Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 149/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, Kollárova 35, Martin, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin č. k. -574

z 20. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára

2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“), základného

práva na súdnu ochranu podľa v spojení s a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Martin (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -574 z 20. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplývajú tieto skutočnosti:

«V právnej veci žalobcu , , bytom

(sťažovateľ) proti žalovanej , ,

v konaní o zaplatenie časti kúpnej ceny vedenej

na Okresnom súde Martin sp. zn. sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 20 % kúpnej ceny z kúpnej

zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území

zapísaná u Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Martin na , a to rodinný

dom Okresný súd Martin v poradí

už druhým rozsudkom zo dňa 22.07.2014 rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 9.900,- €, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd o odvolaní sťažovateľa a žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 22.07.2014 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. z 11.05.2015 rozhodol tak, že rozsudok

okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol

a samostatným výrokom priznal žalovanej náhradu trov konania na súde prvej inštancie

a na súde odvolacom v rozsahu 100 %.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) uznesením sp. zn.

z 08.09.2017 dovolanie odmietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho

konania...

Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. z 19.10.2017 bola žalobcovi

(sťažovateľovi) uložená povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 8.705,12 €,

a to na účet jej právneho zástupcu do troch dní d právoplatnosti uznesenia. Okresný súd

Martin v zmysle predloženého vyúčtovania trov právneho zastúpenia predloženého právnou

zástupkyňou žalovanej priznal právnemu zástupcovi žalovanej odmenu za úkony právnej

služby spolu 5.197,23 €. Okresný súd Martin ustálil odmenu za 1 úkon právnej služby

vo výške 336,94 €, okrem štyroch úkonov právnej služby a to účasť na pojednávaní dňa

30.06.2011 v sume 88,39 €, písomne podanie zo dňa 18.08.2014 v sume 253,94 €, písomné

podanie zo dňa 18.09.2014 v sume 237,34 € a písomné podanie zo dňa 27.07.2016 v sume

237,34 €. Ďalej Okresný súd Martin priznal žalovanej režijný paušál v sume 132,60 €,

náhradu cestovných nákladov v sume 19,48 €, náhradu za stratu času v sume 52,04 € a 20%

DPH zo sumy 5.401,35 € v sume 1.080,27 €. Okresný súd Martin uznesením priznal

žalovanej právo aj na náhradu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie zo dňa

24.04.2012 vo výške 1.029,50 € a za odvolanie proti rozsudku zo dňa 22.07.2014 vo výške

594,- €. A náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom preddavku na trovy znaleckého

dokazovania vo výške 600,- €.

Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť na Okresný súd Martin.

Okresný súd uznesením sp. zn. -574 z 20.12.2017 sťažnosť sťažovateľa

zamietol, pretože došiel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodnutie odôvodnil tým,

že v zmysle ustanovenia vyhlášky MS SR č. základná hodnota

tarifnej odmeny advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, pričom

tarifnou sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých

sa právna služba týka. Podľa ustálenia Okresného súdu Martin „pokiaľ je teda vec, právo

alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho konania oceniteľné, potom sa táto čiastka

považuje za základ pre tarifnú hodnotu.". V uznesení Okresný súd Martin uviedol, že vo veci

nariadil znalecké dokazovania, pričom znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou

bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške

85.800,- €. K ustáleniu hodnoty tarifnej odmeny advokáta Okresný súd Martin uviedol:

„Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2012 žalobca oznámil súdu, že nemá

námietky proti uvedenému znaleckému posudku, čím sa predmet konania ustálil na 20%

z tejto sumy, t.j. 17.160,- eur. Následne žalobca nemenil predmet konania." V poučení

predmetného uznesenia Okresného súdu Martin je uvedené: „Proti tomu uzneseniu nie je

prípustné odvolanie ( )." Z uvedeného vyplýva, že proti rozhodnutiu

o náhrade trov konania nie je možné podať opravný prostriedok. ...

Podľa sťažovateľa Okresný súd Martin pri priznávaní výšky trov právneho

zastúpenia žalovanej zvolil nesprávny a nespravodlivý postup, a navyše neprihliadol

na osobitosti predmetného súdneho konania a najmä na priebeh súdneho konania. Okresný

súd Martin pri vyčíslovaní trov právneho zastúpenia žalovanej konal v rozpore so zákonom

a logickou úvahou, keď nevzal do úvahy tú skutočnosť, že predmetom bolo zaplatenie časti

kúpnej ceny, ktorá v priebehu konania nebola stranami sporu ani súdom ustálená.

...sťažovateľ v podanej žalobe nešpecifikoval konkrétne výšku sumy, ktorej

sa domáhal. Predmetom súdneho konania nebolo zaplatenie žiadnej konkrétnej sumy a teda

ani sumy vo výške 17.160,- €. €. Okresný súd Martin v záhlaví uznesenia o výške náhrady

trov konania vydaného vyšším súdnym úradníkom nesprávne uviedol predmet súdneho

konania, pretože predmetom konania bolo zaplatenie časti kúpnej ceny.

Tvrdenie Okresného súdu Martin, že nakoľko sťažovateľ nemal námietky

proti znaleckému posudku vypracovanému , predmet konania sa ustálil

na 20% zo sumy určenej znalkyňou, t.j. 17.160,- € je nesprávne, nepravdivé, svojvoľné

a arbitrárne...

Napriek tomu, že hodnota žalobcom uplatňovaného nároku nebola ustálená

žalovaná, resp. jej právna zástupkyňa si pri vypočítaní náhrady trov právneho zastúpenia

vyčíslila za 1 úkon právnej služby sumu vo výške 336,94 €, ktorá vychádzala z tarifnej

hodnoty vo výške 17.160,- €, čo predstavuje 20 % zo sumy 85.800,- €, ako ceny

nehnuteľnosti, určenej znaleckým posudkom... znalkyne Ing.

Okresný súd Martin neskúmal či výška náhrady trov právneho zastúpenia vyčíslená

žalovanou je v súlade s vyhláškou, s dobrými mravmi a najmä či bola určená správna

tarifná odmena advokáta.

Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Martin pristúpil k ustáleniu predmetu súdneho

konania len na základe náhrady trov vypočítaných právnou zástupkyňou žalovanej bez toho,

aby ich náležitým spôsobom preskúmal a najmä v rozpore so svojimi tvrdeniami týkajúcimi

sa ustálenia predmetu súdneho konania. Je zrejmé, že rozhodnutie Okresného súdu Martin

o výške náhrady trov právneho zastúpenia je nepresvedčivé.

To že nedošlo k ustáleniu predmetu súdneho konania, t.j. sumy 17.160,- € preukazuje

aj tá skutočnosť, že v súdnom konaní boli súdne poplatky za odvolania vyčíslené v rôznych

sumách a to súdny poplatok vo výške 1.029,50 € zo sumy 17.160,- € a súdny poplatok

vo výške 594,- € zo sumy 9.900,- € a to, aj napriek tomu, že predmet konania a to zaplatenie

časti kúpnej ceny nebol v priebehu súdneho konania zmenený. Na túto skutočnosť

sťažovateľ v sťažnosti proti uzneseniu Okresný súd Martin upozornil. Okresný súd Martin

sa však danou námietkou nezaoberal a ani ju v odôvodnení uznesenia pri oboznamovaní

a preskúmavaní sťažnosti neuviedol.»

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa podľa

v spojení s článkom 12 ods. 1 , ) Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, )

Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. -574 z 20.12.2017, porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. -574 z 20.12.2017 sa ruší

a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Martin je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia

vo výške 390,50 € na účet právnej zástupkyne č. SK91 0900 0000 0003 5087 7144 vedený

v Slovenskej sporiteľni a.s. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

7. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae

aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade

so zákonom. Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania

sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky

na jej priznanie ( ). V súvislosti s nastolenou problematikou ústavný súd

stabilne judikuje, že iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia

všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by totiž mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m.

, , , , ,

).

8. Vo všeobecnosti k trovám súdneho konania ústavný súd opakovane judikuje,

že považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za integrálnu súčasť

civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania

v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách

konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné

rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý

proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé

zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal

ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe

zahŕňala črty svojvôle (m. m. , , , ,

, , , ).

9. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

o namietanej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne

v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto

základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

10. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť

podaná sťažovateľom ako žalobcom 9. novembra 2017 proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -557 z 19. októbra 2017 z dôvodu, že podľa jeho názoru okresný súd

nesprávne stanovil základ pre výpočet tarifnej odmeny advokáta, v dôsledku čoho rozhodol

o náhrade trov konania v nesprávnej výške.

11. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol:

«... Súd po preskúmaní sťažnosti žalobcu dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky základná hodnota tarifnej

odmeny advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, pričom tarifnou

hodnotou sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých

sa právna služba týka. Pokiaľ je teda vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho

konania oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu. Žalobca

správne uvádza, že žalobou podanou dňa 16.03.2011 sa domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 20% kúpnej ceny

z kúpnej zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom

území Vrútky, zapísaná u Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Martin na

, a to rodinný dom číslo avšak

za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností ku dňu 09.07.2010 súd

nariadil znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou

bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 85 800,- eur.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2012 žalobca oznámil súdu, že nemá

námietky proti uvedenému znaleckému posudku, čím sa predmet konania ustálil na 20%

z tejto sumy, t.j. 17 160,- eur. Následne žalobca nemenil predmet konania. Vo vzťahu

k námietke žalobcu, že v konaní boli vykonané dva znalecké posudky súd uvádza,

že predmetom konania je zaplatenie tejto sumy, nie nehnuteľnosť, preto jej neskoršie rôzne

ocenenie nemá samo o sebe vplyv na tarifnú hodnotu veci. Zároveň súd poukazuje

aj na podanie žalobcu označeného ako „Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného“

zo dňa 23.07.2012, v ktorom si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom

konaní 1 úkon právnej služby á 336,94 čiže zo sumy 17 160,- eur.

...S ohľadom na vyššie uvedené má súd za to, že sťažnosť podaná žalobcom proti

uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým bola určená výška trov konania nie je

dôvodná, preto súd túto sťažnosť v súlade s ust. zamietol.»

12. Opisované vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu

zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd

v napadnutom uznesení vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu (rozhodovanie

o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola uložená povinnosť nahradiť

žalovanej trovy konania vo výške 8 705,12 €) nenašiel. Rovnako odôvodnenie napadnutého

uznesenia najmä v tom smere, keď okresný súd vychádzal pri určení výšky náhrady trov

konania zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, je ústavne

udržateľné a nevykazuje známky arbitrárnosti.

13. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom

uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými

námietkami sťažovateľa, s ktorými sa nestotožnil, a preto okresný súd zamietol jeho

sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. -557 z 19. októbra 2017, ktorým

okresný súd rozhodol o výške náhrady trov konania tak, že mu ako uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 8 705,12 €. Napadnuté uznesenie

okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené

a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú

oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných

ustanovení právnych predpisov.

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že medzi napadnutým uznesením

okresného súdu a základným právom vlastniť majetok podľa ,

základným právom na súdnu ochranu podľa v spojení s

a právom na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ktorých

porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by

ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru

o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

15. K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

sťažovateľom v jeho sťažnosti z 9. novembra 2017 proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -557 z 19. októbra 2017 ústavný súd v súlade so svojou konštantnou

judikatúrou uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania

na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého

uznesenia a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2018