanie;
- 22. november 2000 - okresný súd vyzval krajský súd na oznámenie, či „je žalobca (...)
v likvidácii, v konkurze ak áno, prosíme o zaslanie uznesenia o vyhlásení konkurzu“;
- 5. december 2000 - krajský súd zaslal okresnému súdu uznesenie z 22. júna 2000, ktorým
bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz (nadobudlo právoplatnosť 26. júla 2000);
- 20. december 2000 - okresný súd sťažovateľovi a žalobcovi (právnemu zástupcovi,
ktorému žalobca už odvolal plnomocenstvo) zaslal „oznámenie“ o tom, že konanie bolo
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu prerušené;
- 19. február 2001 - okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na zrušenie
predbežného opatrenia z 22. mája 1995 z dôvodu, že na prieskumnom pojednávaní správca
konkurznej podstaty žalobcu vyhlásil, že žalobca nemá žiadne pohľadávky (sťažovateľ
doplnil návrh 8. marca 2001 doložením dôkazov, že žalovaná pohľadávka bola žalobcovi
uhradená firmou B.);
- 28. február 2001 - okresný súd oznámil správcovi konkurznej podstaty žalobcu, že
„konanie bolo prerušené“;
- 31. máj 2001 - sťažovateľ urgoval rozhodnutie o návrhu na zrušenie predbežného
opatrenia;
- 7. jún 2001 - okresný súd uznesením návrh sťažovateľa na zrušenie predbežného opatrenia
zamietol (správca konkurznej podstaty žalobcu vo vyjadrení z 19. marca 2001 súhlasil
s pokračovaním v konaní);
- 18. júl 2001 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu zo
7. júna 2001;
- 26. júl 2001 - okresný súd vyzval správcu konkurznej podstaty žalobcu na vyjadrenie
k odvolaniu sťažovateľa a jeho vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 8. augusta 2001;
- 16. august 2001 - spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľa;
- 31. október 2001 - krajský súd uznesením sp. zn. 15 Co 298/01 potvrdil uznesenie
okresného súdu zo 7. júna 2001;
- 13. november 2001 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;
- 18. marec 2002 - okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na zrušenie
predbežného opatrenia;
- 19. marec 2002 - okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil údaje
o svedkoch, „ktorí musia byť vypočutí podľa uznesenia KS Bratislava zo dňa 13. 6. 2000“;
- 26. marec 2002 - okresný súd vyzval správcu konkurznej podstaty žalobcu na vyjadrenie
k návrhu sťažovateľa a ten sa vyjadril 17. apríla 2002;
- 25. marec 2002 - sťažovateľ oznámil okresnému súdu údaje o svedkoch s tým, že mu nie
je známe, odkedy okresný súd pokračuje v konaní po jeho prerušení z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok žalobcu;
- 23. apríl 2002 - okresný súd uznesením návrh sťažovateľa na zrušenie predbežného
opatrenia zamietol;
- 29. máj 2002 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu
z 23. apríla 2002;
- 4. jún 2002 - okresný súd vyzval správcu konkurznej podstaty žalobcu, aby sa vyjadril
k odvolaniu sťažovateľa;
- 11. júl 2002 - spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní;
- 21. marec 2003 - krajský súd uznesením sp. zn. 15 Co 309/02 potvrdil uznesenie
okresného súdu z 23. apríla 2002;
- 28. marec 2003 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;
- 26. august 2003 - okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 2003;
- 12. september 2003 - okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým
opätovne žiadal okresný súd o informáciu, odkedy a na základe akého uznesenia pokračuje
v konaní po jeho prerušení;
- 14. október 2003 - právny zástupca sťažovateľa žiadal o odročenie pojednávania
nariadeného na 27. október 2003 zo zdravotných dôvodov sťažovateľa;
- 27. október 2003 - pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľa a jeho
právneho zástupcu odročené na 4. február 2004;
- 4. február 2004 - pojednávanie bolo po vypočutí svedkyne (JUDr. T.) odročené na 5. apríl
2004 za účelom vypočutia ďalších svedkov;
- 5. február 2004 - okresný súd predvolal na pojednávanie svedkov (M., K. a T.), vyžiadal si
správu z daňového úradu o daňovom priznaní sťažovateľa za obdobie rokov 1999 - 2003
(správa bola doručená okresnému súdu 27. februára 2004), správu, či je sťažovateľ
vlastníkom motorového vozidla (správa bola doručená okresnému súdu 2. marca 2004)
a tiež, či je vlastníkom nehnuteľnosti (správa bola doručená okresnému súdu 17. februára
2004);
- 5. apríl 2004 - pojednávanie bolo po vypočutí svedka (T.) odročené na 14. jún 2004 za
účelom vypočutia ďalších svedkov (K., B. – miesto jeho pobytu bolo okresnému súdu
oznámené 19. februára 2004) a súčasne okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka pre
potreby vypočutia svedka B.;
- 14. jún 2004 - okresný súd po vypočutí svedka (K.) odročil pojednávanie na neurčito za
účelom vypočutia svedka B. dožiadaným súdom vo V.;
- 18. august 2004 - okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka na preklad dožiadania;
- 19. august 2004 - okresný súd vypracoval dožiadanie na vypočutie svedka príslušným
viedenským súdom;
- 24. september 2004 - okresnému súdu bolo doručené do nemeckého jazyka preložené
dožiadanie;
- 18. november 2004 - okresný súd zaslal dožiadanie do V., kde bolo príslušnému súdu
doručené 30. novembra 2004;
- 11. apríl 2005 - okresnému súdu bolo viedenským súdom oznámené, že dožiadanie
nemohlo byť vybavené v lehote 90 dní;
- 4. máj 2005 - sťažovateľ žiadal okresný súd o oznámenie stavu konania, pretože
z viedenského súdu mu boli doručené viaceré predvolania na výsluch;
- 6. máj 2005 - okresný súd oznámil sťažovateľovi, že dožiadanie ešte nebolo vybavené;
- 14. jún 2005 - okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie vyhlásenia o jeho osobných
a majetkových pomerov a daňový úrad na zaslanie daňového priznania sťažovateľa za rok
2004;
- 7. júl 2005 - okresný súd nariadil pojednávanie na 16. november 2005;
- 8. júl 2005 - okresnému súdu bolo doručené vybavené dožiadanie z V.;
- 12. júl 2005 - okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka na preklad vybaveného
dožiadania do slovenského jazyka;
- 18. júl 2005 - okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na zrušenie predbežného
opatrenia z 22. mája 1995;
- 22. júl 2005 - okresný súd vyzval právneho zástupcu správcu konkurznej podstaty žalobcu,
aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľa z 18. júla 2005.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
Článok 48 ods. 2 ústavy ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne
nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa
toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (napr. predmet sporu), a to
najmä podľa týchto troch základných kritérií: právnej a faktickej zložitosti veci (1),
správania účastníka konania (2) a postupu, akým v konaní postupoval súd (3).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní o zaplatenie 10 980 000 Sk s príslušenstvom vedenom pod
sp. zn. 17 C 192/94, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalovaný, došlo k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V súvislosti s hodnotením podľa uvedených kritérií ústavný súd konštatuje, že
v prípade sťažovateľa došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene
pôvodného účastníka konania na strane žalovaného, a to na základe univerzálnej sukcesie
(dedenie). Keďže univerzálna sukcesia (na rozdiel od singulárnej sukcesie) vyvoláva
automaticky aj procesno-právne nástupníctvo (sukcesiu), konajúci súd nemusel o pripustení
tejto zmeny rozhodnúť svojím uznesením. Keďže pri zmene účastníkov nedochádza
k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už
existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01), ústavný súd nemal pochybnosť
o tom, že sťažovateľ môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre
štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.
1) Predmetom konania sp. zn. 17 C 192/94, ktoré sa začalo na okresnom súde
19. augusta 1994 podaním žaloby, je nárok, ktorým sa žalobca domáha od sťažovateľa
(právneho nástupcu po pôvodnej žalovanej - matke sťažovateľa) zaplatenia 10 980 000 Sk
s príslušenstvom z titulu vrátenia pôžičky. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný
súd je toho názoru, že predmetné občianskoprávne konanie vzhľadom na jeho predmet
nemožno hodnotiť ako právne zložitú vec, a aj keď ústavný súd pripúšťa určitú možnosť
faktickej zložitosti veci (napr. vypočutie svedka dožiadaným súdom v zahraničí), súčasne
konštatuje, že pri dobrej organizácii práce okresným súdom táto zložitosť nemala
v konečnom dôsledku spôsobiť (od 19. augusta 1994) doterajšie takmer 11-ročné trvanie
konania, ktoré podľa názoru ústavného súdu nemožno ospravedlniť. Doterajšie trvanie
konania nemožno akceptovať aj vzhľadom na skutočnosť, že predbežné opatrenie
(z 22. mája 1995), ktoré má byť len dočasným prostriedkom úpravy pomerov medzi
účastníkmi sporu a ktorým v danom prípade okresný súd dlhodobo (od právoplatnosti
uznesenia takmer 10 rokov) obmedzil sťažovateľa v nakladaní s jeho majetkom, je stále
účinné (od 27. septembra 1995) bez toho, aby okresný súd právoplatne rozhodol v merite
veci.
2) Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa (v konaní pred
okresným súdom v procesnom postavení žalovaného), ústavný súd konštatuje, že nezistil
takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní
otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.
V súvislosti s predĺžením konania v dôsledku opakovaných podaní opravných prostriedkov
sťažovateľom (aj pôvodnou žalovanou) proti rozhodnutiam okresného súdu, ako aj podania
námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni (26. február 1999), kvôli čomu bolo nevyhnutné
opakovane predkladať spis nadriadenému súdu (od 20. júla 1995 - do 12. septembra 1995,
od 30. marca 1999 - do 3. júna 1999, od 17. júna 1999 - do 6. augusta 1999, od 13. marca
2000 - do 10. júla 2000, od 16. augusta 2001 - do 13. novembra 2001 a od 11. júla 2002 - do
28. marca 2003), kde sa spis nachádzal vyše dvadsiatich mesiacov, ústavný súd v rámci
svojej ustálenej judikatúry konštatuje, že využitie možností daných účastníkovi procesnými
predpismi (Občianskym súdnym poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva
v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho
však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01)
spôsobené sťažovateľom (účastníkom). Využitie týchto procesných prostriedkov nie je
príčinou zdĺhavého konania, ale spôsobom realizácie práva na súdnu ochranu (m. m.
III. ÚS 9/00). Pre úplnosť je však potrebné dodať, že keď na jednej strane sťažovateľ ako
účastník konania využije na svoju obranu všetky procesné prostriedky dané mu príslušným
procesným kódexom, na druhej strane musí počítať s tým, že ich využitie môže mať za
následok spomalenie postupu všeobecného súdu pri prerokovaní veci samej.
Ústavný súd zistil, že na pojednávaniach nariadených okresných súdom (spolu
12 pojednávaní) sa sťažovateľ zúčastňoval sám alebo v zastúpení jeho právnym zástupcom,
pričom svoju neúčasť ospravedlnili na dvoch pojednávaniach (19. október 1999
a 27. október 2003) a dve pojednávania (22. november 1995 a 24. november 1998) boli
sťažovateľom a pôvodnou žalovanou zmarené. Keď v deň pojednávania 22. novembra 1995
pôvodná žalovaná písomne oznámila okresnému súdu, že odvolala plnomocenstvo udelené
právnemu zástupcovi, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito, a rovnako, keď v deň
pojednávania 24. novembra 1998 sťažovateľ udelil plnomocenstvo právnemu zástupcovi,
ktorý nebol oboznámený s predmetom sporu, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito.
3) Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti
konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nepreukázal vo veci
relevantnú procesnú činnosť v období:
- od 12. februára 1997 (okresnému súdu bola právnou zástupkyňou, ktorej sťažovateľ
vypovedal plnomocenstvo, vrátená jej doručená výzva na doplnenie dôvodov návrhu na
čiastočné zrušenie predbežného opatrenia) - do 24. októbra 1997 (okresný súd vyzval
sťažovateľa na odôvodnenie návrhu na čiastočné zrušenie predbežného opatrenia), t. j. viac
ako 8 mesiacov;
- od 19. novembra 1997 (okresnému súdu bolo doručené zdôvodnenie návrhu sťažovateľa
na čiastočné zrušenie predbežného opatrenia) - do 26. októbra 1998 (okresný súd nariadil
pojednávanie), t. j. viac ako 11 mesiacov;
- od 10. júla 2000 (spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu) - do 22. novembra
2000 (okresný súd žiadal od krajského súdu informáciu, či bolo na majetok žalobcu
vyhlásené konkurzné konanie), t. j. viac ako 4 mesiace;
- od 5. decembra 2000 [okresnému súdu bolo doručené uznesenie krajského súdu z 22. júna
2000 (nadobudlo právoplatnosť 26. júla 2000), ktorým bol na majetok žalobcu vyhlásený
konkurz] - do 7. júna 2001 (okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie
predbežného opatrenia), t. j. viac ako 6 mesiacov, pričom zo spisového materiálu vyplýva,
že z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu okresný súd považoval v tomto
období konanie za prerušené zo zákona. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že v čase
vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu (22. jún 2000) podľa vtedy účinného § 13 ods. 5
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“)
(účinného do 31. júla 2000) účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia
na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom. Podľa § 14 ods. 1 písm. d)
zákona o konkurze a vyrovnaní účinného v čase vyhlásenia konkurzu jedným z účinkov
vyhlásenia konkurzu bolo, že konania, ktorých výsledkom môže byť nárok proti podstate, sa
prerušujú. V týchto konaniach sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu
alebo nerozlučného účastníka konania. Keďže úpadca bol v napadnutom konaní okresného
súdu žalobcom, nejednalo sa v danom prípade o konanie, ktorého výsledkom by bol nárok
proti podstate, naopak, v prípade úspechu žalobcu (úpadcu) v spore by sa vysúdený nárok
zahrnul do podstaty. Vzhľadom na uvedené vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu
nemalo mať teda za následok prerušenie konania zo zákona podľa vtedy účinného zákona
o konkurze a vyrovnaní. Aj keď sa okresný súd dozvedel o vyhlásení konkurzu na majetok
žalobcu až 5. decembra 2000, teda po novele zákona o konkurze a vyrovnaní (účinnej od
1. augusta 2000), s poukazom na § 70b ods. 1 tejto novely zákona o konkurze a vyrovnaní,
podľa ktorého konania začaté pred 1. augustom 2000 sa dokončia podľa doterajších
predpisov, ak nie je ustanovené inak, mal okresný súd posudzovať účinky vyhlásenia
konkurzu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní účinného v čase vyhlásenia konkurzu na
majetok žalobcu a v konaní bez prerušenia pokračovať;
- od 13. novembra 2001 (spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu) - do 19. marca
2002 (okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie údajov o svedkoch), t. j. viac ako
4 mesiace;
- od 28. marca 2003 (spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu) - do 26. augusta
2003 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. takmer 5 mesiacov.
Okresný súd tak v dôsledku svojej nečinnosti spôsobil prieťahy v trvaní viac ako
3 roky a 2 mesiace.
Celková zistená doba nečinnosti okresného súdu je zvýraznená aj celkovou dobou
trvania celého konania, ktoré ústavný súd považuje za nezlúčiteľné s účelom konania podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 17 C 192/94 bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak
ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
2 000 000 Sk „ z dôvodov mimoriadneho dlhého ekonomického aj psychického útlaku“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a najmä
na dlhodobejšiu bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané v sume
50 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom JUDr. I. P., B..
Právny zástupca sťažovateľa si vyúčtoval trovy v celkovej výške 89 556 Sk podľa
§ 13 ods. 1 a 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška
č. 163/2002 Z. z.“), a to za dva úkony právnej služby (2 x 44 650 Sk) a dvakrát náhradu
režijného paušálu (2 x 128 Sk).
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška 163/2002 Z. z.“) a z § 1
ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. (ďalej len „vyhláška 655/2004 Z. z.“). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej
služby uskutočnený v roku 2003 je 4 270 Sk (1/3 výpočtového základu, ktorým je
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
roku 2002 vo výške 12 811 Sk) a hodnota režijného paušálu je 128 Sk. Základná sadzba
odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 je 2 501 Sk
(1/6 výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky v prvom polroku roku 2004 vo výške 15 008 Sk) a hodnota režijného
paušálu je 150 Sk.
S poukazom na výsledok konania patrí sťažovateľovi náhrada trov za dva úkony
právnej služby uskutočnené v roku 2003 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
sťažnosti ústavnému súdu) vo výške 8 540 Sk a dvojnásobok režijného paušálu vo výške
256 Sk. Sťažovateľovi patrí tiež náhrada za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005.
Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi úhradu trov konania pred ústavným súdom
v celkovej sume 11 447 Sk (8 540 Sk + 256 Sk + 2 501 Sk + 150 Sk).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. augusta 2005