Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 20/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

o sťažnosti zastúpenej advokátom

Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jej právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 zo 17. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „namietané konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „na Okresnom súde Nitra podala žalobu

o vylúčenie z užívania spoločného bytu, čím sledovala ochranu seba a svojich dvoch detí,

ktoré má zverené do starostlivosti, pred domácim násilím zo strany svojho bývalého

manžela... Od podania žaloby uplynuli dva roky a osem mesiacov, pričom doposiaľ sa

neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. Súd až po 1 roku a 7 mesiacoch od podania návrhu

vykonal prvý meritórny úkon, keď návrh sťažovateľky zaslal na vyjadrenie odporcovi,

následne však opäť zostal nečinným. Neskôr síce nariadil dva termíny pojednávania, tieto

však boli následne zrušené. Súd vykonal aj jeden nemeritórny úkon, keď na návrh

sťažovateľky promptne nariadil predbežné opatrenie.“.

3. Sťažovateľka sa domnieva, že „svojim konaním k prieťahom nijako neprispela,

konanie nezmarila a všetky povinnosti si riadne plnila. Predmet konania nie je natoľko

právne či skutkovo zložitý, aby si vyžadoval skoro trojročnú prípravu pred prvým

pojednávaním, pričom zo súdneho spisu je zrejmé, že súd ani žiadnu takúto prípravu

nevykonával. Predmetom konania je ochrana osôb postihnutých domácim násilím vrátane

maloletých osôb, keďže sťažovateľka má v starostlivosti dve maloleté deti, ide teda o vec,

ktorá podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje výnimočnú rýchlosť

konania. Súd však veci nevenoval náležitú pozornosť, konal sporadicky a čiastočne

neefektívne. Maloleté deti síce nie sú účastníkmi konania, keďže ich užívacie právo k bytu je

iba odvodené od práva sťažovateľky ako ich matky, sťažovateľka však svojim návrhom na

vylúčenie odporcu z užívania bytu sleduje predovšetkým ochranu svojich maloletých deti.“.

4. Sťažovateľka v závere konštatovala, že „sa domáhala odstránenia nečinnosti súdu

sťažnosťou na prieťahy zo dňa 07.06.2017. Predsedníčka súdu na sťažnosť reagovala listom

zo dňa 27.06.2017, č. Spr. 1976/2017, v ktorom existenciu prieťahov vysvetlila

nedostatočným personálnym obsadením. Sťažovateľka nemá dôvod o vysvetlení

predsedníčky súdu pochybovať, interné dôvody na strane súdu však nezbavujú účastníka

konania práva na konanie bez prieťahov, ani nezbavujú štát, reprezentovaný konajúcim

súdom, zodpovednosti za porušenie práva účastníka na konanie bez prieťahov. De iure je

porušovateľom práva sťažovateľky súd, pričom povinnosťou štátu je, aby napravil

personálnu situáciu na súde prostriedkami, ktoré má iba on k dispozícii... Sťažnosť

predsedníčke súdu však nápravu nepriniesla, keďže okresný súd je naďalej úplne

nečinným.“.

5. Sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jej v bode 1 označených základných práv postupom okresného súdu

v namietanom konaní, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a prizná jej

finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania.

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa predsedníčka okresného súdu vyjadrila

k priebehu konania podaním sp. zn. Spr 312/2018 z 12. marca 2018. Predsedníčka

okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 16. marca 2018 okrem

chronológie úkonov v namietanom konaní uviedla tieto skutočnosti:

... Z chronológie úkonov vo veci, ktorú v prílohe pripájam, vyplýva, že súd nebol vo

veci zbytočne nečinný a jednotlivé úkony vykonával postupne. K narušeniu plynulosti

konania došlo z dôvodu opakovaných personálnych zmien v obsadení súdu sudcami, čo

zapríčinili objektívne okolnosti (dlhodobá práceneschopnosť sudkyne Mgr. Halajovej,

odchod sudkyne JUDr. Halmešovej na Krajský súd v Nitre), v dôsledku ktorých dochádzalo

k opakovanému prerozdeľovaniu už pridelených vecí ostatným sudcom, pričom vo veci sp.

zn. došlo k zmene zákonného sudcu 3x, čo nepochybne ovplyvnilo dĺžku

konania, avšak bez subjektívneho zavinenia sudcov. Na dĺžku konania v predmetnej veci má

vplyv i rozsiahlosť spisového materiálu (t. č. má spis 353 strán), ku ktorému je pripojený

vyšetrovací spis o rozsahu cca 500 strán s množstvom výpovedí, znaleckých posudkov

a procesných úkonov a tiež priestupkové spisy, ktorých naštudovanie si vyžaduje dlhší

časový priestor. V danom prípade práve okolnosti, spočívajúce v nedostatočnom

personálnom obsadení súdu následkom dlhodobo chýbajúcich resp. trvalo odchádzajúcich

sudcov, ktorých nie je možné okamžite nahradiť a z toho vyplývajúca neúmerná zaťaženosť

ostatných sudcov a zamestnancov, spôsobuje objektívnu nemožnosť vybavovať pridelenú

agendu v kratších lehotách, čo sa potom prejavuje v celkovej neprimeranej dĺžke súdnych

konaní. Žiaľ služobný úrad nemá aktuálne možnosti na zabezpečenie takého personálneho

obsadenia súdu, ktoré by umožnilo všetky veci prerokovávať bez zbytočných prieťahov.

Záverom považujem za potrebné poukázať i na skutočnosť, že pred podaním

predmetnej žaloby bol zo strany žalobkyne dňa 18.3.2015 podaný návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. a v tomto

konaní súd uznesením č. k. -19 zo dňa 5.5.2015, právoplatným dňa 18.5.2015,

nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému vstupovať do bytu... Predmetné

uznesenie poskytuje žalobkyni a jej maloletým deťom ochranu pred domácim násilím

zo strany bývalého manžela, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci

o vylúčenie z užívania bytu.“

7. Právny zástupca sťažovateľky reagoval na vyjadrenie predsedníčky okresného

súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu mailom 4. apríla 2018, v ktorom uviedol, že

„predsedníčka Okresného súdu Nitra vo vyjadrení zo dňa 12.03.2018 poukazuje na veľkú

zaťaženosť novej sudkyne JUDr. Vnukovej a rozsiahlosť spisu v tejto veci, pričom uvádza

počet strán 353. JUDr. Vnukovej bol spis pridelený dňa 18.09.2017, kedy ešte nemal 353

strán, ale iba 222 strán, teda o 131 strán menej. JUDr. Vnuková začala prakticky okamžite

dňa 27.09.2017 konať vo veci zabezpečenia vyšetrovacieho spisu, jej pokyn v tejto veci však

bol realizovaný až 18.10.2017, t. j. až po 3 týždňoch.

Vyšetrovateľ reagoval obratom oznámením, že spis nemôže zapožičať, nakoľko bol

odstúpený na Krajskú prokuratúru v Nitre. Následne sudkyňa postupovala podľa oznámenia

vyšetrovateľa a dopytovala Krajskú prokuratúru v Nitre, ktorá zasa jej žiadosť postúpila

vyšetrovateľovi, vyšetrovateľ však žiadosť odignoroval. V tejto časti je však pochybenie aj

na strane sudkyne, ktorá síce konala, ale nekoncentrovane.

Z vyhl. č. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní

a súdmi vyplýva, že prokuratúre sa predkladá tzv. rovnopis vyšetrovacieho spisu (§ 2 ods. 2

vyhl. č. ), nie jeho originál, pričom vyšetrovateľ disponuje ešte aj tzv.

konceptom vyšetrovacieho spisu ( vyhl. č. ) a môže vytvoriť potrebný

počet rovnopisov vyšetrovacieho spisu ( vyhl. č. ). Sudkyňa teda

nemala akceptovať výhovorky vyšetrovateľa, ale mala využiť poriadkové opatrenie v zmysle

ust. , aby si vynútila vyhotovenie a predloženie rovnopisu vyšetrovacieho spisu.

V dôsledku nekoncentrovaného postupu súdu tak trvalo zabezpečenie vyšetrovacieho spisu

3 mesiace.

Paradoxne bol pritom predmetný vyšetrovací spis pripojený k súdnemu spisu

vedenému v tejto veci od 07.07.2017 až do 04.09.2017 a JUDr. Vnuková ho znovu začala

zabezpečovať už 27.09.2017. Nič pritom nebránilo súdu vyhotoviť si kópiu vyšetrovacieho

spisu, najmä keď vo veci ešte nebolo meritórne rozhodnuté... K opakovanému

zabezpečovaniu vyšetrovacieho spisu pritom došlo iba v dôsledku zmeny v zákonnej

sudkyne, čo je dôvod na strane súdu.

K zrušenému pojednávaniu dňa 27.02.2017 sudkyňou JUDr. Halmešovou

predsedníčka súdu vo vyjadrení uvádza zhodne s obsahom spisu iba to, že dôvodom

zrušenia bolo plnenia iných neodkladných služobných povinnosti sudcu. Vyjadrenie

k ústavnej sťažnosti vo veci prieťahov v súdnom konaní by však malo obsahovať

podrobnejšie vysvetlenie týchto dôvodov, keďže základnou služobnou povinnosťou sudcu je

výkon súdnictva ( ).

Dňa 31.01.2018 súd odročil nariadený termín pojednávania na nový termín

16.03.2018 z dôvodu čerpania dovolenky právneho zástupcu žalovaného... Takéto

odročenie je v rozpore s ust. , keďže nejde o dôvod, ktorý by nastal tesne pred

pojednávaním ( ), a nejde ani o dôležitý dôvod...

JUDr. Vnuková nariadila pojednávanie na 09.03.2018, ktoré následne odročila

v rozpore s ust. na 16.03.2018. Keďže všetky dôkazy boli predložené v listinnej

podobe pred pojednávaním a neboli navrhované žiadne ďalšie dôkazy, malo byť vo veci

rozhodnuté na prvom pojednávaní, ako to ukladá aj ust. ods 1 , JUDr. Vnuková

však na uvedenom pojednávaní nerozhodla, ale odročila ho na 28.5.2018...“.

II.

8. Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností, vyjadrení

účastníkov konania a súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol ústavnému súdu doručený

3. apríla 2018, zistil nasledujúcu chronológiu úkonov v namietanom konaní:

- 23. apríla 2015 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky o vylúčenie

z užívania bytu, ktorá bola pridelená na rozhodnutie sudkyni Mgr. A. Halajovej;

- 3. mája 2015 bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku;

- 22. mája 2015 bola sťažovateľka vyzvaná, aby v lehote 10 dní preukázala všetky

skutočnosti, ktoré majú byť dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom táto

výzva bola expedovaná 4. augusta 2015;

- 31. júla 2015 bol doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa

žalovanému nariadi vydať jeden kľúč od vstupných dverí do miestnosti s pivničnými

kobkami a jeden kľúč od pivničnej kobky patriacej k bytu;

- 10. augusta 2015 okresný súd uznesením č. k. -24 nariadil predbežné

opatrenie;

- 31. augusta 2015 bolo proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie,

podané odvolanie žalovaným;

- 19. októbra 2015 bolo odvolanie doručované právnemu zástupcovi sťažovateľky

na vyjadrenie;

- 25. novembra 2015 bol súdny spis predložený Krajskému súdu v Nitre na

rozhodnutie o odvolaní;

- 17. decembra 2015 Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -51 potvrdil

napadnuté uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia;

- 1. februára 2016 bolo sťažovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov

uznesením okresného súdu č. k. -59;

- 9. marca 2016 bolo nariadené pojednávanie na 22. jún 2016;

- 9. mája 2016 bol zrušený termín pojednávania na neurčito z dôvodu

práceneschopnosti sudkyne JUDr. Mgr. A. Halajovej;

- 2. júna 2016 bola vec pridelená sudkyni JUDr. L. Halmešovej;

- 6. decembra 2016 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 27. február 2017;

- 4. januára 2017 bolo vyjadrenie žalovaného doručované sťažovateľke;

- 16. februára 2017 bolo vyjadrenie sťažovateľky doručované žalovanému a tiež bol

termín pojednávania zrušený z dôvodu plnenia iných neodkladných služobných povinností

sudkyne;

- 14. júna 2017 bola vec pridelená sudkyni JUDr. M. Podbehlej;

- 16. júna 2017 si okresný súd vyžiadal vyšetrovací spis a priestupkové spisy;

- 18. septembra 2017 bola vec pridelená sudkyni JUDr. V. Vnukovej;

- 27. septembra 2017 okresný súd žiadal vyšetrovaní spis;

- 24. októbra 2017 telefonicky oznámil vyšetrovateľ, že žiadaný vyšetrovací spis nie

je možné zapožičať, pretože bol vyšetrovateľom ukončený a zaslaný Krajskej prokuratúre

v Nitre;

- 26. októbra 2017 bol vyšetrovací spis žiadaný z Krajskej prokuratúry v Nitre;

- 16. novembra 2017 Krajská prokuratúra v Nitre okresnému súdu oznámila, že

vyšetrovací spis bol odstúpený Okresnej prokuratúre Nitra;

- 30. novembra 2017 bol vyšetrovací spis žiadaný od Okresnej prokuratúry Nitra;

- 22. decembra 2017 bol okresnému súdu predložený vyšetrovaní spis;

- 16. januára 2018 bol nariadený termín pojednávania na 9. marec 2018;

- 31. januára 2018 bol zmenený termín pojednávania na 16. marec 2018;

- 16. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené

na 28. máj 2018.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv uvedených v bode 1.

III.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

14. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa

povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, bol súd prvého stupňa podľa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky

súdny poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Podľa

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 157 ods. 1

).

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

17. Ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je vylúčenie

bývalého manžela z užívania spoločného bytu. Je to teda vec, ktorej povaha si vyžaduje

zvýšenú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis

, , , , , ).

18. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú. Ústavný súd je ale toho názoru, že vec

sťažovateľky možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä vzhľadom rozsiahlosť

spisu okresného súdu, ku ktorému je pripojený rozsiahly vyšetrovací spis a ďalšie

priestupkové spisy. Ústavný súd v tejto súvislosti však zároveň zdôrazňuje, že uvedená

skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku namietaného konania.

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd pri preskúmaní súdneho spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľka svojím správaním

neprispela k predĺženiu tohto konania. Sťažovateľka je v konaní aktívna, reaguje

v stanovených lehotách na výzvy okresného súdu a tiež podala sťažnosť predsedníčke

okresného súdu na zbytočné prieťahy.

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ).

Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá čiastočne narušila plynulosť konania,

bola, napriek pomerne často realizovaným úkonom, pasivita okresného súdu, ktorý vo veci

samej nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a to období od 9. mája

2016, keď bol zrušený termín pojednávania, do 6. decembra 2016, keď bol vo veci

nariadený termín pojednávania na 27. február 2017. Okresný súd nevykonal žiadny úkon ani

v období od 16. februára 2016, keď bolo vyjadrenie sťažovateľky doručované žalovanému

a tiež bol zrušený termín pojednávania, do 16. júna 2017, keď si okresný súd vyžiadal

vyšetrovací spis a priestupkové spisy, a táto nečinnosť ďalej pokračovala do 27. septembra

2017, keď okresný súd opätovne žiadal vyšetrovaní spis.

21. Neefektívny postup okresného súdu vzhliadol ústavný súd v tom, že prvé

pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo takmer tri roky od začatia konania (16. marca

2018), pretože predtým nariadené pojednávania nariadené na 22. jún 2016 a 27. február

2017 boli zrušené z dôvodov na strane súdu. Ústavný súd ďalej nepovažuje za primerané, že

opätovné vyžiadanie vyšetrovacieho spisu trvalo tri mesiace. Podľa názoru ústavného súdu

pri sústredenejšom postupe okresného súdu toto obdobie mohlo byť kratšie aj vzhľadom na

skutočnosť, keď vypracovanie žiadostí o zapožičanie vyšetrovacieho spisu a ich

expedovanie príslušným orgánom trvalo až polovicu tohto času.

22. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

23. Ústavný súd konštatuje, že príčinou dĺžky konania v namietanom konaní je sčasti

nečinnosť okresného súdu v uvedenom období, ktoré trvalo štrnásť mesiacov, a sčasti aj

jeho neefektívny a nesústredený postup. Okresný súd teda nezvolil taký procesný postup

v namietanom konaní, ktorý by smeroval k rýchlemu prejednaniu veci a k rozhodnutiu

vo veci samej. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne

spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu

a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

24. Argumentáciu predsedníčky okresného súdu o tom, že plynulosť tohto konania

bola zapríčinená aj z dôvodu opakovaných personálnych zmien v obsadení okresného súdu

sudcami a z toho vyplývajúcich zmien zákonných sudcov v tomto konaní, nemohol ústavný

súd uznať poukazujúc na svoju štandardnú judikatúru (napr. , ).

Námietka nedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu následkom dlhodobo

chýbajúcich, resp. trvalo odchádzajúcich sudcov nemá povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

25. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, predmet sporu, jeho význam

pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo

k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

26. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

tohto nálezu).

IV.

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

30. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 6 000 € z dôvodu „celkovej doby konania, nečinnosti súdu, správania sťažovateľky,

ktorá k prieťahom neprispela, ako aj významu veci vyžadujúcej výnimočnú rýchlosť

konania“.

31. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

32. Vzhľadom na okolnosti danej veci (skutková zložitosť veci z dôvodu rozsiahleho

spisového materiálu, namietané konanie trvalo do podania sťažnosti dva roky a 8 mesiacov,

okresný súd nebol vo veci sťažovateľky úplne nečinný, jeho vyvíjaná aktivita v súčasnosti

a nariadenie predbežného opatrenia uznesením okresného súdu č. k. -19

z 5. mája 2015, právoplatným 18. mája 2015, ktorým bol žalovanému zakázaný vstup do

predmetného bytu) ústavný súd dospel k názoru, že deklarovanie porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru príkaz okresnému súdu

konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku, a preto jej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľke ústavný súd vychádzal

z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia pred

ústavným súdom v celkovej sume 374,81 € vrátane DPH, keďže právny zástupca

sťažovateľky je platcom DPH (2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2017 po 147,33 €,

t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie

sťažnosti na ústavnom súde zvýšené o 20 % DPH, 2x paušálna náhrada hotových výdavkov

v roku 2017 po 8,44 € zvýšené o 20 % DPH). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 16. mája 2018