Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 154/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom,

Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a a práv podľa a ods. 3 a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej

prokuratúry Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného

súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa a 5 a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Svidník

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Svidník

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uznesením okresného

súdu sp. zn. z 30. decembra 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. januára 2017 bol sťažovateľ

vzatý do väzby z dôvodov uvedených v

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Ďalším uznesením okresného súdu sp. zn. z 15. marca 2017 bol sťažovateľ

prepustený z väzby na slobodu, avšak bol prijatý jeho písomný sľub, bol mu ustanovený

dohľad probačného a mediačného úradníka, bola mu uložená povinnosť oznámiť

policajtovi, prokurátorovi alebo súdu každú zmenu miesta pobytu a bola mu uložená

povinnosť odovzdať legálne držané zbrane, ako aj zákaz úmyselného priblíženia

sa k poškodenej (jeho manželke) na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Na základe sťažnosti

prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník (ďalej len „prokurátor“) bolo uznesením

krajského súdu sp. zn. z 30. marca 2017 sťažnosťou napadnuté uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 15. marca 2017 doplnené o zákaz vzďaľovať sa

z miesta svojho pobytu okrem účasti na úkonoch vykonávaných orgánmi činnými

v trestnom konaní a súdom. Následne bol sťažovateľ 28. júla 2017 zadržaný a uznesením

okresného súdu č. k. -202 z 29. júla 2017 v spojení s uznesením krajského

súdu č. k. -234 z 15. augusta 2017 opätovne vzatý do väzby podľa § 71 ods. 3

písm. a) . V ďalšom bolo o väzbe sťažovateľa rozhodované uznesením

okresného súdu č. k. -253 z 18. septembra 2017 v spojení s uznesením

krajského súdu č. k. -274 z 23. októbra 2017. Na okresnom súde bola

4. decembra 2017 prokurátorom podaná obžaloba na sťažovateľa pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa a , o ktorej okresný súd koná

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Meritom argumentácie sťažovateľa je jeho právny názor, podľa ktorého mal byť

prepustený z väzby na slobodu 24. novembra 2017, pretože „... bol v predmetnej trestnej

veci v (tzv. prvotnej) väzbe odo dňa 27. 12. 2016 do dňa 30. 3. 2017 (čo je 3 mesiace

a 3 dni) a v (tzv. opätovnej) väzbe je odo dňa 28. 7. 2017 až doteraz (čo je viac

ako 5 mesiacov).“, z čoho je zrejmé, že „... 7-mesačná základná lehota väzby pre prípravné

konanie uplynula u sťažovateľa dňa 24. 11. 2017, bola ako Okresná prokuratúra Svidník

(prokurátor) v zmysle ust. , resp. ust. , tak aj Okresný

súd Svidník (samosudca) v zmysle ust. § 76 ods. 5 Tr., povinný bezodkladne prepustiť

sťažovateľa z väzby na slobodu písomným príkazom, pretože obžaloba nebola podaná

v lehote 20 pracovných dní pred posledným dňom 7-mesačnej základnej lehoty väzby

pre prípravné konanie, a v tejto lehote ani nebol podaný návrh na predĺženie lehoty trvania

väzby.“. Zároveň sťažovateľ nesúhlasí s postupom okresného súdu, ktorým „... bolo

rozhodnutie o väzbe odročené na neurčito z dôvodu potreby rozhodnutia o vznesenej

námietke zaujatosti, v dôsledku čoho nepochybne došlo zo strany samosudcu k zbytočným

prieťahom vo veci, osobitne v určení tohto termínu, ktorý nie je ani len známy, pričom ide

o rozhodnutie o väzbe, kde má súd povinnosť konať prednostne a urýchlene, a preto ani

vznesenie námietky zaujatosti nemôže byť a ani nie je zákonným dôvodom pre odročenie

rozhodovania o väzbe, a to s poukazom najmä na ust. “.

V petite podanej sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- nebyť pozbavený slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon

garantovaného v SR,

- byť vzatý do väzby iba z dôvodov ustanovených zákonom a na základe rozhodnutia

súdu garantovaného v SR,

- na zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán garantovaného v čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd,

- byť predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom

na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený

počas konania garantovaného v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd,

- podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho

pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné

garantovaného v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a SR,

postupom Okresnej prokuratúry Svidník vo veci vedenej pod sp. zn. ,

ako aj postupom Okresného súdu Svidník vo veci vedenej pod sp. zn. , bolo

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresná prokuratúra Svidník

vo veci vedenej pod sp. zn. konala bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Svidník vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnej prokuratúre Svidník

a Okresnému súdu Svidník pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje bezodkladne prepustiť sťažovateľa

na slobodu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 4 000 €, ktoré mu je Okresná prokuratúra Svidník povinná zaplatiť.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 4 000 €, ktoré mu je Okresný súd Svidník povinný zaplatiť.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva. Podľa § 20

ods. 4 ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania.

Podľa musí sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 obsahovať označenie, (i) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, (ii) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, (iii) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd

výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne

platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd

sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a ). Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (, ,

, ). Text uvedený mimo petitu pokladá za súčasť odôvodnenia

sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (, , ,

, , , ), môže však v určitých

prípadoch slúžiť ako interpretačná pomôcka na zistenie obsahu inak úplného petitu, ktorý

nejednoznačným slovným vyjadrením pripúšťa viac významov.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľom predložený

návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci.

Sťažovateľ v odôvodnení podanej sťažnosti namieta tú skutočnosť, že podľa jeho názoru

nebol po uplynutí zákonom prípustnej/základnej dĺžky lehoty väzby v prípravnom konaní

24. novembra 2017 prepustený na slobodu a ani nebol v zákonom predpokladanej lehote

a zákonným postupom podaný návrh na predĺženie lehoty trvania väzby v prípravnom

konaní, avšak v petite podanej sťažnosti žiada o vyslovenie porušenia svojich práv

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. po podaní obžaloby

s poukazom na skutočnosť, že dosiaľ nebolo o jeho väzbe rozhodnuté. Teda v petite podanej

sťažnosti sťažovateľ žiada o vyslovenie porušenia svojich práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý v tomto konaní ešte o väzbe sťažovateľa

v čase po podaní obžaloby, a teda štádia trestného konania pred súdom nerozhodoval,

avšak obsah podanej sťažnosti a rozhodnutia všeobecných súdov k nej pripojených sa týkajú

rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov o väzbe sťažovateľa

v čase, keď sa jeho trestná vec nachádzala ešte v prípravnom konaní. V dôsledku uvedeného

tak obsah podanej sťažnosti a jej prílohy nekorešpondujú s jej petitom vo forme a obsahu,

akým bol sťažovateľom, ktorý podal ústavnú sťažnosť prostredníctvom obhajcu/právneho

zástupcu, načrtnutý/sformulovaný a ktorý podľa

je aj východiskom pre ďalší postup ústavného súdu. Tento nedostatok je dôvodom

odmietnutia sťažovateľom podanej sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonom prepísaných

náležitostí podľa .

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a z doterajšej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, , , , ,

, , ). Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj

v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje

taký nedostatok náležitosti predpísanej zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci

len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018