Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 83/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 1, Zvolen, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 5. apríla 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 18. júla 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. októbra 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 5. apríla 2016 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 18. júla 2018 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie najvyššieho súdu“; napadnuté rozhodnutie krajského súdu a napadnuté

rozhodnutie najvyššieho súdu ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v konaní pred

všeobecnými súdmi žalobcom v spore o zaplatenie sumy 46 471,49 € s príslušenstvom.

Príslušenstvo žalovanej pohľadávky tvoril úrok z omeškania a trovy konania. Žalovaným

v spore bola obchodná spoločnosť MetLife Europe Limited, pobočka poisťovne z iného

členského štátu (ďalej len „poisťovňa“). Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

rozsudkom sp. zn. z 25. marca 2013 (ďalej len „rozhodnutie okresného

súdu“) žalobu zamietol, konanie v časti úrokov z omeškania zastavil a trovy konania

žalovanému nepriznal. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí krajského súdu rozhodnutie

okresného súdu potvrdil. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu vo veci

podané dovolanie procesne odmietol.

3. Podstata sporu tkvie v tom, že medzi žalovaným a pánom

bola 20. septembra 2004 (so začiatkom poistenia 21. septembra 2004) uzavretá zmluva

č. 6267560 o investičnom životnom poistení pre prípad úmrtia alebo dožitia 65 rokov

(ďalej len „poistná zmluva“), v ktorej boli ako osoby oprávnené na plnenie pre prípad

vzniku poistnej udalosti určení: otec pána a sťažovateľ. Žalovanému bola oznámená

vražda pána s dátumom úmrtia 20. november 2004. Z nazretia do vyšetrovacieho

spisu sa žalovaný dozvedel, že nebohý od 16. septembra 2004 do 8. októbra 2004

(t. j. v priebehu 22 dní) na pobočkách ôsmich životných poisťovní uzavrel viaceré poistné

zmluvy na celkovú poistnú sumu 19 651 875 SKK. V návrhu na uzavretie poistnej zmluvy

so žalovaným z 20. septembra 2004 na otázku žalovaného nebohý vyhlásil, že nemá

uzavretú inú poistnú zmluvu životného poistenia alebo predložený návrh na jej uzavretie.

Sťažovateľ po smrti nebohého listami z 19. apríla 2005 a 6. februára 2006 vyzval

žalovaného na plnenie, ten však plniť odmietol. Žalovaný sa, naopak, listom

z 31. augusta 2007 proti sťažovateľovi dovolával v zmysle a

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

relatívnej neplatnosti právneho úkonu (uzavretia poistnej zmluvy) pre omyl, do ktorého ho

pri uzatváraní zmluvy nebohý uviedol.

4. Žalovaný v spore tvrdil, že poistnú zmluvu by, ak by bol býval nebohým pravdivo

informovaný, neuzavrel (resp. vykonal ďalšie potrebné šetrenia). Okresný súd v rozhodnutí

okresného súdu argumentoval, že zo skutkových zistení je zrejmé, že nebohý porušil

povinnosť podľa odpovedať pravdivo a úplne na

všetky otázky žalovaného, čím mu znemožnil posúdiť poistné riziko, a to bolo nevyhnutné

pre rozhodnutie o prijatí/neprijatí návrhu nebohého na uzavretie poistnej zmluvy.

Argumentoval tiež, že na prejednávaný prípad nebolo možné použiť lex specialis, a teda

a a , primárne predstavujúce sankcie

za porušenie , pretože skutkový stav tomu nezodpovedal.

Pre aplikáciu nebolo splnené, aby nepravdivý údaj bol

určujúci pre stanovenie poistného (žalovaný tvrdil, že by poistnú zmluvu neuzavrel,

resp. vykonal ďalšie šetrenia), a pre aplikáciu žalovaný

nemal možnosť účinne od poistnej zmluvy odstúpiť, pretože tá poistnou udalosťou

(smrťou nebohého) zanikla, ostala iba povinnosť plniť a žalovaný sa o klamstve

pri uzatváraní poistnej zmluvy dozvedel až ex post pri šetrení poistnej udalosti. Okresný súd

preto akceptoval obranu žalovaného v spore a na jeho návrh siahol po ustanoveniach

o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorých založil nevyhovenie žalobe, dôvodiac,

že konanie nebohého považoval za ľstivé, čím bol vyvolaný omyl na strane žalovaného

pri uzavretí poistnej zmluvy.

5. Keďže dôvodom nevyhovenia žalobe bolo aprobovanie dovolania sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, v spore sa paralelne, okrem spochybňovania tejto hypotézy,

rozvinul aj spor týkajúci sa doručovania listu „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti“

z 31. augusta 2007 (ďalej len „dovolanie sa relatívnej neplatnosti“), v ktorom bolo

žalovaným dôvodené, že nebohý vedome uviedol žalovaného do omylu pri uzatváraní

poistnej zmluvy nepravdivou odpoveďou. Pred okresným súdom bolo preukázané,

že dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo doručované právnemu zástupcovi zákonných

zástupcov (toho času maloletého) sťažovateľa, osobitne zákonným zástupcom sťažovateľa,

matke nebohého, právnej zástupkyni otca nebohého a otcovi nebohého. Zákonní

zástupcovia sťažovateľa si zásielku neprevzali, všetci ostatní áno. V spore bolo preukázané,

že doručenie bolo vykonané v trojročnej lehote od uzavretia poistnej zmluvy, ergo trojročná

premlčacia doba márne neuplynula. Sťažovateľ namietal neúčinnosť doručenia práve

z dôvodu, že zákonní zástupcovia sťažovateľa si dovolanie sa relatívnej neplatnosti

neprevzali a právnemu zástupcovi zákonných zástupcov sa mohla táto skutočnosť dať len

„na vedomie“. Ďalej namietal, že právny zástupca mal od zákonných zástupcov sťažovateľa

udelené len procesné splnomocnenie na konanie súvisiace s vymáhaním nároku z poistnej

zmluvy. Súdy považovali jeho tvrdenie za účelové a poukázali na to, že plnomocenstvo bolo

udelené na všetky právne úkony vo veci zastupovania sťažovateľa. Do sporu sa stranami

v jeho priebehu preberali aj okolnosti z vyšetrovania vraždy nebohého a úmyselného

zavinenia priebežne vyšetrovaného trestného činu poisťovacieho podvodu.

6. Sťažovateľ sa ústavnému súdu sťažuje v rovine civilnej na to, že odvolací súd sa

vysporiadal podrobnejšie s obranou odporcu pre zamietnutie návrhu, než s argumentmi

navrhovateľa pre vyhovenie návrhu. Ani dovolací súd tento nedostatok svojím

rozhodovaním neodstránil. Tak došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu základného

práva na rovnosť účastníkov v konaní. Porušenie základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces je zas dané nesprávnou aplikáciou inštitútu relatívnej

neplatnosti na súdenú vec z pohľadu, že to vôbec nebolo možné; že okresný súd

neodôvodnil, prečo by skutočnosť, že sťažovateľ uzavrel viaceré poistné zmluvy na životné

poistenie (čo na rozdiel od poistenia majetku mohol; k tomu porovnaj § 807 Občianskeho

zákonníka), mala mať vplyv, resp. mala byť rozhodujúcou pre neuzavretie poistnej zmluvy

zo strany žalovaného; že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právnemu zástupcovi

sťažovateľa bolo neúčinné. Odvolací súd ani dovolací súd „nevzali do úvahy

pri rozhodovaní právne názory a závery totožného súdu - Krajského súdu Bratislava v iných

skorších právnych veciach skutkovo totožných, konkrétne rozhodnutia č. -102,

a najmä aj Uznesenie Ústavného súdu SR č. -19... Odvolací

aj dovolací súd... sa odchýlil od iných právnych názorov obsiahnutých v skorších

rozhodnutiach vyšších súdnych inštancií, konkrétne Rozsudkoch Krajského súdu

v Bratislave č. -102 zo dňa 29.9.2009, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok

Okresného súdu Bratislava I. č. a Rozsudku Kraj. súdu Bratislava

č.5Co/368/2010 zo dňa 26.7.2011, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok Okresného súdu

Bratislava I. č.8C/68/2006. ... Nie je možné, aby o rovnakých/podobných veciach rovnaký

súd skôr rozhodoval v prospech návrhu, ale teraz v mojom [sťažovateľovom, pozn.] prípade

bol návrh zamietnutý. Práva istota a predvídateľnosť práva je tým vo vzťahu k účastníkovi

konania porušená. Navyše v poslednom období nebola ani menená legislatíva v danom

ustanovení a ani nebol súdmi vyšších inštancií v SR judikovaný v zásade iný právny názor

na vec.“. Sťažovateľ sa konštantne domáha vylúčenia aplikácie inštitútu relatívnej

neplatnosti právneho úkonu na vec a tvrdí, že jediné možné sankcie za nebohého konanie

sú obsahom už spomínaných a a

podľa sťažovateľa v podobe primeraného zníženia poistenia alebo odmietnutia poistného

plnenia. Odmietnuť plnenie však do úvahy neprichádza, lebo vo veci nie je podľa názoru

sťažovateľa daný kauzálny nexus medzi porušením informačnej povinnosti v časti

zamlčania existencie ďalších poistných zmlúv a poistnou udalosťou (smrťou).

7. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

vyslovil porušenie v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv napadnutými

rozhodnutiami, aby napadnuté rozhodnutia zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie

a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len ,,“).

11. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

III.1 K napadnutému rozhodnutiu krajského súdu

13. Ústavný súd v úvode právneho posúdenia veci konštatuje, že uznesenie

ústavného súdu sp. zn. z 11. decembra 2014, na ktoré sťažovateľ v ústavnej

sťažnosti odkazuje, predmetom pojednáva o ústavnej sťažnosti poisťovne, v ktorej boli

napadnuté: rozhodnutie okresného súdu sp. zn. z 30. apríla 2010 a rozhodnutie

krajského súdu sp. zn. z 26. júla 2011, obe spolu zaväzujúce poisťovňu

zaplatiť otcovi pána (ako osobe oprávnenej na plnenie) sumu 52 250, 58 € na základe

rovnakej poistnej udalosti (smrť pána ). Sťažovateľ sa domáha, keďže žalobe otca

pána bolo vyhovené a keďže ústavný súd „odobril“ odôvodnenie predmetných

rozhodnutí ako ústavne konformné, aby aj jeho žalobe bolo vyhovené, poukazujúc na to,

že to legitímne očakáva. Pretože argumentácia sťažovateľa je v tomto ohľade ústavnej

sťažnosti zavádzajúca, ústavný súd musí pre spresnenie dodať, že v predmetnom rozhodnutí

považoval za kľúčovú „odpoveď na otázku, či smrť spôsobená násilím (vražda) je/môže byť

poistnou udalosťou v danom type poistenia (investičného životného poistenia, resp.

pripoistenia smrteľného úrazu) a za akých podmienok“. Otázke použitia inštitútu relatívnej

neplatnosti na daný skutkový stav sa ústavný súd v predmetnom rozhodnutí nevenoval.

Aj z rozsudku krajského súdu sp. zn. z 26. júla 2011, ktorý bol v predmetnej

ústavnej sťažnosti napadnutý, vyplýva, že „[o]dporca v konaní tiež namietal relatívnu

neplatnosť právneho úkonu poistnej zmluvy v dôsledku konania v omyle, keď pri uzatváraní

zmluvy dňa 16.9.2004 vychádzal z nepravdivých a neúplných odpovedí poisteného ohľadne

skutočností, ktoré keby bol vedel, poistnú zmluvu by nebol uzavrel. Na základe vykonaného

dokazovania súd prvého stupňa prisvedčil tvrdeniu navrhovateľa, že odporca v konaní

nepreukázal, že by sa dovolal relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy v 3-ročnej premlčacej

dobe od uzavretia poistnej zmluvy dňa 16.9.2004. Zároveň ale súd prvého stupňa poukázal

na to, že pre uvedenie nepravdivých a neúplných odpovedí zákona upravuje osobitné

sankcie uvedené vo vyššie cit. ust. § 798 a 802 Obč. zák., ktoré ako špeciálna právna

úprava majú prednosť pred všeobecnou úpravou relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy pre

uvedenie do omylu nepravdivými a neúplnými odpoveďami a dôvodnosťou uplatnenia

ktorých sa súd prvého stupňa už zaoberal.“. Sťažovateľ sa teda márne dovoláva po použití

logiky „keď on, tak aj ja“, pretože procesná situácia v predmetnom spore bola taká, že

žalovaný pri námietke týkajúcej sa dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

neuniesol dôkazné bremeno. Naopak, v spore, ktorý je napadnutý touto (aktuálnou)

ústavnou sťažnosťou, tomu bolo presne opačne. Za vývoj procesnej situácie z tohto pohľadu

nemožno viniť súd. Ústavný súd len dopĺňa, že sťažovateľom namietaný rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 23. februára 2009 v spojení s rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 29. septembra 2009 poukazujú tiež na to, že aj v inom prípade,

kde žalovaným bola poisťovňa AEGON Životná poisťovňa, a. s., na základe uzavretej

životnej poistky s pánom zo 16. septembra 2004 bol žalobca úspešným.

14. Ústavný súd konštatuje, že nebohý pán pri uzatváraní poistnej zmluvy (resp.

v návrhu na jej uzavretie) klamal, pokiaľ ide o preukázane položenú otázku, keď vyhlásil,

že nemá uzavretú inú poistnú zmluvu životného poistenia alebo predložený návrh na jej

uzavretie. Zákonodarca v ustanovil, aby k takému

správaniu nedochádzalo. Nie je preto spravodlivosti sa vymykajúci záver o možnom postihu

za nezákonné správanie. Bez výhrad však nie je možné prisvedčiť názoru okresného súdu,

že poisťovňa by poistnú zmluvu s nebohým za jeho správanie nebola neuzavrela. Ústavný

súd hodnotí v tomto ohľade pozitívne, že okresný súd k tejto otázke vykonal dokazovanie.

Pri ňom mu boli predložené viaceré odmietnuté návrhy na uzavretie zmlúv a prax poisťovne

bola potvrdená svedeckou výpoveďou jej zamestnanca. Otázku, či by poisťovňa konkrétny

návrh na uzavretie poistnej zmluvy akceptovala a či by poistnú zmluvu uzavrela,

to objasnilo v rovine pravdepodobnosti tvrdenia. Z veci je tiež zrejmé, že pokiaľ bolo

poistné nebohým platené, poisťovňu život nebohého bližšie nezaujímal, citované

rozhodnutie okresného súdu: „[v] konaní taktiež vyšlo najavo a nebolo medzi stranami

sporu sporné, že poistník mal uzatvorený pracovný pomer do 20. 09. 2004 s príjmom

cca 232,36 EUR (7 000 SKK) a následne bol nezamestnaný, nebolo zistené,

že by disponoval majetkom či finančnými prostriedkami, ktoré by mu umožňovali

aj bez pravidelného príjmu uhrádzať splátky poistného v mesačnej výške viac

ako 663,88 EUR (20 000 SKK), pričom splátky poistného boli do zániku poistenia smrťou

poisteného riadne uhrádzané, túto skutočnosť však súd v tomto konaní z hľadiska

preukázaných skutočností vzťahujúcich sa k právnemu posúdeniu nehodnotil ani na ňu

neprihliadal.“ Pred krajským súdom poisťovňa tiež uviedla, že citované napadnuté

rozhodnutie krajského súdu „[v] konkrétnom prípade bol poistníkovi nad rámec predložený

aj tzv. finančný dotazník, z ktorého vyplýva, že poistník mal mať našetrených dostatok

finančných prostriedkov na platenie poistného. Navyše, ak by poistné riadne neplnil,

poistenie by zaniklo, a to bez nároku poistníka na vrátenie zapleteného poistného.“.

15. Pokiaľ sa sťažovateľ ústavnou sťažnosťou domáha toho, aby ústavný súd svojou

rozhodovacou činnosťou vstúpil do riešenia otázky, či sa poisťovňa mohla v spore zbaviť

zodpovednosti plnenia zo záväzku dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,

na základe ktorého bol záväzok formovaný a ktorý trpí vadou (vyvolanie omylu),

nie je záujmom tohto rozhodnutia odobriť vhodnosť procesnej obrany poisťovne,

práve naopak. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd vo svojom rozhodnutí akceptoval

vcelku vágne tvrdenie žalovaného o prípadnom neuzavretí poistnej zmluvy za preukázané,

čím vylúčil použitie sankcií osobitnej časti na vec (pozri bod 4

tohto rozhodnutia). Tým aplikáciu všeobecnej časti

na prejednávanú vec kauzálne založil. Navyše, otázka nie je položená len z pohľadu,

či nebohý pán zaklamal na poisťovňou položenú otázku, ale sťažovateľ správne

v spore poukazuje na to, že na neuzavretie zmluvy to mohol byť veľmi málo relevantný

dôvod, resp. skôr dôvod na primerané zníženie plnenia ( ).

16. Pri načrtnutej otázke, či sa poisťovňa mohla v spore zbaviť zodpovednosti

plnenia zo záväzku dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, sa ústavný súd

nevyhýba uznaniu, že judikatúra všeobecných súdov pristupuje k tejto otázke rozdielne

(napr. porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorý prednostne

aplikuje a a pred ustanoveniami a

, odvolávajúc sa na to, že aj ústavný súd tento postup odobril

v uznesení sp. zn. z 11. decembra 2014, na ktoré sa napokon

odvoláva aj sťažovateľ). Ústavný súd sa predmetu rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. z 11. decembra 2014 už v texte tohto rozhodnutia venoval

a konštatoval, že vtedy podanú ústavnú sťažnosť odmietol z iných dôvodov (porovnaj

bod 13 tohto rozhodnutia). Ústavný súd zároveň pripomína, že ústavná sťažnosť nie je

právnym prostriedkom na zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov (podrobne pozri

, bod 30), a preto túto otázku bližšie neotvára.

17. Ústavný súd očakávanie prospechu sťažovateľa zo správania

nebohého pána nepovažuje za legitímne. Nebohý svojím správaním zjavne poisťovňu

v utváraní si obrazu o vznikajúcom záväzkovom vzťahu vedome obmedzil. Bez ohľadu

na to, ako by bol býval vývoj záväzkového vzťahu dopadol, keby niet tejto deformácie vôle,

pre ústavný súd je v tomto prípade hodný ústavnej ochrany imperatív právneho poriadku

prikazujúci pri utváraní vôle druhej strany záväzkového vzťahu konať poctivo (porovnaj

). Zachovanie tejto hodnoty je potrebné zohľadniť

vo vzťahu ku všetkým okolnostiam prípadu. Spravodlivé hodnotenie veci by nebolo

vyčerpané tým, ak by konanie nebohého, následne poisťovne a napokon sťažovateľa boli

posudzované selektívne. Napriek konštatovanej vágnosti právnej obrany poisťovne,

ktorú okresný súd de facto podporil, názor okresného súdu, ktorý sťažovateľovi nemôže

vyhovovať a ktorý ústavný súd považuje za nedostatok vedeného sporu, neopodstatňuje

ingerenciu ústavného súdu do prejednávanej veci. Posúdenie veci všeobecným súdom sa

môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými

sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis

, , ), čo v posudzovanom prípade ústavný súd takto

nehodnotí. Ústavný súd je toho názoru, že bolo dôvodné uvažovať o správaní, pri ktorom

nebohý približne mesiac pred úmrtím (vyšetrovaným ako vražda) uzavrel 8 životných

poistení na poistnú sumu astronomickej výšky s minimálnym (až žiadnym) vlastným

príjmom, ako o správaní v okolnostiach neštandardnom. Podobne aj krajský súd na podporu

záveru okresného súdu v napadnutom rozhodnutí krajského súdu uviedol, že nebohý

(podľa vedeného vyšetrovania) „žil od výplaty k výplate... tesne pred svojou smrťou bol

na dovolenke v Egypte... po návrate svojmu otcovi povedal, že keď sa mu niečo stane,

on dostane milión, resp. ešte si užije a potom skončí so životom“ (pozri stranu 8

napadnutého rozhodnutia krajského súdu). Až v okolnostiach presahujúcich

do trestnoprávnej roviny súdy prisvedčili argumentácii poisťovne a siahli po bežne

neaplikovanom riešení umožňujúcom dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

18. Čo sa týka námietok sťažovateľa týkajúcich sa neúčinnosti doručovania

dovolania sa relatívnej neplatnosti právnemu zástupcovi zákonných zástupcov sťažovateľa,

ústavný súd považuje hodnotenie obrany sťažovateľa v zmysle odôvodnenia napadnutých

rozhodnutí tiež za účelové.

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol

vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

20. Pretože sťažovateľ sa ústavnému súdu sťažuje na to, že krajský súd a najvyšší súd

iba nenapravili rozhodnutie okresného súdu v tom zmysle, že by vyhoveli sťažovateľovej

argumentácii, bolo pre potrebu tohto rozhodnutia potrebné zohľadniť najmä rozhodnutie

okresného súdu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu rozhodnutie okresného súdu

v plnom rozsahu potvrdilo. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju

stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu

a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (, ,

), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré

boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (). Z týchto dôvodov

ústavný súd pri vysporiadaní sa s napadnutým rozhodnutím krajského súdu často

argumentuje rozhodnutím okresného súdu.

III.2 K napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu

21. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu, keďže ním bolo dovolanie proti

napadnutému rozhodnutiu krajského súdu procesne odmietnuté; keďže sťažovateľ spôsob

procesného odmietnutia dovolania nenapadol a zároveň sa konštantne sťažuje na výsledok

posúdenia veci v jej merite; keďže ústavný súd spôsob procesného vybavenia dovolania,

ktorý najvyšší súd zvolil v napadnutom rozhodnutí, vo svojej judikatúrnej činnosti dosiaľ

akceptoval (porovnaj napr. ), a keďže sa ústavný súd s argumentáciou

obsiahnutou v ústavnej sťažnosti vysporiadal pri napadnutom rozhodnutí krajského súdu,

nemalo pre posúdenie ústavnou sťažnosťou napadnutej veci hlbší význam.

22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol

vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu