Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)0e0/435442.ee9832.pdf
PDF · 88.42 KB
No categories available
5Obo/90/2006
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Obo 90/2006-481
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ L., nar. X.,
2/ Z., nar. X., 3/ Ing. E., nar. X., 4/ Mgr. M., nar. X., 5/ M., nar. X., 6/ J., nar. X., 7/ S.,
nar. X., 8/ M., nar. X., všetci bytom H., 010 01 Žilina, zastúpení JUDr. M.,
advokátkou, S.,
010 01 Žilina, proti odporcom 1/ Ž. s.r.o., Š., Bratislava, zastúpený JUDr. J.,
advokátom, P., Bratislava,
2/ Ing. T., H., 010 01 Žilina, 3/ Ing. M.,
H., 010 01 Žilina, 4/ JUDr. J., správca konkurznej podstaty úpadcu Ž. s.r.o., Š.,
Bratislava, zastúpený JUDr. E., advokátom, V., X., o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, na odvolanie navrhovateľov v 1. až 8. rade proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 15. marca 2006 č. k. 10 Cbi 11/04-373, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. marca 2006 č. k.
10 Cbi 11/04-373 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. marca 2006 konanie voči odporcovi
v 1. rade zastavil, voči odporcom v 2., 3. a 4. rade žalobu zamietol a navrhovateľom
v 1. až 8. rade uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 4. rade 38 926 Sk náhrady trov
konania na účet advokáta.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na uznesenie odvolacieho súdu zo
dňa 10.8.2005 sp. zn. 2 Obo 205/04, ktorým odvolací súd zrušil jeho predchádzajúci
rozsudok zo dňa 16.6.2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu
prvého stupňa bude znova posúdiť existenciu naliehavého právneho záujmu
navrhovateľov na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy a k tomu
predovšetkým ustáliť, či navrhovateľom vzniklo právo na prevod predmetných bytov
podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Právna zástupkyňa navrhovateľov tvrdila, že tento
zákon sa vzťahuje na predaj bytov, pretože išlo pôvodne o štátny majetok,
ktorý speňažoval Fond národného majetku a preto bolo povinnosťou odporcu
v 4. rade previesť vlastníctvo bytov ich nájomcom. Súd vykonaným dokazovaním
zistil, že Federálny fond národného majetku Zmluvou o predaji podniku zo dňa
30.4.1992 previedol vlastnícke práva ku všetkým veciam a všetky majetkové práva
a majetkové hodnoty, ktoré slúžili na prevádzkovanie privatizovaného Ž. Bratislava
na S. firmu A., ktorej spoločník JUDr. Ing. D. vniesol tento majetok ako nepeňažný
vklad do spoločnosti Ž. s.r.o. Bratislava. Táto spoločnosť teda nenadobudla
vlastníctvo bytového domu podľa zákona č. 92/1991 Zb. a nie je ani obchodnou
spoločnosťou s účasťou štátu, preto sa na prevod vlastníctva bytov v tomto dome
nevzťahuje zákon č. 182/1993 Z. z. To znamená, že navrhovateľom ako nájomcom
týchto bytov nevzniklo právo na prevod bytov do ich vlastníctva podľa citovaného
zákona, a preto nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti kúpnej zmluvy. Odporca vo 4. rade bol preto pri predaji tohto obytného
domu viazaný iba zákonom o konkurze a vyrovnaní, uznesením konkurzného súdu
o predaji obytného domu zo dňa 21.1.1998 a úradným záznamom o súhlase súdu
s predajom domu odporcom v 2. a 3. rade za kúpnu cenu 2,6 mil. Sk zo dňa
12.3.1998.
Vzhľadom na uvedené, preto súd voči odporcovi v 1. rade konanie zastavil
podľa § 96 OSP a voči odporcom v 2., 3. a 4. rade žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi vo 4. rade, ktorý
si uplatnil trovy konania, priznal ich náhradu v celkovej výške 38 926 Sk.
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, ako aj proti výroku
o trovách konania, podali navrhovatelia v 1. až 8. rade odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti buď sám zmenil tak, že žalobe vyhovie
a prizná navrhovateľom náhradu trov konania, alebo ho zruší a vec vráti súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasia s právnym názorom súdu prvého stupňa, že
jednak nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení a jednak ide
o platný právny úkon, pretože dom bol predaný v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“). Poukázali na
predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu s tým, že naliehavý právny
záujem považujú za preukázaný, pretože odporca v 4. rade nemohol previesť
vlastníctvo bytového domu, ktoré nadobudol JUDr. Ing. D. podľa zákona č. 92/1991
Zb. na iné osoby, než nájomcov bytov, teda navrhovateľov, ktorí o prevod požiadali.
Predmetná kúpna zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože
svojím účelom a obsahom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým
mravom. Odporca v 4. rade pri speňažovaní obytného domu porušil viaceré
ustanovenia ZKV.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 38K 111/95, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 29.5.1997, dal odporcovi v 4. rade súhlas s predajom majetku podstaty
mimo dražby s výnimkou bytových domov s tým, že u nich budú podmienky predaja
stanovené osobitne. Tie boli dané v uznesení zo dňa 21.1.1998, ktorým bol správca
zaviazaný vyvinúť maximálne úsilie, aby boli bytové domy predané ako celok
nájomníkom s možnosťou zníženia kúpnej ceny až o 50% a iba, ak to nebude
možné, predajú sa tomu záujemcovi s najvyššou ponúknutou kúpnou cenou, ktorá
nesmie byť nižšia ako 75% z hodnoty podľa znaleckého posudku a kupujúci musí
prevziať všetky záväzky z nájomných zmlúv. S týmito podmienkami správca
nájomníkov neoboznámil, hoci sa opakovane domáhali prevodu vlastníctva k bytom,
resp. neskôr k k celému obytnému domu. Tvrdenie správcu, ktoré si bez ďalšieho
osvojil aj súd, že ponuka na speňaženie predmetného bytového domu bola
uverejnená v novinách, nie je pravdivé. Až po podaní žaloby predložil správca
podanie zo 16.2.1998 adresované konkurznej sudkyni s návrhom na odsúhlasenie
pripojenej kúpnej zmluvy, na ktorom je formou úradného záznamu uvedený jej súhlas
udelený dňa 13.3.1998. Navrhovatelia majú za to, že tieto dôkazy boli zabezpečené
až dodatočne, po začatí konania. Navyše nešlo o rozhodnutie konkurzného
súdu v zmysle § 66b a § 27 ZKV, takže kúpna zmluva bola uzavretá bez
riadneho súhlasu, čo spôsobuje jej neplatnosť. Okrem toho, správca pri predaji
nepostupoval v súlade s podmienkami stanovenými uznesením konkurzného súdu.
On i odporcovia v 2. a 3. rade vynaložili značné úsilie, aby navrhovateľov vylúčili
z možnosti nadobudnúť spoluvlastníctvo k obytnému domu, najmä tým, že ich
neinformovali o súdom stanovených podmienkach predaja, ani o znaleckom
posudku, ktorým bola určená cena nehnuteľností. V priebehu konania sa uchyľovali
k zavádzajúcim a nepravdivým tvrdeniam o schôdzach nájomníkov, o odmietavých
vyjadreniach nájomníkov pred uzavretím kúpnej zmluvy.
Odporcovia v 2., 3. a 4. rade sa na odvolanie navrhovateľ písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 OSP), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov
je dôvodné.
Za právne opodstatnenú nepovažuje ich námietku, že vo veci konal a rozhodol
vecne nepríslušný krajský súd, pretože konať vo veci mal okresný súd. Predmetom
konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel správca konkurznej
podstaty pri speňažovaní majetku podstaty, preto ide o spor súvisiaci s konkurzom,
a podľa § 9 ods. 4 písm. a/ OSP v znení účinnom v čase začatia konania bol na
konanie ako súd prvého stupňa príslušný krajský súd.
Súd prvého stupňa zamietol návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 16.3.1998, uzavretej medzi úpadcom Ž. s.r.o. Bratislava, zastúpeným
odporcom v 4. rade ako predávajúcim a odporcami v 2. a 3. rade ako kupujúcimi,
ktorou bol na kupujúcich prevedený obytný dom č. súpisné 641, zapísaný na LV č.
2
74, parc. č. 1671 v k. ú. Žilina, spolu s pozemkom o výmere 893 m s povolením
vkladu z 22.7.1998 pod č. V 1931/98, z dôvodu nepreukázania naliehavého
právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení. Vychádzajúc z právneho
názoru predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodol tak
po zistení, že navrhovateľom ako nájomcom bytov v tomto obytnom dome nevzniklo
právo na prevod bytov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, preto bez určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy ich právo nie je ohrozené, ani sa ich právne postavenie nestalo
neistým. V konaní bolo preukázané, že vlastnícke právo k predmetnému obytnému
domu získal JUDr. Ing. D. uzavretím zmluvy o predaji podniku – Ž. Bratislava zo
dňa 30.4.1992 s Federálnym fondom národného majetku a následne takto získaný
majetok vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti Ž. s.r.o. Pretože táto obchodná
spoločnosť, na majetok ktorej bol dňa 1.2.1996 vyhlásený konkurz, nenadobudla
vlastníctvo bytového domu podľa zákona č. 92/1991 Zb., a nejde ani o obchodnú
spoločnosť s účasťou štátu, na prevod vlastníctva bytov sa citovaný zákon
nevzťahuje. S týmto záverom, ku ktorému dospelo aj Ministerstvo financií SR vo
svojom stanovisku z 5.11.1997, že na prevod bytov v predmetnom obytnom dome sa
nevzťahuje režim podľa zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa
stotožňuje aj odvolací súd. Napriek tomu, však dospel k záveru o existencii
naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.
Vychádzal pritom z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 21.1.1998 č. k. 38K
111/95-1804, ktoré vydal ako konkurzný súd, a v ktorom určil podmienky pre predaj
bytových domov z podstaty úpadcu ŽELSTAV A – Z, s.r.o. Bratislava. Týmto
uznesením súd uložil správcovi (odporcovi v 4. rade) povinnosť vyvinúť maximálne
úsilie na to, aby boli bytové domy ako celok predané nájomníkom s možnosťou znížiť
kúpnu cenu až o 50% a iba, ak to nebude možné, môže predať bytový dom
záujemcovi s najvyššou ponukou kúpnej ceny. Z toho uznesenia vyplýva pre
všetkých nájomníkov bytov,
ktorí majú záujem kúpiť bytový dom ako spoluvlastníci, rovnaké právo nadobudnúť
spoluvlastnícky podiel k bytovému domu. Preto v prípade určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, na základe ktorej sa stali spoluvlastníkmi iba dvaja nájomníci, získajú aj
navrhovatelia v 1. až 8. rade možnosť nadobudnúť primeraný spoluvlastnícky podiel.
Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že napriek
tomu, že nepovažoval za preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľov na
určení neplatnosti kúpnej zmluvy, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie
žaloby, vykonal aj dôkazy vo veci samej a dospel k záveru, že zmluva je platná,
vykonané dokazovanie v tomto smere však odvolací súd nepovažuje za dostatočné
na zistenie skutočného stavu.
Z doterajšieho obsahu spisu má odvolací súd za to, že informácie, na základe
ktorých konkurzný súd udelil súhlas s uzavretím kúpnej zmluvy, neboli pravdivé
a viedli k poškodeniu navrhovateľov. Nepovažuje za preukázané tvrdenia odporcov,
že správca inzeroval predaj domu, že sa uskutočnili schôdze nájomníkov, na ktorých
dostali relevantné informácie o predaji, ani že boli riadne informovaní o podmienkach
predaja, konkrétne o cene bytového domu podľa znaleckého posudku, keď sám
odporca v 2. rade na pojednávaní dňa 5.6.2002 pred Okresným súdom v Žiline
uviedol, že „znalecký posudok vznikol až v štádiu kúpy a predaja predmetnej
nehnuteľnosti a potom sa už nerobila žiadna schôdza s nájomníkmi“. Hoci bytový
dom bol predaný za 2,6 mil. Sk, nájomníci dostali informáciu o cene bytu vo výške
400 až 500 tis. Sk. Odporca v 2. rade na tomto pojednávaní tiež uviedol, že
„schôdza, ktorá bola zvolaná s nájomníkmi, a na ktorej bol prítomný aj správca
konkurznej podstaty, sa uskutočnila až po uzatvorení kúpnej zmluvy“. Napokon, ani
súhlas konkurzného súdu s predajom nebol udelený spôsobom, aký predpokladá
ZKV.
Pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ide
o existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov ako zákonnej podmienky
na vecné prejednanie žaloby, a preto vo veci nevykonal dokazovanie v potrebnom,
navrhovateľmi navrhovanom rozsahu, v ďalšom konaní bude potrebné po doplnení
dokazovania znova posúdiť, či uzavretá kúpna zmluva je platným právnym
úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka práve s prihliadnutím na rozpor
s ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý zaväzuje správcu pri predaji
majetku podstaty rešpektovať rozhodnutie konkurzného súdu, ktorými boli stanovené
podmienky pre predaj.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti (t. j. s výnimkou výroku o zastavení konania voči odporcovi
v 1. rade) podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 3 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 9. apríla 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: