Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 428/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., H., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca

2013 doručená sťažnosť V. K. (ďalej aj „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že „... úpadca, Roľnícke družstvo Z.,

so sídlom v B., IČO..., bol spolu s ďalším žalovaným, A., rozsudkom OS Humenné,

č. k. -219 zo dňa 22. 6. 2000, zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu

13.092,84 € (394.435,- Sk) s prísl. Uznesením odporcu sp. zn. zo dňa 11. 4.

2002, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Navrhovateľ si konkurznou prihláškou

zo dňa 25. 5. 2002 uplatnil voči úpadcovi pohľadávku vo výške 13.092,84 € (394.435,- Sk)

s prísl. Odporca oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 3. 6. 2004 č. k. ,

že správca konkurznej podstaty mu uznal prihlásenú pohľadávku vo výške 25.461,30 €

(767.047,- Sk) a zaradil ju do 3. triedy.“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukázal na to, že už v minulosti namietal

porušenie svojich základných práv konaním krajského súdu v právnej veci vedenej

pod sp. zn. na ústavnom súdu. Sťažovateľ v sťažnosti vyjadril názor,

že od predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu č. k. -13 z 5. marca 2009,

ktorým bola jeho sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, „... naďalej dochádza

k porušovaniu práv sťažovateľa odporcom tým, že ani dodnes odporca konkurz neukončil,

takže dochádza v tomto konaní k prieťahom, čo neumožňuje sťažovateľovi podniknúť ďalšie

právne kroky na uplatnenie si svojich práv“. Sťažovateľ ďalej vyjadril nespokojnosť

s jednotlivými vyjadreniami krajského súdu k ním namietaným prieťahom v predmetnom

konkurznom konaní.

4. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že:

„1. Základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd; postupom odporcu v konkurznej veci vedenej

pod sp. zn. konkurzného veriteľa: ..., ktorý prihlásil pohľadávku voči

úpadcovi: ... so sídlom v B., IČO..., bolo porušené.

2. Prikazuje sa odporcovi, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Navrhovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- €, ktoré

mu je odporca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 275,94 €

(odmena za 2 úkony po 130,16 € + 2 x rež. náklady po 7,81 €) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu (advokáta) navrhovateľa.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konkurzné konanie trvá

na krajskom súde od roku 1995, pričom sťažovateľ sa v roku 2009 domáhal ochrany

svojich práv na ústavnom súde a namietal porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov v konkurznom konaní vedenom krajským súdom

pod sp. zn. . Ústavný súd uznesením sp. zn. z 5. marca 2009

odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na to, že predmetom

rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. z 5. marca 2009 bolo konanie

porušovateľa v predmetnej konkurznej veci v období do 5. marca 2009, ústavný súd

sa v tomto rozhodnutí nezaoberal možnými dôvodmi vzniku prieťahov s poukazom

na ustanovenie .

11. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že konkurzné konanie nie je možné

považovať za štandardné občianskoprávne konanie, a to z hľadiska odlišného plynutia

zákonných lehôt, počtu subjektov uplatňujúcich svoje pohľadávky, postupu pri speňažovaní

majetku úpadcu a uplatňovaní pohľadávok úpadcu. Mnohokrát priebeh konkurzného

konania vyvoláva vznik ďalších súdnych konaní, čo má vplyv na samotnú dĺžku trvania

konkurzného konania. Konkurzné konanie je z pohľadu právnej úpravy časovo a fakticky

náročný proces, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku dlžníka,

úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, alebo aj z majetku iných osôb, ak ich majetok podľa

právnej úpravy podlieha konkurzu. Preto pri posudzovaní vzniku prieťahov v konkurznom

konaní je potrebné prihliadať na už uvedené odlišnosti konkurzného konania oproti

štandardnému občianskoprávnemu konaniu.

12. Ústavný súd zistil, že 8. apríla 2009 krajský súd schválil konečnú správu spolu

s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu. Po schválení konečnej správy správkyňa

konkurznej podstaty JUDr. M. B. písomne 1. júla 2009 krajskému súdu oznámila,

že zahrnula do súpisu konkurznej podstaty nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B.,

zapísané na LV č. 1032 – poľnohospodárska pôda, ktorých zapísaným vlastníkom

je Poľnohospodárske družstvo H. B. ako právny predchodca úpadcu. Príslušná správa

katastra na výzvu správkyne odmietla zapísať úpadcu ako vlastníka predmetnej

nehnuteľnosti z dôvodu absencie delimitačného protokolu, ktorým by bola predmetná

nehnuteľnosť prevedená z vlastníctva právneho predchodcu úpadcu do vlastníctva úpadcu.

V dôsledku postupu príslušnej správy katastra podala správkyňa konkurznej podstaty

na Okresnom súde Humenné žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti. Rozhodnutie Okresného súdu Humenné vo veci určenia vlastníckeho práva

má zásadný vplyv na rozsah majetku úpadcu, a teda aj ukončenie konkurzného konania.

13. Krajský súd je viazaný prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého výsledok môže

mať zásadný vplyv na rozsah majetku úpadcu a rovnako aj na rozsah uspokojenia

pohľadávky sťažovateľa. Krajskému súdu teda v súčasnosti bránia zákonné prekážky v tom,

aby ďalej konal v predmetnom konkurznom konaní. Táto skutočnosť má za následok

nemožnosť porušenia sťažovateľom namietaného porušenia základných práv krajským

súdom garantovaných a dohovorom.

14. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a úkonmi realizovanými krajským

súdom dospel k záveru, že konanie krajského súdu neindikuje sťažovateľom namietané

porušenie jeho základných práv. Samotné konanie krajského súdu je závislé

na právoplatnom ukončení súdneho konania vedeného Okresným súdom Humenné,

následnom správnom konaní na príslušnej správe katastra a prípadnom speňažení

novoobjaveného majetku. Ústavný súd si je vedomý, že dĺžka predmetného konkurzného

konania s poukazom na titul pohľadávky, ktorú si sťažovateľ v konkurznom konaní uplatnil,

ako aj na očakávania spojené s jej splnením sa javí byť sťažovateľovi neprimerane dlhá,

avšak krajský súd postupuje štandardným spôsobom pre účely uspokojenia pohľadávok

čo najväčšieho počtu veriteľov, ktorým je aj sťažovateľ.

15. Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej vzájomnej

súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním na druhej strane. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi

namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sťažovateľ namieta, alebo ak nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv

alebo slobôd, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. , ).

16. Ústavný súd na záver dodáva, že predmetné rozhodnutie ústavného súdu

nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa , a preto

nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok v tejto veci

za predpokladu zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu vo veci dochádza

k zbytočným prieťahom v konaní, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

17. Ústavný súd sa z dôvodu odmietnutia sťažnosti nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvádzanými v jeho sťažnosti (príkaz krajskému súdu konať vo veci, priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013