Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 260/2012
PDF · 230.86 KB
No categories available
IV. ÚS 260/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. T., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/1/2007
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C 149/1996) v období po právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. T. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára
2012 doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C/1/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C 149/1996) v období
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006 (ďalej
aj „namietané konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že «podala dňa 13. 06. 1996
na Okresnom súde Bratislava III návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a mzdové nároky, ktoré konanie bolo
pôvodne vedené pod sp. zn. 10 C 149/1996 na Okresnom súde Bratislava III, dnes je spor
vedený pod sp. zn. 16 C 1/2007 a to na základe rozhodnutia sp. zn. 5 Ndob 2/2007-73
zo dňa 28. 3. 2007, ktorým NS SR určil, že vo veci konať je príslušný Okresný súd
Bratislava III.
Skutkový stav konania vo veci od podania návrhu zo dňa 13. 6. 1996 je opísaný
v „Sťažnosti“ zo dňa 13. 8. 2006, doručenej dňa 15. 8. 2006 na rozhodnutie ÚS SR, ktorej
bola pridelená sp. zn. III. ÚS 282/2006.
Predmetnou sťažnosťou namietala porušenie svojich základných ľudských práv
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O sťažnosti doručenej dňa 15. 8. 2006 Ústavný súd Slovenskej republiky
„NÁLEZOM“ pod č. III. ÚS 282/2006, dňa 3. 11. 2006 takto rozhodol.
„1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 149/96 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 149/96
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“».
Ďalší priebeh namietaného konania sťažovateľka opísala takto:
«Pretože konajúci Okresný súd Bratislava III nerešpektoval „Nález“ ÚS SR v bode
2, podávame opakovane túto sťažnosť, ktorou napádame obdobie odo dňa 15. 8. 2006 (kedy
bola sťažnosť sťažovateľky doručená ÚS) pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
,,dohovor“),ktorým sa sťažovateľka ako žalobkyňa proti žalovanému Ž., s. r. o., domáhala
neplatnosti zrušenia pracovného pomeru a mzdové nároky.
Dňa 26. 6. 2006 sme obdržali upovedomenie od okresného súdu vo veci sp. zn.
10 C 149/96, ktorým podľa § 104a ods. 2) spis odstúpil na konanie príslušnému Krajskému
súdu v Bratislave podľa § 9 ods. 4 písm. a) O. s. p...
Dňa 14. 7. 2006 sme podali svoj nesúhlas s postúpením spisu nepríslušnému
Krajskému súdu do Bratislavy, ktorý veci pridelil sp. zn. 9 Cbi 11/07. Svoj nesúhlas
s odstúpením spisu sme zaslali aj Krajskému súdu Bratislava dňa 13. 2. 2007...
Dňa 2. 5. 2007 sme obdržali Uznesenie NS SR sp. zn. Ndob 2/2007 zo dňa
28. 3. 2007, ktorým bolo rozhodnuté, že na konanie vo veci je príslušný Okresný súd
Bratislava III...
Po vrátení spisu príslušnému Okresnému súdu Bratislava III veci bola pridelená
sp. zn. 16 C 1/2007 a až dňa 13. 8. 2008 (teda 16 mesiacov od rozhodnutia NS SR) sme
obdržali predvolanie k pojednávaniu stanovenému na 25. 9. 2008.
Dňa 12. 9. 2008 sme podali naše vyjadrenie k pojednávaniu stanovenému
na 25. 9. 2008 a do spisu sme založili doklady požadované súdom na predvolaní...
Zo dňa 16. 9. 2008 sme obdržali vyjadrenie žalovaného SKP (správca konkurznej
podstaty, pozn.), že pojednávania dňa 25. 9. 2008 sa nezúčastní zo zdravotných dôvodov,
z ktorého vyjadrenia je zrejmé, že pohľadávka navrhovateľky (nezákonné) skončenie
pracovného pomeru a mzdové nároky uspokojené nebudú! Poukázal SKP aj na to, že je
predpoklad na to, že do 30. 9. 2008 bude spoločnosť Ž., s. r. o., vymazaná z Obchodného
registra (čo sa však do dnešného dňa nestalo).
Dňa 25. 9. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa žalovaný SKP nezúčastnil.
Pojednávanie bolo odročené na 10. 11. 2008.
Dňa 10. 11. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, z ktorého sa PZN (právny zástupca
navrhovateľky, pozn.) ospravedlnil, navrhovateľka bola prítomná a odporca SKP opäť sa
pojednávania nezúčastnil...
Dňa 18. 11. 2008 sme obdržali predvolanie k pojednávaniu na 15. 1. 2009, ktorého
sa zúčastnili všetci účastníci. Žalovaný SKP žiadal konanie prerušiť až do doby rozhodnutia
NS SR, ktorý mal rozhodnúť o zbavení funkcie SKP a o zrušení konkurzu...
NS SR Uznesením sp. zn. 2 Obo 18/2010 zo dňa 20. 7. 2010 rozhodol tak, že
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 9. 2008 č. k. 38 K 111/95-5166 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.»
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:
„Máme za to, že v tomto konaní došlo k bezdôvodným prieťahom. Konajúci okresný
súd nerozhodoval v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka tieto
prieťahy nespôsobila, pričom celý čas od nezákonného skončenia pracovného pomeru bola
ukrátená na mzde, čo má za následok krátenie aj výšku dôchodku, ktorý z dôvodu
nevyplatenej zákonnej mzdy jej nesprávne vyrubili.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 16 C 1/2007 porušil (opakovane) v čase
od 15. 8. 2006 základné ľudské právo sťažovateľky na prejednanie jej veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj prejednanie jej veci spravodlivo
a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Ústavný súd SR, prikazuje Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod
sp. zn. 16 C 1/2007 konať bez zbytočných prieťahov v spravodlivom procese pri dodržiavaní
zákonov, Ústavy SR a Dohovoru.“
Ďalej sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
v sume 30 000 € a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide
vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky
smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/1/2007
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C 149/1996) v období po právoplatnosti nálezu ústavného
súdu sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné
prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej v petite sťažnosti označených práv.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a najmä z predloženého súdneho spisu
okresného súdu zistil, že namietané konanie začalo ešte 13. júna 1996 podaním návrhu
sťažovateľky proti odporcovi označenému ako „Ž., spol. s r. o. v konkurze..“, ktorým sa
domáhala určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru s ňou z 15. apríla 1996 nie je
platné.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I založeného v súdnom
spise okresného súdu na č. l. 14 – 16 vyplýva, že „Uznesením Mestského súdu v Bratislave
č. k. 38 K 111/95-59 zo dňa 1. 2. 1996 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ž., spol.
s r. o... Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. J., advokát, sídlo...“.
V § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
platnom k 30. júnu 1996 (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“) je uvedené, že iné konania,
ako konania uvedené v písm. c), sa vyhlásením konkurzu prerušujú. V týchto konaniach sa
však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka
konania. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej
súdom.
Vo všeobecnosti sa v súvislosti s vyhlásením konkurzu a so súdnymi konaniami
začatými do 1. februára 1998 akceptuje taký výklad citovaného ustanovenia zákona
č. 328/1991 Zb., podľa ktorého súdne a iné konania sa vyhlásením konkurzu ex lege
prerušujú, a preto súd alebo iný orgán nevydáva rozhodnutie o prerušení konania, ibaže by
to vyžadoval osobitný zákon. Táto právna úprava nerozlišuje konania začaté pred
vyhlásením konkurzu a konania ešte nezačaté. Z týchto dôvodov ak by bol podaný návrh
na začatie konania po vyhlásení konkurzu, čomu nemožno zabrániť, konanie by začalo
a zároveň by sa prerušilo. V týchto konaniach možno vždy pokračovať na návrh správcu
bez ohľadu na to, či úpadca má postavenie navrhovateľa alebo odporcu (pozri Ďurica, M.:
Zákon o konkurze a vyrovnaní. Žilina: Poradca podnikateľa 2001, s. 122. ISBN 80-88931-
10-X).
Sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní, ktoré bolo uznesením Mestského
súdu v Bratislave č. k. 38 K 111/95-59 z 1. februára 1996 zo zákona prerušené.
Podľa § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak je konanie
prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa
v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
Podľa § 111 ods. 2 OSP ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky
potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré
prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd
v konaní i bez návrhu.
Namietané konanie je dosiaľ, t. j. v období po právoplatnosti jeho nálezu sp. zn.
III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006, stále zo zákona prerušené.
Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju konštantnú judikatúru
(napr. I. ÚS 10/03), podľa ktorej nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky
jeho postupu tak, ako to je v prípade prerušenia konania, neposudzuje v zásade ako
zbytočné prieťahy v súdnom konaní. V danej veci uvedené konštatovanie nie je limitované
ani skúmaním otázky, či účastník konania namietajúci prieťahy využil všetky dostupné
a účinné právne prostriedky proti uzneseniu o prerušení konania, pretože v danom prípade je
konanie prerušené priamo zo zákona bez nutnosti vydať procesné rozhodnutie, ktoré by
uvedenú skutočnosť osvedčovalo.
Ústavný súd napriek účinkom, ktoré prerušenie konania v súvislosti s prieťahmi
konania vyvolá, preskúmal postup okresného súdu v namietanom konaní v období
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006
až dosiaľ a zistil, že okresný súd, rešpektujúc právny názor ústavného súdu vyslovený
v uvedenom náleze, opakovane nariaďoval pojednávania, aby získal stanovisko správcu
konkurznej podstaty, či prípadne nenavrhne pokračovanie v prerušenom konaní.
V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že okresný súd mohol vzhľadom
na prerušenie konania zo zákona zisťovať stanoviska správcu konkurznej podstaty aj inak
ako nariaďovaním pojednávaní, avšak na druhej strane treba uviesť, že uvedený postup
okresného súdu bol realizovaný v súlade s usmernením vysloveným v odôvodnení nálezu
ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006.
Na pojednávaní uskutočnenom 15. januára 2009 správca konkurznej podstaty
JUDr. J. s pokračovaním prerušeného konania nesúhlasil. Obdobne s pokračovaním
prerušeného konania nesúhlasil ani uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) z 2. decembra 2011 ustanovený nový správca konkurznej podstaty
(JUDr. J. B.), ktorý túto skutočnosť okresnému súdu oznámil písomným podaním
doručeným 22. marca 2012.
Keďže okresný súd v namietanom konaní počas vymedzeného obdobia na krajskom
súde priebežne zisťoval aj aktuálny stav konkurzného konania, ktoré do jeho právoplatného
skončenia je zákonnou prekážkou pokračovania v namietanom konaní, ústavný súd,
zhodnotiac všetky okolnosti danej veci, dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v namietanom konaní v období po právoplatnosti jeho nálezu sp. zn. III. ÚS 282/06
z 3. novembra 2006 až dosiaľ nemohlo byť porušené, a preto sťažnosť z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. mája 2012