Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 350/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia FORSA, Rosná 6, Košice,

zastúpeného advokátkou Mgr. Gabrielou Horalovou, Mylnerovka 5, Praha 6, Česká

republika, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia FORSA o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. apríla 2017 doručená sťažnosť občianskeho združenia FORSA (ďalej len „sťažovateľ“)

pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Dňa 7.3.2011 bol Okresnému súdu Košice II

doručený návrh sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu na sumu 66.387,84 EUR

s príslušenstvom. Po vydaní platobného rozkazu podal žalovaný odpor, a to dňa 21.4.2011.

Po tomto odpore bola vec pridelená do agendy sudkyne JUDr. Marty Raábovej.

V konaní dochádza k zbytočným prieťahom. Ide o spor na zaplatenie zo zmluvy,

pri ktorom boli vypočutý iba 2 svedkovia, zvyšok predstavovali písomné dôkazy. Spor nie je

skutkovo ani právne zložitý, jeho jediným „špecifikom“ je, že sa žaluje o plnenie z ústnej

zmluvy, uzavretie ktorej je ale dôkazne dostatočne preukázané. Realizovalo sa

5 pojednávaní, dôkazy sa pritom vykonávali len na dvoch. Spor na prvom stupni napriek

tomu trval takmer 4 roky.

Spor bol 5x odročovaný, z toho 4x z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Šlo

o pojednávania z dňa 23.10.2012, 21.5.2013, 19.11.2013 a 11.3.2014. Žalobca bol

o odročení vyrozumený v daný deň alebo jeden deň predom, a to emailom. Právny zástupca

sťažovateľa pritom dochádzal z Prahy, takže spôsob odročovania mu spôsoboval

nemalé zbytočné náklady. Riadne odročenie pojednávania vo väčšine prípadov nebolo

vôbec zaslané. Jedenkrát bol spor odročený z dôvodu pracovnej vyťaženosti svedka. Šlo

o pojednávanie zo dňa 10.1.2013 (ktoré bolo odročené na 21.5.2013), pričom súd pritom

mohol pojednávať, nakoľko ešte nemal prevedené písomné dôkazy.

Postup súdu bol časovo i finančne nehospodárny a absolútne nerešpektoval zásadu

koncentrácie konania.

Súd prvého stupňa vyniesol rozsudok dňa 8.7.2014. Písomné vyhotovenie rozsudku

Okresného súdu Košice II č. k. -241 sťažovateľ obdržal až dňa 12.12.2014,

t. j. po piatich mesiacoch. Sťažovateľ podal dňa 17.11.2014 predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola zamietnutá s tým, že sudkyňa požiadala predsedu

o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku. K skutočnosti, že konanie trvalo štyri roky

a dochádzalo pri ňom k prieťahom, predseda súdu nekomentoval. Len pre úplnosť

konštatujeme, že 39stránkový rozsudok bol len nepresným a často priam nezrozumiteľným

súhrnom jednotlivých písomných a ústnych prednesov žalobcu a žalovaného a napriek

svojej neprimeranej obsiahlosti nespĺňal náležitosti požadované zákonom.

S ohľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, podal sťažovateľ

dňa 23.12.2014 odvolanie. Odvolaniu bolo vyhovené a Krajský súd v Košiciach dňa

30.9.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Druhé konanie na súde prvého stupňa sa konalo až dňa 31.1.2017. Raz požiadal

o odročenie sťažovateľ z dôvodu kolízie právneho zástupcu, ďalšie dve (opäť iba emailové)

odročenia boli zapríčinené „rodinnými dôvodmi“ na strane sudkyne (4.10.2016) a následne

nahláseným bombovým útokom na budovu súdu (18.10.2016).

Na pojednávaní 31.1.2017 bolo žalobe sťažovateľa vyhovené. Žalovaný sa

pojednávania nezúčastnil. V tej dobe už vstúpil do likvidácie. Súd bol požiadaný, aby

rozsudok vyhotovil v zákonnej lehote, aby mal sťažovateľ možnosť riadne prihlásiť

pohľadávku do likvidácie. Napriek opakovaným emailovým urgenciám a žiadostiam nebol

do dnešného dňa vyhotovený rozsudok a dokonca ani zápisnica z pojednávania a to napriek

tomu, že došlo k uplynutiu zákonnej lehoty.»

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Košice II svojím postupom v konaní sp. zn. porušil

základné právo Združenia FORSA, Rosná 6, Košice, IČO 17068371 na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ako aj právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd.

2. Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Občianskemu združeniu FORSA, Rosná 6, Košice IČO 17068371, priznáva

finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur, ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Právnej zástupkyni sťažovateľa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia

v konaní pred Ústavným súdom SR v sume 568,17 Eur, ktoré je Okresný súd Košice II

povinný vyplatiť právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

10. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. ,

, ).

11. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte

mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(, ).

12. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

13. Ústavný súd ďalej uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva podľa (,

, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne.

14. Ústavný súd zo sťažnosti a zo zapožičaného spisu zistil, že okresný súd v merite

veci za prítomnosti sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní uskutočnenom

31. januára 2017 rozsudkom rozhodol tak, že žalobe sťažovateľa vyhovel. Ústavný súd

z predloženého súdneho spisu ďalej zistil, že písomné vyhotovenie rozsudku okresného

súdu z 31. januára 2017 bolo účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom,

expedované 27. marca 2017 (doručenka od právnej zástupkyne sťažovateľa zatiaľ nebola

okresnému súdu vrátená, pozn.).

15. Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. apríla 2017, t. j. v čase, keď okresný súd už

vo veci nekonal, v dôsledku čoho už k namietanému porušovaniu v sťažnosti označených

práv jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

uvedenými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2017