Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 149/2018
PDF · 205.43 KB
No categories available
III. ÚS 149/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, Kollárova 35, Martin, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin č. k. 11 C 18/2011-574
z 20. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára
2018 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Martin (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 11 C 18/2011-574 z 20. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplývajú tieto skutočnosti:
«V právnej veci žalobcu , , bytom
(sťažovateľ) proti žalovanej , ,
v konaní o zaplatenie časti kúpnej ceny vedenej
na Okresnom súde Martin sp. zn. 11C/18/2011 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 20 % kúpnej ceny z kúpnej
zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území
zapísaná u Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Martin na , a to rodinný
dom Okresný súd Martin v poradí
už druhým rozsudkom zo dňa 22.07.2014 rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 9.900,- €, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd o odvolaní sťažovateľa a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/18/2011 zo dňa 22.07.2014 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 11C/18/2011 z 11.05.2015 rozhodol tak, že rozsudok
okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol
a samostatným výrokom priznal žalovanej náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a na súde odvolacom v rozsahu 100 %.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) uznesením sp. zn. 3 Cdo 105/2017
z 08.09.2017 dovolanie odmietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho
konania...
Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/18/2011 z 19.10.2017 bola žalobcovi
(sťažovateľovi) uložená povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 8.705,12 €,
a to na účet jej právneho zástupcu do troch dní d právoplatnosti uznesenia. Okresný súd
Martin v zmysle predloženého vyúčtovania trov právneho zastúpenia predloženého právnou
zástupkyňou žalovanej priznal právnemu zástupcovi žalovanej odmenu za úkony právnej
služby spolu 5.197,23 €. Okresný súd Martin ustálil odmenu za 1 úkon právnej služby
vo výške 336,94 €, okrem štyroch úkonov právnej služby a to účasť na pojednávaní dňa
30.06.2011 v sume 88,39 €, písomne podanie zo dňa 18.08.2014 v sume 253,94 €, písomné
podanie zo dňa 18.09.2014 v sume 237,34 € a písomné podanie zo dňa 27.07.2016 v sume
237,34 €. Ďalej Okresný súd Martin priznal žalovanej režijný paušál v sume 132,60 €,
náhradu cestovných nákladov v sume 19,48 €, náhradu za stratu času v sume 52,04 € a 20%
DPH zo sumy 5.401,35 € v sume 1.080,27 €. Okresný súd Martin uznesením priznal
žalovanej právo aj na náhradu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie zo dňa
24.04.2012 vo výške 1.029,50 € a za odvolanie proti rozsudku zo dňa 22.07.2014 vo výške
594,- €. A náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom preddavku na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 600,- €.
Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť na Okresný súd Martin.
Okresný súd uznesením sp. zn. 11C/18/2011-574 z 20.12.2017 sťažnosť sťažovateľa
zamietol, pretože došiel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. základná hodnota
tarifnej odmeny advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, pričom
tarifnou sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých
sa právna služba týka. Podľa ustálenia Okresného súdu Martin „pokiaľ je teda vec, právo
alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho konania oceniteľné, potom sa táto čiastka
považuje za základ pre tarifnú hodnotu.". V uznesení Okresný súd Martin uviedol, že vo veci
nariadil znalecké dokazovania, pričom znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou
bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške
85.800,- €. K ustáleniu hodnoty tarifnej odmeny advokáta Okresný súd Martin uviedol:
„Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2012 žalobca oznámil súdu, že nemá
námietky proti uvedenému znaleckému posudku, čím sa predmet konania ustálil na 20%
z tejto sumy, t.j. 17.160,- eur. Následne žalobca nemenil predmet konania." V poučení
predmetného uznesenia Okresného súdu Martin je uvedené: „Proti tomu uzneseniu nie je
prípustné odvolanie (§250 ods. 1 CSP)." Z uvedeného vyplýva, že proti rozhodnutiu
o náhrade trov konania nie je možné podať opravný prostriedok. ...
Podľa sťažovateľa Okresný súd Martin pri priznávaní výšky trov právneho
zastúpenia žalovanej zvolil nesprávny a nespravodlivý postup, a navyše neprihliadol
na osobitosti predmetného súdneho konania a najmä na priebeh súdneho konania. Okresný
súd Martin pri vyčíslovaní trov právneho zastúpenia žalovanej konal v rozpore so zákonom
a logickou úvahou, keď nevzal do úvahy tú skutočnosť, že predmetom bolo zaplatenie časti
kúpnej ceny, ktorá v priebehu konania nebola stranami sporu ani súdom ustálená.
...sťažovateľ v podanej žalobe nešpecifikoval konkrétne výšku sumy, ktorej
sa domáhal. Predmetom súdneho konania nebolo zaplatenie žiadnej konkrétnej sumy a teda
ani sumy vo výške 17.160,- €. €. Okresný súd Martin v záhlaví uznesenia o výške náhrady
trov konania vydaného vyšším súdnym úradníkom nesprávne uviedol predmet súdneho
konania, pretože predmetom konania bolo zaplatenie časti kúpnej ceny.
Tvrdenie Okresného súdu Martin, že nakoľko sťažovateľ nemal námietky
proti znaleckému posudku vypracovanému , predmet konania sa ustálil
na 20% zo sumy určenej znalkyňou, t.j. 17.160,- € je nesprávne, nepravdivé, svojvoľné
a arbitrárne...
Napriek tomu, že hodnota žalobcom uplatňovaného nároku nebola ustálená
žalovaná, resp. jej právna zástupkyňa si pri vypočítaní náhrady trov právneho zastúpenia
vyčíslila za 1 úkon právnej služby sumu vo výške 336,94 €, ktorá vychádzala z tarifnej
hodnoty vo výške 17.160,- €, čo predstavuje 20 % zo sumy 85.800,- €, ako ceny
nehnuteľnosti, určenej znaleckým posudkom... znalkyne Ing.
Okresný súd Martin neskúmal či výška náhrady trov právneho zastúpenia vyčíslená
žalovanou je v súlade s vyhláškou, s dobrými mravmi a najmä či bola určená správna
tarifná odmena advokáta.
Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Martin pristúpil k ustáleniu predmetu súdneho
konania len na základe náhrady trov vypočítaných právnou zástupkyňou žalovanej bez toho,
aby ich náležitým spôsobom preskúmal a najmä v rozpore so svojimi tvrdeniami týkajúcimi
sa ustálenia predmetu súdneho konania. Je zrejmé, že rozhodnutie Okresného súdu Martin
o výške náhrady trov právneho zastúpenia je nepresvedčivé.
To že nedošlo k ustáleniu predmetu súdneho konania, t.j. sumy 17.160,- € preukazuje
aj tá skutočnosť, že v súdnom konaní boli súdne poplatky za odvolania vyčíslené v rôznych
sumách a to súdny poplatok vo výške 1.029,50 € zo sumy 17.160,- € a súdny poplatok
vo výške 594,- € zo sumy 9.900,- € a to, aj napriek tomu, že predmet konania a to zaplatenie
časti kúpnej ceny nebol v priebehu súdneho konania zmenený. Na túto skutočnosť
sťažovateľ v sťažnosti proti uzneseniu Okresný súd Martin upozornil. Okresný súd Martin
sa však danou námietkou nezaoberal a ani ju v odôvodnení uznesenia pri oboznamovaní
a preskúmavaní sťažnosti neuviedol.»
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1) Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky
Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/18/2011-574 z 20.12.2017, porušené boli.
2. Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/18/2011-574 z 20.12.2017 sa ruší
a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Martin je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia
vo výške 390,50 € na účet právnej zástupkyne č. SK91 0900 0000 0003 5087 7144 vedený
v Slovenskej sporiteľni a.s. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).
7. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae
aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade
so zákonom. Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania
sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky
na jej priznanie (čl. 51 ods. 1 ústavy). V súvislosti s nastolenou problematikou ústavný súd
stabilne judikuje, že iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia
všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by totiž mohla
dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel
upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie
a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m.
IV. ÚS 170/08, IV. ÚS 248/08, II. ÚS 64/09, IV. ÚS 182/09, I. ÚS 156/2010,
8. Vo všeobecnosti k trovám súdneho konania ústavný súd opakovane judikuje,
že považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za integrálnu súčasť
civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania
v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách
konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné
rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý
proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé
zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal
ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla
dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel
upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie
a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe
zahŕňala črty svojvôle (m. m. I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09,
IV. ÚS 248/08, II. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 681/2016).
9. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní
o namietanej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného
prerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne
v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto
základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
10. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť
podaná sťažovateľom ako žalobcom 9. novembra 2017 proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 11 C 18/2011-557 z 19. októbra 2017 z dôvodu, že podľa jeho názoru okresný súd
nesprávne stanovil základ pre výpočet tarifnej odmeny advokáta, v dôsledku čoho rozhodol
o náhrade trov konania v nesprávnej výške.
11. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol:
«... Súd po preskúmaní sťažnosti žalobcu dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky základná hodnota tarifnej
odmeny advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, pričom tarifnou
hodnotou sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých
sa právna služba týka. Pokiaľ je teda vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho
konania oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu. Žalobca
správne uvádza, že žalobou podanou dňa 16.03.2011 sa domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 20% kúpnej ceny
z kúpnej zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom
území Vrútky, zapísaná u Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Martin na
, a to rodinný dom číslo avšak
za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností ku dňu 09.07.2010 súd
nariadil znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou
bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 85 800,- eur.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2012 žalobca oznámil súdu, že nemá
námietky proti uvedenému znaleckému posudku, čím sa predmet konania ustálil na 20%
z tejto sumy, t.j. 17 160,- eur. Následne žalobca nemenil predmet konania. Vo vzťahu
k námietke žalobcu, že v konaní boli vykonané dva znalecké posudky súd uvádza,
že predmetom konania je zaplatenie tejto sumy, nie nehnuteľnosť, preto jej neskoršie rôzne
ocenenie nemá samo o sebe vplyv na tarifnú hodnotu veci. Zároveň súd poukazuje
aj na podanie žalobcu označeného ako „Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného“
zo dňa 23.07.2012, v ktorom si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní 1 úkon právnej služby á 336,94 čiže zo sumy 17 160,- eur.
...S ohľadom na vyššie uvedené má súd za to, že sťažnosť podaná žalobcom proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým bola určená výška trov konania nie je
dôvodná, preto súd túto sťažnosť v súlade s ust. § 250 ods. 1 CSP zamietol.»
12. Opisované vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu
zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd
v napadnutom uznesení vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu (rozhodovanie
o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola uložená povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania vo výške 8 705,12 €) nenašiel. Rovnako odôvodnenie napadnutého
uznesenia najmä v tom smere, keď okresný súd vychádzal pri určení výšky náhrady trov
konania zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, je ústavne
udržateľné a nevykazuje známky arbitrárnosti.
13. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom
uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými
námietkami sťažovateľa, s ktorými sa nestotožnil, a preto okresný súd zamietol jeho
sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. 11 C 18/2011-557 z 19. októbra 2017, ktorým
okresný súd rozhodol o výške náhrady trov konania tak, že mu ako uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 8 705,12 €. Napadnuté uznesenie
okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené
a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú
oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných
ustanovení právnych predpisov.
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že medzi napadnutým uznesením
okresného súdu a základným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,
základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1
ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých
porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by
ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru
o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
15. K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými
sťažovateľom v jeho sťažnosti z 9. novembra 2017 proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 11 C 18/2011-557 z 19. októbra 2017 ústavný súd v súlade so svojou konštantnou
judikatúrou uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania
na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať
o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého
uznesenia a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2018