Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 308/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov

Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

LawService Recovery, k. s., Stráž 223, Zvolen, zastúpenej advokátskou kanceláriou

LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná advokát JUDr. Pavol

Konečný, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

č. k. -114 z 20. októbra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti LawService Recovery, k. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. februára 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LawService Recovery, k. s.,

Stráž 223, Zvolen (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -114 z 20. októbra 2016.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný

súd“) uznesením sp. zn. zo 14. marca 2016 začal konkurzné konanie proti

dlžníkovi , (ďalej len „úpadca“).

Následne okresný súd uznesením sp. zn. z 29. marca 2016 vyhlásil

konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil

sťažovateľku.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. júla 2016 sťažovateľka

požiadala o určenie paušálnej odmeny za výkon jej činnosti uskutočnenej do konania prvej

schôdze veriteľov v sume 663,88 €.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 15. augusta 2016 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) priznal sťažovateľke ako správkyni konkurznej podstaty

paušálnu odmenu za jej činnosť uskutočnenú do konania prvej schôdze veriteľov v sume

553,23 € a v poučení označeného uznesenia o opravnom prostriedku uviedol, že odvolanie

proti nemu nie je prípustné.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odmenu sťažovateľky

krátil o „dve dvanástiny z dôvodu riadneho nesplnenia dvoch z dvanástich

povinnosti správcu, ktoré má do konania prvej schôdze veriteľov vykonať

a to nepredloženia evidenčnej pomôcky ohľadne veriteľov prihlásených pohľadávok a ich

hlasovacích práv a nepredloženia zoznamu pohľadávok, na ktoré sa neprihliada

ako na prihlášky“.

Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, keďže nesúhlasila

s priznanou sumou paušálnej odmeny a zároveň bola toho názoru, že podľa ustálenej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je proti nemu prípustný riady opravný

prostriedok. Tento svoj právny názor odôvodnila aj s poukazom na analogickú aplikáciu

pravidla vyplývajúceho z poslednej vety o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).

O odvolaní sťažovateľky podanom proti uzneseniu okresného súdu rozhodol

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -114

z 20. októbra 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“),

ktorým odvolanie sťažovateľky ako neprípustné odmietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka podľa

sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením označených práv odôvodňuje tým,

že krajský súd „konal v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď odmietol

Odvolanie Sťažovateľa proti Uzneseniu“.

Sťažovateľka tvrdí, že pochybenie krajského súdu „spočíva v odmietnutí Odvolania

voči jednoznačne nesprávnemu Uzneseniu, a to bez prihliadnutia na osobitné dôvody

podania Odvolania, ktoré podmienili jeho prípustnosť“. Sťažovateľka konkrétne uvádza,

že nesprávnym postupom okresného súdu (t. j. priznaním nižšej odmeny, než na akú mala

v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vykonávacích právnych predpisov nárok)

bola ukrátená na svojich majetkových právach a tým, že krajský súd odmietol jej odvolanie,

bolo odňaté jej právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie,

pretože „jedine prostredníctvom Odvolania bolo možné zmeniť nesprávne Uznesenie

Okresného súdu Košice I“.

Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

„I. Základné právo spoločností LawService Recovery, k. s... vlastniť majetok

zaručené , právo pokojne užívať svoj majetok

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, právo na súdnu ochranu zaručené v ,

právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 10. 2016,

č. k. -114 porušené bolo.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

20. 10. 2016, č. k. -114 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Priznáva spoločnosti LawService Recovery, k. s... náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 374,81 EUR...

IV. Zaväzuje Krajský súd v Košiciach na náhradu trov právneho zastúpenia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu

(obdobne napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov

().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

Podľa prvej vety každý má právo vlastniť majetok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok.

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka mala byť

postupom a uznesením krajského súdu ukrátená o finančnú čiastku v sume 110,65 €,

čo predstavuje rozdiel medzi ňou požadovanou odmenou v sume 663,88 € a odmenou

jej priznanou uznesením okresného súdu v sume 553,23 €.

V danom prípade ústavný súd konštatuje, že aj keby bol postup a napadnuté

rozhodnutie krajského súdu sporné v otázkach nastolených sťažovateľkou, je v okolnostiach

daného prípadu nevyhnutné zohľadniť nielen to, že ide o rozhodovanie o odmene

sťažovateľky ako správkyne konkurznej podstaty úpadcu, teda otázky akcesorickej,

ale aj samotnú intenzitu namietaných porušení a ich ústavnoprávny rozmer, ktoré

by odôvodňovali vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a , ako aj ich práva podľa dohovoru a práva podľa

dodatkového protokolu.

Ústavný súd vzhľadom na výšku finančného plnenia, ktorá je pre sťažovateľku

v „hre“ (110,65 €), konštatuje, že ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná

vec, kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet sporu

v predmetnom konaní zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porovnaj

najmä , ako aj , , ,

) dôvod na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní

ako zjavne neopodstatnenej.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že opodstatnenosť

sťažnosti podľa vo veciach zanedbateľného významu prichádza

do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných

práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (,

, )]. Posudzovaná vec vzhľadom na už uvedené nedosahuje

v danom konkrétnom prípade intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia

sťažovateľkou označených práv.

Na základe už uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že vo veci sťažovateľky nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky

na poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018