Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 89/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CIVILCO MKH, spol. s r. o., Dobrovičova 13,

Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Stanislavom Melišekom, Sabinovská 8, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosti obchodnej spoločnosti CIVILCO MKH, spol. s r. o., n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 28. marca 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti CIVILCO MKH,

spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „namietané konkurzné konanie“).

2. Uznesením č. k. -97 z 24. septembra 2003 vyhlásil krajský súd konkurz

na majetok úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, Matejkova 9, Bratislava (teraz

Miletičova 1, Bratislava, pozn.), IČO: 31 397 425.

Sťažovateľka podaním prihlášky uplatnila v rámci konkurzného konania svoju

pohľadávku v sume 9 446 792 Sk, t. j. 313 576,04 eur, z ktorej správca uznal sumu vo výške

9 084 191 Sk, t. j. 301 539,89 eur.

V dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu krajský súd uznesením č. k.

-167 z 22. apríla 2004 prerušil konanie o zaplatenie sumy 4 379 229 Sk, t. j.

145 363,77 eur s prísl., v ktorom sa sťažovateľka v právnej pozícii žalobkyne domáhala

zaplatenia svojej pohľadávky z titulu ceny diela, do skončenia konkurzného konania.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Konkurzné konanie nebolo do dnešného dňa skončené a teda trvá od 24.9.2003 do

dňa podania tejto sťažnosti, t.j. 14 rokov a 5 mesiacov.

... Sťažovateľ tvrdí, že tak ako konanie o zaplatenie 4.379.229 Sk, teraz 145.363,77

EUR s prísl. sp. zn. , tak aj konkurzné konanie sp. zn. nie je

skončené do dňa podania tejto sťažnosti pre zbytočné prieťahy v konaní pred Krajským

súdom v Bratislave.

... Sťažovateľ akceptuje skutočnosť, že konkurzné konanie je proces náročný a má

špecifickú skutkovú a právnu povahu a možno ho označiť za vec vcelku zložitú. V žiadnom

prípade však aj s prihliadnutím na úkony vykonávajúce súdom a správcom ju nemožno

považovať za tak zložitú, že jej vybavenie si do dňa podania tejto sťažnosti vyžaduje dobu

takmer 19 rokov, z toho 4 roky konania vo veci samej pred Krajským súdom v Bratislave

bez jej skončenia a takmer 15 rokov konkurzného konania. Sťažovateľ počas celej doby

konkurzného konania plnil riadne a včas svoje povinnosti veriteľa a ani súd, ani správca

mu nikdy nevytkol žiadne nedostatky a preto považuje neskončenie konkurzného konania za

uvedenú dobu za neospravedlniteľné. Súd aj správca disponujú v konkurznom konaní pri

usporiadaní majetkových pomerov úpadcu, pri speňažovaní jeho majetku a rozdelení

výťažku zo speňaženého majetku medzi konkurzných veriteľov, aj pri vymáhaní pohľadávok

procesnými nástrojmi, prostredníctvom ktorých pri ich efektívnom využití môže byť

dosiahnutý cieľ konkurzného konania a disponuje tiež právnymi prostriedkami, ktorými

môže odstrániť nečinnosť úpadcu alebo aj veriteľov a tiež môže zvážiť, či napr. je rentabilné

vecne aj časové vymáhať problematické pohľadávky a pod. Keďže konkurzné konanie trvá

ako je vyššie uvedené ku dňu podania tejto sťažnosti už takmer 15 rokov, je zrejmé, že vo

veci konajúci súd nevyužil a nevyužíva tieto procesné nástroje a právne prostriedky, účelom

ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania

teda aj sťažovateľa. Takýto stav spôsobuje sťažovateľovi aj ostatným veriteľom stav právnej

neistoty aj stav neistoty pre budúcnosť ich podnikania. Sťažovateľ považuje takéto konanie

Krajského súdu v Bratislave za také, ktoré je v rozpore s účelom Slovenskej

republiky zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po uplynutí

neúmerne dlhej doby, súd vo veci právoplatne nerozhodol a neodstránil jeho právnu

neistotu a právnu neistotu množstva ďalších veriteľov. Sťažovateľ tvrdí, že takto dlho

trvajúce konkurzné konanie sa míňa účinku, pre ktorý je zriadené. Z právnej praxe je

známe, že postupom času sa stráca dokumentácia, písomné dôkazy, zabúda sa na

skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozsah konkurznej podstaty, hodnota rozdelenej čiastky

stráca na hodnote, stráca sa majetok, zanikajú veritelia úpadcu a pod. a tieto nečinnosťou

súdu vzniknuté javy negatívne ovplyvňujú budúce postavenie veriteľov a ich ďalšiu

existenciu. Nehľadiac od toho, že môže nastať skutočnosť, že konkurzná podstata bude pre

rozdelenie minimálna a snáď len sčasti bude rozdelená a to len na štát.“

Sťažovateľka tvrdí, že uvedené skutočnosti preukazujú nečinnosť súdu a nasvedčujú

zbytočným prieťahom v namietanom konkurznom konaní.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie sťažovateľkou označených práv (bod 1) postupom krajského súdu v namietanom

konkurznom konaní a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 301 539,89 eur.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti písomne vyjadril krajský súd,

ktorý vo svojom stanovisku sp. zn. z 23. apríla 2018 uviedol:

«Prípisom zo dňa 16.04.2018 som požiadal JUDr. Lýdiu Noskovičovú, referujúcu

sudkyňu vo veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , o vyjadrenie k sťažnosti

sťažovateľky.

JUDr. Lýdia Noskovičová vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.04.2018 uviedla,

že sťažovateľka je evidovaná v konkurznej agende sp. zn. ako konkurzný veriteľ

pod zväzkom č. 97. Prihláškou pohľadávky si sťažovateľka uplatnila pohľadávku v celkovej

výške 9.446.792,- Sk, t.j. 313.576,05 eur, z ktorej správca uznal na prieskumnom

pojednávaní dňa 09.05.2005 čiastku 9.084.191,- Sk, t.j. 301.539,90 eur a zvyšok v sume

362.601,- Sk, t.j. 12.036,15 eur predstavujúci trovy súdneho konania správca poprel

z dôvodu, že tento nárok nebol preukázaný.

Konkurzne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. sa svojím

postupom spravuje a riadi príslušnými ustanoveniami o konkurze

a vyrovnaní v platnom znení (ďalej len „ZKV“).

Prekážkou pokračovania v tomto konkurznom konaní, a to spracovaním

a predložením konečnej správy (po speňažení majetku úpadcu) v zmysle ustanovenia § 29

ZKV, sú právoplatne neukončené všetky súdne spory súvisiace s konkurzom, ktoré majú

podstatný význam pri spracovaní konečnej správy v zmysle ustanovenia § 29 ZKV. Bez

vyčkania na výsledok týchto sporov, by bol tento postup považovaný za predčasný

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.07.2010).

Z obsahu spisu vyplýva, že počet týchto sporov o vylúčenie majetku úpadcu, ako aj

o určenie pravosti pohľadávok (excindačných a incidenčných), podaných v rokoch 2004 až

2013 na Krajskom súde v Bratislave a na Okresnom súde Bratislava IV, bol cca 40, pričom

v niektorých sporoch boli podané odvolania, dovolania, ako aj mimoriadne dovolania

Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a boli postupne ukončované v rokoch 2006

až 2018. V súčasnosti správca konkurznej podstaty eviduje ešte cca 5 neukončených sporov

o vylúčenie majetku z podstaty.

Na základe uvedených skutočností predmetné konkurzné konanie nebolo možné skôr

ukončiť a ani v súčasnosti nie je možné pristúpiť k ukončeniu konania. Správca konkurznej

podstaty nemôže pristúpiť k spracovaniu konečnej správy v zmysle ustanovenia § 29 ZKV,

nakoľko v prípade úspešnosti správcu v neskončených excindačných konaniach (hoci iba

v jednom z nich), pristúpi k speňažovaniu takto nadobudnutého majetku do konkurznej

podstaty.

Z uvedeného je zrejmé, že dĺžka predmetného konkurzného konania je ovplyvnená

množstvom súdnych konaní súvisiacich s konkurzným konaním.

Vzhľadom k uvedenému JUDr. Lýdia Noskovičová nezisťuje žiadne prieťahy v konaní

sp. zn. spôsobené správcom konkurznej podstaty ani súdom ako uvádza

sťažovateľka. Správca konkurznej podstaty postupuje v konkurznom konaní pod sp. zn.

zodpovedne a s odbornou starostlivosťou, pod dohľadom súdu, za účelom

naplnenia podstaty konkurzného konania, ktorého cieľom je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2

ZKV dosiahnuť aspoň pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

JUDr. Lýdia Noskovičová tiež uviedla, že sťažovateľka (ako konkurzný veriteľ) je

účastníčkou konkurzného konania v zmysle ustanovenia § 7 ZKV a z tejto pozície sa so

stavom konkurzného konania mohla oboznámiť nahliadnutím do spisu, prípadne požiadať

správcu alebo súd o poskytnutie informácie o aktuálnom stave tohto konkurzného konania.

S predmetným vyjadrením JUDr. Lýdie Noskovičovej sa v celom rozsahu

stotožňujem.

K podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky ďalej uvádzam, že tunajší súd vo veci

sp. zn. neeviduje sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v súdnom konaní podľa

ustanovenia a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, a teda počas celej doby trvania konkurzného konania nenamietala prieťahy

v konaní, aby zamedzila stavu právnej neistoty.»

5. Podaním z 25. mája 2018 doručeným ústavnému súdu 28. mája 2018 sťažovateľka

doručila ústavnému súdu vyjadrenie k stanovisku krajského súdu, v ktorom zopakovala

svoje námietky uvedené v sťažnosti a zotrvala na svojom vyjadrení, že dĺžka konkurzného

konania v trvaní viac ako 15 rokov je neakceptovateľná, vyvolávajúca u podnikateľských

subjektov stav právnej neistoty, oslabujúca dôveru v právny systém, a preto navrhuje

sťažnosti vyhovieť.

6. Krajský súd vo svojom vyjadrení z 23. apríla 2018 súhlasil s upustením od ústneho

pojednávania. Podobne sa vyjadrila aj sťažovateľka, ktorá vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo svojom vyjadrení z 25. mája 2018.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky zaručeného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v texte sťažnosti okrem uvedenia

celkovej dĺžky namietaného konania nekonkretizovala dôvody, ktoré by mali signalizovať

záver o existencii zbytočných prieťahov (nešpecifikovala napríklad konkrétne obdobia

nečinnosti konajúceho súdu, resp. jeho neefektívnu činnosť a pod.). Sťažovateľka namieta

celkovú dĺžku napadnutého konkurzného konania v trvaní takmer 15 rokov bez

právoplatného skončenia veci, ktorá je neprimeraná. Podľa sťažovateľky za tento stav nesie

zodpovednosť krajský súd, keďže nedostatočne využíva svoje právomoci a procesné

nástroje pre účely dosiahnutia cieľa konkurzného konania, čím dochádza k porušeniu

označených práv sťažovateľky.

12. Ústavný súd už konštatoval (napr. , ), že

nevyníma z povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie,

v ktorom sa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb.

Konkurzné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania. Vzhľadom na jeho

predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno považovať za konanie zložité.

13. Ústavný súd v úvode považuje za potrebné uviesť, že konkurzné konanie nie je

možné považovať za štandardné občianskoprávne konanie, a to z hľadiska odlišného

plynutia zákonných lehôt, počtu subjektov uplatňujúcich svoje pohľadávky, postupu pri

speňažovaní majetku úpadcu a uplatňovaní pohľadávok úpadcu. Mnohokrát priebeh

konkurzného konania vyvoláva vznik ďalších súdnych konaní, čo má vplyv na samotnú

dĺžku trvania konkurzného konania. Konkurzné konanie je z pohľadu právnej úpravy

časovo a fakticky náročný proces, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávok veriteľov z

majetku dlžníka, úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, alebo aj z majetku iných osôb, ak ich

majetok podľa právnej úpravy podlieha konkurzu. Preto pri posudzovaní vzniku prieťahov

v konkurznom konaní je potrebné prihliadať na už uvedené odlišnosti konkurzného konania

oproti štandardnému občianskoprávnemu konaniu ().

14. Na preskúmavané konkurzné konanie sa v celom jeho priebehu vzťahuje zákon

č. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze a vyrovnaní“).

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní je účelom tohto zákona

usporiadanie majetkových pomerov dlžníka (úpadcu), ktorý má viac veriteľov, voči ktorým

nie je schopný plniť svoje záväzky po lehote splatnosti v dôsledku insolventnosti, alebo sa

nachádza v predĺžení. Stanovením pravidiel usporiadania majetkových pomerov úpadcu

vrátane speňaženia jeho majetku (konkurznej podstaty) a rozdelenia výťažku tohto

speňaženia medzi konkurzných veriteľov, o ktorom rozhoduje v konečnom dôsledku súd,

sa v konkurznom konaní poskytuje súdna ochrana majetkovým právam veriteľov úpadcu,

ktorí ich kvalifikovaným spôsobom uplatnili. Sťažovateľke preto priznáva právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sa prihlásením svojej pohľadávky

stala účastníkom konkurzného konania.

16. Ústavný súd posudzoval danú vec aj so zreteľom na účel, podstatu a zmysel

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu

verejnej moci. Kľúčovým pojmom a atribútom tohto základného práva je to, že jeho

ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka konania, t. j. v „jeho veci“.

17. Základným cieľom a účelom konkurzu (konkurzného konania) nie je dosiahnutie

uspokojenia iba nároku jedného z veriteľov, ale pomerné uspokojenie všetkých veriteľov.

Na túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, ak rozhoduje o sťažnosti jedného

z veriteľov, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa ,

aj keď je nepochybné, že priznáva právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov každému z veriteľov aj v konkurznom konaní, a to od okamihu, keď sa

prihlásením svojej pohľadávky stal účastníkom tohto konania. Vzhľadom na uvedené

ale podľa názoru ústavného súdu nemožno postup konkurzného súdu, resp. správcu

konkurznej podstaty v konkurznom konaní posudzovať rovnako rigorózne, ako to je

v prípade, keď sa ochrana podľa uplatňuje výlučne vo veci účastníka

konania, t. j. len v „jeho veci, resp. jeho záležitosti“.

18. Správca konkurznej podstaty je subjektom konkurzného konania, ktorý je

pri výkone svojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá

za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd

(§ 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní).

19. Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup

správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré

mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8

ods. 4 a 5 zákona o konkurze a vyrovnaní). V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu

možno hovoriť o prieťahoch v konkurznom konaní vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo vzťahu

k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej

a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne

až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený

(m. m. , ).

20. Úlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny

postup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom

na okolnosti daného prípadu akceptovateľné z pohľadu garantovaného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto

smere zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. , ).

21. Na základe posúdenia sťažnosti, vyjadrenia krajského súdu, ako aj po

oboznámení sa so samotným spisom, s prihliadnutím na charakter námietok sťažovateľky

a jej sťažnostnú argumentáciu dospel ústavný súd k záveru, že namietaný postup krajského

súdu nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu

a intenzite, ktoré by si vyžadovali konštatovanie porušenia označených práv sťažovateľky.

22. Ústavný súd konštatuje, že iba samotná dĺžka doterajšieho priebehu konkurzného

konania, na ktorú sťažovateľka v sťažnosti poukazuje, nie je dostatočným dôvodom

na vyslovenie existencie zbytočných prieťahov v konkurznom konaní. Predovšetkým

je potrebné poukázať na skutkovú zložitosť napadnutého konania, ktorá je daná množstvom

veriteľov, ktorí prihlásili pohľadávky do konkurzu, a objemom prihlásených pohľadávok

(v celkovej sume takmer 203 mil. Sk). Ako z obsahu súdneho spisu a vyjadrenia krajského

súdu vyplýva, prekážkou pokračovania v konkurznom konaní, spracovaním a predložením

konečnej správy (po speňažení majetku úpadcu, pozn.) v zmysle § 29 zákona o konkurze

a vyrovnaní sú právoplatne neukončené súdne spory, ktoré majú podstatný význam pri

spracovaní konečnej správy. Ďalší postup v konkurznom konaní je determinovaný najmä

výsledkom súdnych sporov, ktoré prebiehajú z dôvodu uplatnenia žalôb o vylúčenie

majetku z konkurznej podstaty (konania vedené na krajskom súde pod sp. zn.

a sp. zn.12 Cbi 23/2004), ako aj incidenčných žalôb (konanie vedené na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ). Keďže výsledok týchto sporov môže

mať zásadný vplyv na rozsah majetku úpadcu a rovnako aj na rozsah uspokojenia

pohľadávky sťažovateľky, a má teda priamy dosah na konkurzné konanie, bez ich

právoplatného ukončenia nie je možné vyhotoviť konečnú správu, uskutočniť rozvrh

výťažku a ukončiť konkurz. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky o nedostatočnom

uplatňovaní procesných nástrojov krajským súdom v konkurznom konaní ústavný súd

uvádza, že o aktivite krajského súdu svedčí početnosť úkonov vyplývajúcich z predloženého

spisu. Z obsahu predloženého spisu krajského súdu vyplýva, že správca konkurznej podstaty

doručuje do konkurzného spisu priebežné správy, z ktorých obsahu vyplýva, že je

účastníkom súdnych konaní, ktoré nie sú právoplatne skončené a ktoré bránia vypracovaniu

konečnej správy. Krajský súd sa aj sám priebežne dopytuje na stav súdnych konaní, ktoré

s namietaným konkurzným konaním súvisia. V okolnostiach danej veci ústavný súd preto

konštatuje, že nezistil v postupe krajského súdu v napadnutom konaní zavinené prieťahy

spôsobené krajským súdom. Krajskému súdu teda v súčasnosti bránia zákonné prekážky

v tom, aby ďalej konal v predmetnom konkurznom konaní. Táto skutočnosť má za následok

nemožnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky postupom krajského súdu

v napadnutom konaní.

23. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (, ).

24. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a rovnako aj práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho,

že porušenie týchto práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. m. m. ).

25. V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (rovnako aj dohovoru), nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (), prípadne návrhu buď

nevyhovel (), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (,

, ).

26. Poukazujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že doterajšia celková dĺžka

napadnutého konania nie je dôsledkom nedostatočného výkonu dohľadu krajského súdu

nad činnosťou správcu konkurznej podstaty či nedostatočného využívania procesných

nástrojov v konkurznom konaní, ako to tvrdí sťažovateľka, ale najmä dôsledkom

neukončených súdnych sporov, za čo konkurzný súd nenesie zodpovednosť, keďže na

priebeh týchto konaní nemá žiadny dosah. Ústavný súd poznamenáva, že tak, ako to

vyplýva z vyjadrenia krajského súdu, v pokračovaní napadnutého konkurzného konania,

teda vypracovaniu konečnej správy v súčasnosti bránia viaceré excindačné a incidenčné

konania, ktoré nie sú právoplatne ukončené a výsledkom ktorých môže byť ďalší majetok

(príjem) patriaci do konkurznej podstaty (napr. spor o vylúčenie nehnuteľnosti zo spisu

konkurznej podstaty, ktorého výsledkom bude zamietnutie žaloby, pozn.). Tieto skutočnosti

bránia vyhotoveniu konečnej správy, vydaniu rozvrhového uznesenia, následnému

uspokojeniu konkurzných veriteľov a ukončeniu konkurzu. Ústavný súd si je vedomý, že

dĺžka predmetného konkurzného konania s poukazom na titul pohľadávky, ktorú si

sťažovateľka v konkurznom konaní uplatnila, ako aj na očakávania spojené s jej splnením sa

javí byť sťažovateľke neprimerane dlhá, avšak krajský súd postupuje štandardným

spôsobom pre účely uspokojenia pohľadávok čo najväčšieho počtu veriteľov, ktorým je aj

sťažovateľka.

27. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konkurznom konaní kvalifikovať ako porušenie základného práva

sťažovateľky zaručeného v a práva podľa dohovoru, preto

ústavný súd sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.

28. V nadväznosti na nevyhovenie sťažnosti v časti vyslovenia porušenia

sťažovateľkou označených práv (bod 1) nevyhovel ústavný súd ani návrhu sťažovateľky na

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

29. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018