Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
949/364316.948809.pdf
PDF · 150.71 KB
No categories available
2Obo/18/2010
Najvyšší súd 2 Obo 18/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu Ţ., spol. s r.o.,
v konkurze, Š., IČO: X., s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. J. J.,
advokátom, P., o zrušení konkurzu a zbavení správcu funkcie po zrušení konkurzu, na
odvolanie úpadcu JUDr. Ing. D. Ď., bytom M., M. T., bytom P. a Ing. E. Š. Mgr. M. Š., M.M.,
J.M., M.Š., Z. S. a L. S., všetci bytom H., právne zastúpených JUDr. M. W., advokátkou, S.,
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. septembra 2008, č. k.
38K 111/95-5166, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie Ing. E. Š. Mgr. M. Š., M. M., J. M., M. Š..
Z. S., L. S. o d m i e t a .
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. septembra 2008 č. k. 38K 111/95-5166
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 09. 2008, č. k. 38K 111/95-5166 zrušil
konkurz na majetok úpadcu po splnení rozvrhového konania a JUDr. J. J. zbavil funkcie
správcu konkurznej podstaty. V odôvodnení uviedol, ţe uznesením právoplatným dňa
13. 06. 2008, č. k. 38K 111/95-5113 zo dňa 05. 05. 2008, krajský súd rozvrhol výťaţok
získaný speňaţením majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu. Podaním zo dňa
17. 09. 2008 navrhol správca konkurznej podstaty zrušenie konkurzu, keďţe rozvrhové
uznesenie súdu bolo splnené. Po preverení správcom predloţených dokladov o prevedenom
vyporiadaní rozvrhových nárokov súd zistil, ţe rozvrhové uznesenie bolo splnené. Súd preto
postupujúc podľa ust. § 44 ods. 1 písm. b/ ZKV zrušil konkurz po splnení rozvrhového
uznesenia a súčasne podľa ust. § 44 ods. 4 ZKV zbavil správcu konkurznej podstaty funkcie.
Proti uzneseniu podal odvolanie úpadca, JUDr. Ing. D. Ď., bytom H.M. a M. T., bytom
B.P.
V podaní zo dňa 07. 10. 2008, ktoré bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené
09. 10. 2008 nesúhlasia so zrušením konkurzu a výmazom spoločnosti Ţ., spol. s r. o., Š.,
IČO: X., z Obchodného registra, čo odôvodňujú tým, ţe proti JUDr. J. správcovi konkurznej
podstaty, sú vedené súdne spory (od 28. 06. 1995), ktoré nie sú právoplatne skončené. Sú
toho názoru, ţe postup, ktorým by súd schválil návrh a vymazal spoločnosť Ţ., spol. s r. o.,
B., z Obchodného registra, by došlo k situácii, ţe ţalobcom v dotknutých súdnych sporoch by
bola odňatá moţnosť domáhať sa vlastníckych práv ústavou zaručených.
Tieţ poukazujú na to, ţe na základe návrhu S. K., a. s., B., Krajský súd Bratislave
vyhlásil dňa 01. 02. 1996 na Ţ., spol. s r. o., so sídlom v B. konkurz pod sp. zn. 38K 111/95,
bez zistenia, či navrhovateľ bol oprávnený podať návrh na konkurz, bez dohodovacieho
konania a bez zápisnice z dohodovacieho konania „overenej notárom” (ust. § 4a ods. 8 ZKV).
To značí, ţe súd vyhlásil konkurz v rozpore s ust. § 4g ZKV platného v roku 1996.
Odvolatelia zdôraznili, ţe úver bol Š. K. B. P. poskytnutý bývalému Ţ. S., š. p., B., ktorý
sprivatizovala S. O. F. A. ul. G. v zastúpení JUDr. Ing. D. Ď.. Z toho dôvodu sú odvolatelia
názoru, ţe S. K., a. s., B., nebola právne spôsobilá podať na Ţ., spol. s r. o., B., návrh
na vyhlásenie konkurzu.
Odvolatelia zdôraznili, ţe konkurznému konaniu predchádzalo dňa 28. 06. 1995
podanie návrhu na vyslovenie neúčinnosti (neplatnosti) registrácie „dodatku spoločenskej
zmluvy” č. 1 zo dňa 23. 11. 1992 Ţ., spol. s r.o., B., ktorý Š. N. B. registrovalo záznamom
dňa 28. 12. 1992 pod č. RI 587/92. Tento spor je vedený na Okresnom súde Bratislava I.
pod sp. zn. 10C 51/99 (predtým NCb 110/95) a nie je právoplatne skončený, a to je dôvod,
aby spoločnosť Ţ., spol. s r. o., nebola vymazaná z Oobchodného registra. Tento spor bol
správca konkurznej podstaty povinný akceptovať skôr, ako zostavil konkurznú podstatu,
alebo do podstaty zapísať s poznámkou „zavedeného súdneho sporu.” Výmazom Ţ.. spol.
s r. o., B., z Obchodného registra, by došlo k situácii, ţe návrh zo dňa 28. 06. 1995 by musel
byť zamietnutý a konanie zastavené z dôvodu, ţe odporca neexistuje (bol vymazaný
z Obchodného registra) a navrhovateľ by stratil moţnosť domáhať sa svojich zákonných
vlastníckych práv chránených Ústavou SR.
Odvolatelia majú za to, ţe konkurznú podstatu správca konkurznej podstaty zostavil
na základe nepravdivého zoznamu aktív predloţeného konateľmi spoločnosti Ţ. spol. s r. o.,
ktorí mali 43% obchodného podielu v spoločnosti a ktorí mali záujem
na vyhlásení konkurzu a získaní najlukratívnejšieho nehnuteľného a hnuteľného majetku
(ktorý zákonným spôsobom patrí do vlastníctva JUDr. Ing. D. Ď. a M. T.) cez konkurznú
podstatu. Dôkazom, ţe predloţili nepravdivý zoznam aktív, sú audítorské správy za roky
1992 a 1993 (ktoré odsúhlasili), ako aj prípis konateľov a spoločníkov Ţ. spol. s r. o., B. (Ing.
T., Ing. M., Ing. G. a Ing. P.) zaslaný S. S., a. s., zo dňa 08. 11. 1994,
v ktorom konštatujú, ţe tým, ţe nie je podpísaný delimitačný protokol, nie je vlastne
v skutočnosti vnesený všetok majetok do Ţ. spol. s r. o. a nie je teda moţné ho ani deliť. Tieto
dôkazy majú ten dôsledok, ţe títo konatelia si boli vedomí, ţe majetok nepatrí do vlastníctva
Ţ.. spol. s r. o. Konatelia, ktorí predloţili nepravdivý zoznam aktív, podľa odvolateľov
zapríčinili vyhlásenie konkurzu.
V odvolaní ďalej popísali čas od 24. 10. 1994, ktorý je podľa odvolateľov aj
pre posúdenie tohto sporu podstatný. Dňa 24. 10. 1994 po vytvorení spoločnosti Ţ. S. B.,
spol. s r. o., Z. (predtým P.B.) v rozpore s ust. § 65 a § 196 Obchodného zákonníka vznikli
neprekonateľné ťaţkosti v spoločnosti Ţ., spol. s r. o. Spoločníci a konatelia Ţ., spol.
s r. o. si vytvorili spoločnosť Ţ. S. B., spol. s r. o. s rovnakým predmetom podnikania, čo bolo
a je v rozpore nielen s ust. Obchodného zákonníka, ale aj v rozpore s morálkou a etikou
podnikania. Ţ., spol. s r. o., sa v rokoch 1994 a 1995 neuveriteľne zadlţil a na spoločnosť bol
vyhlásený konkurz Krajským súdom v Bratislave dňa 01. 02. 1996 pod sp. zn. 38K 111/95.
Zadlţenie spoločnosti úpadcu bolo spôsobené hlavne tým, ţe spoločníci a konatelia úpadcu
Ing. T. T., Ing. S. G. Ing. A. P., Ing. O. M., Ing. M. Č. a Ing. T. M.. si zaloţili svoju
konkurenčnú spoločnosť Ţ. S. B., spol. s r. o., P.B.. Odvolatelia poukazujú na to, ţe Ţ. S. B.,
spol. s r. o., ako novovytvorená spoločnosť nevlastnila ţiadne mechanizmy - stroje
a pravdepodobne nemala vlastných zamestnancov, pričom hnuteľný majetok vo vlastníctve S.
O. F. A.A. H., IČO: X., nadobudla v rozpore so zákonom (bez súhlasu vlastníka) a JUDr. J. J.,
správca konkurznej podstaty, jej odpredal najlukratívnejší nehnuteľný majetok a legalizoval
nezákonný predaj špeciálneho hnuteľného majetku (v hodnote viac ako 150 - 200 miliónov Sk
v nadobúdacích cenách) za nízke ceny.
Odvolatelia v odvolaní ďalej uviedli, ţe na základe vyššie uvedených skutočností bol
vykonštruovaný aj súdny spor ukončený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 2 Obo 170/96 zo dňa 14. 05. 1997. V tejto súvislosti zdôraznili, ţe
pred vyhlásením konkurzu na úpadcu pod sp. zn. 38K 111/95 dňa 01. 02. 1996, (aj
po vyhlásení konkurzu) bol JUDr. Ing. D. Ď. vedený ako nespochybniteľný vlastník
nehnuteľností a v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka aj M. T., jeho manţelka. Svoje
vlastníctvo preukazovali listami vlastníctva, ktoré sú prílohou v niţšie uvedených súdnych
sporoch, dodnes neskončených. Z dôvodu podozrenia (vtedy) z nezákonného procesného
postupu sudkyne JUDr. Hirnerovej (a ďalších) a správcu konkurznej podstaty, z opatrnosti
podávali ţaloby na príslušné okresné súdy, ktorými ţiadali určiť - potvrdiťich
nespochybniteľné vlastníctvo v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. a ust. § 126 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ţaloby boli aj zaujatím stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. Obpj 1/99 zo dňa 19. 03. 1999, potvrdené, ţe boli podané (v zmysle zákona)
správne, na príslušných okresných súdoch. Odvolatelia poukázali aj na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa 16. 12. 2002. V zmysle
zákona a podanej ţaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV
dňa 28. 08. 1997, konkurzný sudca bol povinný správcovi konkurznej podstaty zakázať
speňaţovať majetok, zapísaný do konkurznej podstaty, pokiaľ o tejto ţalobe nebude
právoplatne rozhodnuté. Všetok majetok bol správcom konkurznej podstaty predaný skôr, ako
bolo rozhodnuté o vylučovacej ţalobe, čím bol porušený zákon. Obe stanoviská Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky dokazujú, ţe konkurzný súd a správca konkurznej podstaty konali
v rozpore so zákonom, čím spôsobili nesmiernu majetkovú a spoločenskú ujmu nielen
ţalobcom, ale aj štátu. Tým, ţe konkurzný sudca si nesplnil povinnosť, vyplývajúcu
zo zákona, značne skomplikoval niţšie uvedené súdne spory a nepriamo spôsobil aj
bezdôvodné prieťahy v súdnom konaní týchto ţalôb.
Jedná sa o tieto súdne spory, ktoré do dnešného dňa nie sú právoplatne skončené,
pričom nehnuteľnosti, ktorých sa ţalobcovia v ţalobách pod č. 3 aţ 23 domáhajú, boli
vo výlučnom vlastníctve ţalobcov v deň podania ţalôb.
1/ Okresný súd Bratislava I sp. zn. 10C 51/99 zo dňa 28. 06. 1995 - neskončený.
2/ Okresný súd Ţilina sp. zn. 14C 244/00 zo dňa podania 30. 09. 1997 - neskončený.
3/ Okresný súd Bratislava I sp. zn. 26Cb 92/98 zo dňa 18. 12. 1996 - neskončený.
4/ Okresný súd Senica sp. zn. 4C 102/2003 zo dňa podania 10. 10. 1997 - neskončený.
5/ Okresný súd Zvolen sp. zn. 6C 120/98 zo dňa podania 15. 07. 1998 - neskočený.
6/ Okresný súd Trebišov sp. zn. 2C 72/2007 zo dňa podania 02. 10. 1997 - neskončený.
7/ Okresný súd Pezinok sp. zn. 5C 165/00 zo dňa podania 12. 09. 1997 - neskončený.
8/ Okresný súd Nové Zámky sp. zn. 8C 19/01 zo dňa podania 13. 10. 1997 - neskončený.
9/ Okresný súd Tmava sp. zn. 12C 175/01 zo dňa podania 10. 10. 1997 - neskončený.
10/ Okresný súd Bratislava I sp. zn. 8C 142/98 zo dňa podania 26. 09. 1997 - neskončený.
11/ Okresný súd Bratislava II sp. zn. 8C 46/01 zo dňa podania 26. 09. 1997 - neskončený.
12/ Okresný súd Bratislava III sp. zn. 7C 157/0l zo dňa podania 21. 09. 1997 - neskončený.
13/ Okresný súd Bratislava III sp. zn. 6C 255/97 zo dňa podania 23. 09. 1997 - neskončený.
14/ Okresný súd Bratislava III č. k. l9Cb 558/97 zo dňa podania 25. 09. 1997 - neskončený.
15/ Okresný súd Bratislava III č. k. 12C 64/99 zo dňa podania 09. 06. 1999 - neskončený.
16/ Okresný súd Bratislava III č. k. 34C 15/01 zo dňa podania 03. 05. 2000 – neskončený.
17/ Okresný súd Bratislava III č. k. 10C 130/0l zo dňa podania 17. 12.1999 – neskončený.
18/ Okresný súd Bratislava III č. k. 12C 39/01 zo dňa 17. 12. 1999 – neskončený.
19/ Okresný súd Bratislava III č. k. 34C 34/01 zo dňa 17. 12. 1999 - neskončený.
20/ Okresný súd Bratislava III č. k. 12C 170/2001 zo dňa 17. 12 .1999 - neskončený.
21/ Okresný súd Bratislava III č. k. 12C 168/2000 zo dňa 17. 12. 1999 - neskončený.
22/ Okresný súd Bratislava III č. k. 34C 15/2001 zo dňa 03. 05. 2000 - neskončený.
23/ Okresný súd Bratislava III č. k. 9C 35/2001 zo dňa 09. 04. 2001 - neskončený.
24/ Krajský súd Bratislava sp. zn. 49Cb 24/00 zo dňa 21. 05. 1998 - neskončený, spojený
so sporom sp. zn. 22 NcCb 505/96 – neskončený.
25/ Okresný súd Košice sp. zn. 27Cb 746/97 z 02. 10. 1997 skončený, toho času
na Najvyššom súde Slovenskej republiky rozhoduje o dovolaní.
26/ Okresný súd Poprad sp. zn. 11C 638/2002 z 02. 10. 1997- skončený, toho času
na Najvyššom súde Slovenskej republiky rozhoduje o dovolaní.
27/ Okresný súd Martin sp. zn. 10C 441/2001 z 14. 10. 1997 - skončený, toho času
na Najvyššom súde Slovenskej republiky rozhoduje o dovolaní.
Výmazom spoločnosti Ţ spol. s r. o. z obchodného registra by došlo k situácii, ţe
všetky vyššie uvedené ţaloby, ktorými sa odvolatelia domáhajú vlastníctva k veciam
v ţalobách by boli zastavené z dôvodu, ţe hlavný ţalovaný Ţ., spol. s r. o., by uţ neexistoval
(bol vymazaný z obchodného registra) a navrhovatelia by stratili moţnosťdomáhať sa
svojich vlastníckych práv súdnou cestou. To značí, ţe by navrhovateľom bola znemoţnená
realizácia procesných práv ako účastníkov súdnych sporov a v takomto prípade je to prakticky
dôsledok nerešpektovania ústavného princípu, lebo účastníkom konania by bola odopretá
moţnosť prieskumu a vyhodnotenia „fair procesoch” všetkých zákonných skutkových zistení.
Odvolatelia opätovne zdôrazňujú, ţe vo všetkých vyššie označených sporoch pod č. 2
aţ 23, boli na LV navrhovatelia preukázateľnými vlastníkmi pred aj po vyhlásení konkurzu.
To má ten dôsledok, ţe správca konkurznej podstaty sa nikdy nemohol zákonným spôsobom
domáhat’ vlastníctva k majetku, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľov, nakoľko nikdy nebol,
nie je a nikdy nebude spoločníkom spoločnosti Ţ., spol. s r. o.. Domáhať sa (splatenia)
vnesenia nepeňaţného vkladu do základného imania mohli iba spoločníci Ţ. spol. s r. o.,
v zmysle ust. § 113 Obchodného zákonníka. K takejto situácii nikdy nedošlo, a to má ten
dôsledok, ţe majetok, ktorý správca konkurznej podstaty nadobudol po vyhlásení konkurzu,
nadobudol v rozpore so zákonom.
V doplnení odvolania z 25. 01. 2009 odvolatelia poukazujú na to, ţe celá konkurzná
podstata bola zostavená v rozpore so zákonom - podvodom a následne aj speňaţenie tohto
majetku nezákonne zapísaného do konkurznej podstaty bolo v rozpore so zákonom. Majú
za to, ţe pri speňaţovaní konkurznej podstaty bolo porušené ust. § 19 ZKV, čoho dôkazom je
aj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa
16. 12. 2002, ako aj neukončené súdne spory, opísané v odvolaniach zo dňa 09. 10. 2008.
Dôvodom na odvolanie je najmä tá skutočnosť, ţe súd napadnutým rozhodnutím rozhodol
o tom, čo nebolo predmetom návrhu zo dňa 17. 09. 2008, nad rámec svojich procesných práv
priznaných mu zákonom.
Pochybenie súdu vidia odvolatelia v tom, ţe na prejednanie konečnej správy zo dňa
04. 12. 2007, doručenej súdu dňa 05. 12. 2007, súd prizval iba konateľov úpadcu Ing. T.
a Ing. P., ktorí sa vzdali práva na odvolanie voči tomuto uzneseniu, čo potvrdili svojimi
podpismi.
Všetky uvedené skutočnosti povaţujú odvolatelia za dostatočný dôvod na to, aby
odvolací súd predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vrátil tomuto súdu
na nové konanie a rozhodnutie, pričom povinnosťou súdu bude vec prejednať s konateľmi,
ktorí vlastnia viac ako 50% O. podielu.
Proti uzneseniu podal odvolanie tieţ Ing. E. Š., M. Š., M. M., J. M., M. Š., Z. S. a L.
S.. Uviedli, ţe ţalobou zo dňa 03. 09. 1999 uplatnili neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej dňa
16. 03. 1998, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v kat. úz. Ţ., a to obytný dom č. súp. X
2
a pozemok parc. č. X o výmere 893 m. Súdny spor je vedený na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. l0Cbi 11/04 a prebieha od roku 1999. Naposledy rozhodoval vo veci
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 09. 04. 2008, č. k. 5 Obo 90/2006-481,
ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 03. 2006, č. k.
l0Cbi 11/04-373 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Konkurzný súd bol opakovane informovaný o stave konania, ale napriek tomu, ţe predmetný
spor, ktorý sa týka konkurznej podstaty úpadcu, nebol právoplatne skončený, v Obchodnom
vestníku dňa 08. 10. 2008 bolo zverejnené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
38K 111/95-5166 zo dňa 30. 09. 2008, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu
po splnení rozvrhového uznesenia a správca konkurznej podstaty bol zbavený funkcie.
Do konkurznej podstaty úpadcu podľa zistenia odvolateľov patrili nielen obytné domy
v Ţ., ale i v B.. V obytných domoch byty, a to v Ţ. na ul. B. a v B. na ul. T. boli predané
2
nájomcom. Obytný dom č. súp. X postavený na pozemku parc. č. X. o výmere 893 m,
na ulici H., bol predaný kúpnou zmluvou, platnosť ktorej je predmetom súdneho konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. l0Cbi 11/2004 od roku 1999, čo
odvolatelia opakovane zdôrazňujú. Nakoľko pred vkladom vlastníckeho práva Okresnému
úradu v Ţ., katastrálny odbor, nebol predloţený súhlas konkurzného súdu s predmetnou
kúpnou zmluvou, došlo k nezákonnému povoleniu vkladu vlastníckeho práva kúpnej zmluvy.
Skutočnosť, ţe bol povolený vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy nebráni tomu,
aby súd v občianskom konaní sám posúdil platnosť zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, prípadne iných zákonných ustanovení. Z uvedeného vyplýva, ţe správca
konkurznej podstaty nepostupoval pri uzatváraní kúpnej zmluvy podľa ZKV, naopak
postupoval v rozpore s podmienkami, za ktorých bol oprávnený v zmysle rozhodnutia
konkurzného súdu - uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 38K 111/95, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 29. 05. 1997 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 01. 1998 č. k.
38K 111/95-1804 speňaţovaťnehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy.
K speňaţeniu obytného domu nebol daný súhlas konkurzného súdu a tým boli porušené
ustanovenia ZKV v ust. § 27, § 66b, § 70a, ako i v ust. § 8 ods. 2/, podľa ktorého je správca
pri výkone funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou pri plnení povinností,
ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloţil súd.
S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
09. 04. 2008, č. k. 5Obo 90/2006-481, ktorým boli zistené závaţné pochybenia správcu
pri speňaţovaní konkurznej podstaty, došlo k ďalšiemu závaţnému pochybeniu správcu
konkurznej podstaty, ale tieţ konkurzného súdu, ktorý značne poškodil odvolateľov a pokiaľ
by nedošlo k zrušeniu uznesenia konkurzného súdu - Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30. 09. 2008, č. k. 38K 111/95-5166, nebolo by moţné zjednať nápravu vzniknutej škody
odvolateľom (navrhovateľom v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
Pre odvolateľov je nepochopiteľný postup konkurzného súdu, keď napriek vedomosti
o závaţných pochybeniach pri speňaţení konkurznej podstaty, ktoré sú predmetom
neskončeného súdneho sporu, zrušil konkurz na majetok úpadcu. Poukazujú tieţ
na skutočnosť, ţe hoci konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený ešte v roku 1996, práve
potom, ako i Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane v rozhodnutí zo dňa 09. 04. 2008,
č. k. 5Obo 90/2006-481, ale predtým tieţ v rozhodnutí zo dňa 10. 08. 2005, č. k.
2 Obo 205/04-330, konštatoval pochybenia pri speňaţovaní konkurznej podstaty, došlo
k zrýchleniu konania správcu konkurznej podstaty, ako i k rozhodnutiam konkurzného súdu
tak, aby mohlo byt’ zabránené dovolaniu sa spravodlivého a zákonného postupu
a rozhodnutia súdu.
Zo všetkých horeuvedených dôvodov odvolatelia ţiadajú uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu - Krajskému súdu v Bratislave
na ďalšie konanie.
Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, ţe
ani jeden z odvolateľov si v rámci prieskumného konania neprihlásil do konkurzu prihlášku
s vyčíslením svojej pohľadávky. Ani jeden z nich teda nebol právnym subjektom
konkurzného konania, pretoţe nebol vedený v zoznamoch konkurzných veriteľov. Z tohto
dôvodu ani jeden z nich nemá aktívnu legitimáciu podať odvolanie proti uzneseniu
konkurzného súdu o zrušení konkurzu. Uznesenie o zrušení konkurzu bolo vydané aţ
po nadobudnutí právoplatnosti konečnej správy o speňaţení konkurznej podstaty
a po nadobudnutí právoplatnosti rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Podľa
tohto rozvrhu sa uspokojili pohľadávky všetkých oprávnených veriteľov, a to podľa
koeficientu schváleného súdom. Krajský súd v Bratislave nebol viazaný ţalobami iných
subjektov, ktoré podávali na okresné a krajské súdy o určenie vlastníckeho práva, prípadne
iného výroku. Počas trvania konkurzu (13 rokov) vydali okresné, krajské súdy a viaceré
senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyše 180 rozhodnutí, avšak všetky tieto
rozhodnutia vyzne1i v prospech konkurzu. Ani jeden zo ţalobcov počas uvedeného obdobia
nezískal nejaký právoplatný rozsudok, ktorý by správcu konkurznej podstaty zaväzoval.
Ďalej správca konkurznej podstaty uviedol, ţe je mu známe, ţe Ing. M. Č. a Ing. T.
M.., ktorým predal obytný dom v Ţ., podali v roku 2008 ústavnú sťaţnosť a ţiadali Ústavný
súd SR o preskúmania zákonnosti postupu a rozhodovania súdov o ţalobe podanej proti ním.
Súčasne ţiadali o odškodnenie za to, ţe 10 rokov nemôţu uţívať dom, ktorý je ich
vlastníctvom a naďalej sa tam zdrţujú iba ako nájomníci. Súčasne ţiadali, aby Ústavný súd
SR ich odškodnil za poškodzovanie a nerešpektovanie ich vlastníckych práv. Kaţdý z nich
ţiadal odškodnenie vo výške jedného milióna Sk.
Vzhľadom na uvedené sa uţ o tento prípad správca konkurznej podstaty nezaujíma,
pretoţe konkurz bol de facto právop1atne zrušený. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľov zamietol z procesných, aj
z vecných dôvodov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal
vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
v medziach dôvodov odvolaní a dospel k záveru, ţe odvolanie úpadcu a konkurzných
veriteľov JUDr. Ing. D. Ď. a M. T. je dôvodné. V ostatnom podané odvolania odmietol.
Podľa § 66e ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. na konkurz sa primerane pouţijú ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z ust. § 201 O. s. p. je zrejmé, odvolaním môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa iba účastník konania, príp. vedľajší účastník za zákonom stanovených podmienok.
Nepochybne účastníkmi konkurzu okrem úpadcu sú tieţ veritelia, ktorí svoje
pohľadávky do konkurzu prihlásili v zmysle § 20 zák. č. 328/1991 Zb., resp. veritelia
pohľadávok proti podstate, ktoré v konkurze neboli uspokojené.
Ako vyplýva z obsahu spisu, odvolatelia Mgr. M. Š. J. M., Z. S. a L. S. nie sú
prihlásenými veriteľmi konkurzu, z toho dôvodu nie sú jeho účastníkmi. Účasť odvolateľov
ako veriteľov Ing. E. Š., M. M. a M. Š. po uspokojení ich pohľadávky proti podstate
v konkurze zanikla.
Keďţe títo odvolatelia nie sú účastníkmi konkurzu, nie sú preto k podaniu odvolania
oprávnení, z ktorého dôvodu Najvyšší súd S. republiky ich odvolanie podľa § 218 ods. 1
písm. b/ O. s. p. odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil podanie úpadcu a konkurzných veriteľov
JUDr. Ing. D. Ď. a M. T., doručené súdu prvého stupňa 09. 10. 2008 v spojení s podaním,
doručeným súdu prvého stupňa 31. 10. 2008, podľa jeho obsahu ako odvolanie, podané včas
a osobami k jeho podaniu oprávnenými a po jeho prejednaní dospel k záveru, ţe je čiastočne
dôvodné.
Tvrdeniami odvolateľov smerujúcimi k správnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu
sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal, pretoţe toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, a preto jeho prípadnú správnosť odvolatelia nemôţu zvrátiť predmetným
odvolaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však stotoţnil s odvolateľmi, ţe napadnuté
uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a z toho dôvodu je predčasné.
Predmetným uznesením rozhodol súd prvého stupňa o zrušení konkurzu a zbavení
správcu konkurznej podstaty jeho funkcie po splnení rozvrhového uznesenia.
Nepochybne napadnuté uznesenie je v konkurze rozhodnutím konečným, a preto súd
k jeho vydaniu môţe pristúpiť aţ po tom, keď sú k tomuto postupu splnené všetky
podmienky.
Splnením rozvrhového uznesenia sa rozumie taký stav, kedy sú všetky peňaţné
prostriedky určené podľa rozvrhu k uspokojeniu veriteľov správcom veriteľom reálne vydané.
Za takúto situáciu je však moţné povaţovať reálne iba taký stav, keď všetky spory
vyvolané konkurzom, resp. spory s konkurzom súvisiace, ktoré sa priamo a bezprostredne
dotýkajú konkurznej podstaty a jej speňaţenia, sú skončené.
Pretoţe pred vydaním napadnutého rozhodnutia neboli skončené spory s konkurzom
súvisiace, ktoré sa priamo dotýkajú majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a jeho
speňaţenia, neboli dané predpoklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia, z ktorého dôvodu
je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné.
Odvolanie úpadcu a konkurzných veriteľov podané z tohto dôvodu je preto
opodstatnené.
Pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. júla 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová