Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 20/2018
PDF · 261.59 KB
No categories available
I. ÚS 20/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
o sťažnosti zastúpenej advokátom
Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 232/2015 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 232/2015
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 232/2015 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)
na účet jej právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 20/2018-10 zo 17. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 232/2015 (ďalej
len „namietané konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „na Okresnom súde Nitra podala žalobu
o vylúčenie z užívania spoločného bytu, čím sledovala ochranu seba a svojich dvoch detí,
ktoré má zverené do starostlivosti, pred domácim násilím zo strany svojho bývalého
manžela... Od podania žaloby uplynuli dva roky a osem mesiacov, pričom doposiaľ sa
neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. Súd až po 1 roku a 7 mesiacoch od podania návrhu
vykonal prvý meritórny úkon, keď návrh sťažovateľky zaslal na vyjadrenie odporcovi,
následne však opäť zostal nečinným. Neskôr síce nariadil dva termíny pojednávania, tieto
však boli následne zrušené. Súd vykonal aj jeden nemeritórny úkon, keď na návrh
sťažovateľky promptne nariadil predbežné opatrenie.“.
3. Sťažovateľka sa domnieva, že „svojim konaním k prieťahom nijako neprispela,
konanie nezmarila a všetky povinnosti si riadne plnila. Predmet konania nie je natoľko
právne či skutkovo zložitý, aby si vyžadoval skoro trojročnú prípravu pred prvým
pojednávaním, pričom zo súdneho spisu je zrejmé, že súd ani žiadnu takúto prípravu
nevykonával. Predmetom konania je ochrana osôb postihnutých domácim násilím vrátane
maloletých osôb, keďže sťažovateľka má v starostlivosti dve maloleté deti, ide teda o vec,
ktorá podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje výnimočnú rýchlosť
konania. Súd však veci nevenoval náležitú pozornosť, konal sporadicky a čiastočne
neefektívne. Maloleté deti síce nie sú účastníkmi konania, keďže ich užívacie právo k bytu je
iba odvodené od práva sťažovateľky ako ich matky, sťažovateľka však svojim návrhom na
vylúčenie odporcu z užívania bytu sleduje predovšetkým ochranu svojich maloletých deti.“.
4. Sťažovateľka v závere konštatovala, že „sa domáhala odstránenia nečinnosti súdu
sťažnosťou na prieťahy zo dňa 07.06.2017. Predsedníčka súdu na sťažnosť reagovala listom
zo dňa 27.06.2017, č. Spr. 1976/2017, v ktorom existenciu prieťahov vysvetlila
nedostatočným personálnym obsadením. Sťažovateľka nemá dôvod o vysvetlení
predsedníčky súdu pochybovať, interné dôvody na strane súdu však nezbavujú účastníka
konania práva na konanie bez prieťahov, ani nezbavujú štát, reprezentovaný konajúcim
súdom, zodpovednosti za porušenie práva účastníka na konanie bez prieťahov. De iure je
porušovateľom práva sťažovateľky súd, pričom povinnosťou štátu je, aby napravil
personálnu situáciu na súde prostriedkami, ktoré má iba on k dispozícii... Sťažnosť
predsedníčke súdu však nápravu nepriniesla, keďže okresný súd je naďalej úplne
nečinným.“.
5. Sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví
porušenie jej v bode 1 označených základných práv postupom okresného súdu
v namietanom konaní, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a prizná jej
finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania.
6. Na základe výzvy ústavného súdu sa predsedníčka okresného súdu vyjadrila
k priebehu konania podaním sp. zn. Spr 312/2018 z 12. marca 2018. Predsedníčka
okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 16. marca 2018 okrem
chronológie úkonov v namietanom konaní uviedla tieto skutočnosti:
... Z chronológie úkonov vo veci, ktorú v prílohe pripájam, vyplýva, že súd nebol vo
veci zbytočne nečinný a jednotlivé úkony vykonával postupne. K narušeniu plynulosti
konania došlo z dôvodu opakovaných personálnych zmien v obsadení súdu sudcami, čo
zapríčinili objektívne okolnosti (dlhodobá práceneschopnosť sudkyne Mgr. Halajovej,
odchod sudkyne JUDr. Halmešovej na Krajský súd v Nitre), v dôsledku ktorých dochádzalo
k opakovanému prerozdeľovaniu už pridelených vecí ostatným sudcom, pričom vo veci sp.
zn. 19 C/232/2015 došlo k zmene zákonného sudcu 3x, čo nepochybne ovplyvnilo dĺžku
konania, avšak bez subjektívneho zavinenia sudcov. Na dĺžku konania v predmetnej veci má
vplyv i rozsiahlosť spisového materiálu (t. č. má spis 353 strán), ku ktorému je pripojený
vyšetrovací spis o rozsahu cca 500 strán s množstvom výpovedí, znaleckých posudkov
a procesných úkonov a tiež priestupkové spisy, ktorých naštudovanie si vyžaduje dlhší
časový priestor. V danom prípade práve okolnosti, spočívajúce v nedostatočnom
personálnom obsadení súdu následkom dlhodobo chýbajúcich resp. trvalo odchádzajúcich
sudcov, ktorých nie je možné okamžite nahradiť a z toho vyplývajúca neúmerná zaťaženosť
ostatných sudcov a zamestnancov, spôsobuje objektívnu nemožnosť vybavovať pridelenú
agendu v kratších lehotách, čo sa potom prejavuje v celkovej neprimeranej dĺžke súdnych
konaní. Žiaľ služobný úrad nemá aktuálne možnosti na zabezpečenie takého personálneho
obsadenia súdu, ktoré by umožnilo všetky veci prerokovávať bez zbytočných prieťahov.
Záverom považujem za potrebné poukázať i na skutočnosť, že pred podaním
predmetnej žaloby bol zo strany žalobkyne dňa 18.3.2015 podaný návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 25 C/150/2015 a v tomto
konaní súd uznesením č. k. 25C/150/2015-19 zo dňa 5.5.2015, právoplatným dňa 18.5.2015,
nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému vstupovať do bytu... Predmetné
uznesenie poskytuje žalobkyni a jej maloletým deťom ochranu pred domácim násilím
zo strany bývalého manžela, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
o vylúčenie z užívania bytu.“
7. Právny zástupca sťažovateľky reagoval na vyjadrenie predsedníčky okresného
súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu mailom 4. apríla 2018, v ktorom uviedol, že
„predsedníčka Okresného súdu Nitra vo vyjadrení zo dňa 12.03.2018 poukazuje na veľkú
zaťaženosť novej sudkyne JUDr. Vnukovej a rozsiahlosť spisu v tejto veci, pričom uvádza
počet strán 353. JUDr. Vnukovej bol spis pridelený dňa 18.09.2017, kedy ešte nemal 353
strán, ale iba 222 strán, teda o 131 strán menej. JUDr. Vnuková začala prakticky okamžite
dňa 27.09.2017 konať vo veci zabezpečenia vyšetrovacieho spisu, jej pokyn v tejto veci však
bol realizovaný až 18.10.2017, t. j. až po 3 týždňoch.
Vyšetrovateľ reagoval obratom oznámením, že spis nemôže zapožičať, nakoľko bol
odstúpený na Krajskú prokuratúru v Nitre. Následne sudkyňa postupovala podľa oznámenia
vyšetrovateľa a dopytovala Krajskú prokuratúru v Nitre, ktorá zasa jej žiadosť postúpila
vyšetrovateľovi, vyšetrovateľ však žiadosť odignoroval. V tejto časti je však pochybenie aj
na strane sudkyne, ktorá síce konala, ale nekoncentrovane.
Z § 7 ods. 1 vyhl. č. 618/2005 Z.z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní
a súdmi vyplýva, že prokuratúre sa predkladá tzv. rovnopis vyšetrovacieho spisu (§ 2 ods. 2
vyhl. č. 618/2005 Z.z.), nie jeho originál, pričom vyšetrovateľ disponuje ešte aj tzv.
konceptom vyšetrovacieho spisu (§ 2 ods. 3 vyhl. č. 618/2005 Z.z.) a môže vytvoriť potrebný
počet rovnopisov vyšetrovacieho spisu (§ 2 ods. 2 vyhl. č. 618/2005 Z.z.). Sudkyňa teda
nemala akceptovať výhovorky vyšetrovateľa, ale mala využiť poriadkové opatrenie v zmysle
ust. § 102 CSP, aby si vynútila vyhotovenie a predloženie rovnopisu vyšetrovacieho spisu.
V dôsledku nekoncentrovaného postupu súdu tak trvalo zabezpečenie vyšetrovacieho spisu
3 mesiace.
Paradoxne bol pritom predmetný vyšetrovací spis pripojený k súdnemu spisu
vedenému v tejto veci od 07.07.2017 až do 04.09.2017 a JUDr. Vnuková ho znovu začala
zabezpečovať už 27.09.2017. Nič pritom nebránilo súdu vyhotoviť si kópiu vyšetrovacieho
spisu, najmä keď vo veci ešte nebolo meritórne rozhodnuté... K opakovanému
zabezpečovaniu vyšetrovacieho spisu pritom došlo iba v dôsledku zmeny v zákonnej
sudkyne, čo je dôvod na strane súdu.
K zrušenému pojednávaniu dňa 27.02.2017 sudkyňou JUDr. Halmešovou
predsedníčka súdu vo vyjadrení uvádza zhodne s obsahom spisu iba to, že dôvodom
zrušenia bolo plnenia iných neodkladných služobných povinnosti sudcu. Vyjadrenie
k ústavnej sťažnosti vo veci prieťahov v súdnom konaní by však malo obsahovať
podrobnejšie vysvetlenie týchto dôvodov, keďže základnou služobnou povinnosťou sudcu je
výkon súdnictva (§ 2 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Dňa 31.01.2018 súd odročil nariadený termín pojednávania na nový termín
16.03.2018 z dôvodu čerpania dovolenky právneho zástupcu žalovaného... Takéto
odročenie je v rozpore s ust. § 183 OSP, keďže nejde o dôvod, ktorý by nastal tesne pred
pojednávaním (§ 183 ods. 2 OSP), a nejde ani o dôležitý dôvod...
JUDr. Vnuková nariadila pojednávanie na 09.03.2018, ktoré následne odročila
v rozpore s ust. § 183 CSP na 16.03.2018. Keďže všetky dôkazy boli predložené v listinnej
podobe pred pojednávaním a neboli navrhované žiadne ďalšie dôkazy, malo byť vo veci
rozhodnuté na prvom pojednávaní, ako to ukladá aj ust. § 157 ods 1 CSP, JUDr. Vnuková
však na uvedenom pojednávaní nerozhodla, ale odročila ho na 28.5.2018...“.
II.
8. Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností, vyjadrení
účastníkov konania a súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol ústavnému súdu doručený
3. apríla 2018, zistil nasledujúcu chronológiu úkonov v namietanom konaní:
- 23. apríla 2015 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky o vylúčenie
z užívania bytu, ktorá bola pridelená na rozhodnutie sudkyni Mgr. A. Halajovej;
- 3. mája 2015 bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku;
- 22. mája 2015 bola sťažovateľka vyzvaná, aby v lehote 10 dní preukázala všetky
skutočnosti, ktoré majú byť dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom táto
výzva bola expedovaná 4. augusta 2015;
- 31. júla 2015 bol doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa
žalovanému nariadi vydať jeden kľúč od vstupných dverí do miestnosti s pivničnými
kobkami a jeden kľúč od pivničnej kobky patriacej k bytu;
- 10. augusta 2015 okresný súd uznesením č. k. 19 C 232/2015-24 nariadil predbežné
opatrenie;
- 31. augusta 2015 bolo proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie,
podané odvolanie žalovaným;
- 19. októbra 2015 bolo odvolanie doručované právnemu zástupcovi sťažovateľky
na vyjadrenie;
- 25. novembra 2015 bol súdny spis predložený Krajskému súdu v Nitre na
rozhodnutie o odvolaní;
- 17. decembra 2015 Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9 Co l032/2015-51 potvrdil
napadnuté uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia;
- 1. februára 2016 bolo sťažovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov
uznesením okresného súdu č. k. 19 C 232/2015-59;
- 9. marca 2016 bolo nariadené pojednávanie na 22. jún 2016;
- 9. mája 2016 bol zrušený termín pojednávania na neurčito z dôvodu
práceneschopnosti sudkyne JUDr. Mgr. A. Halajovej;
- 2. júna 2016 bola vec pridelená sudkyni JUDr. L. Halmešovej;
- 6. decembra 2016 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 27. február 2017;
- 4. januára 2017 bolo vyjadrenie žalovaného doručované sťažovateľke;
- 16. februára 2017 bolo vyjadrenie sťažovateľky doručované žalovanému a tiež bol
termín pojednávania zrušený z dôvodu plnenia iných neodkladných služobných povinností
sudkyne;
- 14. júna 2017 bola vec pridelená sudkyni JUDr. M. Podbehlej;
- 16. júna 2017 si okresný súd vyžiadal vyšetrovací spis a priestupkové spisy;
- 18. septembra 2017 bola vec pridelená sudkyni JUDr. V. Vnukovej;
- 27. septembra 2017 okresný súd žiadal vyšetrovaní spis;
- 24. októbra 2017 telefonicky oznámil vyšetrovateľ, že žiadaný vyšetrovací spis nie
je možné zapožičať, pretože bol vyšetrovateľom ukončený a zaslaný Krajskej prokuratúre
v Nitre;
- 26. októbra 2017 bol vyšetrovací spis žiadaný z Krajskej prokuratúry v Nitre;
- 16. novembra 2017 Krajská prokuratúra v Nitre okresnému súdu oznámila, že
vyšetrovací spis bol odstúpený Okresnej prokuratúre Nitra;
- 30. novembra 2017 bol vyšetrovací spis žiadaný od Okresnej prokuratúry Nitra;
- 22. decembra 2017 bol okresnému súdu predložený vyšetrovaní spis;
- 16. januára 2018 bol nariadený termín pojednávania na 9. marec 2018;
- 31. januára 2018 bol zmenený termín pojednávania na 16. marec 2018;
- 16. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené
na 28. máj 2018.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv uvedených v bode 1.
III.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
12. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním
veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
14. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa § 117 ods. 1 OSP
povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné
vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP,
podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, bol súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky
súdny poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Podľa
§ 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 157 ods. 1
CSP).
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04,
I. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd
v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa
uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
17. Ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je vylúčenie
bývalého manžela z užívania spoločného bytu. Je to teda vec, ktorej povaha si vyžaduje
zvýšenú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem
iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis
I. ÚS 19/00, I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
18. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,
že nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú. Ústavný súd je ale toho názoru, že vec
sťažovateľky možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä vzhľadom rozsiahlosť
spisu okresného súdu, ku ktorému je pripojený rozsiahly vyšetrovací spis a ďalšie
priestupkové spisy. Ústavný súd v tejto súvislosti však zároveň zdôrazňuje, že uvedená
skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku namietaného konania.
19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný
súd pri preskúmaní súdneho spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľka svojím správaním
neprispela k predĺženiu tohto konania. Sťažovateľka je v konaní aktívna, reaguje
v stanovených lehotách na výzvy okresného súdu a tiež podala sťažnosť predsedníčke
okresného súdu na zbytočné prieťahy.
20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného
základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu
nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).
Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá čiastočne narušila plynulosť konania,
bola, napriek pomerne často realizovaným úkonom, pasivita okresného súdu, ktorý vo veci
samej nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a to období od 9. mája
2016, keď bol zrušený termín pojednávania, do 6. decembra 2016, keď bol vo veci
nariadený termín pojednávania na 27. február 2017. Okresný súd nevykonal žiadny úkon ani
v období od 16. februára 2016, keď bolo vyjadrenie sťažovateľky doručované žalovanému
a tiež bol zrušený termín pojednávania, do 16. júna 2017, keď si okresný súd vyžiadal
vyšetrovací spis a priestupkové spisy, a táto nečinnosť ďalej pokračovala do 27. septembra
2017, keď okresný súd opätovne žiadal vyšetrovaní spis.
21. Neefektívny postup okresného súdu vzhliadol ústavný súd v tom, že prvé
pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo takmer tri roky od začatia konania (16. marca
2018), pretože predtým nariadené pojednávania nariadené na 22. jún 2016 a 27. február
2017 boli zrušené z dôvodov na strane súdu. Ústavný súd ďalej nepovažuje za primerané, že
opätovné vyžiadanie vyšetrovacieho spisu trvalo tri mesiace. Podľa názoru ústavného súdu
pri sústredenejšom postupe okresného súdu toto obdobie mohlo byť kratšie aj vzhľadom na
skutočnosť, keď vypracovanie žiadostí o zapožičanie vyšetrovacieho spisu a ich
expedovanie príslušným orgánom trvalo až polovicu tohto času.
22. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa
ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním
príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,
23. Ústavný súd konštatuje, že príčinou dĺžky konania v namietanom konaní je sčasti
nečinnosť okresného súdu v uvedenom období, ktoré trvalo štrnásť mesiacov, a sčasti aj
jeho neefektívny a nesústredený postup. Okresný súd teda nezvolil taký procesný postup
v namietanom konaní, ktorý by smeroval k rýchlemu prejednaniu veci a k rozhodnutiu
vo veci samej. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne
spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu
a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.
24. Argumentáciu predsedníčky okresného súdu o tom, že plynulosť tohto konania
bola zapríčinená aj z dôvodu opakovaných personálnych zmien v obsadení okresného súdu
sudcami a z toho vyplývajúcich zmien zákonných sudcov v tomto konaní, nemohol ústavný
súd uznať poukazujúc na svoju štandardnú judikatúru (napr. I. ÚS 38/03, III. ÚS 155/2010).
Námietka nedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu následkom dlhodobo
chýbajúcich, resp. trvalo odchádzajúcich sudcov nemá povahu okolnosti, ktorá by
vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,
III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
25. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, predmet sporu, jeho význam
pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo
k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného
súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku
tohto nálezu).
IV.
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
30. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 6 000 € z dôvodu „celkovej doby konania, nečinnosti súdu, správania sťažovateľky,
ktorá k prieťahom neprispela, ako aj významu veci vyžadujúcej výnimočnú rýchlosť
konania“.
31. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
32. Vzhľadom na okolnosti danej veci (skutková zložitosť veci z dôvodu rozsiahleho
spisového materiálu, namietané konanie trvalo do podania sťažnosti dva roky a 8 mesiacov,
okresný súd nebol vo veci sťažovateľky úplne nečinný, jeho vyvíjaná aktivita v súčasnosti
a nariadenie predbežného opatrenia uznesením okresného súdu č. k. 25 C 150/2015-19
z 5. mája 2015, právoplatným 18. mája 2015, ktorým bol žalovanému zakázaný vstup do
predmetného bytu) ústavný súd dospel k názoru, že deklarovanie porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru príkaz okresnému súdu
konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku, a preto jej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
33. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľke ústavný súd vychádzal
z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia pred
ústavným súdom v celkovej sume 374,81 € vrátane DPH, keďže právny zástupca
sťažovateľky je platcom DPH (2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2017 po 147,33 €,
t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie
sťažnosti na ústavnom súde zvýšené o 20 % DPH, 2x paušálna náhrada hotových výdavkov
v roku 2017 po 8,44 € zvýšené o 20 % DPH). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.
35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona
o ústavnom súde).
36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;
to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej
republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).
V Košiciach 16. mája 2018