Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 13/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

vo veci sťažnosti , , zastúpenej advokátom

Mgr. Branislavom Grancom, Kováčska 28, Košice, pre namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej právneho

zástupcu Mgr. Branislava Granca do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 zo 17. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 7. januára 2008 bola okresnému súdu doručená

žaloba, ktorou sa sťažovateľka domáha zaplatenia sumy 120 000 Sk (3 983,27 €)

s príslušenstvom. Okresný súd rozhodol vo veci samej raz, a to rozsudkom č. k.

-161 zo 14. januára 2010 (ďalej len „prvý rozsudok okresného súdu“).

Po úspešnom odvolaní žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“)

uznesením sp. zn. z 10. marca 2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „do pojednávania konaného 3. septembra 2009,

na ktorom sa okresnému súdu prvýkrát podarilo zabezpečiť prítomnosť žalovaného, ubehlo

dvadsať mesiacov, pričom došlo k zmareniu deviatich pojednávaní (okresný súd buď

nedokázal doručiť predvolanie žalovanému v dostatočnom predstihu alebo nevedel doručiť

predvolanie žalovanému, resp. ak predvolanie doručil, tak akceptoval ospravedlnenie

žalovaného). Sťažovateľka vytýka okresnému súdu, že z viacerých procesných nástrojov,

ktoré mal v danom čase dispozícii, efektívne nevyužil v podstate žiadne. Z uvedeného

dôvodu priamo dopustil, že sa žalovaný pojednávaní úspešne vyhýbal dvadsať mesiacov.

Postup odporcu vykazoval všetky znaky nečinnosti a neefektivity v podobe nevyužívania

dostupných procesných inštitútov, ale aj v podobe celkovo nesprávneho postupu pri

príprave jednotlivých pojednávaní (neschopnosť okresného súdu doručiť žalovanému

predvolanie riadne a včas).“.

V období od rozhodnutia odvolacieho súdu boli nariadené viaceré pojednávania,

ktoré boli buď odročené (aj z dôvodu neprítomnosti žalovaného, vypracovania znaleckého

posudku, doplnenia znaleckého posudku), alebo sa neuskutočnili (práceneschopnosť

zákonnej sudkyne, stáž zákonnej sudkyne na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej

republiky).

Sťažovateľka ďalej uviedla, že „od vrátenia veci odvolacím súdom okresnému súdu

ubehlo viac ako šesť rokov, pričom do dnešného dňa nebolo konanie právoplatne skončené.

Konanie o zaplatenie pôžičky patrí do štandardnej agendy všeobecných súdov, nevymyká sa

bežnej rozhodovacej činnosti, z ktorého dôvodu ju nie je v žiadnom prípade možné

považovať za skutkovo ani právne zložitú vec. Prípadná faktická zložitosť veci sa pritom

s ohľadom na vyššie popísaný procesný postup odporcu ani len nemohla prejaviť, nakoľko

odporcom na to nebol vôbec vytvorený priestor, v dôsledku čoho eventuálna faktická

zložitosť veci nie je pre hodnotenie postupu odporcu významná ().

Sťažovateľka sa osobne zúčastnila takmer každého jedného nariadeného pojednávania

a svojím konaním k prieťahom v konaní nijako neprispela.

Samotná skutočnosť, že odporca ani po takmer 10 rokoch odo dňa podania

žalobného návrhu vec právoplatne neskončil, je nezlučiteľná s imperatívom ustanoveným

v , resp. v dohovoru. Takáto zdĺhavosť už z princípu

predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu

ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m. , II. ÚS

367/2013). Odporca vo veci vytýčil 17 pojednávaní, ktorých drvivá väčšina bola odročená

bez prejednania veci z dôvodov na strane žalovaného a/alebo odporcu samotného, tzn. de

facto zmarená. V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na to, že nielen nečinnosť, ale aj

nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

(dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

().“.

3. Sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jej v bode 1 označených základných práv postupom okresného súdu

v namietanom konaní, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná jej

finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov konania.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu konania vyjadril predseda

okresného súdu podaním sp. zn. zo 13. februára 2018. Vo vyjadrení

doručenom ústavnému súdu 19. februára 2018 predseda okresného súdu okrem chronológie

úkonov v predmetnom konaní uviedol:

„Na základe postupu súdu a tiež účastníkov konania som dospel k záveru, že

sťažnosť je čiastočne dôvodná. Doterajšia dĺžka konania je ovplyvnená postupom súdu v

konaní, ale aj správaním sa účastníkov konania. Účastníci konania viackrát požiadali súd o

odročenie pojednávania pre ich ospravedlnenú neprítomnosť na pojednávaní. Nariadené

pojednávanie bolo štyrikrát odročené z dôvodov na strane súdu. Jediným problémom v

postupe súdu je opakovaná neprítomnosť žalovaného a svedkov na nariadených

pojednávaniach z dôvodu nemožnosti doručenia predvolania na pojednávanie a nemožnosť

vykonania dôkazu výsluchom žalovaného a svedkov. V tomto prípade postup súdu javí

známky nesústredenosti a neefektívnosti, nakoľko ten nevyvodil voči účastníkom konania

žiadne poriadkové opatrenia. Po právnej stránke posudzované konanie nie je zvlášť zložité,

tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov prvej inštancie. Po skutkovej stránke,

vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania, možno konanie považovať za zložitejšie. V

niektorých obdobiach v dôsledku personálnych zmien v osobe zákonného sudcu sa vyskytli

aj na strane súdu kratšie obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti. Súd však vo veci

dvakrát meritórne rozhodol. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia

žiadame zohľadniť aj správanie sa účastníkov konania a ich viacnásobné žiadosti o

odročenie pojednávania.“

5. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 19. marca 2018, ktorým reagoval na

vyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedol, že «v priebehu 10 rokov sa uskutočnilo iba

5 pojednávaní (30. apríla 2009, 3. septembra 2009, 5. novembra 2009, 10. decembra 2009

a 14. januára 2010). Z uvedeného vyplýva, že z 22 nariadených pojednávaní sa

neuskutočnilo až 17 pôvodne vytýčených pojednávaní. Sťažovateľka ospravedlnila svoju

neprítomnosť na 3 pojednávaniach (17. júla 2008, 8. júna 2009 a 30. júla 2009). Vo

všetkých týchto prípadoch sa sťažovateľka pojednávaní nezúčastnila, nakoľko o podaných

žiadostiach žalovaného a zámere odporcu pojednávania odročiť, bola odporcom vopred

telefonicky vyrozumená.

Z vyjadrenia odporcu ďalej vyplýva, že nariadené pojednávania boli štyrikrát

odročené z dôvodov na strane odporcu. Sťažovateľka poukazuje na to, že z týchto štyroch

pojednávaní boli tri pojednávania odročené v období od 26.10.2012 do 16.04.2014, čo

predstavuje obdobie osemnástich mesiacov, kedy sa vo veci z dôvodov na strane odporcu

vôbec nekonalo. Z uvedeného je teda zrejmé, že odporca v konaní postupoval nesústredene

a neefektívne. Je síce pravdou, že odporca vo veci meritórne rozhodol, avšak k dnešnému

dňu, t. j. po desiatich rokoch od začatia konania nie je vec právoplatne skončená.

Sťažovateľka považuje za neprípustné a neakceptovateľné, že sa žalovaný v období

desiatich rokov úspešne vyhol štrnástim nariadeným pojednávaniam bez toho, aby odporca

vyvodil akékoľvek poriadkové opatrenia na zabezpečenie jeho prítomnosti.

Z vyjadrenia odporcu taktiež vyplýva, že „po skutkovej stránke, vzhľadom na potrebu

znaleckého dokazovania, možno konanie považovať za zložitejšie.“ K tomuto názoru

odporcu sťažovateľka dodáva, že jediný zložitejší prvok spočíval práve vo vyhotovení

znaleckého posudku. Žiadne ďalšie časovo náročnejšie dokazovanie vo veci vykonať

potrebné nebolo. Odhliadnuc od znaleckého dokazovania, ani právne či skutkovo náročný

spor nesmie trvať neprimerane dlhú dobu: „Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi

konania dostáva konečného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradiel

celkovej spravodlivosti podľa . Čím je tento časový

horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry spravodlivosti ako v očiach dotknutých

účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej mienky“

().

Sťažovateľka opakovane poukazuje na to, že svojím správaním nezapríčinila prieťahy

v konaní. Ako uviedla už vyššie, svoju neprítomnosť ospravedlnila len na troch nariadených

pojednávaniach, a to práve z dôvodu neúčasti žalovaného. Sťažovateľka zdôrazňuje, že

s výnimkou troch vyššie uvedených pojednávaní sa zúčastnila takmer každého jedného

pojednávania v priebehu desiatich rokov trvania súdneho sporu.».

II.

6. Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností a vyjadrení

účastníkov konania zistil ďalej uvedenú chronológiu úkonov vo veci sp. zn.

(túto uviedol odporca a sťažovateľka nemala k jej priebehu výhrady, pozn.):

Konanie vo veci sp. zn. sa začalo na okresnom súde 7. januára 2008.

Sťažovateľka v konaní vystupuje na procesnej strane žalobcu a predmetom konania je

žaloba o zaplatenie sumy 120 000 Sk (3 983,27 €).

Dňa 25. marca 2008 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.

-10, proti ktorému podal žalovaný odpor.

Následne boli nariadené tieto pojednávania:

- 17. júla 2008 ‒odročené pre neprítomnosť žalobcu, žalovaného a predvolaného

svedka,

- 14. augusta 2008, 19. septembra 2008 a 24. októbra 2008 ‒odročené pre

neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného a predvolanej svedkyne,

- 28. novembra 2008 ‒odročené pre neprítomnosť žalovaného a predvolanej

svedkyne, pričom žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil práceneschopnosťou,

- 15. januára 2009 ‒odročené pre neprítomnosť žalovaného a predvolanej svedkyne,

pričom predvolaná svedkyňa svoju neprítomnosť ospravedlnila práceneschopnosťou

a odborným vyšetrením.

Uznesením č. k. -67 z 10. marca 2009 okresný súd ustanovil

žalovanému, ktorého pobyt nie je známy, opatrovníka.

Dňa 30. apríla 2009 okresný súd vec prejednal, vypočul žalobcu a predvolaných

svedkov. Žalovaný žiadosťou, ktorú podal osobne okresnému súdu 30. apríla 2009,

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní práceneschopnosťou a požiadal o nový termín

pojednávania. Po podaní protinávrhu žalovaným 4. mája 2009 okresný súd zabezpečil

prípravu pojednávania.

Po týchto úkonoch boli nariadené nasledujúce pojednávania:

- 8. júna 2009 ‒odročené pre neprítomnosť žalobcu, žalovaného a jedného

z predvolaných svedkov,

- 30. júla 2009 ‒odročené na žiadosť právneho zástupcu žalobcu a žalovaného,

- 3. septembra 2009 ‒okresný súd vec prejednal, vypočul žalobcu, žalovaného,

svedka a pojednávanie odročil pre účely doplnenia dokazovania a zrušil uznesenie

o ustanovení opatrovníka žalovanému z 10. marca 2009,

- 5. novembra 2009 a 10. decembra 2009 ‒okresný súd vec prejednal, vypočul

žalobcu, žalovaného, svedka a pojednávanie odročil pre účely doplnenia dokazovania,

- 7. januára 2010 ‒odročené z dôvodu čerpania dovolenky sudkyne,

- 14. januára 2010 ‒okresný súd po prejednaní veci vyhlásil rozsudok, ktorým

zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke sumu 3 651,33 € s príslušenstvom

a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Protinávrh žalovaného zamietol v celom rozsahu

a zároveň rozhodol o trovách konania.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a spis bol 9. júna 2010 predložený

na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením č. k. -188

z 10. marca 2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne ďalší termín pojednávania okresný súd nariadil na 7. február 2012, ktorý

bol odročený na neurčito pre neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného.

Uznesením č. k. -207 z 10. februára 2012 okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva. Znalkyňa doručila

okresnému súdu znalecký posudok 6. februára 2012. Uznesením č. k. -328

z 9. októbra 2012 okresný súd priznal znalkyni odmenu za vypracovanie znaleckého

posudku.

Ďalšie termíny pojednávania boli nariadené na 26. október 2012 a 14. december

2012, ktoré boli odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Pojednávanie nariadené na 1. február 2013 bolo zrušené z dôvodu stáže sudkyne na

Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a pojednávanie nariadené na 16. apríl

2014 bolo bez prejednania veci odročené na neurčito pre neospravedlnenú neprítomnosť

žalovaného.

Uznesením č. k. -356 z 10. februára 2015 okresný súd ustanovil

žalovanému, ktorého pobyt nie je známy, opatrovníka na zastupovanie v konaní v osobe

žalovaného matky. Ustanovená opatrovníčka podala proti predmetnému uzneseniu

odvolanie. Uznesením č. k. -367 z 10. februára 2015 okresný súd ustanovil

žalovanému, ktorého pobyt nie je známy, ako opatrovníka na zastupovanie v konaní

Miestny úrad mestskej časti Košice-Staré Mesto. Ustanovený opatrovník podal proti

predmetnému uzneseniu odvolanie.

Dňa 13. júla 2015 okresný súd vec prejednal, vypočul žalobcu, pričom žalovaný sa

bez ospravedlnenia nedostavil. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre

účely predloženia spisu na rozhodnutie o odvolaniach opatrovníkov ustanovených

žalovanému a rozhodnutia o nariadení znaleckého dokazovania navrhnutého právnym

zástupcom žalobcu.

Uznesením č. k. -381 a uznesením č. k. -382 z 13. júla

2015 okresný súd zrušil uznesenia o ustanovení opatrovníkov žalovanému, ktorého pobyt

nie je známy. Zároveň uznesením č. k. -380 z 13. júla 2015 nariadil doručovať

písomnosti určené žalovanému a týkajúce sa predmetu sporu uložením do súdneho spisu.

Uznesením č. k. -401 z 3. októbra 2016 okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru z odboru

prírodovedeckého skúmania a kriminalistických analýz, oddelenia skúmania dokumentov.

Ústav doručil okresnému súdu znalecký posudok 6. júla 2017. Uznesením č. k.

-441 zo 6. septembra 2017 okresný súd priznal Kriminalistickému

a expertíznemu ústavu Policajného zboru odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. januára 2018, okresný súd po prejednaní veci

vyhlásil rozsudok, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 331,93 €. Zároveň

zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke sumu 3 651,23 € s príslušenstvom

a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Protinávrh zamietol v celom rozsahu a tiež rozhodol

o trovách konania. Rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa

povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, bol súd prvého stupňa podľa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky

súdny poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Podľa

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 157 ods. 1

).

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

15. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že konania o žalobách na peňažné plnenie tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov. Ústavný súd nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú, pričom

túto skutočnosť uviedli aj sťažovateľka a predseda okresného súdu. Čiastočne ide

o skutkovo zložitejšiu vec najmä vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania, tak ako to

uviedol aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti, ale ani prípadná

skutková zložitosť prejednávanej veci nemôže ospravedlniť vyše desaťročnú dĺžku tohto

konania.

16. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd na základe chronológie úkonov konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním

neprispela k predĺženiu tohto konania. Sťažovateľka sa síce nezúčastnila troch nariadených

pojednávaní (17. júla, 8. júna 2009 a 30. júla 2009), tieto aj tak boli odročené z dôvodov na

strane žalovaného alebo z dôvodu neprítomnosti svedkov.

17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný súd

zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb. Keďže konanie začalo za účinnosti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov, ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na jeho

§ 100 ods. 1, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

18. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených písomností, ako

aj zo stanovísk účastníkov konania ústavný súd konštatuje predovšetkým neefektívne

správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako

10 rokov) mali za následok zistenie zbytočných prieťahov. Okresný súd totiž nezvolil taký

procesný postup v súdnom konaní smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka nachádzala.

19. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom

v konaní došlo najmä nesústredeným a neefektívnym postupom okresného súdu. Konanie sa

totiž vyznačovalo značnou nehospodárnosťou, pretože okresný súd nariadil až 22 termínov

pojednávaní, ktoré v prevažnej miere odročoval najmä pre neprítomnosť žalovaného

a svedkov a tiež z rôznych dôvodov na strane okresného súdu. Prvý rozsudok okresného

súdu bol zrušený odvolacím súdom ešte 10. marca 2011, hoci okresný súd 12. januára 2018

rozhodol rozsudkom opäť, konanie nie je ešte právoplatne skončené.

Okresný súd mal predmetné konanie sledovať už dávno ako reštančnú vec

s osobitným režimom a pozornosťou. Okresný súd bol nedôsledný aj v tom, že v priebehu

konania nevyužil poriadkové opatrenia podľa ( ) v prípade,

keď žalovaný a svedkovia neospravedlnili svoju neúčasť, pričom túto skutočnosť

skonštatoval aj predseda okresného súdu.

20. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

21. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe

celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 a dohovoru. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevymedzoval

prípadné konkrétne úseky jeho nečinnosti, ale poukázal iba na relevantné dôvody

neefektívnosti postupu okresného súdu (bod 19). Je zrejmé, že len rýchla ochrana

subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen

účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či

stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

22. Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku konania (vyše desať rokov), predmet

sporu a jeho význam pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom

priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené najmä neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že

postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a jej právo podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

23. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

tohto nálezu).

IV.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 15 000 € z dôvodu celkovej doby súdneho konania, jeho priebehu a mieru zavinenia

okresného súdu na vzniknutých prieťahoch.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

29. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , čo je v hre a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný

súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie

podľa (bod 3 výroku nálezu).

30. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky, ktoré neboli jej právnym

zástupcom vyčíslené, ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd priznal

sťažovateľke ( ) náhradu trov konania pred ústavným

súdom v sume 312,34 € (2 úkony právnej pomoci po 147,33 €, t. j. prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie sťažnosti na ústavný súd, 2 x

paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,44 €). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 28. marca 2018