Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 168/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19, Bratislava, pre namietané porušenie

jeho základných práv a slobôd podľa čl. 36 písm. b), čl. 38 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48

ods. 2 , práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie a 4 Slovenskej

republiky „vo veciach sťažovateľa konaných na: Najvyššom súde Slovenskej

republiky: sp. zn: , sp. zn.: , Okresnom súde v Trnave:

sp. zn.:13C 11/98, sp. zn.:26C 9/2005, následne na Krajskom súde v Trnave:

sp. zn.:9Co 312/01-109, sp. zn.: -215, sp. zn.: -288, Okresnom

súde v Piešťanoch: sp. zn.:5C 28/2008, následne na Krajskom súde v Trnave:

sp. zn.:24Co/168/2013-255“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. októbra 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv a slobôd

podľa ), , a 3 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 1 a 4

„vo veciach sťažovateľa konaných na: Najvyššom súde Slovenskej

republiky: sp. zn: , sp. zn.: , Okresnom súde v Trnave:

sp. zn.:13C 11/98, sp. zn.:26C 9/2005, následne na Krajskom súde v Trnave:

sp. zn.:9Co 312/01-109, sp. zn.: -215 , sp. zn.: -288, Okresnom

súde v Piešťanoch: sp. zn.:5C 28/2008, následne na Krajskom súde v Trnave:

sp. zn.:24Co/168/2013-255“.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Túto sťažnosť podávam v náväznosti na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17. decembra 2015 -11, v ktorom v odôvodnení na strane

6 posledný odsek je uvedené, časť citujem: „V judikatúre ústavného súdu sa aj pod vplyvom

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ustálil právny názor

(napr. , ), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa

je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní“.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

17. júla 2017 mi bolo doručené dňa 21. 09. 2017, v ktorom Najvyšší súd SR rozhodol:

Dovolenie odmieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

... Od podania prvého návrhu žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru výpoveďou zo dňa 13. januára 1998, doručené súdu 16. 01. 1998 a následne

na základe vývoja v prerokovávaných konaniach na súdoch v ďalších podaniach súdu

do posledného rozhodnutia o dovolaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky zo dňa

17. júla2017, ktoré mi bolo doručené 21. 09. 2017 uplynula lehota viacej ako 19 rokov,

pričom sa nemôžem dovolať svojich základných práv a slobôd, ktoré mi zaručuje

Slovenskej republiky a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle

hore citovaných článkov a dohovoru, ktorých porušenie namietam.

V podávaných veciach na súdy bolo nespravodlivo rozhodované, súdy neefektívne

konali a vo veciach robili zbytočné súdne prieťahy...

To, že zamestnávateľská organizácia listom

zo dňa 24. 03. 1997 vec: Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1

písm. c mi doručila 12 dní pred nárokom na starobný dôchodok,

organizáciou z vymyslenej nejakej funkcie, na ktorú som nemal uzavretú žiadnu platnú

pracovnú zmluvu dokazuje osobnú zaujatosť )

proti mojej osobe, ktorá túto výpoveď v mene generálneho riaditeľa:

aj podpísala...

Z doložených v tejto sťažnosti rozhodnutí príslušných súdov a zároveň príslušných

mojich podaní na jednotlivé súdy jednoznačne vyplýva, že moje podávané návrhy

bezprostredne spolu súvisia, navzájom na seba naväzujú po príslušných rozhodnutiach

súdov a od samého začiatku sa všetky bezprostredne týkajú neplatnosti skončenia

pracovného pomeru výpoveďou a nesprávnym platovým zatriedením. ...

Zdôrazňujem, že som si uplatňoval svoje zákonné práva a nároky na súde včas

a preto nemôžem za to, keď súdy neakceptovali moje včas podávaná návrhy, nekonali a ani

sa nezmieňovali o nich a takto postupom súdov mi bola odňatá možnosť konať pred súdom.

... svoje nároky som si uplatňoval včas, nemôžem preto podľa rozhodnutia

Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn: zo dňa 26. 02. 2013 teraz niesť

zodpovednosť za to, že súd o mojich predchádzajúcich návrhoch nekonal, čo je dôkazom

toho, že Okresný súd v Piešťanoch rozhodnutím zo dňa 26. 02. 2013 sp. zn.:5C/28/2008

nespravodlivo rozhodol, keď môj pokračovací návrh po nekonaní súdom vo veci podanej

dňa 06.03.1988 osobne doručené súdu 10.03.1998 vedenej na Okresnom súde v Trnave pod

sp. zn.:13C 11/98 nekonal.

To, že Okresný súd v Trnave o mojich podaniach a návrhoch pod č. k.:13C 11/98

nekonal a nerozhodoval, nechal ich bez povšimnutia následkom čoho som bol nútený podať

znova, ako pokračovací návrh žaloby na Okresnom súde v Trnave zo dňa 01. 02. 2005

by sa teraz nemalo Okresným súdom v Piešťanoch konštatovať pod sp. zn.:5C/28/2008

ako premlčanie uplatnených nárokov...

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave vo veciach vedených pod sp. zn.: ,

následne pod sp. zn.: a po reorganizácii súdov Okresný súd v Piešťanoch

vo veci vedenej pod sp. zn.: uplynula lehota viacej ako 19 rokov vyvoláva

u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu všetkých dostupných právnych

prostriedkov nápravy naďalej trvá. Predmet namietaného konania nie je ani právne ani

fakticky tak zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu spravodlivého

rozhodnutia.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu: Okresného súdu v Trnave

a následne Krajského súdu v Trnave a taktiež Okresného súdu v Piešťanoch, následne

Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tieto bez primeraných

dôvodov spravodlivo nekonali resp. nekonali primerane k svojim možnostiam a okolnostiam

tohto prípadu, neprihliadali na tie skutočnosti, že sa jedná o pracovno právny spor s

osobou zdravotne ťažko postihnutou, vo veciach robili zbytočné súdne prieťahy, neefektívne

konali a nakoniec bolo nespravodlivo rozhodnuté.»

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Ústavný súd konštatuje, že boli vo veciach sťažovateľa konaných na:

Najvyššom súde Slovenske republiky:

sp. zn: , sp. zn.:

Okresnom súde v Trnave:

sp. zn.:13C 11/98, sp. zn.:26C 9/2005,

následne na Krajskom súde v Trnave:

sp. zn.:9Co 312/01-109, sp. zn.: -215, sp. zn.: -288

Okresnom súde v Piešťanoch:

sp. zn.:5C 28/2008

následne na Krajskom súde v Trnave: sp. zn.:24Co/168/2013-255

porušené základné práva a slobody podľa nasledovných článkov Slovenskej

republiky: čl. 12 ods. 1, ods. 4, čl. 36 písm. b, článok 38 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 3, čl. 48

ods. 2, taktiež v rámci Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli

porušené: čl. 6 ods. 1, čl. 13.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje nasledovné rozhodnutia:

1. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: sp. zn.:1 Cdo 147/2016 zo dňa 12. júla 2017,

a sp. zn.:4 Cdo 152/02-159 zo dňa 19. júna 2003.

2. Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn.: - (pôvodná sp. zn.: Okresného súdu

Trnava - následne Krajského súdu v Trnave sp. zn.:24Co/168/2013-255

3. Okresného súdu v Trnave sp. zn.: -90 - následne Krajského súdu v Trnave

sp. zn.:9Co 312/01-109, Okresného súdu v Trnave sp. zn.:13C 11/98-192 - následne

Krajského súdu v Trnave sp. zn.:10Co 125/04-215, Okresného súdu v Trnave

sp. zn.:13C 11/98-243 - následne Krajského súdu v Trnave sp. zn.:9Co/334/2005-288.

Ústavný súd Slovenskej republiky veci vedené na Okresnom súde v Trnave

pod č. k.: a na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k.:5C 28/2008 - (pôvodná

sp. zn. na Okresnom súde Trnava ) vracia na ďalšie konanie, v ktorom nebudú

porušované základné práva a slobody zaručené , alebo ľudské

práva a základné slobody vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Piešťanoch v sporných

veciach konal spravodlivo a efektívne, bez zbytočných súdnych prieťahov a tak zohľadnil

všetky skutočnosti, v ktorých boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa

.

Ústavný súd sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 150.000.- EUR, ktoré mu je Okresný súd v Piešťany a Okresný súd v Trnava - (každý

v ½, t. j. po 75.000.- EUR) povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd v Piešťanoch je povinný zaplatiť náhradu trov konania pred ústavným súdom

na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd musí konštatovať, že predložená sťažnosť sťažovateľa je značne

neprehľadná a chaoticky napísaná, mnohé jej časti sú nelogicky a bez akýchkoľvek

súvislostí pospájané do textu, čo ju robí značne nezrozumiteľnou.

7. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh,

a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom

viazaný návrhom na začatie konania ( ). Osobitne

to platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd

sú zastúpené advokátom ().

8. Podľa , návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

9. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,

z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.

Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa

spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo

slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo

nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo

záujmovej samosprávy, súdu atď.).

10. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému

súdu, v predloženej podobe neobsahuje relevantné a dostatočne zrozumiteľné odôvodnenie,

teda nespĺňa podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

11. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť ako celok

pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

12. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

13. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom

a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko,

čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť

a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

14. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,

ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zohľadniac aj to, že sťažovateľ bol zastúpený

advokátkou, ústavný súd odmietol jeho sťažnosť pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

16. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

17. V súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie v petite sťažnosti uvedených

rozhodnutí všeobecných súdov bez toho, aby sťažovateľ zároveň navrhol vysloviť porušenie

základného práva alebo slobody týmito rozhodnutiami, ústavný súd uvádza, že takémuto

návrhu by nebolo možné vyhovieť pre nedostatok právomoci ústavného súdu, pretože

predpokladom zrušenia právoplatných rozhodnutí je vyslovenie porušenia základného práva

alebo slobody týmito rozhodnutiami. Vyplýva to priamo zo znenia § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím

alebo opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Formulácia § 56

ods. 2 jednoznačne ustanovuje predpoklad založenia právomoci

ústavného súdu zrušiť právoplatné rozhodnutie, ktorým je vyslovenie porušenia základného

práva alebo slobody rozhodnutím alebo opatrením. Vzhľadom na to, že sťažovateľ do petitu

svojej sťažnosti nezahrnul návrh vysloviť porušenie základného práva alebo slobody tam

uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov, nebolo by možné vyhovieť jeho návrhu

na zrušenie týchto rozhodnutí pre nedostatok právomoci ústavného súdu, aj keby

odôvodnenie sťažnosti netrpelo už uvedenými nedostatkami.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2018