Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 91/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2003

predbežne prerokoval sťažnosť ŽIAREC, poľnohospodárskeho družstva, Tvrdošín,

zastúpeného komerčným právnikom Mgr. I. P., Z., vo veci porušenia základných práv podľa

a a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline

z 10. októbra 2001 sp. zn. a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. mája 2002 sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ŽIAREC, poľnohospodárskeho družstva, Tvrdošín o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2002 doručená sťažnosť ŽIAREC, poľnohospodárskeho družstva, Tvrdošín (ďalej aj

sťažovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom Mgr. I. P., Z., ktorou sťažovateľ namietal

porušenie základného práva podnikať podľa

(ďalej len „ústava“), porušenie práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline

(ďalej aj „krajský súd“) z 10. októbra 2001 sp. zn. a postupom a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z 30. mája 2002 sp. zn. 7

Obo 14/02 .

Sťažovateľ uviedol, že rozsudkom krajského súdu z 10. októbra 2001 sp. zn. 19 Cb

79/01 bol zamietnutý jeho žalobný návrh proti žalovanému Tvrdošínska mliekareň, s. r. o.,

Vojtaššákova 602, Tvrdošín o vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia

žalovanej obchodnej spoločnosti z 23. novembra 2000.

Podľa sťažovateľa krajský súd zamietol jeho žalobný návrh z dôvodu, že „Krajský

súd v Žiline ustálil, že k zmene spoločenskej zmluvy žalovaného došlo formou podpísania

dodatku č. 3 a táto skutočnosť spôsobila zánik účasti sťažovateľa v spoločnosti Tvrdošínska

mliekáreň, s. r. o. Na tom základe malo dôjsť k tomu, že sťažovateľ stratil dňom

23. 11. 2000 postavenie spoločníka a preto nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Ohľadne námietky sťažovateľa, že jeho účasť v spoločnosti platne nezanikla, pretože

dodatok č. 3 nebol podpísaný všetkými spoločníkmi, ktorý majú 100 % hlasov súd ustálil, že

síce subjekt ORAVA podielnické poľnohospodárske družstvo, so sídlom v Nižnej nad

Oravou nebol riadnym spoločníkom a teda nebol oprávnený podpísať dodatok č. 3, avšak

táto skutočnosť nebola dôvodom na vyhovenie žalobe“.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie. Najvyšší súd

však napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, pričom podľa názoru sťažovateľa

„zmenil odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline tak, že spoločníka Orava

podielnické poľnohospodárske družstvo, IČO: 36 382 175 uznal za spoločníka, pretože

predložená zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 9. 4. 1994 nasvedčovala, že jej

uzavretím sa tento subjekt mal stať riadnym spoločníkom namiesto subjektu Orava

poľnohospodárske podielnické družstvo Nižná nad Oravou, IČO: 00 191 094. Najvyšší súd

nevyhodnotil okolnosti prečo na rozdiel od posudzovania veci Krajským súdom v Žiline

uznal uzavretú zmluvu ako aj dodatok č. 3 za perfektné právne úkony. Vôbec nevyhodnotil

fakt, že valné zhromaždenie spoločnosti Tvrdošínska mliekáreň s. r. o. vôbec nemohlo

platne schváliť zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 9. 4. 1999 medzi družstvami,

Orava PPD, IČO - 36 382 175 a Orava PPD, IČO - 00 191 094 v zmysle § 115 Obch.

zákonníka, pretože schválenie zmluvy o prevode obchodných podielov ani nebolo

v programe VZ spoločnosti a ani samotné pozvánky na VZ tento bod programu neuvádzali.

Z uvedeného vyplýva, že schválenie tejto zmluvy sa neopiera o žiadny hodnoverný

listinný dôkaz a doteraz nebol požiadaný obchodný register o zmenu spoločníka zo strany

konateľov a taktiež nebol vôbec predložený originál zápisnice zo zasadnutia VZ

Tvrdošínskej mliekárne zo dňa 30. 3. 1999 (...).

Posúdenie uvedenej otázky má zásadný právny význam na skutočnosť, že sťažovateľ

by bol za predpokladu uvoľnenia obchodného podielu v zmysle záveru Krajského súdu

v Žiline aj naďalej spoločníkom a to vo vzťahu k uvoľnenému obchodnému podielu

družstva, ktoré vstúpilo do konkurzu – ORAVA PPD, IČO 00 191 094. Vzhľadom na túto

skutočnosť zo strany súdov bol sťažovateľ ich nesprávnym postupom a chybným posúdením

právneho stavu protiprávne pripravený o pozíciu spoločníka vyplývajúcu jednak z dvoch

skutočností:

- ním uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu s kupujúcim Ing. M. Š. 23. 11. 2001

nemohla byť riadne schválená valným zhromaždením spoločnosti Tvrdošínska mliekáreň s.

r. o., pretože toto VZ nebolo zvolané v súlade s požiadavkami spoločenskej zmluvy

a

- z možnosti získať uvoľnený obchodný podiel spoločníka, ktorý vstúpil do konkurzu.

(...) Postupom Krajského súdu v Žiline ako aj Najvyššieho súdu SR vo vyššie

uvedenom konaní bolo žalobcovi odoprené postavenie spoločníka a podnikateľa

v Tvrdošínskej mliekárni s. r. o. a to jednak vo vzťahu k neplatne prevádzanému

obchodnému podielu na spoločníka Ing. M. Š. podľa zmluvy o prevode obchodného podielu

a dodatku č. 3 zo dňa 23. 11. 2002 ako aj vo vzťahu k uvoľnenému obchodnému podielu

spoločníka v konkurze.

Zo strany súdov došlo v tomto prípade k porušeniu ústavného práva sťažovateľa

podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v Tvrdošínskej mliekárni s. r. o. podľa

SR. Popri tom vyššie uvedené súdy nerešpektovali aj skutočnosti, že

prebiehalo konanie o dosiahnutie zhody zápisov obchodného registra so skutočným stavom

podľa / odst. 2 pri zápise vložke 1935/L., oddiel sro., spoločnosť Tvrdošínska

mliekáreň s. r. o., so sídlom v Tvrdošíne, ul. Vojtaššákova 602, IČO: 31 607 331.

Návrhom zo dňa 11. 8. 2001 smerovaným na Okresný súd Žilina, Obchodný register

sa Žiarec poľnohospodárske družstvo Tvrdošín domáhalo, aby registrový súd postupom

podľa / zosúladil pri spoločnosti Tvrdošínska mliekáreň s. r. o., so

sídlom v Tvrdošíne, ul. Vojtaššákova 602, IČO: 31 607 331 zápis v obchodnom registri zo

skutočným stavom.

Žiarec poľnohospodárske družstvo Tvrdošín poukázalo na nesprávnosť postupu

registrového súdu pri povoľovaní zápisu zmien podľa schválenia valného zhromaždenia

a dodatku č. 3 na podklade ktorého došlo k zápisu nového spoločníka Tvrdošínskej

mliekárne s. r. o., uskutočnila sa zmena spoločenskej zmluvy, schválilo sa zníženie

základného imania a prevod obchodných podielov.

Konkrétne pri povoľovaní uvedených zápisov zo strany registrového súdu došlo

k pochybeniu, keď súd pripustil zápis prevodu obchodného podielu aj zo subjektu, ktorý

preukázateľne nebol riadnym spoločníkom spoločnosti Tvrdošínska mliekáreň s. r. o.

a zapísaný do obchodného registra bol len na základe návrhu o zápis zmien zo dňa

14. 11. 1999. Obsahom uvedeného návrhu bolo doplnenie zápisov v obchodnom registri

o rodné čísla a IČO spoločníkov. Išlo o subjekt „ORAVA“ podielnické poľnohospodárske

družstvo Nižná, IČO: 36 382 175. Do pozornosti súdu dávame, že navrhovaný zápis zo dňa

14. 11. 1999 uvádzal ako spoločníka: PPD ORAVA so sídlom v Nižnej nad Oravou a IČO

36 382 175 (...).

Vzhľadom na uvedené nebolo vôbec zrejmé na akom právnom základe a akým

právnym úkonom došlo k zápisu subjektu „ORAVA“ podielnické poľnohospodárske

družstvo, IČO: 36 382 175 do obchodného registra. Možnosti zániku účasti spoločníka

v spoločnosti s ručením obmedzeným sú upravené v § 148 a nasl. Obch. zákonníka, pričom

z odst. 2 vyplýva, že vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu

na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho

účasti v spoločnosti súdom.

V konaní č. 51-24/K 184/99 zo dňa 19. 5. 1999 Krajský súd v Banskej Bystrici

vyhlásil na majetok úpadcu – riadneho spoločníka spoločnosti Tvrdošínska mliekáreň

s. r. o. konkurz, za správcu konkurznej podstaty ustanovil Mgr. I. P.

Taktiež bolo vytknuté, že Okresný súd Žilina, obchodný register rozhodoval o návrhu

na zápis zmien v obchodnom registri na základe uznesenia valného zhromaždenia

spoločnosti Tvrdošínska mliekáreň s. r. o. zo dňa 23. 11. 2000, kde boli schvaľované

prevody obchodných podielov na spoločníkov – fyzické osoby Ing. D. S. a Ing. M. Š.

V uznesení VZ spoločnosti zo dňa 23. 11. 2000 sa neuvádza, že VZ spoločnosti Tvrdošínska

mliekáreň s. r. o. schválilo aj prevod obchodného podielu spoločníka, MESTO TVRDOŠÍN

na nadobúdateľa Ing. M. Š., bytom L.

Vzhľadom na skutočnosť, že nový nadobúdateľ obchodného podielu Mesta Tvrdošín

Ing. M. Š. je fyzickou osobou, ktorá nebola doteraz spoločníkom, muselo zmluvu o prevode

schváliť VZ spoločnosti Tvrdošínska mliekáreň s. r. o.

Ak uznesenie VZ spoločnosti uvedený prevod obchodného podielu neschválilo a ani

tento prevod nie je obsahom uznesenia VZ zo dňa 23. 11. 2000, neboli naplnené zákonné

požiadavky definované v a nasl. a registrový súd

nemal bez schválenia VZ navrhovanú zmenu vykonať (...).

Sťažovateľ poukazuje aj na skutočnosť, že postupom Najvyššieho súdu SR

a Krajského súdu v Žiline bolo porušené jeho ústavné právo v zmysle

SR – každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V nadväznosti na to aj ustanovenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(Dohovor), konkrétne čl. 6 odst. 1 a – Právo na spravodlivé súdne konanie (...).

Sťažovateľ vyjadruje presvedčenie, že Najvyšší súd SR v konaní č.

a Krajský súd v Žiline č. nepostupovali pri rozhodovaní spravodlivo

a nestranne. Predovšetkým nebol náležite zistený skutkový stav veci, keď napr. Najvyšší súd

bez ďalšieho dokazovania ustálil záver, že spoločníkom Tvrdošínskej mliekárne s. r. o. sa

stal subjekt Orava podielnické poľnohospodárske družstvo, IČO: 36 382 175. Najvyšší súd

však nebral do úvahy, že nebol predložený doklad, preukazujúci, že zmluva o prevode

obchodných podielov bola predložená spoločnosti a že napokon táto ani nebola schválená

valným zhromaždením spoločnosti Tvrdošínska mliekáreň s. r. o. Práve sťažovateľ

predložil dôkaz, že v programe VZ dňa 30. 3. 1999 nebol vôbec zahrnutý bod so schválením

tejto zmluvy. Okrem toho prebieha šetrenie orgánov činných v trestnom konaní ohľadne

šetrenia, či podaním návrhu konateľa spoločnosti Tvrdošínska mliekáreň s. r. o. zo dňa 14.

11. 1999 na Okresný súd Žilina, Obchodný register – na zápis zmien – formou doplnenia

IČO: a úmyselného uvedenia IČO iného subjektu so zámerom obísť spoločenskú zmluvu

a platné predpisy nebol spáchaný trestný čin. Zároveň poukazujeme aj na stanovisko

Okresnej prokuratúry uvedené v liste Pc 2016/O1-38 zo dňa 28. 12. 2001, ktorý konštatuje,

že obchodný register nekonal v súlade so zákonom, keď vykonal okrem iného zápis

spoločníka ORAVA – PPD, IČO 36 382 175, pretože neboli splnené predpoklady na

vykonanie zápisu vyžadované právnymi predpismi.

Najvyšší súd nevyhodnotil zodpovedne skutkový stav veci, nevykonal úplne

dokazovanie v zmysle a nasl. .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Ústavný súd SR vydal

tento

N á l e z :

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. zo dňa 10. 10. 2001 a rozsudkom

Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 30. 5. 2002, ktorými bol zamietnutý návrh

sťažovateľa na vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti

Tvrdošínska mliekáreň s. r. o., sídlo Tvrdošín, Vojtaššákova 602 zo dňa 23. 11. 2002 bolo

porušené ústavné právo sťažovateľa podľa SR na podnikanie

a uskutočňovanie zárobkovej činnosti.

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. zo dňa 10. 10. 2001 a rozsudkom

Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 30. 5. 2002, ktorými bol zamietnutý návrh

sťažovateľa na vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti

Tvrdošínska mliekáreň s. r. o., sídlo Tvrdošín, Vojtaššákova 602 zo dňa 23. 11. 2002 bolo

porušené ústavné právo sťažovateľa podľa SR a čl. VI odst. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd napadnuté rozsudky zrušuje a vracia vec na ďalšie konanie

a rozhodnutie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis ).

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie práva sťažovateľa podnikať podľa čl. 35

ods. 1 a porušenie práva na súdnu ochranu podľa a podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 10. októbra 2001

sp. zn. a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. mája 2002 sp. zn .

Sťažovateľ vo svojom podaní na ústavný súd namietal, že „zo strany súdov bol (...)

ich nesprávnym postupom a chybným posúdením právneho stavu protiprávne pripravený

o pozíciu spoločníka“, a tým malo dôjsť k porušeniu jeho ústavného práva podnikať, že zo

strany krajského súdu a najvyššieho súdu „nebol náležite zistený skutkový stav veci“,

najvyšší súd „nevyhodnotil zodpovedne skutkový stav veci, nevykonal úplne dokazovanie

v zmysle a nasl. “. Sťažovateľ v podstate žiadal, aby ústavný súd

preskúmal vecnú správnosť a právne posúdenie vykonaného dokazovania uvedeného v

rozhodnutiach všeobecných súdov.

K námietke porušenia a dohovoru

Citovaný je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ( až 50 ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale

chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo

veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

().

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, ktorý bol kvalifikovane zastúpený pred

všeobecnými súdmi, vo svojej sťažnosti neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by

bolo možné usudzovať, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré

obsahuje podrobné odôvodnenie, je postihnuté takými nedostatkami, ktoré by odôvodňovali

záver o jeho zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o

porušení práva sťažovateľa na spravodlivý proces, tak ako to tvrdil vo svojej sťažnosti.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu a najvyššieho súdu nestotožňuje,

resp. že tieto súdy nevykonali všetky dôkazy, ktorých vykonanie sťažovateľ navrhoval,

nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práva na spravodlivý proces podľa

označených článkov a dohovoru, preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa .

K námietke porušenia

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením základného práva podľa

a namietanými postupmi a rozhodnutiami všeobecných súdov, osobitne

postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2002 sp. zn.

nie je priama súvislosť už aj vzhľadom na to, že uvedeným rozhodnutím

najvyššieho súdu podstata práva sťažovateľa „na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň,

ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“ neboli priamo dotknuté,

preto bolo potrebné aj v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

Okrem toho porušenie práva na podnikanie v zmysle nemôže

nastať rozhodnutím všeobecného súdu, ktorým tento uplatní svoju právomoc spôsobom,

ktorý zákon umožňuje. O takýto postup išlo aj v danej veci v prípade krajského súdu

a najvyššieho súdu, ktoré zákonom zverenú právomoc preskúmať uznesenia valného

zhromaždenia a rozhodnúť o ich platnosti alebo neplatnosti uplatnili spôsobom výslovne

upraveným príslušným hmotnoprávnym a procesnoprávnym predpisom.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2003