Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)IV. ÚS 64/05
PDF · 375.83 KB
No categories available
IV. ÚS 64/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 64/05-51
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2005
predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. G. K., trvale bytom V. K., zastúpeného advokátom
JUDr. J. H., B., vo veci porušenia jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry v Nitre vo veci sp. zn. Kv 105/03,
postupom a uznesením Okresného súdu Nitra z 28. novembra 2003 sp. zn. 3 Tpr 116/03,
postupom a uznesením Okresného súdu Nitra zo 6. februára 2004 sp. zn. 3 Tp 22/04,
postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre z 11. decembra 2003 sp. zn. 7 Tpo 58/03
a postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre zo 4. marca 2004 sp. zn. 8 Tpo 4/04,
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MVDr. G. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2004
doručená sťažnosť MVDr. G. K., trvale bytom V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorý tvrdí,
že postupom Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej
pod sp. zn. Kv 105/03, postupom a uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný
súd“) z 28. novembra 2003 sp. zn. 3 Tpr 116/03, postupom a uznesením okresného súdu
zo 6. februára 2004 sp. zn. 3 Tp 22/04, postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre
(ďalej len „krajský súd“) z 11. decembra 2003 sp. zn. 7 Tpo 58/03 a postupom a
uznesením krajského súdu zo 4. marca 2004 sp. zn. 8 Tpo 4/04 boli porušené jeho práva
podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základné práva podľa čl.17 ods. 1, 2, 3
a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s
Sťažovateľ uviedol, že „Uznesením vyšetrovateľa oddelenia vyšetrovania
Banská Bystrica odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti sekcie
justičnej polície PZ Ministerstva vnútra SR zo dňa 27. 11. 2003, ČVS SPJ-
34/OVOZTČ-BB-2003 (ďalej len „Uznesenie vyšetrovateľa“) mi podľa § 163 ods. 1
TrP bolo vznesené obvinenie pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 160a ods. 1 TrZ na skutkovom základe uvedenom v Uznesení
vyšetrovateľa.
Dňa 27. 11. 2003 Krajský prokurátor v Nitre podal Okresnému súdu v Nitre
návrh na moje vzatie do väzby, č. k. Kv 105/03-66 (ďalej len „Návrh“).
Uznesením sudcu Okresného súdu v Nitre zo dňa 28. 11. 2003, sp. zn.
3 Tpr 116/03, som bol podľa § 68 ods. 1 TrP z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1
písm. b) TrP vzatý do väzby (ďalej len „Uznesenie OS“). Proti Uzneseniu som
bezprostredne po jeho vyhlásení ústne do zápisnice podal sťažnosť, ktorú som
prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil podaním zo dňa 4. 12. 2003
(ďalej len „Sťažnosť prvá“).
Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 11. 1. 2003, sp. zn. 7 Tpo 58/03
(ďalej len „Uznesenie KS“), bola moja sťažnosť proti Uzneseniu OS podľa § 148
ods. 1 písm. c) TrP zamietnutá. Uznesenie KS bolo môjmu obhajcovi doručené dňa
27. 1. 2004.
Podaním zo dňa 19. 01. 2003 som prostredníctvom svojho obhajcu požiadal
o prepustenie z väzby na slobodu (ďalej len „Žiadosť prvá“), a pre prípad
nevyhovenia Žiadosti prvej požiadala moja manželka K. K. o nahradenie väzby
peňažnou zárukou do výšky 500.000,- Sk, s čím som svojím podpisom na tomto podaní
vyslovil svoj súhlas (ďalej len „Žiadosť druhá“) a zároveň som požiadal o nahradenie
väzby mojím písomným sľubom (ďalej len „Žiadosť tretia“); Žiadosť prvá, Žiadosť
druhá a Žiadosť tretia (spolu ďalej aj ako „Žiadosti“). Moje Žiadosti boli osobne
podané na Krajskú prokuratúru Nitra dňa 19. 1. 2004. Podľa dôvodov Uznesenie
OSoŽ boli Žiadosti Okresnému súdu v Nitre predložené dňa 2. 2. 2004.
Okresný súd v Nitre dňa 6. 2. 2004 uznesením sp. zn. 3 Tp 22/04 (ďalej len
„Uznesenie OSoŽ“) rozhodol okrem iného tak, že podľa § 72 ods. 2 TrP moju Žiadosť
prvú zamietol, podľa § 73 ods. 1 písm. b) TrP neprijal môj písomný sľub a podľa
§ 73a ods. 1 TrP neprijal peňažnú záruku K. K. Uznesenie OSoŽ bolo môjmu
obhajcovi doručené dňa 12. 2. 2004.
Proti Uzneseniu OSoŽ som podaním zo dňa 16. 2. 2004 podal prostredníctvom
môjho obhajcu sťažnosť (ďalej len „Sťažnosť druhá“).
O mojej Sťažnosti druhej proti Uzneseniu OSoŽ rozhodol Krajský súd v Nitre
uznesením sp. zn. 8 Tpo 4/04 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. 3. 2004 tak,
že podľa § 149 ods. 1 písm. a) TrP Uznesenie OSoŽ zrušil a podľa § 72 ods. 2 TrP ma
prepustil z väzby na slobodu (ďalej len „Uznesenie KSoS“). Uznesenie KSoS bolo
môjmu obhajcovi doručené dňa 9. 3. 2004».
Sťažovateľ tvrdí, že postupmi a rozhodnutiami krajskej prokuratúry, okresného
súdu a krajského súdu:
„1) bolo porušené moje právo na zákonného sudcu (...)
2) bolo porušené moje právo na zákonné pozbavenie osobnej slobody (...)
3) bolo porušené moje právo na rozhodnutie o zákonnosti väzby bez
zbytočných prieťahov (...),
4) bolo porušené moje právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
(...)“.
ad 1) K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu
sťažovateľ uviedol tieto podstatné argumenty:
„... Podľa § 18 ods. 1 TrP konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin
spáchaný. V súlade s teóriou, doktrínou a judikatúrou trestného práva miestom, kde bol
trestný čin spáchaný (forum delicti comissi) je miesto, kde bol vykonaný trestný čin,
t. j. predovšetkým miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa, napĺňajúcemu objektívnu
stránku trestného činu, ako aj miesto, kde nastal alebo mal nastať následok trestného činu.
Zo skutkovej vety Uznesenia vyšetrovateľa vyplýva, že ku konaniu a k následku
relevantným z trestnoprávneho hľadiska malo dôjsť v obvode Okresného súdu v Banskej
Bystrici, a teda vecne a miestne príslušným prokurátorom bol podľa § 46 ods. 6 ZoP
prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici a vecne a miestne príslušným súdom na
úkony v prípravnom konaní bol podľa § 26 ods. 1 TrP v spojení s § 46 ods. 6 ZoP Okresný
súd v Banskej Bystrici.
Opatrením GP došlo v záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov štátu
k určeniu príslušnosti prokurátora podľa § 51 ZoP tak, že dozor nad zachovávaním
zákonnosti v prípravnom konaní bude vo veci vedenej na Sekcii justičnej polície PZ, Odbore
vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Ministerstva vnútra SR oddelenie
vyšetrovania Banská Bystrica pod sp. zn. SPJ-34/OVOZTČ-BB-2003 vykonávať prokurátor
Krajskej prokuratúry v Nitre.
Ustanovenie § 51 ZoP síce umožňuje generálnemu prokurátorovi a v rozsahu svojej
pôsobnosti aj krajskému prokurátorovi a vyššiemu vojenskému prokurátorovi v záujme
ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu
v konkrétnej veci určiť výnimky z ustanovení § 46 až 50 ZoP, teda výnimky z vecnej
a miestnej príslušnosti prokurátorov v trestnom konaní podľa § 46 ods. 6 ZoP, ktorých
príslušnosť sa určuje podľa príslušnosti súdov (§ 13 až 26 TrP).
Ústavne konformným je však len taký výklad, že ustanovenie § 51 ZoP síce umožňuje
zmenu príslušnosti prokurátora, nemení sa tým však už skôr založená príslušnosť súdu pre
úkony prípravného konania podľa § 46 ods. 6 ZoP v spojení s § 26 TrP. Opačný výklad by
umožňoval jednej zo strán trestného konania ľubovoľne meniť príslušnosť súdu pre úkony
prípravného konania, nakoľko ustanovenie § 51 ZoP tak umožňuje urobiť v záujme ochrany
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Odhliadnuc
od skutočnosti, že tieto kritériá sú na zmenu príslušnosti súdu pre vykonávanie úkonov
v prípravnom konaní nie dostatočne určité a pre každého predvídateľné, ktoré by boli
v demokratickom a právnom štáte nevyhnutné a akceptovateľné, opačný výklad ustanovenia
§ 51 ZoP by umožňoval ľubovoľne a nekontrolovateľne meniť príslušnosť súdu pre
vykonávanie úkonov v prípravnom konaní, teda aj pre rozhodnutia o väzbe. A to i napriek
tomu, že počas rozhodovania sudcu o väzbe v prípravnom konaní sa prokurátor stáva
jednou zo strán takéhoto konania rovnako ako obvinený.“
Na podporu svojej argumentácie sťažovateľ cituje judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Európskej komisie pre ľudské práva, s odvolaním sa
na ktorú dospel k názoru, že «... sudca Okresného súdu v Nitre nespĺňal požiadavku „súdu
zriadeného zákonom“ v zmysle čl. 5 ods. 3 v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru
na rozhodnutie o Návrhu, nakoľko výber tohto súdu na rozhodovanie o Návrhu nebol
urobený podľa vopred daných procesných pravidiel, ale závisel od rozhodnutia
generálneho prokurátora, teda vzhľadom na ustanovenie § 2 ZoP mojej protistrany v tomto
konaní. (...) hoci som príslušnosť Okresného súdu v Nitre namietal v písomnom vyhotovení
svojej Sťažnosti prvej, Krajský súd v Nitre v zmysle § 147 ods. 1 TrP nesplnil svoju
prieskumnú povinnosť a moje právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru porušil aj Krajský súd v
Nitre, keď ani tento nebol „súdom zriadeným zákonom“».
Sťažovateľ preto zastáva názor, «... že nepredvídateľnosť vopred stanovených
trestnoprocesných pravidiel pre stanovenie zákonného sudcu v prípravnom konaní v mojej
trestnej veci, ako aj predloženie Návrhu na rozhodnutie Okresnému súdu v Nitre ma
dostávajú do značne znevýhodnenej pozície vis-á-vis prokurátorovi Krajskej prokuratúry
Nitra, v dôsledku čoho som bol pozbavený práve na zákonného sudcu, nakoľko jeho výber
záležal od rozhodnutia mojej protistrany. V dôsledku toho bolo porušené aj moje právo byť
ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon
súdnej právomoci vyplývajúce z čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 Dohovoru v spojení s čl. 6
ods. 1 Dohovoru (...) Nakoľko ani Krajský súd v Nitre nesplnil svoju prieskumnú povinnosť,
porušil okrem čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 Dohovoru v spojení s čl. 6 ods. 1 aj moje
právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru, keď ani tento nebol „súdom zriadený zákonom“.
Z rovnakých dôvodov bolo porušená aj moje právo vyplývajúce z čl. 48 ods. 1,
čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 3 Ústavy SR».
S poukazom na uvedené bolo podľa sťažovateľa porušené jeho právo
„... na zákonného sudcu pri rozhodovaní o Návrhu a o Sťažnosti prvej bolo postupom
a rozhodnutiami Krajskej prokuratúry Nitra, Okresného súdu v Nitre a Krajského súdu
v Nitre porušené a k rozhodnutiu o Návrhu a o Sťažnosti prvej nedošlo v súlade
s vnútroštátnym právom a v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4
Dohovoru v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu mojich
práv vyplývajúcich z čl. 48 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 3 Ústavy SR“.
ad 2) Tvrdenie o nezákonnom pozbavení osobnej slobody odôvodnil sťažovateľ
takto:
„Mám za to, že ohľadom mojej osoby neexistovali žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali väzobné dôvody uvedené v § 67 ods. 1 písm. b) TrP.
Pokiaľ ide o odôvodnenie existencie dôvodov väzby, dôvod väzby uvedený v § 67
ods. 1 písm. b) TrP je v Uznesení OS odôvodnený tým, že moja výpoveď ako obvineného
a výpoveď obvineného Ing. M. M., ktoré boli urobené či v prípravnom konaní alebo pred
sudcom sú odlišné, v zásadných veciach sa odlišujú. Ďalej tým, že bude potrebné v danej
predmetnej veci vypočuť ďalších svedkov, a to pána D., Ing. K., pána P. Títo svedkovia
doposiaľ neboli vypočutí. Vzhľadom na to, že títo svedkovia neboli vypočutí, na tú
skutočnosť, že je potrebné opätovne vypočuť svedka J. H., je potrebné vykonať konfrontácie
medzi obvinenými a svedkami a vzhľadom na tú skutočnosť, že obidvaja obvinení sú známe
osoby v Banskej Bystrici, a v širokom okolí, je podľa Okresného súdu v Nitre daná
jednoznačná obava, že títo budú pôsobiť na svedkov a tiež že budú obidvaja navzájom
pôsobiť na seba, t. j. na obvinených a takýmto spôsobom zmaria skutočnosti závažné pre
trestné stíhanie. Odôvodnenie Uznesenia KS vo vzťahu k mojej osobe v časti týkajúcej sa
existencie dôvodov väzby je povrchné a všeobecné a v podstate len zopakoval časť
Uznesenia OS, ktorá sa týka dôvodnosti existencie dôvodov kolúznej väzby bez toho, aby
odkazoval na konkrétnu skutočnosť alebo okolnosť, ktorá by odôvodňovala moje vzatie do
väzby. Z Uznesenia OS a ani z Uznesenia KS však nevyplývajú vo vzťahu k mojej osobe
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z môjho prípadného kolúzneho
správania sa, hoci z dikcie ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) TrP vyplýva, že musia existovať
jednak konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu z kolúzneho správania sa obvineného
a jednak predmet (vec, listina, osoba) ohrozený kolúznym správaním sa obvineného.
Konkrétne skutočnosti musia byť spojené s predpokladanou aktívnou činnosťou obvineného
smerujúcou k mareniu skutočností závažných pre trestné stíhanie, pričom také konkrétne
skutočnosti svedčiace o kolúznom zámere obvineného musia byť zistené postupom
prípustným podľa Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré mám za to, že v čase rozhodnutia Okresného súdu
v Nitre o Návrhu a Krajského súdu v Nitre o Sťažnosti prvej neexistovali vo vzťahu k mojej
osobe žiadne zákonné dôvody väzby, odkazujem v detailoch na časť V. tejto ústavnej
sťažnosti.
Podľa § 134 ods. 2 TrP v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci
do úvahy, najmä uviesť skutočnosti, ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré
sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.
Odôvodnenie Uznesenia OS a Uznesenia KS týmto požiadavkám nevyhovuje. Okrem toho
neobsahujú ani konkrétne skutočnosti vo vzťahu k mojej osobe, odôvodňujúce obavu
z naplnenia väzobného dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. b) TrP, ale len reprodukciu
zákonných ustanovení, keď podľa Uznesenia OS dôvodnosť tzv. kolúznej väzby spočíva
v potrebe vykonávania ďalšieho dokazovania a samotným charakterom skutku.
Odôvodnenie Uznesenia OS, ako i Uznesenia KS vo vzťahu k mojej osobe časti
týkajúcej sa existencie dôvodov väzby, je povrchné, abstraktné a bez akéhokoľvek odkazu
na konkrétnu okolnosť alebo skutočnosť, ktorá by mala existenciu kolúzneho väzobného
dôvodu v prípade mojej osoby založiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že Uznesenie OS ako aj Uznesenie KS sú
nezákonné aj z dôvodov neexistencie konkrétnych skutočností odôvodňujúcich moje vzatie
do väzby. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že tak Uznesenie OS, ako aj Uznesenie
KS neboli odôvodnené konkrétnymi skutočnosťami, ale zostali len v rovine dohadov
a hypotetických úsudkov. Z týchto dôvodov nedošlo ani k zbaveniu slobody v súlade
s vnútroštátnym právom, ako to má na mysli čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 Dohovoru,
ktoré bolo takýmto postupom Okresného súdu v Nitre porušené. Nakoľko Krajský súd
v Nitre nesplnil svoju prieskumnú povinnosť, bolo porušené i moje právo podľa čl. 5 ods. 4
Dohovoru. Z rovnakých dôvodov boli porušené aj moje práva vyplývajúce z č. 17 ods. 2
a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR.“
ad 3) Namietané porušenie práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby bez
zbytočných prieťahov odôvodnil sťažovateľ okrem iného takto:
«Podľa môjho názoru v súvislosti s rozhodovaním o Sťažnosti prvej záruky
vyplývajúce z čl. 5 ods. 4 Dohovoru neboli v mojom prípade dodržané, keď konanie pred
Krajským súdom v Nitre trvalo neprimerane dlho, nakoľko odo dňa podania Sťažnosti prvej
(28. 11. 2003) do dňa doručenia Uznesenia KS (27. 1. 2004) uplynulo 60 dní, čo
nezodpovedalo povinnosti Krajského súdu v Nitre konať urýchlene.
Podľa môjho názoru záruky čl. 5 ods. 4 Dohovoru neboli v mojom prípade dodržané
ani v súvislosti s rozhodovaním o Žiadostiach. Žiadosti boli Krajskej prokuratúre v Nitre
predložené dňa 19. 1. 2004. Ako vyplýva z odôvodnenia Uznesenia OS, Okresnému súdu
v Nitre boli Žiadosti predložené na rozhodnutie až dňa 2. 2. 2004, teda po 14 dňoch. (...)
Ak teda Krajská prokuratúra Nitra predložila Žiadosti Okresnému súdu v Nitre až
14-ty deň po ich obdržaní, takýto postup nezodpovedal pojmu „bez meškania“ v zmysle § 72
ods. 2 TrP ani pojmu „urýchlene“ v zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru. Takého prieťahy
spôsobené Krajskou prokuratúrou Nitra v súvislosti s rozhodovaním o Žiadostiach
Okresným súdom Nitra nemožno odôvodniť ani konkrétnymi okolnosťami danej trestnej
veci. (...)
I celková dĺžka konania o Žiadostiach bola neprimerane dlhá, keď trvalo 45 dní
(od 19. 1. 2003 do 4. 3. 2004), čo nezodpovedalo povinnosti Krajskej prokuratúry Nitra,
Okresného súdu v Nitre a Krajského súdu v Nitre konať urýchlene, a to i napriek tomu,
že dňa 4. 3. 2004 som bol prepustený z väzby na slobodu na základe Uznesenia KSoS.»
ad 4) K namietanému porušeniu práva na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia sťažovateľ uviedol:
„Uznesenie OS a Uznesenie KS nie sú dostatočne odôvodnené. Okresný súd v Nitre
a ani Krajský súd v Nitre sa nezaoberali konkrétnymi skutočnosťami, ktoré vo vzťahu
k mojej osobe odôvodňovali dôvody väzby uvedené v § 67 ods. 1 písm. b) TrP. Krajský súd
v Nitre sa vôbec nevysporiadal s námietkami, ktoré boli uplatnené písomne ako dôvody
podanej Sťažnosti prvej proti Uzneseniu OS. Tak Uznesenie OS, ako aj Uznesenie KS neboli
odôvodnené konkrétnymi skutočnosťami, ale zostali v rovine dohadov a hypotetických
úsudkov. (...)
Odôvodnenia Uznesenia OS a Uznesenia KS sú natoľko vágne, že nespĺňajú
podmienky kladené na obsah uznesenia v ustanovení § 134 ods. 2 TrP (§ 138 TrP).
Rozhodnutie, ktorým je osobná sloboda jednotlivca obmedzená, nie je v súlade s ústavným
poriadkom republiky, ak obsahuje len povrchné a všeobecné odôvodnenie, v podstate len
citujúce text príslušných zákonných dôvodov väzby bez akéhokoľvek odkazu na konkrétne
okolnosti, ktoré by mali existenciu väzobných dôvodov založiť. Ak takéto konkrétne
skutočnosti odôvodňujúce väzobný dôvod podľa § 67 ods. 1 písm. b) TrP existovali, ako
tvrdia Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre, bolo povinnosťou oboch súdov tieto
skutočnosti označiť. Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre rozhodujúce o uvalení väzby
tak preskúmateľným spôsobom neodôvodnili (...).
Vzhľadom na arbitrárnosť Uznesenia OS a Uznesenia KS, ktoré neobsahujú vo
vzťahu k mojej osobe žiadne okolnosti spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu
skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho vzhľadom ha prezumpciu neviny výnimku
z pravidla rešpektovania mojej osobnej slobody, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že oba
súdy neuviedli vo vzťahu k mojej osobe žiadne konkrétne, relevantné a dostatočné dôvody
pre obmedzenie mojej osobnej slobody, rovnako ako nespochybnili a nevyvrátili mnou
uvádzané dôvody o neexistencii dôvodov väzby, mám za to, že Uznesením OS Okresný súd
v Nitre a Uznesením KS Krajský súd v Nitre porušili moje práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 1
písm. c), čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru.
Z vyššie uvedených dôvodov boli porušené aj moje práva vyplývajúce z čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho
sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„1. Krajská prokuratúra Nitra, Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre porušili
práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru v spojení
s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 48 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 3 Ústavy SR.
2. Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre porušili práva sťažovateľa podľa čl. 5
ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR.
3. Krajská prokuratúra Nitra, Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre porušili
práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 48 ods. 2
Ústavy SR.
4. Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre porušili práva sťažovateľa podľa čl. 5
ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3, čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 17 ods. 1,
ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR.
5. Uznesenie Okresného súdu v Nitre zo dňa 28. 11. 2003, sp. zn. 3 Tpr 116/03
v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 11. 1. 2003, sp. zn. 7 Tpo 58/03
sa v časti týkajúcej sa sťažovateľa zrušujú.
6. Uznesenie Okresného súdu v Nitre zo dňa 6. 2. 2004, sp. zn. 3 Tp 22/04 v spojení
s Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 4. 3 2004, sp. zn. 8 Tpo 4/04 sa v časti
týkajúcej sa sťažovateľa zrušujú.
7. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie
peňažnú sumu vo výške 500.000,- Sk, ktorú sumu sú mu povinní zaplatiť spoločne
a nerozdielne Krajská prokuratúra Nitra, Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
8. Krajská prokuratúra Nitra, Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre sú povinní
spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta JUDr. J. H., B., do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Podaním doručeným ústavnému súdu 21. mája 2004 sťažovateľ doplnil dôvody
svojej sťažnosti z 26. marca 2004, pričom upriamil pozornosť najmä na to,
že ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, došlo pod
bodom 7 čl. I s účinnosťou od 1. júla 2001 k zmene čl. 17 ods. 3 druhej vety v tom
zmysle, že lehota na prepustenie zadržanej osoby na slobodu bola zmenená z 24 hodín
na 48 hodín, avšak podľa čl. 8 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) je lehota na prepustenia zadržanej osoby aj naďalej 24 hodín.
V súvislosti s tým sťažovateľ ďalej uviedol:
«Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť
za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. I keď zákonom 253/2001 Z. z.
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo pod bodom 12 čl. III
k zmene ustanovenia § 77 ods. 1 TrP v tom, že slová „24 hodín“ sa nahrádzajú
slovami „48 hodín“ vzhľadom na listinu uvedenú ústavným zákonom, ktorá je podľa
čl. 152 ods. 1 Ústavy SR súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, bolo
povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vykladať a uplatňovať ustanovenie
§ 77 ods. 1 TrP v súlade s čl. 8 ods. 3 Listiny (...) Vzhľadom na uvedené bolo
povinnosťou prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra odovzdať ma súdu do 24 hodín
od zadržania.»
Podľa sťažovateľa však tomu tak v jeho prípade nebolo, a preto vzhľadom
na absenciu riadneho zákonného a procesného postupu možno vyvodiť záver
o nesplnení formálnych podmienok pre jeho vzatie do väzby. Keďže krajská
prokuratúra, okresný súd ani krajský súd nebrali tieto skutočnosti do úvahy, malo aj
z toho dôvodu dôjsť ich označenými postupmi a rozhodnutiami k porušeniu jeho práv
podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.
II.
Všeobecné východiská na posudzovanie namietaných porušení práv a slobôd
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa
a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania sťažnosti, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
sťažnosti podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne
neopodstatnená.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu je len subsidiárna.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Táto viazanosť
sa uplatní v celom rozsahu na sťažnosť podľa § 49 zákona o ústavnom súde a uplatňuje sa
nielen na návrh na rozhodnutie vo veci samej (petit), ale aj na odôvodnenie sťažnosti
a ostatné náležitosti sťažnosti (§ 20 ods. 1 a § 50 zákona o ústavnom súde).
K jednotlivým namietaným porušeniam práv a slobôd
ad 1) Namietané porušenie označených základných práv Krajskou
prokuratúrou v Nitre v konaní vo veci sp. zn. Kv 105/03
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súd sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Sťažovateľ namieta porušenie takých základných práv podľa ústavy a práv
podľa dohovoru krajskou prokuratúrou, o ktorých rozhodovali okresný súd aj
krajský súd. Tento záver vychádza z toho, že všeobecné súdy aj pri rozhodovaní
o vzatí do väzby a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby mohli, ak by boli
zistili na to zákonný dôvod, vysloviť svoju nepríslušnosť, resp. postupovať inak,
než to navrhla krajská prokuratúra, ktorá ako strana v trestnom konaní pred súdom
už nemá žiadne rozhodovacie právomoci.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť proti krajskej prokuratúre, ktorá
vo väzobnom konaní voči sťažovateľovi bola len stranou, nemožno prijať na ďalšie
konanie pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
Ústavný súd dospel okrem uvedeného pri predbežnom prerokovaní tejto časti
sťažnosti k názoru, že sťažovateľovi začala plynúť lehota na podanie sťažnosti proti postupu
krajskej prokuratúry v označenej veci dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia
okresného súdu sp. zn. 3 Tpr 116/03 z 28. novembra 2003, ktorým bol vzatý do väzby
podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj „Tr. por.“) z dôvodov uvedených v § 67 ods.
1 písm. b) Tr. por. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť
(ako posledný opravný prostriedok, ktorý proti namietanému postupu krajskej prokuratúry
využil), avšak túto jeho sťažnosť krajský súd uznesením sp. zn. 7 Tpo 58/03 z 11. decembra
2003 zamietol. Krajský súd sa v predmetnom uznesení zaoberal aj námietkami sťažovateľa
týkajúcimi sa príslušnosti súdu, pričom dospel k záveru, že nie sú dôvodné. Z doložky
právoplatnosti vyznačenej na uznesení okresného súdu sp. zn. 3 Tpr 116/03 z 28. novembra
2003 ústavný súd zistil, že toto uznesenie v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 7
Tpo 58/03 z 11. decembra 2003 nadobudlo právoplatnosť dňom vydania druhostupňového
rozhodnutia.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu krajskej prokuratúry je preto možné
odmietnuť aj ako podanú oneskorene. Dôvody na tento záver sú obsiahnuté a podrobnejšie
rozvedené v nasledujúcej časti tejto sťažnosti pod bodom 2.
Napokon ústavný súd poznamenáva, že postup a rozhodnutia krajskej
prokuratúry mohol sťažovateľ okamžite napádať aj podľa § 31 a nasl. zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. Ak tak neurobil
(a netvrdil, že tak konal), je jeho sťažnosť súčasne aj neprípustná podľa § 53 ods. 1
ad 2) Namietané porušenie základných práv a práv pri vzatí sťažovateľa
do väzby (postupom a uznesením okresného súdu z 28. novembra 2003 sp. zn.
3 Tpr 116/03 a uznesením krajského súdu z 11. decembra 2003 sp. zn.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania okrem iného aj sťažnosti
podané oneskorene.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní
pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení
alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). Ústavný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky dodržania
lehoty na podanie sťažnosti musí vychádzať z doslovného znenia zákona o ústavnom súde
a Trestného poriadku, ktorý upravuje právoplatnosť rozhodnutí v trestnom konaní,
resp. postupy trestných súdov vo väzobnej agende (konanie neverejných zasadnutí). Z toho
vyplýva, že ústavný súd zásadne nemôže posudzovať začiatok plynutia lehôt a posúvať ich
v závislosti od faktických úkonov súdov v trestnom konaní.
V konaní, v ktorom sťažovateľ bol vzatý do väzby, bolo právoplatne rozhodnuté
11. decembra 2003 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 30. marca 2004 (na poštovú
prepravu podaná 26. marca 2004), zjavne po zákonom ustanovenej lehote od právoplatnosti
uznesenia okresného súdu sp. zn. 3 Tpr 116/03 z 28. novembra 2003 (v spojení s uznesením
krajského súdu z 11. decembra 2003 sp. zn. 7 Tpo 58/03), ktoré bolo právoplatné dňom
vydania druhostupňového rozhodnutia (§ 140 ods. 1 Tr. por.). Vyplýva to aj z doložky
právoplatnosti vyznačenej na uznesení okresného súdu sp. zn. 3 Tpr 116/03 z 28. novembra
2003. Na dni nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu nemení
nič ani to, kedy bolo doručené, hoci aj od jeho doručenia sťažovateľovi (z doručenky
nachádzajúcej sa na č. l. 105 v spise okresného súdu sp. zn. 3 Tpr 116/03 vyplýva, že mu
bolo doručené 21. januára 2004) uplynuli viac ako dva mesiace do doručenia sťažnosti
ústavnému súdu.
Sťažovateľ, ktorý bol od začiatku trestného stíhania zastúpený obhajcom (§ 36
Tr. por.), odo dňa doručenia uznesenia krajského súdu vedel, že citované rozhodnutie
decembra 2003 a mal podľa názoru ústavného súdu dostatočný časový priestor na to
(od 21. januára 2004), aby dodržal zákonom ustanovenú dvojmesačnú lehotu na podanie
sťažnosti počítanú od právoplatnosti rozhodnutia.
Ústavný súd preto sťažnosť proti postupom a rozhodnutiam okresného súdu
a krajského súdu v konaní o vzatí sťažovateľa do väzby odmietol pre jej oneskorenosť.
K tvrdeniu sťažovateľa, že v konaní o jeho vzatí do väzby mal byť aplikovaný
pre neho priaznivejší čl. 8 ods. 3 listiny, považuje ústavný súd za potrebné uviesť
nasledovné:
Podľa čl. 8 ods. 3 listiny zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená
s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 24 hodín prepustená na slobodu alebo
odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť
a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.
Podľa čl. 152 ods. 1 ústavy ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne
záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú
ústave. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade
s ústavou.
Z týchto ustanovení ústavy vyplýva, že ústava má prednosť aj pred čl. 8 ods. 3
listiny. Preto sa uplatní v celom rozsahu čl. 17 ods. 3 ústavy bez možnosti jeho nahradenia
priaznivejším znením listiny. Tento záver zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi
ústavného súdu (napr. I. ÚS 141/04, I. ÚS 2/05).
Námietku prednosti listiny pred ústavou v zmysle uvedeného ústavný súd považuje
za zjavne neopodstatnenú a z toho dôvodu je tá časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ
vyvodzuje porušenie svojich práv na základe argumentácie poukazujúcej na porušenie čl. 8
ods. 3 listiny, tiež zjavne neopodstatnená.
Napokon treba uviesť, že sťažovateľ v konaní pred všeobecným súdom námietku
prekročenia lehoty zadržania podľa čl. 8 ods. 3 listiny vôbec neuplatnil. Prvýkrát sa na ňu
odvoláva až v konaní pred ústavným súdom.
ad 3) Namietané porušenie základných práv a práv pri rozhodovaní
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby (uznesenie okresného súdu
zo 6. februára 2004 sp. zn. 3 Tp 22/04 a uznesenie krajského súdu
zo 4. marca 2004 sp. zn. 8 Tpo 4/04)
Ako už bolo uvedené, dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže byť aj jej zjavná neopodstatnenosť a nedostatok právomoci
ústavného súdu.
V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podanej
proti rozhodnutiu všeobecného súdu ústavný súd zastáva názor, že o zjavnú
neopodstatnenosť sťažnosti podľa konštantnej judikatúry pôjde vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom všeobecného súdu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,
(m. m. I. ÚS 91/03, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 184/03), prípadne z dôvodov, ktoré spočívajú
vo výsledku konania pred všeobecným súdom, ktorým sa sťažovateľovi poskytla ochrana
požadovaná v konaní pred ústavným súdom.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže byť teda v zmysle uvedeného aj dôsledkom
toho, že sa ňou sťažovateľ domáha takého rozhodnutia ústavného súdu, ktorému
predchádzalo rozhodnutie iného orgánu verejnej moci, spravidla všeobecného súdu,
s rovnakými účinkami, aké by mal – v prípade úspechu sťažovateľa – aj nález ústavného
súdu. Zjavne neopodstatnená je rovnako aj sťažnosť, ktorej dôsledkom by bolo zhoršenie
právneho postavenia sťažovateľa, najmä ak smeruje proti postupu a rozhodnutiu
všeobecného súdu, ktorým sa sťažovateľovi v konaní pred ním úplne vyhovelo.
Sťažovateľ bol napadnutým uznesením krajského súdu zo 4. marca 2004 sp. zn.
8 Tpo 4/04 prepustený na slobodu. Toto uznesenie krajského súdu treba považovať
za rozhodnutie, ktorým sa sťažovateľovi poskytla ochrana pred postupom a uznesením
okresného súdu zo 6. februára 2004 sp. zn. 3 Tp 22/04, pretože výrok v tomto uznesení bol
v celom rozsahu zrušený a sťažovateľ bol prepustený na slobodu.
Ústavný súd nemôže nahrádzať rozhodovaciu právomoc tohto opravného súdu tak,
že opätovne bude skúmať postup a rozhodnutie okresného súdu. Vylučuje to princíp
subsidiarity jeho právomoci. Preto bolo potrebné sťažnosť proti okresnému súdu odmietnuť
pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
Sťažovateľ bol v konaní pred krajským súdom procesne úspešný, pretože za úspech
treba považovať to, že na základe jeho sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bola zamietnutá
jeho žiadosť o prepustenie z väzby, bol z tejto väzby prepustený. Tento výsledok konania
pred krajským súdom vylučuje súvislosť postupu a rozhodnutia tohto súdu s tými
základnými právami podľa ústavy a právami podľa dohovoru, ktoré sťažovateľ označil
v sťažnosti proti krajskému súdu pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu, ktorým
bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby. Takú vecnú spojitosť nemôže vytvárať
postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktorým sa sťažovateľovi poskytla požadovaná
ochrana v celom rozsahu. Preto je sťažnosť proti krajskému súdu v tomto konaní zjavne
neopodstatnená.
Záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v tejto časti sa vzťahuje aj na námietku
porušenia čl. 17 ods. 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorú sťažovateľ konkretizoval ako
porušenie práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby bez zbytočných prieťahov.
K odstráneniu prieťahov vo väzobnom konaní došlo 4. marca 2004 tak, že sťažovateľ bol
prepustený z väzby, pričom sťažnosť doručil ústavnému súdu až 5. apríla 2004. Po takom
rozhodnutí krajského súdu nevidno už žiadnu súvislosť postupu okresného súdu a krajského
súdu v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby s označenými základným
právom podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a právom podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorá by po prijatí
sťažnosti v tomto rozsahu reálne ukazovala na ich porušenie.
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti odmietol túto sťažnosť pre
nedostatok právomoci, neprípustnosť, oneskorenosť a zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). Z tohto dôvodu už nebolo možné rozhodovať o ďalších nárokoch
uplatených sťažovateľom v nadväznosti na ochranu označených základných práv.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2005