Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 64/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., H., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

začatom vydaním uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 11. apríla 2002 o vyhlásení

konkurzu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra

2008 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konkurzné

konanie“) začatom vydaním uznesenia krajského súdu z 11. apríla 2002 o vyhlásení

konkurzu.

V napadnutom konaní ide o konkurznú vec úpadcu R. (ďalej len „úpadca“), v ktorej

má sťažovateľ postavenie konkurzného veriteľa.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Uznesením odporcu sp. zn. zo dňa 11. 4. 2002, bol na majetok úpadcu

vyhlásený konkurz. Navrhovateľ si konkurznou prihláškou zo dňa 25. 5. 2002 uplatnil voči

úpadcovi pohľadávku vo výške 394.435,- Sk s prísl. Odporca oznámil navrhovateľovi

listom zo dňa 3. 6. 2004 č. k. , že správca konkurznej podstaty mu uznal

prihlásenú pohľadávku vo výške 767.047,- Sk a zaradil ju do 3. triedy.“

Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že sa „3x dožadoval, v akom štádiu je konkurzné

konanie, pretože od jeho výsledku záleží, ako a kedy sa uspokojí jeho pohľadávka“. Keďže

pohľadávka sťažovateľa nebola uspokojená ani napriek sťažnosti podanej 6. novembra

2008 predsedovi krajského súdu a „konkurz vyhlásený dňa 11. 4. 2002 trvá už nekonečných

6 a pol roka“, sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že krajský súd svojím postupom „v konkurznej veci vedenej pod sp. zn. “

porušil jeho základné právo podľa a právo podľa dohovoru.

Zároveň sa domáhal, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v napadnutej veci bez

zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 6 638,78 €

(200 000 Sk) a trovy konania v sume 223,46 € (6 732 Sk).

Na základe výzvy ústavného súdu z 11. decembra 2008 sťažovateľ prípisom

z 29. decembra 2008 dodatočne predložil splnomocnenie advokáta na zastupovanie

v konaní vedenom ústavným súdom a k veci ďalej uviedol:

„Pre objektívne posúdenie sťažnosti Vám v prílohe zasielam aj list Krajského súdu

v Košiciach č. k. -99 zo dňa 8. 12. 2008, adresovaný sťažovateľovi. V ňom sa

nepravdivo uvádza, že na tú istú vec podal sťažovateľ žalobu, pričom už mal mať sťažovateľ

pohľadávku uznanú správcom. Pravda je taká, že SKP uznal pohľadávku vo výške 767.047,-

Sk na základe rozsudku OS Humenné č. k. -219 zo dňa 22. 6. 2000 (istina

394.435,- Sk + úroky z omeškania do 11. 4. 2002 372.612,- Sk). Uvedeným rozsudkom súd

priznal sťažovateľovi náhradu škody v dôsledku pracovného úrazu (strata na zárobku)

za dobu do 30. 6. 1999. V právnej veci vedenej na OS Humenné pod sp. zn. ,

si sťažovateľ uplatnil náhradu škody za obdobie od 1. 7. 1999 do 30. 6. 2003 vo výške

368.630,80 Sk s prísl., a to predovšetkým z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu jeho

nárokov.“

Krajský súd 16. januára 2009 predložil ústavnému súdu sťažnosťou napadnutý spis

sp. zn. a k veci uviedol:

«Pokiaľ ide o zoznam sporov vedených v súvislosti s konkurzom, zistili sme, že sa

jedná o spor vedený na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , v ktorom

rozhodoval odvolací súd v Prešove dňa 22. 9. 2008 pod sp. zn. .

Existencia iných sporov vedených v súvislosti s úpadcom R. nám nie je známa

a v evidenčných pomôckach nášho súdu po lustrácii nebol vylustrovaný žiadny spor týkajúci

sa tohto úpadcu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov platného a účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „ZKV“) účelom tohto

zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podľa § 2 ods. 2 ZKV cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné

uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podľa § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo

do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej

súdom.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a najmä

z predloženého súdneho spisu zistil, že uznesením krajského súdu sp. zn.

z 11. apríla 2002 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Sťažovateľ nadväzne

na vyhlásenie konkurzu prihláškou z 25. mája 2002 uplatnil voči úpadcovi pohľadávku

s prísl. a následne žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné 13. júna 2003 sa domáhal

nárokov z titulu náhrady škody v súvislosti s pracovným úrazom. Krajský súd sťažovateľovi

listom z 3. júna 2004 (sťažovateľ list prevzal 14. júna 2004) oznámil, že správca konkurznej

podstaty jeho prihlásenú pohľadávku v sume 767 047 Sk uznal a zaradil do 3. triedy.

Z odpovedí správcu konkurznej podstaty z 21. mája 2004 a 14. novembra 2004

a z jeho vyjadrenia k podaniu konkurzného veriteľa č. 9 (sťažovateľa, pozn.) adresovaných

krajskému súdu vyplýva, že konkurzné konanie nebolo možné skončiť „z dôvodu

neukončenia súdneho sporu podaného veriteľom č. 9 V. K. ...“.

Ústavný súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 29. septembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. novembra 2008, bolo konanie

vyvolané sťažovateľom vedené Okresným súdom Humenné pod sp. zn. voči

správkyni konkurzne podstaty úpadcu zastavené. Pred právoplatným skončením uvedeného

konania nemohol krajský súd v konkurznej veci sp. zn. riadne pokračovať.

Následne podľa zistenia ústavného súdu 29. januára 2009 bola na úradnej tabuli

krajského súdu vyvesená konečná správa vypracovaná správcom konkurznej podstaty

úpadcu a 13. februára 2009 boli krajskému súdu faxom doručené námietky voči konečnej

správe od veriteľa S., a. s.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej vzájomnej súvislosti medzi

označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním,

rozhodnutím alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej.

Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, alebo

ak nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (m. m. , , , ).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25

ods. 1 skúmal, či v danom prípade nejde o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť. Úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby

určil, či preskúmanie veci predloženej sťažovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia (m. m. ).

Na základe opísaného postupu krajského súdu v konkurznom konaní vedenom pod

sp. zn. ústavný súd dospel k záveru, že namietaný postup nesignalizuje reálnu

možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v konaní vo veci samej. V súvislosti s uvedeným

záverom prihliadol ústavný súd najmä na to, že na Okresnom súde Humenné prebiehalo

vo väzbe na predmetné konkurzné konanie od 13. júna 2003 do 20. novembra 2008 konanie

vyvolané sťažovateľom, ktorým uplatňoval nároky z titulu náhrady škody v súvislosti

s pracovným úrazom, bez skončenia ktorého nebolo možné skončiť ani napadnuté

konkurzné konanie. Od výsledku aj tohto konania závisel pomer, v akom sa medzi

konkurzných veriteľov mal v rámci rozvrhového konania rozdeliť výťažok z predaja

konkurznej podstaty. Ústavný súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva v takom osobitnom type konania, ktoré najmä

so zreteľom na jeho účel a cieľ (§ 1 ods. 1 a § 2 ods. 2 ZKV) nemožno ponímať výslovne

ako „vec sťažovateľa“ v zmysle .

Ústavný súd vzhľadom na to konštatuje, že krajský súd v napadnutom konkurznom

konaní postupoval primerane k okolnostiam danej veci, a to, že existovali procesné

prekážky brániace odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v tomto konkurznom

konaní nachádzal, nebolo v rozhodujúcej miere spôsobené označenou nečinnosťou

krajského súdu, ale, ako už bolo uvedené, nutnosťou vyčkať na právoplatné skončenie

súvisiaceho pracovnoprávneho sporu vyvolaného sťažovateľom vedeného Okresným súdom

Humenné.

Opísaný skutkový stav neindikuje podľa názoru ústavného súdu možnosť prijatia

záveru o takom postupe krajského súdu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať vecnú

súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to napriek tomu, že napadnuté konkurzné konanie

nebolo právoplatne skončené ani po takmer siedmich rokoch. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na to, že po právoplatnom zastavení súvisiaceho konania vyvolaného

sťažovateľom na Okresnom súde Humenné vedeného pod sp. zn.

(20. novembra 2008) bola na úradnej tabuli krajského súdu 29. januára 2009 vyvesená

konečná správa vypracovaná správcom konkurznej podstaty úpadcu, teda krajský súd

po odpadnutí procesnej prihlášky v konaní pokračoval v primeranej lehote.

Z uvedených dôvodov odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už nerozhodoval o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti, ktoré v nej boli sťažovateľom uplatnené.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia napokon poukazuje na to, že podľa jeho zistenia

sťažovateľ nevyužil právo sťažovať sa na prieťahy v ním vyvolanom konaní vedenom

Okresným súdom Humenné pod sp. zn. prebiehajúcom od 13. júna 2003

do 20. novembra 2008.

Urýchlenie priebehu tohto konania mohlo podľa názoru ústavného súdu pozitívne

ovplyvniť z časového hľadiska aj plynulosť a priebeh sťažnosťou napadnutého konkurzného

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2009