Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 374/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom

Szabóom, Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým v konaní vedenom

pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. mája 2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. [predtým v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnutý postup okresného súdu“)].

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza:

„Na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu Mesta Veľké Kapušany na

Okresnom súde Michalovce sa začalo konanie o zaplatenie 414,96 € s príslušenstvom proti

žalovanému , trvalé bytom

. Návrh bol doručený okresnému súdu dňa 04.05.2012.

Okresný súd návrh vybavil v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k.

7Ro/114/2012 -7712206617 zo dňa 15.05.2012 napriek tomu, že neboli splnené podmienky

stanovené v (v ďalšom len )...

Podaním zo dňa 06.06.2012 som cestou môjho právneho zástupcu podal odpor proti

vyššie uvedenému nezákonnému rozhodnutiu okresného súdu...

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd v časti poistného vo výške

600 Sk za rok 2008 a vo výške 19,88 € za rok 2009 konanie zastavil...

Súd napriek mojim námietkam uznesením zastavil konanie v časti 39,80 €

a v prevyšujúcej časti v sume 375,16 € vylúčil na samostatné konanie.

Uznesenie o zastavení konania v časti 39,80 €, č. k. -219

zo dňa 19.06.2015 bolo doručené môjmu právnemu zástupcovi dňa 20.07.2015. Podaním

zo dňa 04.08.2015 som cestou môjho právneho zástupcu navrhol, aby odvolací súd zrušil

uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. -219 zo dňa 19.06.2015 a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.

-228 zo dňa 23.02.2016 vyhovel môjmu odvolaniu, t. z. zrušil napadnuté

uznesenie vo výroku o zastavení konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie...

Dňa 09.09.2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Na tomto pojednávaní súd späťvzatie

návrhu v časti 39,80 € zamietal a žalobu v celom rozsahu zamietal.

Dňa 13.10.2016 bol doručený môjmu právnemu zástupcovi rozsudok okresného súdu

č. k. -248 zo dňa 09.09.2016... (proti uvedenému rozsudku podal včas

odvolanie žalobca, pozn.)

Dňa 22.02.2018 bol doručený môjmu právnemu zástupcovi rozsudok Krajského súdu

v Košiciach č. k. - 273 zo dňa 17.01.2018. Týmto rozhodnutím odvolacieho

súdu bol rozsudok okresného súdu č. k. -248 zo dňa 09.09.2016 potvrdený.“

3. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že v danom prípade „okresný súd

zanedbával jeho povinnosť interpretovať a aplikovať procesné ustanovenia a princípy

v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany garantovaných základných práv

a slobôd.“. Sťažovateľ v sťažnosti popísal priebeh napadnutého konania, v rámci ktorého sa

podrobne vyjadril k jednotlivým procesným úkonom okresného súdu, ktoré z jeho pohľadu

neboli vykonané v súlade s procesnými predpismi, v súvislosti s čím sťažovateľ v sťažnosti

uvádza: „... okresný súd vo veci nekonal spravodlivo, rýchle, sústredene a účinne... To, že

v namietanom konaní bolo porušené moje právo na súd určitej kvality je zrejmé aj z tej

skutočnosti, že konajúci sudca opakovane pojednával bez náležitej prípravy s tým, že do

posledného pojednávania konaného dňa 09.09.2016 nemal vyjasnený predmet konania.“

4. Porušenie základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru, ako aj porušenie základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa napadnutým

postupom okresného súdu sťažovateľ v podanej sťažnosti odôvodňuje v zásade tým, že

okresný súd mu ako strane sporu nedoručil listinné dôkazy predložené okresnému súdu

žalobcom spolu so žalobným návrhom, že okresný súd v napadnutom konaní nezabezpečil

preklad vyjadrení predložených okresnému súdu sťažovateľom v napadnutom konaní

z maďarského jazyka do slovenského jazyka, ako aj tým, že okresný súd nevyhovel

návrhom na vykonanie dokazovania predneseným sťažovateľom v napadnutom konaní.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu

sťažovateľ poukazuje na neefektívnu činnosť okresného súdu spočívajúcu v opakovanom

nariaďovaní termínu pojednávania v napadnutom konaní bez dostatočnej prípravy

okresného súdu na samotné pojednávanie.

5. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 9. septembra 2016, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn.

zo 17. januára 2018.

6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje,

aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo , trvalé bytom

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 a právo, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Michalovce vo veci vedenej pod sp. zn.

porušené bolo.

Základné právo , trvalé bytom

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 a právo, aby

sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky a právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nestranným

súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce vo veci vedenej

pod sp. zn. porušené bolo.

Základné právo , trvalé bytom

, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce vo veci vedenej pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva , trvalé bytom

finančné zadosťučinenie ako

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000,- EUR...

Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť trovy konania

k jeho rukám v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia vo výške, ktorá bude vyčíslená právnym

zástupcom.“

7. Sťažovateľ návrh na priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 €

v zmysle

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v sťažnosti

neodôvodnil.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj porušenie svojho základného práva

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

11. Napriek tomu, že sťažovateľ v sťažnosti výslovne namieta porušenie svojich práv

uvedených v bode 1 osobitne postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a osobitne postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, z obsahu sťažnosti je zrejmé, že v danom prípade ide o totožné konanie

vedené na okresnom súde pod sp. zn. (túto skutočnosť ústavný súd premietol

aj do záhlavia tohto uznesenia).

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom podľa , základného práva vyjadriť sa ku

všetkým vykonávaným dôkazom podľa a práva na prerokovanie

veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného

súdu.

15. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

16. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

17. V danom prípade mal sťažovateľ k dispozícií opravný prostriedok, ktorý mu

zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje. Proti rozsudku okresného súdu

mohol sťažovateľ podať odvolanie a v ňom uviesť, v čom vidí nesprávnosť postupu

okresného súdu. O podanom odvolaní je oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 9. septembra 2016, ktorý bol okresným súdom vyhlásený v napadnutom konaní, bolo

podané odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 17. januára 2018. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto sťažnosť v časti

namietajúcej porušenie už uvedených práv napadnutým postupom okresného súdu odmieta

podľa pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

18. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že v danom prípade bola sťažnosť podaná

v rozpore s , v zmysle ktorého sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Keďže rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 9. septembra 2016, vyhlásený okresným súdom v napadnutom konaní, nadobudol

právoplatnosť 6. marca 2018, pričom sťažovateľ zaslal sťažnosť na adresu ústavného súdu

9. mája 2018, bol by v danom prípade daný aj dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej

oneskorené podanie podľa . V súvislosti s uvedeným je

bez právneho významu vyjadrenie sťažovateľa uvedené v sprievodnom liste z 9. mája 2018,

ktorý bol ústavnému súdu doručený spolu s návrhom na začatie konania podľa čl. 127 ods. 1

a v ktorom sťažovateľ uvádza, že návrh na začatie konania zaslal ústavnému súdu

mailom už 7. mája 2018. Ústavný súd považuje za potrebné k tomuto uviesť, že zo strany

sťažovateľa nebolo ústavnému súdu mailom doručené žiadne podanie, avšak aj v prípade ak

by ústavnému súdu bolo uvedené elektronické podanie doručené, napriek tomu by existoval

dôvod na odmietnutie sťažnosti v časti namietajúcej porušenie práv uvedených v bode II.1

napadnutým postupom okresného súdu podľa aj

z dôvodu jej oneskoreného podania (posledný deň na včasné podanie sťažnosti bol v danom

prípade 6. máj 2018, pozn.).

18.1 Ústavný súd ďalej dodáva, že sťažovateľ v pozícií žalovaného bol

v napadnutom konaní procesne úspešný, keďže okresný súd žalobu smerujúcu proti nemu

v napadnutom konaní zamietol. Tento výsledok konania pred okresným súdom, navyše

potvrdený rozsudkom krajského súdu, vylučuje súvislosť medzi napadnutým postupom

okresného súdu a porušením sťažovateľom označených práv uvedených v bode II.1.

Je logické, že takúto vecnú spojitosť nemôže vytvárať postup všeobecného súdu, výsledkom

ktorého je rozhodnutie, ktorým sa sťažovateľovi poskytla požadovaná ochrana v celom

rozsahu.

18.2 Dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa

môže byť aj jej zjavná neopodstatnenosť. V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podanej proti rozhodnutiu všeobecného súdu ústavný súd zastáva

názor, že o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti podľa konštantnej judikatúry pôjde vtedy,

keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom, ktorého porušenie sa

namietalo (m. m. , , ), prípadne z dôvodov, ktoré

spočívajú vo výsledku konania pred všeobecným súdom, ktorým sa sťažovateľovi poskytla

ochrana požadovaná v konaní pred ústavným súdom ( m. m. ). S poukazom na

uvedené ústavný súd v prípade, ak by sťažnosť neodmietol pre nedostatok právomoci

ústavného súdu, túto by v časti namietajúcej porušenie práv uvedených v bode II.1

napadnutým postupom okresného súdu odmietol aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného

súdu.

19. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby

ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

20. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

21. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

22. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

23. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 9. septembra 2016, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 17. januára 2018. Ústavný

súd zistil, že obe už uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 6. marca 2018.

24. Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru napadnutým postupom okresného súdu

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. mája 2018, t. j. v čase, keď okresný súd už

vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k namietanému porušovaniu v sťažnosti

označených práv jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25

ods. 2 odmietol aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú

(obdobne pozri , ).

25. V súvislosti s uvedeným je taktiež bez právneho významu vyjadrenie sťažovateľa

uvedené v sprievodnom liste z 9. mája 2018, ktorý bol ústavnému súdu doručený spolu

s návrhom na začatie konania podľa , v ktorom sťažovateľ uvádza, že

návrh na začatie konania zaslal ústavnému súdu mailom už 7. mája 2018 (tak, ako to je

uvedené v bode 18 odôvodnenia).

26. Napokon ústavný súd poukazuje na nedostatky predloženej plnej moci, ktorá bola

ústavnému súdu doručená len vo forme fotokópie, v ktorej navyše nie je uvedené, akej

konkrétnej veci sa týka, čo v danom prípade predstavuje ďalší dôvod na odmietnutie

sťažnosti podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

27. Nad rámec ústavný súd považuje za vhodné poukázať aj na skutočnosť, že

sťažovateľ sa uchádzal o ústavnú ochranu svojich práv sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1

v právnej veci, ktorej predmetom je (po čiastočnom zastavení konania o čiastku

39,80 €) suma 375,16 € s príslušenstvom. Z tohto hľadiska ide nepochybne o právnu vec,

ktorú možno označiť ako bagateľnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 422

ods. 1 písm. a) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), z ktorého vyplýva neprípustnosť

dovolania, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje

desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada (obdobné

ustanovenie obsahoval aj v prvej vete , podľa ktorej

dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy). Za okolností, keď (obdobne ako predtým Občiansky

súdny poriadok) vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných

druhostupňovými súdmi, je proti logike pripustiť, aby porovnateľná vec bola predmetom

ústavného prieskumu. Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takýchto

veciach prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov

uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré by mohli mať za následok

porušenie garantovaných základných práv (m. m. , ,

, , ), resp. v prípadoch, ak pôjde o takú

intenzitu zásahu, ktorá koliduje s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (pozri

nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , bod 27). Uvedené

skutočnosti by preto umožňovali ústavnému súdu odmietnuť sťažnosť sťažovateľa ako

zjavne neopodstatnenú aj bez jej vecného prieskumu.

28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018