Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 295/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť M. T., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom

Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod

sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -22

z 3. novembra 2006 p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2014

doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom

Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Sťažovateľka podala dňa 13.06.1996 na Okresnom súde Bratislava III. návrh

na začatie konania, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru a mzdové nároky, ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn.

na Okresnom súde Bratislava III. Dnes je spor vedený pod sp. zn.

na základe rozhodnutia NS SR sp. zn. -73 zo dňa 28.3.2007,

ktorým súd určil, že vo veci konať je príslušný Okresný súd Bratislava III.

Skutkový stav konania vo veci do podania návrhu dňa 13.6.1996 je opísaný

v „Sťažnosti“ zo dňa 13.8.2006, doručenej ÚS SR dňa 15.8.2006, vedenej pod sp. zn.

.

Ako je uvedené vyššie, sťažovateľka sťažnosťou namietala porušenie svojich

základných ľudských práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O sťažnosti, Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS) „NÁLEZOM“ pod

sp. zn. , dňa 3.11.2006 takto rozhodol :

1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. ...

Pretože Okresný súd Bratislava III., do dnešného dňa nerešpektoval rozhodnutie

ÚS SR č. -22 v bode 2, podávam opakovane túto sťažnosť, ktorou napádam

obdobie od 15.8.2006, (kedy bola sťažnosť doručená ÚS SR) a namietam opakovane

porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru. Sťažnosťou proti žalovanému SKP,

ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., sa domáhala, a stále domáha porušenia svojho práva z dôvodu

absolútnej neplatnosti, nezákonne zrušeného pracovného pomeru a mzdové nároky.»

Sťažovateľka poukazujúc na celkovú dĺžku konania, ktoré trvá už takmer 18 rokov

a dosiaľ nie je právoplatne skončené, a na opakovanú nečinnosť okresného súdu po vydaní

nálezu ústavného súdu č. k. -22 z 3. novembra 2006 navrhuje, aby ústavný

súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III. v konaní sp. zn. porušil (opakovane) v čase

od 15.8.2006 základné ľudské právo sťažovateľky na prejednanie jej veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle SR, ako aj prejednanie jej veci spravodlivo

a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ústavný súd SR, prikazuje Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov v spravodlivom procese pri dodržiavaní

zákonov, SR a Dohovoru.

Sťažovateľke M. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000

Eur, ktoré Okresný súd Bratislava III. je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

advokáta JUDr. Jozefa Holiča..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti Nálezu

Ústavného súdu SR.

M. T. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 461,772 €., ktoré Okresný

súd Bratislava III. je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa

Holiča..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 11. júna 2014 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3516/2014 z 30. júna 2014 doručeným ústavnému súdu 7. júla 2014, v ktorom

predseda okresného súdu stotožňujúc sa so stanoviskom zákonnej sudkyne v tejto veci

uviedol:

„Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov súd po zverejnení nálezu vo veci

priebežne konal. Teda v súvislosti s uvedeným sa stotožňujem i s vyjadrením zákonnej

sudkyne JUDr. Dagmar Vaverčákovej.

Navrhujem, aby ústavný súd prihliadol predovšetkým na okolnosť, že po náleze

ústavného súdu v čase od 04.11.2007 do 21.07.2008 sa spis nachádzal na Krajskom súde

v Bratislave resp. na Najvyššom súde SR z dôvodu kompetenčného konfliktu.

Ďalej navrhujem ústavnému súdu, aby prihliadol na okolnosti, ktoré bránili

v rozhodnutiu vo veci samej na vytýčených pojednávaniach. Pričom sa jednalo o okolnosti

spôsobené účastníkmi konania. Dňa 25.09.2008 bolo odročené pojednávanie z dôvodu

ospravedlnenia sa titulom práceneschopnosti odporcu, čo predstavuje objektívny dôvod

odročenia pojednávania. Pojednávanie dňa 10.11.2008 bolo odročené z dôvodu

ospravedlnenia sa navrhovateľky - v danom prípade sťažovateľky.

Pojednávania dňa 05.11.2009 bolo odročené z toho dôvodu, že bezprostredne pred

pojednávaním bolo súdu doručené rozhodnutie o zrušení konkurzu.

V tejto súvislosti navrhujem ústavnému súdu, aby prihliadal i na túto okolnosť, keď

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.09.2008 bol zrušený konkurz po splnení

rozvrhového uznesenia a týmto uznesením zároveň JUDr. J. J. zbavil funkcie správcu

konkurznej podstaty. Voči tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie zo strany veriteľov

a táto otázka bola vyriešená až uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.07.2010. V tomto

období nebolo možné jednoznačne ustáliť okruh účastníka na strane odporcu resp. osobu

oprávnenú konať za odporcu. Ďalšou okolnosťou, ktorá mala vplyv na dĺžku konania bola

samotná skutočnosť úmrtia správcu konkurznej podstaty JUDr. J. J. Po jeho úmrtí bola

za správkyňu konkurznej podstaty uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

13.12.2011 ustanovená Ing. S. a následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa

02.03.2012 nový správca JUDr. B. Tieto skutočnosti mali podstatný vplyv na to, že vo veci

sa nemohlo meritórne konať prakticky v rokoch 2008 až marec 2012. Po ustálení správcu

konkurznej podstaty súd vo veci meritórne konal, keď vytýčil vo veci termín pojednávania

na deň 12.12.2012, toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu uplatnenej námietky

zaujatosti sťažovateľky voči zákonnej sudkyni. Táto námietka však nebola daná, čo

vyplývalo i z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.01.2013 sp. zn.

. V tejto súvislosti sa spis od 16.01.2013 do 30.01.2013 nachádzal

na Krajskom súde v Bratislave.

V tomto štádiu na dĺžku konania mali vplyv i neefektívne procesné podania

sťažovateľky a to konkrétne jej dovolanie doručené súdu dňa 01.02.2013 proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave, ktorým krajský súd rozhodol o nevylúčení v tom čase sudkyne

JUDr. Viery Sládečkovej, ako i odvolanie sťažovateľky voči rozhodnutiu Okresného súdu

Bratislava III, ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti. O odvolaní

rozhodoval Krajský súd v Bratislave v čase od 19.04.2013 do 11.07.2013 tak, že

rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a Najvyšší súd SR rozhodoval o dovolaní

sťažovateľky v období od 19.02.2014 do 02.04.2014 tak, že konanie o dovolaní zastavil.

Po vyriešení týchto procesných otázok vo veci bol vytýčený termín pojednávania

na 28.05.2014, kde vec bola meritórne prejednaná a pojednávanie bolo odročené

na 18.06.2014 keď bol vo veci vyhlásený rozsudok.“

Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj prehľad dosiaľ v napadnutom konaní

vykonaných procesných úkonov vypracovaný zákonnou sudkyňou:

„- 04. 01. 2007 - postúpenie spisu Krajskému súdu v Bratislave (pridelené

JUDr. Elene Kúšovej 10. 1. 2007)

- 13. 2. 2007 - podanie PZN - nesúhlas s odstúpením spisu Krajskému súdu

v Bratislave

- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. 3. 2007 (doručené

Krajskému súdu v Bratislave 18. 4. 2007), že na konanie je príslušný Okresný súd

Bratislava 3

- postúpenie spisu Krajským súdom v Bratislave na Okresný súd Bratislava 3 -

doručené 10. 5. 2007

- úprava 7. 8. 2008 - vytýčenie termínu pojednávania na 25. 9. 2008

- 25. 9. 2008 - termín pojednávania

- 10. 11. 2008 - termín pojednávania

- 15. 1. 2009 - termín pojednávania

- 26. 3. 2009 - dopyt na Krajský súd Bratislava o oznámenie aktuálneho stavu

konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 27. 3. 2009 - spis daný na dvojmesačnú lehotu - predložiť s informáciou o stave

konania vo veci zrušenia konkurzu na Krajskom súde v Bratislave

- 29. 5. 2009 - oznámenie Krajského súdu v Bratislave o aktuálnom stave konkurzu

- 2. 12. 2009 - dopyt na Krajský súd v Bratislave o oznámenie aktuálneho stavu

konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 4. 12. 2009 - spis daný na lehotu 6 mesiacov - predložiť s informáciou o stave

konania vo veci zrušenia konkurzu na Krajskom súde v Bratislave

- 7. 6. 2010 - dopyt na Krajský súd v Bratislave o oznámenie aktuálneho stavu

konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 15. 6. 2010 - spis daný na lehotu 6 mesiacov - predložiť s informáciou o stave

konania vo veci zrušenia konkurzu odporcu na Krajskom súde v Bratislave

- 18. 11. 2010 - dopyt na Krajský súd v Bratislave o oznámenie aktuálneho stavu

konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 13. 6. 2011 - spis pridelený zákonnému sudcovi Mgr. Jánovi Stančekovi

- 24. 6. 2011 - dopyt na Krajský súd v Bratislave o oznámenie aktuálneho stavu

konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 7. 9. 2011 - pridelenie spisu zákonnej sudkyni JUDr. Viere Sládečkovej

- 8. 9. 2011 - spis daný na lehotu 3 mesiace – potom zistiť stav konkurzného konania

- 1. 2. 2012 - dopyt na Krajský súd v Bratislave o oznámenie aktuálneho stavu

konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 9. 3. 2012 - výzva správcovi konkurznej podstaty odporcu na vyjadrenie, či

navrhuje pokračovať v prerušenom konaní

- podanie SKP odporcu zo dňa 20. 3. 2012 - s pokračovaním v súdnom spore

nesúhlasí

- od 29. 3. 2012 do 4. 6. 2012 - spis sa nachádzal na Ústavnom súde Slovenskej

republiky

- podanie SKP odporcu zo znenia 24. 9. 2012 - súhlas s pokračovaním v súdnom

spore

- 24. 10. 2012 - žiadosť SKP odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov

- uznesenie č. k. -176 zo dňa 14. 11. 2012 - priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov

- 7. 12. 2012 - návrh navrhovateľky na priznanie oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov

- 12. 12. 2012 - podáme PZN - úprava petitu návrhu

- 12. 12. 2012 - termín pojednávania

- 12. 12. 2012 - podanie navrhovateľky na vylúčenie zákonnej sudkyne JUDr. Viery

Sládečkovej z pojednávania a rozhodovania vo veci

- podanie SKP odporcu zo dňa 13. 12. 2012 - námietka vecnej príslušnosti

Okresného súdu Bratislava 3

- podanie navrhovateľky z 27. 12. 2012 - odôvodnenie návrhu na vylúčenie zákonnej

sudkyne z pojednávania

- 10. 1. 2013 - uznesenie vzor 4 - súdny poplatok za námietku zaujatosti vyrubený

navrhovateľke

- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -225 zo dňa 16. 1. 2013

(doručené súdu 30. 1. 2013)

- 1. 2. 2013 - vytýčenie termínu pojednávania na 3. 4. 2013

- podanie navrhovateľky zo dňa 1. 2. 2013 - odvolanie voči uzneseniu zo dňa

10. 1. 2013, ktorým bol navrhovateľke zaujatosti vyrubený súdny poplatok za námietku

zaujatosti

- podanie PZN zo dňa 23. 1. 2013 (doručené na súd 18. 2. 2013) - späťvzatie návrhu

navrhovateľky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

- podanie navrhovateľky zo dňa 4. 3. 2013 - dovolanie voči uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave -225 zo dňa 16. 1. 2013

- 7. 3. 2013 - oznámenie zákonnej sudkyne JUDr. Viery Sládečkovej v zmysle § 15

ods. 1 veta prvá a druhá predsedovi súdu

- 14. 3. 2013 - pridelenie spisu zákonnej sudkyni JUDr. Dagmar Vaverčákovej

- 18. 3. 2013 - výzva adresovaná právnemu zástupcovi navrhovateľky

- 19. 4. 2013 - spis predložený Krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

navrhovateľky voči uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti

- uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. -286 zo dňa 30. 5. 2013

(doručené súdu 11. 7. 2013)

- 31. 7. 2013 - uznesenie adresované PZN na odstránenie vád dovolania

- podanie SKP odporcu zo dňa 27. 1. 2014 k dovolaniu navrhovateľky

- 19. 2. 2014 - spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na

rozhodnutie o dovolaní navrhovateľky

- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 3. 2014 (doručené

súdu 2. 4. 2014) o zastavení konania o dovolaní

- 8. 4. 2014 - úprava - predvolanie účastníkov na termín pojednávania na 28.5.2014

- 28. 5. 2014 - termín pojednávania odročený za účelom vyhlásenia rozsudku

na 18. 6. 2014

- 18. 6. 2014 - vyhlásený rozsudok“

Zákonná sudkyňa zaujala stanovisko aj k správaniu sťažovateľky ako účastníčky

konania, keď v uvedenej súvislosti uviedla:

„Ako zákonná sudkyňa vo veci, ktorá mi bola pridelená generátorom 14. 3. 2013

som postupovala vo veci plynule a bez prieťahov (tak ako aj vyššia súdna úradníčka Mgr.

Jitka Dzurišová). Mám za to, že k prieťahom v konaní prispela aj navrhovateľka, ktorá

napriek tomu, že som jej právnemu zástupcovi oznámila, že JUDr. Viera Sládečková (ktorú

namietala v konaní) už nie je zákonnou sudkyňou, trvala na podanom dovolaní (voči

uzneseniu, ktorým ju krajský súd nevylúčil z prejednávania veci), čím došlo k predĺženiu

konania o cca 1 rok. K plynulosti konania pred pridelením veci do môjho oddelenia sa

nevyjadrujem.“

K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľky

podaním doručeným ústavnému súdu 18. júla 2014, v ktorom uviedol:

«Vyjadrenie predsedu súdu aj zákonnej sudkyne (dnes už 5-tej v poradí) sa snažia

ospravedlňovať - neospravedlniteľné a čo je iróniou, že chcú z časti prieťahov preniesť vinu

na navrhovateľku samú.

To je až prejav arogancie čo od ostatnej sudkyne, ktorá jediná snáď prieťahy

eliminovala vyznieva ako falošná solidarita.

Veď kompetenčný konflikt vyvolal JUDr. J. J., Správca konkurznej podstaty

ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. (ďalej len SKP) a súd napriek existujúcemu Stanovisku NS SR

sp. zn. Obpj 1/1999 zo dňa 19.03.1999, ihneď vec predkladal na rozhodnutie Krajskému

súdu Bratislava hoci vedel, že vo veci je príslušný jedine Okresný súd Bratislava III.

(-73). Teda vec bola na Krajskom súde v Bratislave absolútne zbytočne.

Navrhovateľke, ako účastníčke konania by malo byť a bolo úplne jedno, či prieťah

spôsobil Okresný súd Bratislava III., nepochopiteľným postúpením veci Krajskému súdu

Bratislava, alebo či Krajský súd Bratislava o vecnej príslušnosti rozhodoval pridlho

(4 mesiace), celkom 19 mesiacov súd nekonal. Dosiahol svoj zámer, nekonalo právo

navrhovateľky sa opäť vzdialilo.

Aj také vyrubenie súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti neobstojí. Ak súd

po určení výšky poplatku akceptuje podané odvolanie a nevyhovie odvolaniu, je pre mňa

nepochopiteľné, že vec predkladá na rozhodnutie o veci, o ktorej mohlo byť rozhodnuté

mimo konania vo veci samej. „Nuž čo, účel svedčí prostriedok.“

Súd predložil odvolanie odvolaciemu súdu, a „opäť nemusel pojednávať

a rozhodovať“.

To, že súd reagoval na neprávoplatné rozhodnutie o skončení konkurzu a po zbavení

funkcie SKP JUDr. J. J., tiež mohol a mal súd riešiť inak.

Veď vtedy konkurz skončený nebol, JUDr. J. žil a užíval, si už vyplatených viac ako

65 Mil. Sk. odmeny v neskončenom konkurze, kde prebiehalo ešte niekoľko desiatok

súdnych sporov, tak ako na Okresom súde Bratislava III. pod sp. zn. pred

sudkyňou JUDr. Sládečkovou (sa vlastne ani neprejednávalo) s neuveriteľnými prieťahmi.

Prejav zákonnej sudkyne vyvolával námietky, sťažnosti ale aj rezignujúce a priame

psychické a iné zdravotné následky.

Na sťažnosti (už opakovane) a na neuveriteľnom postupe sudkyne (JUDr.

Sládečkovej) trváme napriek neobjektívnej snahe nečinnosť a neefektívnosť súdu zmierniť

prieťahy, ktoré boli nie len objektívne, ale zavinené až cieľavedome.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému

súdnemu konaniu už v náleze č. k. -22 z 3. novembra 2006 konštatoval, že

namietané konanie, v ktorom sa sťažovateľka domáha určenia, že okamžité zrušenie jej

pracovného pomeru z 15. apríla 1996 nie je platné, ako aj náhrady mzdy, nie je po skutkovej

ani právnej stránke náročné. S uvedeným konštatovaním sa ústavný súd stotožňuje.

Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri rozhodovaní,

či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti ústavný

súd dospel k záveru, že aj sama sťažovateľka prispela k predĺženiu namietaného konania

v posudzovanom období, keď vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni,

opakovane robila ďalšie procesné návrhy, ktoré si vyžadovali vydanie procesných

rozhodnutí, proti ktorým boli následne podávané riadne aj mimoriadne opravné prostriedky.

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľky bral do úvahy aj to, že ako účastníčka

konania mala nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobila. Ak v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť

za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (, ).

Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, zo súdneho spisu predloženého okresným

súdom, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo spisov vedených ústavným súdom pod

sp. zn. a sp. zn. zistil, že namietané konanie bolo

uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. -59 z 1. februára 1996 v zmysle

o konkurze a vyrovnaní v znení platnom

k 30. júnu 1996 prerušené bez vydania rozhodnutia o prerušení konania, a to až

do 24. septembra 2012, keď správca konkurznej podstaty odporcu okresnému súdu oznámil,

že súhlasí s pokračovaním v konaní. V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje

na svoju konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej nečinnosť súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu tak, ako to je v prípade prerušenia konania, neposudzuje

v zásade ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Napriek uvedeným účinkom ústavný súd

preskúmal postup okresného súdu v namietanom konaní v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -22 z 3. novembra 2006 (právoplatný 24. novembra

2006) a zistil, že v období prerušeného konania okresný súd opakovane nariaďoval

pojednávania a písomne vyzýval správcu konkurznej podstaty odporcu, aby získal jeho

stanovisko vo veci pokračovania v namietanom konaní, teda postupoval v súlade

s usmernením vysloveným v odôvodnení nálezu ústavného súdu č. k. -22

z 3. novembra 2006 a súčasne na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

opakovane zisťoval aktuálny stav konkurzného konania. Pri posudzovaní postupu okresného

súdu v tomto období ústavný súd poukazuje na svoje závery obsiahnuté v odôvodnení

uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 18. mája 2012, ktorým bola sťažnosť

sťažovateľky, ktorou namietala porušenie identických práv, v tomto konaní odmietnutá pre

zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd tiež zistil, že okresný súd v období po skončení prerušenia namietaného

konania vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci, napr. nariaďoval

pojednávania [12. decembra 2012, 3. apríla 2013 (neuskutočnilo sa z dôvodu zmeny

zákonnej sudkyne), 28. mája 2014 a 18. júna 2014], ako aj vykonával úkony v súvislosti

s podanou námietkou zaujatosti proti zákonnej sudkyni, ktorú vzniesla sťažovateľka, musel

sa zaoberať návrhom sťažovateľky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

(po dvoch mesiacoch vzaté späť), jej odvolaním proti uzneseniu o zaplatení súdneho

poplatku za námietku zaujatosti, odvolaním sťažovateľky proti výzve na preukázanie

splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd tiež vykonával

úkony v súvislosti so sťažovateľkou podaným dovolaním proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. zo 16. januára 2013, ktorým tento rozhodol o nevylúčení zákonnej

sudkyne z rozhodovania veci (sťažovateľka trvala na podanom dovolaní napriek tomu, že

následne došlo k zmene zákonnej sudkyne a išlo o rozhodnutie súdu prvého stupňa, proti

ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný nie je), keďže sťažovateľka

podala odvolanie aj proti uzneseniu na odstránenie vád dovolania. Na pojednávaní konanom

18. júna 2014 okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým návrh sťažovateľky

zamietol.

Ústavný súd tiež uvádza, že obdobia (v celkovom trvaní viac ako 4 mesiace), počas

ktorých bol spis okresného súdu na krajskom súde, resp. na Najvyššom súde Slovenskej

republiky, a to obdobie od 16. januára 2013 do 30. januára 2013 v trvaní 15 dní, obdobie

od 19. apríla 2013 do 11. júla 2013 v trvaní takmer 3 mesiace, obdobie

od 26. septembra 2013 do 30. októbra 2013 v trvaní 1 mesiac a obdobie od 19. februára

2014 do 2. apríla 2014 v trvaní viac ako 1 mesiac, nemožno pričítať na vrub okresnému

súdu.

Ústavný súd tiež konštatuje, že o ojedinelom neefektívnom postupe okresného súdu

v posudzovanom období svedčí skutočnosť, že spis predložený krajskému súdu

26. septembra 2013 bol okresnému súd vrátený 30. októbra 2013 ako nedôvodne predložený

na rozhodovanie o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 31. júla 2013, ktorým bola sťažovateľka vyzvaná na odstránenie vád

dovolania. Predmetné uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, a preto mal

okresný súd aplikovať , v zmysle ktorého sa také rozhodnutie podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca, pričom vec sa odvolaciemu súdu

nepredkladá.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu

vedenom pod sp. zn. opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 “ (, ). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , , ).

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (, ) alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , , , , ,

).

Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že po prerušení konania okresný súd

vo veci meritórne rozhodol po 20 mesiacoch (t. j. po necelom mesiaci po doručení sťažnosti

ústavnému súdu, pozn.), ústavný súd nezistil v postupe okresného súdu v namietanom

konaní ústavne taký významný prieťah, ktorý by bolo možné pričítať na vrub okresnému

súdu. Postup okresného súdu sa v posudzovanom konaní nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, a vysloviť tak

porušenie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 30 000 €, ako aj náhrady trov konania.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľke je v zmysle čl. 127

ods. 3 podmienené vyhovením sťažnosti vo veci samej (vyslovením porušenia

základných práv alebo slobôd zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej

zmluve).

O uložení povinnosti niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy, rozhoduje ústavný súd podľa „výsledku

konania“ ( ) zohľadňujúc (obdobne ako v prípade

rozhodovania o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia), či bola sťažnosť

dôvodná, teda či ústavný súd vyslovil porušenie základných práv alebo slobôd sťažovateľa

zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve vo veci samej.

Keďže v uvedenom prípade ústavný súd sťažnosti sťažovateľky nevyhovel,

uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014