Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)III. ÚS 350/2017
PDF · 150.39 KB
No categories available
III. ÚS 350/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2017
predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia FORSA, Rosná 6, Košice,
zastúpeného advokátkou Mgr. Gabrielou Horalovou, Mylnerovka 5, Praha 6, Česká
republika, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 83/2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť občianskeho združenia FORSA o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. apríla 2017 doručená sťažnosť občianskeho združenia FORSA (ďalej len „sťažovateľ“)
pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 83/2011 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Dňa 7.3.2011 bol Okresnému súdu Košice II
doručený návrh sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu na sumu 66.387,84 EUR
s príslušenstvom. Po vydaní platobného rozkazu podal žalovaný odpor, a to dňa 21.4.2011.
Po tomto odpore bola vec pridelená do agendy sudkyne JUDr. Marty Raábovej.
V konaní dochádza k zbytočným prieťahom. Ide o spor na zaplatenie zo zmluvy,
pri ktorom boli vypočutý iba 2 svedkovia, zvyšok predstavovali písomné dôkazy. Spor nie je
skutkovo ani právne zložitý, jeho jediným „špecifikom“ je, že sa žaluje o plnenie z ústnej
zmluvy, uzavretie ktorej je ale dôkazne dostatočne preukázané. Realizovalo sa
5 pojednávaní, dôkazy sa pritom vykonávali len na dvoch. Spor na prvom stupni napriek
tomu trval takmer 4 roky.
Spor bol 5x odročovaný, z toho 4x z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Šlo
o pojednávania z dňa 23.10.2012, 21.5.2013, 19.11.2013 a 11.3.2014. Žalobca bol
o odročení vyrozumený v daný deň alebo jeden deň predom, a to emailom. Právny zástupca
sťažovateľa pritom dochádzal z Prahy, takže spôsob odročovania mu spôsoboval
nemalé zbytočné náklady. Riadne odročenie pojednávania vo väčšine prípadov nebolo
vôbec zaslané. Jedenkrát bol spor odročený z dôvodu pracovnej vyťaženosti svedka. Šlo
o pojednávanie zo dňa 10.1.2013 (ktoré bolo odročené na 21.5.2013), pričom súd pritom
mohol pojednávať, nakoľko ešte nemal prevedené písomné dôkazy.
Postup súdu bol časovo i finančne nehospodárny a absolútne nerešpektoval zásadu
koncentrácie konania.
Súd prvého stupňa vyniesol rozsudok dňa 8.7.2014. Písomné vyhotovenie rozsudku
Okresného súdu Košice II č. k. 33Cb 83/2011-241 sťažovateľ obdržal až dňa 12.12.2014,
t. j. po piatich mesiacoch. Sťažovateľ podal dňa 17.11.2014 predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola zamietnutá s tým, že sudkyňa požiadala predsedu
o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku. K skutočnosti, že konanie trvalo štyri roky
a dochádzalo pri ňom k prieťahom, predseda súdu nekomentoval. Len pre úplnosť
konštatujeme, že 39stránkový rozsudok bol len nepresným a často priam nezrozumiteľným
súhrnom jednotlivých písomných a ústnych prednesov žalobcu a žalovaného a napriek
svojej neprimeranej obsiahlosti nespĺňal náležitosti požadované zákonom.
S ohľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, podal sťažovateľ
dňa 23.12.2014 odvolanie. Odvolaniu bolo vyhovené a Krajský súd v Košiciach dňa
30.9.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Druhé konanie na súde prvého stupňa sa konalo až dňa 31.1.2017. Raz požiadal
o odročenie sťažovateľ z dôvodu kolízie právneho zástupcu, ďalšie dve (opäť iba emailové)
odročenia boli zapríčinené „rodinnými dôvodmi“ na strane sudkyne (4.10.2016) a následne
nahláseným bombovým útokom na budovu súdu (18.10.2016).
Na pojednávaní 31.1.2017 bolo žalobe sťažovateľa vyhovené. Žalovaný sa
pojednávania nezúčastnil. V tej dobe už vstúpil do likvidácie. Súd bol požiadaný, aby
rozsudok vyhotovil v zákonnej lehote, aby mal sťažovateľ možnosť riadne prihlásiť
pohľadávku do likvidácie. Napriek opakovaným emailovým urgenciám a žiadostiam nebol
do dnešného dňa vyhotovený rozsudok a dokonca ani zápisnica z pojednávania a to napriek
tomu, že došlo k uplynutiu zákonnej lehoty.»
3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Okresný súd Košice II svojím postupom v konaní sp. zn. 33 Cb 83/2011 porušil
základné právo Združenia FORSA, Rosná 6, Košice, IČO 17068371 na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd.
2. Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
33 Cb 83/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Občianskemu združeniu FORSA, Rosná 6, Košice IČO 17068371, priznáva
finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur, ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Právnej zástupkyni sťažovateľa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia
v konaní pred Ústavným súdom SR v sume 568,17 Eur, ktoré je Okresný súd Košice II
povinný vyplatiť právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 83/2011.
10. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade
s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04,
III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
11. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie
týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte
mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv
zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho
veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04,
IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza
k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie
(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).
12. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,
že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
13. Ústavný súd ďalej uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne.
14. Ústavný súd zo sťažnosti a zo zapožičaného spisu zistil, že okresný súd v merite
veci za prítomnosti sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní uskutočnenom
31. januára 2017 rozsudkom rozhodol tak, že žalobe sťažovateľa vyhovel. Ústavný súd
z predloženého súdneho spisu ďalej zistil, že písomné vyhotovenie rozsudku okresného
súdu z 31. januára 2017 bolo účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom,
expedované 27. marca 2017 (doručenka od právnej zástupkyne sťažovateľa zatiaľ nebola
okresnému súdu vrátená, pozn.).
15. Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní
sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. apríla 2017, t. j. v čase, keď okresný súd už
vo veci nekonal, v dôsledku čoho už k namietanému porušovaniu v sťažnosti označených
práv jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
uvedenými v sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2017