Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 10/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

vo veci sťažnosti , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Martinou Vnenčákovou, Čučmianska dlhá 7, Rožňava, pre namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Rožňava

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Rožňava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Rožňava j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. Martiny Vnenčákovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 zo 17. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že od podania návrhu boli nariadené dve

pojednávania (8. decembra 2015 a 2. februára 2016), ktoré však boli odročené.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že „dňa 31. marca 2016 sa konalo ďalšie

pojednávanie a po jeho vykonaní bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie na

vyšetrenie maloletého a rodičov a na posúdenie otázok potrebných pre rozhodnutie vo veci

samej. Po vydaní predmetného uznesenia neboli zo strany okresného súdu vykonané žiadne

úkony, o ktorých by sťažovateľka vedela. Z tohto dôvodu žiadala okresný súd

prostredníctvom právnej zástupkyne o vytýčenie termínu pojednávania, ktorá bola

okresnému súdu doručená 30. mája 2017. Napriek podanej žiadosti okresný súd túto

žiadosť opomenul a k dnešnému dňu nedošlo k vytýčeniu pojednávania.“.

3. Z uvedených dôvodov preto 12. októbra 2017 podala právna zástupkyňa

sťažovateľky sťažnosť na zbytočné prieťahy v tomto konaní a žiadala bezodkladne vec

prešetriť a prijať vhodné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a zároveň

bezodkladne vo veci rozhodnúť. Na túto sťažnosť podpredseda okresného súdu aj na

základe vyjadrenia zákonnej sudkyne uviedol, že po preskúmaní súdneho spisu sp. zn.

zo súdneho registra (pretože súdny spis sa nachádza u súdnej znalkyne) bolo

zistené, že „od 5. mája 2016 doteraz súd vo veci nekonal, nerozhodol o námietke zaujatosti

otca maloletého voči znalkyni z 9. mája 2016 ani neurgoval podanie znaleckého posudku.

Je možné konštatovať, že vo veci došlo k porušeniu práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a to nečinnosťou súdu od 5. mája 2016 doteraz, nakoľko súd

nerozhodol o námietke zaujatosti voči súdnej znalkyni a neurgoval súdnu znalkyňu na

vrátenie spisu s podaným posudkom, a teda sťažnosť je dôvodná.“.

4. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že „porušovateľ vo veci nekonal

spôsobom, ktorý by sťažovateľke zaručil stav právnej istoty, ktorý je zaručený vydaním

rozhodnutia vo veci samej. Pri obdobných právnych prípadoch, a to práve vo veciach

maloletých súdy rozhodujú v lehotách pár mesiacov. Vychádzajúc z kritérií, ktoré sa berú

do úvahy pri hodnotení či došlo k zbytočným prieťahom konania v tomto konkrétnom

prípade je preukázané, že ide o bežnú agendu všeobecných súdov s nízkou náročnosťou.

Sťažovateľka svojím konaním nijako neprispela k predlžovaniu rozhodovania vo veci,

nakoľko bola právne zastúpená, a v rámci konania sa sama snažila iniciovať urýchlenie

konania porušovateľa, keď ho žiadosťou vyzvala na vytýčenie termínu pojednávania,

s poukazom na skutočnosť, že v priebehu dvoch rokov sa konalo len jedno pojednávanie na

ktorom došlo k prejednaniu veci. V konaní došlo k zbytočným prieťahom práve zo strany

porušovateľa, ktorý sám túto skutočnosť v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo

dňa 24. októbra 2017 priznal.“.

5. Sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jej v bode 1 označeného základného práva postupom okresného súdu

v namietanom konaní, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná jej

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

312,34 €.

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa predseda okresného súdu vyjadril k priebehu

konania podaním sp. zn. Spr. 4/2018 z 8. februára 2018. Predseda okresného súdu vo

vyjadrení doručenom ústavnému súdu 15. februára 2018 uviedol:

„V súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou na prieťahy v konaní

sp. zn. , najmä na nečinnosť súdu, súd uvádza, že vo veci boli vykonávané

priebežne úkony až do 5.5.2016, keď bol spis predložený znalkyni na vykonanie znaleckého

dokazovania. V spise neboli vykonávané úkony až do podania sťažnosti žalobkyňou na

nečinnosť súdu. Súd v konaní dňa 24.10.2017 konštatoval, že vo veci od

5.5.2016 do vybavenia sťažnosti nebolo konané, nakoľko spis bol u znalkyne, súd

nerozhodol o námietke voči znalkyni a neurgoval podanie znaleckého posudku. Zároveň súd

vykonal opatrenie, na základe ktorého došlo k rozhodnutiu o námietke zaujatosti voči

znalkyni uznesením zo dňa 20.10.2017, ktoré bolo doručené účastníkom konania a znalkyni

s tým, že súd vyčká na vypracovanie znaleckého posudku. Napriek tomuto opatreniu

sťažovateľka už 10.11.2017 podala ústavnú sťažnosť. Súd sa teda snažil vykonať nápravu,

ale do podania ústavnej sťažnosti prešla krátka doba na to, aby mohlo byť vo veci ďalej

konané, nakoľko ešte nebol vypracovaný znalecký posudok. Chronológia úkonov vyplýva

z vyjadrenia zákonnej sudkyne Mgr. Marty Hrenčukovej, ktorá je pripojená ako príloha

tohto vyjadrenia. Zo spisu vyplýva, že otec maloletého tiež prispel k predĺženiu tohto

konania, keď si nepreberal včas zásielky, resp. bezdôvodne namietal ustanovenú znalkyňu.

Navrhujem preto prihliadnuť pri rozhodovaní na správanie sa účastníkov konania

a tiež na skutočnosť, že zákonná sudkyňa má okrem prejednávanej veci prideľované iné

veci, v roku 2017 vybavila 391 vecí P, rozhodla 392 vecí P, vybavila 80 vecí Ps a rozhodla

89 vecí Ps, čo tiež ovplyvnilo dĺžku konania. V prílohe pripájam aj vyjadrenie sudkyne Mgr.

Marty Hrenčukovej.“

7. Zákonná sudkyňa vo vyjadrení k priebehu napadnutého konania okrem

chronológie úkonov v namietanom konaní uviedla, že od 7. júla 2017 prieťahy sama

spôsobila tým, že nežiadala o predloženie náhradného obalu súdneho spisu obsahujúceho

námietku otca maloletého voči súdnej znalkyni, ktorý bol nedopatrením založený do iného

súdneho spisu. Uvedenú skutočnosť nespôsobila úmyselne, ale z dôvodu náročnosti agendy

starostlivosti súdu o maloletých, ktorú vybavuje dlhodobo. Poukázala na množstvo

(zákonnej sudkyni sa momentálne okrem iných agend prideľuje 70 % zo všetkých vecí

týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých) a na časovú a psychickú náročnosť práce

súvisiacej s touto agendou, keďže rozhoduje o osudoch maloletých detí. Navrhovala

vedeniu okresného súdu, aby vykonalo opatrenia (odňatie dedičskej agendy, zníženie

prideľovaných vecí týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých na 50 %, pridelenie

vyššieho súdneho úradníka na vybavovanie celej agendy starostlivosti súdu o maloletých),

keďže úkony nezvláda fyzicky vykonávať v lehotách určených zákonom. Vedenie

okresného súdu rozhodlo iba o znížení prideľovaných vecí týkajúcich sa starostlivosti súdu

o maloletých na 70 % od roku 2017 (predtým 80 %), čo malo vplyv na to, že spôsobila

prieťahy v namietanom konaní.

8. Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 20. februára 2018, ktorým

reagovala na vyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedla, že „matka maloletého v zmysle

legitímnych očakávaní na spravodlivý proces bez prieťahov, pri podávaní samotného

návrhu na zvýšenie výživného vychádzala z predpokladu rýchlejšieho rozhodnutia o zvýšení

výživného na maloletého syna z tzv. minimálnej výšky.

Prešlo však viac ako 2,5 roka a je zrejmé, že rozhodnutie vo veci samej nemôže

očakávať ani v najbližšom časovom horizonte. Matka maloletého je z nízkej príjmovej

skupiny, dnes je už našťastie zamestnaná u

s minimálnou mzdou, no v čase podania návrh sa celodenne starala o maloletú dcéru

s príjmom, ktorý predstavoval rodičovský príspevok vo výške 203,- €/m. Potreby maloletého

nie sú pokryté sumou 26,- €, a matka mu nedokáže pomôcť zo svojho príjmu, pričom otec

maloletého je do dnešného dňa zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, ako v čase

podávania návrhu na súd.

Okresný súd v Rožňave sám skonštatoval prieťahy v predmetnom súdnom konaní,

preto je podaná sťažnosť dôvodná.

Matka maloletej sa oboznámila aj s vyjadrením zákonnej sudkyne a sama uznáva, že

nápad veci, ktoré musí obsiahnuť, môže spôsobiť individuálne opomenutie, preťaženie

jedného človeka. Matka maloletého neviní zákonnú sudkyňu za vzniknutý stav, keďže je

rozpis jej pracovných činností, tak náročný ako popisuje. Poukazuje však na to, že sa

o pomoc a súdnu ochranu obrátila na všeobecný súd Slovenskej republiky, ktorý mal

v zmysle ústavných zásad vybaviť jej vec, tak aby jej maloletého syna zbytočne dlhý čas

neponechal bez primeranej výživy. Ide o záujem maloletého, ktorý nemôže byť riadne

sledovaný, pri takto dlhom vybavovaní veci. K vyjadreniu zákonnej sudkyne matka

maloletého ďalej uvádza, že sama bola svedkom rozsiahleho rozpisu pojednávaní zákonnej

sudkyne v jeden pojednávací deň. Matka maloletého, ale dodáva, že nedostatočné

materiálne a personálne vybavenie súdu, nemôže byť na ujmu účastníkov konania.

Samozrejme aj z ľudského hľadiska, by zrejme miera zodpovednosti nemala byť presunutá

na vyťaženého sudcu, ale na ustanovizeň súdu ako takú.“.

II.

9. Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností, vyjadrení

účastníkov konania a súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol ústavnému súdu doručený

23. marca 2017, zistil nasledujúcu chronológiu úkonov v namietanom konaní:

- vec napadla okresnému súdu 31. augusta 2015;

- 8. septembra 2015 bol ustanovený kolízny opatrovník pre maloletého a boli

vyžiadané písomné správy ‒listinné dôkazy;

- 8. decembra 2015 sa konalo prvé pojednávanie, na ktoré sa nedostavil otec

maloletého. Svoju neprítomnosť nedostatočne zo zdravotných dôvodov ospravedlnil, a preto

bol vyzvaný, aby predložil lekársku správu o svojom zdravotnom stave;

- 2. februára 2016 sa otec maloletého na ďalšie pojednávanie vo veci opätovne

nedostavil, okresný súd doručenie nemal vykázané. Pojednávanie bolo odročené na neurčito

a bola urgovaná doručenka od otca maloletého;

- 31. marca 2016 okresný súd pojednával v prítomnosti oboch rodičov. Pojednávanie

bolo odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania ‒nariadenia znaleckého

dokazovania z odboru psychológie;

- 4. apríla 2016 okresný súd uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie

z odboru psychológie súdnou znalkyňou;

- 5. mája 2016 bol súdny spis zaslaný súdnej znalkyni;

- 9. mája 2016 otec maloletého podal námietku proti osobe súdnej znalkyne

s uvedením, že môže byť zaujatá voči jeho osobe;

- 16. mája 2016 okresný súd vyzval otca, aby obratom oznámil dôvody, pre ktoré

namieta osobu znalca. Otec maloletého výzvu okresného súdu neprevzal a zásielka sa

vrátila okresnému súdu s uvedením, že v odbernej lehote nebola prevzatá;

- 10. júna 2016 okresný súd otca maloletého opätovne vyzval, aby oznámil dôvody,

pre ktoré namieta osobu súdnej znalkyne;

- otec maloletého výzvu prevzal 1. júla 2016 a v rovnaký deň okresnému súdu

oznámil, že súdna znalkyňa môže byť zaujatá voči jeho osobe vzhľadom na prebiehajúce

konanie, ktoré je netransparentné, tendenčne vedené v prospech matky, silne účelové,

a žiada o ustanovenie nového súdneho znalca;

- uznesením okresného súdu sp. zn. z 20. októbra 2017 bolo rozhodnuté

tak, že súdna znalkyňa nie je vylúčená z podania znaleckého posudku vo veci. Otec

maloletého však ani toto uznesenie okresného súdu neprevzal, zásielka sa vrátila z pošty

s uvedením, že adresát je na uvedenej adrese, ktorú otec maloletého uvádzal ako adresu

korešpondenčnú, neznámy;

- 2. novembra 2017 mu preto okresný súd zásielku s uvedeným uznesením doručoval

na adresu jeho trvalého pobytu a opätovne doručil aj na ním uvádzanú korešpondenčnú

adresu. Zásielka z tejto adresy sa vrátila s uvedením, že adresát je neznámy a neprevzal

zásielku ani na adrese trvalého pobytu v odbernej lehote a bola vrátená okresnému súdu;

- 4. decembra 2017 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru

(ďalej len „obvodné oddelenie “) o doručenie uvedeného uznesenia otcovi

maloletého. Po urgencii obvodné oddelenie 12. januára 2018 okresnému súdu

oznámilo, že zásielka otcovi maloletého nebola doručená, lebo na uvedenej adrese nebol

zastihnutý a od susedov bolo zistené, že so svojou družkou sa odsťahovali na presne

nezistené miesto v ;

- 16. januára 2018 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru

(ďalej len „obvodné oddelenie “) o vypátranie

terajšieho pobytu otca maloletého;

- 27. januára 2018 obvodné oddelenie okresnému súdu

oznámilo, že bolo vykonané šetrenie u otca, ktorý nemá uvedenú konkrétnu adresu pobytu.

Nepodarilo sa zistiť miesto jeho pobytu. Jeho družka býva na adrese

. Iný pobyt menovaného sa zistiť nepodarilo. Lustráciou v registri

obyvateľov bolo zistené, že trvalý pobyt otca je naďalej na adrese

, a bolo zistené aj to, že otec maloletého je zamestnaný spoločnosti

;

- 15. januára 2018 bolo otcovi maloletému doručované opätovne uznesenie na adresu

trvalého pobytu, ako aj na adresu zamestnávateľa. Otec maloletého zásielku s uznesením

okresného súdu prevzal prostredníctvom svojho zamestnávateľa, ktorý mu zásielku doručil

a doručenku vrátil okresnému súdu 30. januára 2018. Následne bolo zistené, že otec

maloletého uznesenie tunajšieho súdu na adrese svojho zamestnávateľa prevzal 26. januára

2018;

- 2. februára 2018 okresný súd vyžiadal súdny spis od súdnej znalkyne;

- 12. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie otca maloletého proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 20. októbra 2017. Zároveň otec

maloletého podal námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni;

- 15. februára 2018 bol náhradný súdny spis predložený Krajskému súdu v Košiciach,

ktorý uznesením sp. zn. z 28. februára 2018 rozhodol, že vracia vec

okresnému súdu ako bezdôvodne predloženú na rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonnej

sudkyni. Zároveň Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. z 28. februára

2018 odmietol odvolanie otca maloletého proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 20. októbra 2017.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva uvedeného

v bode 1.

III.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného . Podľa každý má právo, aby sa

jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

15. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a zákonného sudcu vychádzala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla

2016 nadobudol účinnosť v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a Civilný mimosporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), ktoré nahradili Občiansky súdny

poriadok, pričom upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Podľa

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 157 ods. 1

v spojení s ).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

18. Ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je úprava styku

maloletého s otcom a zvýšenie výživného pre maloletého. Je to teda vec, ktorej povaha si

vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo

okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis

mutandis , , , , ,

).

19. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že konania o návrhoch na úpravu styku otca s maloletým a zvýšenie výživného pre

maloletého tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd

nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Čiastočne ide o skutkovo zložitejšiu vec

najmä vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania, ale ani prípadná skutková zložitosť

prejednávanej veci nemôže ospravedlniť skoro trojročnú dĺžku tohto konania.

20. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd pri preskúmaní súdneho spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľka svojím správaním

neprispela k predĺženiu tohto konania. Sťažovateľka je v konaní aktívna, reagovala

v stanovených lehotách na výzvy okresného súdu. V predmetnom konaní zároveň žiadala

okresný súd, aby vo veci nariadil nový termín pojednávania (táto žiadosť z 26. mája 2017

bola okresnému súdu doručená 30. mája 2017, pozn.), a tiež podala sťažnosť predsedovi

okresného súdu na zbytočné prieťahy.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný súd

predovšetkým poukazuje na to, že namietané konanie nie je ani po skoro troch rokov

právoplatne skončené. Ústavný súd konštatuje neefektívne a nesústredené správanie

okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania mali za následok

zistenie zbytočných prieťahov. Okresný súd totiž nezvolil taký procesný postup v súdnom

konaní smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

nachádzala.

22. Neefektívny postup okresného súdu vzhliadol ústavný súd po nariadení

znaleckého dokazovania, ktoré doteraz neprispelo k rozhodnutiu vo veci samej. Okresný

súd určil súdnej znalkyni lehotu na vypracovanie znaleckého posudku, a to do 30 dní od

doručenia súdneho spisu okresného súdu súdnej znalkyni. Keďže znalecký posudok nebol

doteraz vypracovaný, je zrejmé, že súdna znalkyňa prekročila lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku.

23. Okresný súd pritom mohol postupovať podľa

Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je zadávateľ oprávnený pred vykonaním úkonu

znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie

nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej

činnosti v požadovanej lehote.

24. Podobnú úpravu obsahuje § 51a ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení v platnom v čase

nariadenia znaleckého dokazovania, podľa ktorého pred ustanovením znalca je potrebné

zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť mu obsah a rozsah

znaleckého dokazovania a zistiť predpokladanú výšku znalečného. Ak je to možné, vyberie

sa od účastníkov vždy primeraný preddavok na trovy tohto dokazovania. Ak ide o vec

zložitú, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných

úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné

z hľadiska posudzovania veci. Je potrebné dbať na to, že úlohou znalca nie je vykonávať

hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky.

25. Citované ustanovenia upravujú štádium, ktoré je veľmi dôležité z hľadiska

predchádzania sporom, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť medzi zadávateľom a súdnym

znalcom (napr. čo sa týka dĺžky vykonávania znaleckého úkonu, výšky znalečného). Jeho

predmetom by mala byť najmä formulácia otázok korešpondujúcich so sledovaným cieľom

dokazovania, zisťovanie rozsahu znaleckého skúmania a od toho sa odvíjajúca výška

znalečného, preddavku na znalečné, dĺžka vypracovávania znaleckého úkonu, zistenie, či

predmet znaleckého skúmania spadá pod odbornosť znalca alebo či nie je vhodnejšie

pribrať iného súdneho znalca, pretože oslovený súdny znalec bol ustanovený aj v ďalších

konaniach, a teda je vyťažený.

26. Z uvedeného postupu okresného súdu je zrejmé, že ak by postupoval dôsledne

podľa citovaných ustanovení, mohol sa vyhnúť extrémne dlhému obdobiu na vypracovanie

znaleckého posudku (v súčasnosti skoro dva roky od nariadenia znaleckého dokazovania, čo

nemožno akceptovať). Zo súdneho spisu okresného súdu totiž nevyplýva, že by okresný súd

urgoval vypracovanie znaleckého posudku, čo skonštatoval aj predseda okresného súdu.

Zároveň nevyplýva, že by súdna znalkyňa žiadala o predlženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku, resp. že by oznámila okresnému súdu dôvod, pre ktorý nemožno od

nej očakávať vypracovanie znaleckého posudku. Okresný súd mal dostatok zákonných

možností a opatrení na zabránenie prieťahov po nariadení znaleckého dokazovania

prostredníctvom aj poriadkových opatrení ( alebo

v spojení s ), resp. im mohol účinne predchádzať.

27. Za nesústredný postup okresného súdu považuje ústavný súd najmä opakované

doručovanie uznesenia okresného súdu sp. zn. z 20. októbra 2017 otcovi

maloletého prostredníctvom príslušného oddelenia Policajného zboru z dôvodu jeho

nedoručenia otcovi maloletého na okresnému súdu známe adresy v . Okresný súd

mohol predmetné uznesenie doručovať otcovi maloletého priamo na adresu jeho

zamestnávateľa. Okresný súd totiž takýmto spôsobom doručoval aj iné písomnosti otcovi

maloletého (tieto poštové zásielky boli otcom maloletého opakovane preberané, pozn.), čím

sa konanie predĺžilo minimálne o dva mesiace.

28. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

29. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom

v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd vykonával v konaní procesné úkony.

Namietané konanie v takej citlivej veci pre maloletého a jeho matku nie je právoplatne

skončené ani po skoro troch rokoch od jeho začatia, čo z ústavnoprávneho hľadiska nie je

akceptovateľné. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne

spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu

a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

30. Argumentáciu zákonnej sudkyne okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti o jej

dlhodobej značnej pracovnej vyťaženosti nemohol ústavný súd, poukazujúc na svoju

štandardnú judikatúru (napr. , ), uznať, pretože námietka

neprimeraného zaťaženia pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci. Podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu (napr. , , ) nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

31. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, predmet sporu, jeho význam

pre sťažovateľku, dospel ústavný súd k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo

k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené nesústredenou a neefektívnou činnosťou

okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

(bod 1 výroku tohto nálezu).

32. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

34. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

35. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

36. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

37. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € z dôvodu, že konanie okresného súdu predstavuje pre sťažovateľku

„dlhotrvajúcu právnu neistotu na úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému a má pre ňu neúnosné hlavne finančné zaťaženie“.

38. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

39. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , povahu zisteného porušenia a berúc do úvahy konkrétne okolnosti

prípadu považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

40. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

41. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

42. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľke ústavný súd vychádzal

z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu

trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v sume 312,34 € (2 úkony právnej pomoci

po 147,33 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné

podanie sťažnosti na ústavnom súde, 2x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,44 €).

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4

výroku tohto rozhodnutia.

43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 12. apríla 2018