Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 260/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. T., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) v období po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. novembra 2006, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. T. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2012 doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 3. novembra 2006 (ďalej

aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že «podala dňa 13. 06. 1996

na Okresnom súde Bratislava III návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala určenia

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a mzdové nároky, ktoré konanie bolo

pôvodne vedené pod sp. zn. na Okresnom súde Bratislava III, dnes je spor

vedený pod sp. zn. a to na základe rozhodnutia sp. zn. -73

zo dňa 28. 3. 2007, ktorým NS SR určil, že vo veci konať je príslušný Okresný súd

Bratislava III.

Skutkový stav konania vo veci od podania návrhu zo dňa 13. 6. 1996 je opísaný

v „Sťažnosti“ zo dňa 13. 8. 2006, doručenej dňa 15. 8. 2006 na rozhodnutie ÚS SR, ktorej

bola pridelená sp. zn. .

Predmetnou sťažnosťou namietala porušenie svojich základných ľudských práv

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O sťažnosti doručenej dňa 15. 8. 2006 Ústavný súd Slovenskej republiky

„NÁLEZOM“ pod č. , dňa 3. 11. 2006 takto rozhodol.

„1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“».

Ďalší priebeh namietaného konania sťažovateľka opísala takto:

«Pretože konajúci Okresný súd Bratislava III nerešpektoval „Nález“ ÚS SR v bode

2, podávame opakovane túto sťažnosť, ktorou napádame obdobie odo dňa 15. 8. 2006 (kedy

bola sťažnosť sťažovateľky doručená ÚS) pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dohovor“),ktorým sa sťažovateľka ako žalobkyňa proti žalovanému Ž., s. r. o., domáhala

neplatnosti zrušenia pracovného pomeru a mzdové nároky.

Dňa 26. 6. 2006 sme obdržali upovedomenie od okresného súdu vo veci sp. zn.

, ktorým podľa § 104a ods. 2) spis odstúpil na konanie príslušnému Krajskému

súdu v Bratislave podľa ..

Dňa 14. 7. 2006 sme podali svoj nesúhlas s postúpením spisu nepríslušnému

Krajskému súdu do Bratislavy, ktorý veci pridelil sp. zn. . Svoj nesúhlas

s odstúpením spisu sme zaslali aj Krajskému súdu Bratislava dňa 13. 2. 2007...

Dňa 2. 5. 2007 sme obdržali Uznesenie NS SR sp. zn. Ndob 2/2007 zo dňa

28. 3. 2007, ktorým bolo rozhodnuté, že na konanie vo veci je príslušný Okresný súd

Bratislava III...

Po vrátení spisu príslušnému Okresnému súdu Bratislava III veci bola pridelená

sp. zn. a až dňa 13. 8. 2008 (teda 16 mesiacov od rozhodnutia NS SR) sme

obdržali predvolanie k pojednávaniu stanovenému na 25. 9. 2008.

Dňa 12. 9. 2008 sme podali naše vyjadrenie k pojednávaniu stanovenému

na 25. 9. 2008 a do spisu sme založili doklady požadované súdom na predvolaní...

Zo dňa 16. 9. 2008 sme obdržali vyjadrenie žalovaného SKP (správca konkurznej

podstaty, pozn.), že pojednávania dňa 25. 9. 2008 sa nezúčastní zo zdravotných dôvodov,

z ktorého vyjadrenia je zrejmé, že pohľadávka navrhovateľky (nezákonné) skončenie

pracovného pomeru a mzdové nároky uspokojené nebudú! Poukázal SKP aj na to, že je

predpoklad na to, že do 30. 9. 2008 bude spoločnosť Ž., s. r. o., vymazaná z Obchodného

registra (čo sa však do dnešného dňa nestalo).

Dňa 25. 9. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa žalovaný SKP nezúčastnil.

Pojednávanie bolo odročené na 10. 11. 2008.

Dňa 10. 11. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, z ktorého sa PZN (právny zástupca

navrhovateľky, pozn.) ospravedlnil, navrhovateľka bola prítomná a odporca SKP opäť sa

pojednávania nezúčastnil...

Dňa 18. 11. 2008 sme obdržali predvolanie k pojednávaniu na 15. 1. 2009, ktorého

sa zúčastnili všetci účastníci. Žalovaný SKP žiadal konanie prerušiť až do doby rozhodnutia

NS SR, ktorý mal rozhodnúť o zbavení funkcie SKP a o zrušení konkurzu...

NS SR Uznesením sp. zn. zo dňa 20. 7. 2010 rozhodol tak, že

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 9. 2008 č. k. -5166 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.»

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:

„Máme za to, že v tomto konaní došlo k bezdôvodným prieťahom. Konajúci okresný

súd nerozhodoval v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka tieto

prieťahy nespôsobila, pričom celý čas od nezákonného skončenia pracovného pomeru bola

ukrátená na mzde, čo má za následok krátenie aj výšku dôchodku, ktorý z dôvodu

nevyplatenej zákonnej mzdy jej nesprávne vyrubili.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. porušil (opakovane) v čase

od 15. 8. 2006 základné ľudské právo sťažovateľky na prejednanie jej veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle SR, ako aj prejednanie jej veci spravodlivo

a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ústavný súd SR, prikazuje Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov v spravodlivom procese pri dodržiavaní

zákonov, SR a Dohovoru.“

Ďalej sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 30 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky

smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) v období po právoplatnosti nálezu ústavného

súdu sp. zn. z 3. novembra 2006, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej v petite sťažnosti označených práv.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a najmä z predloženého súdneho spisu

okresného súdu zistil, že namietané konanie začalo ešte 13. júna 1996 podaním návrhu

sťažovateľky proti odporcovi označenému ako „Ž., spol. s r. o. v konkurze..“, ktorým sa

domáhala určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru s ňou z 15. apríla 1996 nie je

platné.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I založeného v súdnom

spise okresného súdu na č. l. 14 – 16 vyplýva, že „Uznesením Mestského súdu v Bratislave

č. k. -59 zo dňa 1. 2. 1996 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ž., spol.

s r. o... Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. J., advokát, sídlo...“.

V o konkurze a vyrovnaní v znení

platnom k 30. júnu 1996 (ďalej len „“) je uvedené, že iné konania,

ako konania uvedené v písm. c), sa vyhlásením konkurzu prerušujú. V týchto konaniach sa

však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka

konania. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej

súdom.

Vo všeobecnosti sa v súvislosti s vyhlásením konkurzu a so súdnymi konaniami

začatými do 1. februára 1998 akceptuje taký výklad citovaného ustanovenia zákona

č. , podľa ktorého súdne a iné konania sa vyhlásením konkurzu ex lege

prerušujú, a preto súd alebo iný orgán nevydáva rozhodnutie o prerušení konania, ibaže by

to vyžadoval osobitný zákon. Táto právna úprava nerozlišuje konania začaté pred

vyhlásením konkurzu a konania ešte nezačaté. Z týchto dôvodov ak by bol podaný návrh

na začatie konania po vyhlásení konkurzu, čomu nemožno zabrániť, konanie by začalo

a zároveň by sa prerušilo. V týchto konaniach možno vždy pokračovať na návrh správcu

bez ohľadu na to, či úpadca má postavenie navrhovateľa alebo odporcu (pozri Ďurica, M.:

Zákon o konkurze a vyrovnaní. Žilina: Poradca podnikateľa 2001, s. 122. ISBN 80-88931-

10-X).

Sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní, ktoré bolo uznesením Mestského

súdu v Bratislave č. k. -59 z 1. februára 1996 zo zákona prerušené.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak je konanie

prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa

v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa ak je konanie prerušené podľa , súd urobí všetky

potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré

prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

v konaní i bez návrhu.

Namietané konanie je dosiaľ, t. j. v období po právoplatnosti jeho nálezu sp. zn.

z 3. novembra 2006, stále zo zákona prerušené.

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju konštantnú judikatúru

(napr. ), podľa ktorej nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky

jeho postupu tak, ako to je v prípade prerušenia konania, neposudzuje v zásade ako

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. V danej veci uvedené konštatovanie nie je limitované

ani skúmaním otázky, či účastník konania namietajúci prieťahy využil všetky dostupné

a účinné právne prostriedky proti uzneseniu o prerušení konania, pretože v danom prípade je

konanie prerušené priamo zo zákona bez nutnosti vydať procesné rozhodnutie, ktoré by

uvedenú skutočnosť osvedčovalo.

Ústavný súd napriek účinkom, ktoré prerušenie konania v súvislosti s prieťahmi

konania vyvolá, preskúmal postup okresného súdu v namietanom konaní v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 3. novembra 2006

až dosiaľ a zistil, že okresný súd, rešpektujúc právny názor ústavného súdu vyslovený

v uvedenom náleze, opakovane nariaďoval pojednávania, aby získal stanovisko správcu

konkurznej podstaty, či prípadne nenavrhne pokračovanie v prerušenom konaní.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že okresný súd mohol vzhľadom

na prerušenie konania zo zákona zisťovať stanoviska správcu konkurznej podstaty aj inak

ako nariaďovaním pojednávaní, avšak na druhej strane treba uviesť, že uvedený postup

okresného súdu bol realizovaný v súlade s usmernením vysloveným v odôvodnení nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 3. novembra 2006.

Na pojednávaní uskutočnenom 15. januára 2009 správca konkurznej podstaty

JUDr. J. s pokračovaním prerušeného konania nesúhlasil. Obdobne s pokračovaním

prerušeného konania nesúhlasil ani uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) z 2. decembra 2011 ustanovený nový správca konkurznej podstaty

(JUDr. J. B.), ktorý túto skutočnosť okresnému súdu oznámil písomným podaním

doručeným 22. marca 2012.

Keďže okresný súd v namietanom konaní počas vymedzeného obdobia na krajskom

súde priebežne zisťoval aj aktuálny stav konkurzného konania, ktoré do jeho právoplatného

skončenia je zákonnou prekážkou pokračovania v namietanom konaní, ústavný súd,

zhodnotiac všetky okolnosti danej veci, dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky

garantované v a právo podľa dohovoru postupom okresného

súdu v namietanom konaní v období po právoplatnosti jeho nálezu sp. zn.

z 3. novembra 2006 až dosiaľ nemohlo byť porušené, a preto sťažnosť z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti odmietol podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2012