Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 323/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

21. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. S. B., B., pre namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. S. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2010

doručená sťažnosť Mgr. S. B., B., prechodné bydlisko a korešpondenčná adresa B. (ďalej

len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľka (dlžník)

17. apríla 2008 podala okresnému súdu „návrh na vyhlásenie malého konkurzu“ a „návrh

na povolenie oddlženia“. Konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením z 13. mája 2008 začal konkurzné konanie proti dlžníkovi,

uznesením z 20. mája 2008 určil predbežného správcu pre účely zistenia majetku dlžníka

a uznesením z 19. júna 2008 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a rozhodol o otvorení

malého konkurzu. Správca konkurznej podstaty rozhodnutím sp. zn. ,

z 30. júna 2008 vydal príkaz na výkon zrážok zo mzdy (platu)

sťažovateľky „vo výške dvoch tretín (2/3) za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov

vrátane prednostných pohľadávok a to až do doručenia písomného rozhodnutia správcu

o skončení výkonu zrážok zo mzdy (platu) úpadcu“. Uznesením zo 6. novembra 2008

okresný súd schválil návrh čiastkového rozvrhu výťažku zo speňaženia všeobecnej

podstaty.

Podľa názoru sťažovateľky sú tieto zrážky neoprávnené a návrh čiastkového rozvrhu

výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty bol správcom konkurznej podstaty vypočítaný

nesprávne.

Sťažovateľka ďalej uviedla:

„Tým, že správca konkurznej podstaty necháva v platnosti rozhodnutie o zrážaní

dvoch tretín z mojej mzdy mňa a moju rodinu (ktorá má okrem mňa i dve deti) uviedol do

finančnej neistoty, právnej neistoty, morálnej neistoty, keď dvadsaťštyri mesiacov (od júla

2008 do konca júna 2010) ochudobňuje moju rodinu o jednu tretinu môjho príjmu.

2. Speňaženie majetku bolo ukončené v novembri 2008. Návrh čiastkového rozvrhu

výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty súd schválil uznesením ,

1108214123 zo dňa 6. 11. 2008. Správca konkurznej podstaty v procese konkurzu na

občana SR Mgr. S. B., robí prieťahy v konkurznom konaní a drží ma v právnej neistote.

Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov č.

, a pojednávajú o odlišnostiach vo vedení malých konkurzov od

riadnych konkurzov.

Dovoľujem si poukázať na rozdiel pri vedení malého konkurzu na firmu a vedení

malého konkurzu na občana SR. U občana je nutné prihliadať na dodržiavania základných

ľudských práv a slobôd. ...

Okresný súd Bratislava I., ktorý dozerá nad činnosťou správcu konkurznej podstaty

podľa svojich právomocí nekoná. Mám za to, že neexistujú dôvody na predlžovanie

konkurzného konania vedeného pod sp. zn. .

Okresný súd Bratislava I., ktorý dozerá nad činnosťou správcu konkurznej podstavy

mňa ako úpadcu, nedostatočne a neefektívne využíva svoje práva voči správcovi konkurznej

podstaty v záujme čo najrýchlejšieho, najúspornejšieho a najefektívnejšieho vedenia

konkurzného konania v zmysle ust. §§ 106 a 107 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých Súd môže správcovi dať pokyny

sám na ukončenie konkurzného konania, aby bolo možné pristúpiť k oddlženiu úpadcu, t. j.

mňa Mgr. S. B. Pretože Okresný súd Bratislava I. do dnešného dňa nevydal pokyn, že už

neexistujú dôvody na predlžovanie konkurzného konania a sám správca neodôvodnene

neukončil konkurzné konanie, obidve inštitúcie porušujú moje základné ľudské práva v

zmysle .

Vo veci nekoná ani správca konkurznej podstaty, dobu trvania konkurzu umelo

predlžuje (dvadsaťštyri mesiacov). Nečinne čaká a každý mesiac len kontroluje pripísanie

dvoch tretín zrážok zo mzdy na svoj bankový účet od Mgr. S. B. Z ekonomického hľadiska

(som presvedčená, že aj z právneho) časový termín - čo najrýchlejšie - rozhodne znamená

lehotu jedného roka a menej. Pokiaľ lehota prekračuje časový horizont viac ako jeden rok

je to dlhodobé časové hľadisko. Všeobecne majetok občana je možné speňažiť v priebehu

jedného roka. Mzda ani z právneho ani z ekonomického hľadiska nie je majetkom

(nepodlieha speňaženiu).

Namietam proti tomu, že prieťahmi v konkurznom konaní sa porušuje moje právo

podľa .“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo Mgr. S. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a nariadil správcovi malého konkurzu

vedeného pod sp. zn. okamžité ukončenie konkurzného konania malého

konkurzu na úpadcu Mgr. S. B. podľa o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Mgr. S. B. priznáva podľa finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do

15 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Správcovi konkurznej podstaty JUDr. D. R., vo veci vedenej pod sp. zn.

prikazuje zrušiť rozhodnutie , zo dňa 30. 6. 2008.

4. Správcovi konkurznej podstaty JUDr. D. R., vo veci vedenej pod sp. zn.

prikazuje vyplatiť doteraz neoprávnene zinkasovanú sumu z platu vo výške

jednej tretiny t. j. 2.291,- eur, plus úroky vo výške 1 % p. a. t. j. 45,82 eur do 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky Mgr. S. B. na adresu

prechodného bydliska: B.

5. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby začal ihneď v zmysle zákona 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ust. § 166,

oddlženie úpadcu Mgr. S. B., o ktoré písomne požiadala návrhom na oddlženie a ktorý

zaslala Okresnému súdu Bratislava I. spolu s návrhom na vyhlásenie malého konkurzu.“

Sťažovateľka zároveň požiadala o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala nedostatky v postupe

konkurzného súdu vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty, na základe rozhodnutia

(príkazu) ktorého dosiaľ dochádza k zrážaniu dvoch tretín mzdy, pričom podľa jej názoru na

predlžovanie konkurzného konania už neexistujú dôvody a konkurzné konanie malo byť

ukončené.

Konkurzné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania. Vzhľadom

na jeho predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno považovať za konanie

zložité.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“)

tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym

uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom

dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku

dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

Podľa § 72 ods. 2 zákona o konkurze príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu,

v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o konkurze konkurzu podlieha

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,

b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,

d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

Dĺžka konkurzného konania je vo všeobecnosti určovaná časovým obdobím,

v ktorom sa podarí uspokojiť pohľadávky veriteľov predajom všetkého speňažiteľného

majetku úpadcu, resp. iným zákonom dovoleným spôsobom [zrážky zo mzdy (t. j. príjmu)

fyzickej osoby]. Existencia procesných a iných prekážok konania (napr. ekonomické

prostredie, nízka výťažnosť speňaženia, minimálny záujem o kúpu majetku úpadcu) sa

značnou mierou podieľajú na trvaní tohto konania.

Zrušenie konkurzu upravujú ustanovenia § 102 zákona o konkurze.

Podľa § 102 ods. 1 zákona o konkurze súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení

konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu

pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu,

ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného

správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

Podľa § 102 ods. 2 zákona o konkurze súd rozhodne na návrh správcu o zrušení

konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Podľa § 166 ods. 1 zákona o konkurze dlžník–fyzická osoba má právo sa po zrušení

konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich

dlhov...

Úlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup

v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na

okolnosti daného prípadu akceptovateľné z pohľadu garantovaného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto smere

zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. , ).

Miera a povaha zodpovednosti konkurzného súdu za postup správcu konkurznej

podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré mu zákon vo vzťahu

k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 40 až § 43 zákona o konkurze).

V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu možno hovoriť o prieťahoch

v konkurznom konaní vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo vzťahu k správcovi konkurznej

podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv

účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne až vtedy, keď je ich

účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený (m. m. ,

).

Ústavný súd posudzoval danú vec aj so zreteľom na účel, podstatu a zmysel

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu

verejnej moci.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej vzájomnej súvislosti medzi

označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním,

rozhodnutím alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými

slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, alebo ak

nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (m. m. , , , ).

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. m. m. ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (), prípadne návrhu buď nevyhovel (), alebo ho odmietol ako

zjavne neopodstatnený (, , ).

Sťažovateľka v sťažnosti nepreukázala a ani z pripojených príloh nevyplýva, že by

boli splnené podmienky zrušenia konkurzu vyplývajúce z § 102 ods. 1, resp. ods. 2 zákona

o konkurze. Až zrušenie konkurzného konania zákonom predpokladaným spôsobom môže

viesť k oddlženiu dlžníka (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze), t. j. procesu, v ktorom sa zbaví

svojich dlhov.

Sťažovateľke ako účastníčke konania nič nebráni využiť svoje právo vyplývajúce

z § 85 ods. 2 zákona o konkurze a počas konkurzu nahliadať do správcovského spisu.

Týmto spôsobom sa môže účinne presvedčiť o pravdivosti svojich tvrdení a následne zvoliť

ďalší postup vo veci.

Podľa názoru ústavného súdu opísaný skutkový stav neindikuje možnosť prijatia

záveru o takom postupe okresného súdu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať vecnú

súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

. Taktiež celková doba konkurzného konania nepredstavuje takú dobu, ktorá by bola

neprimeraná a spôsobovala by porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

.

Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Okrem uvedeného považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že podľa § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov.

V konaní, v ktorom sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

, považuje ústavný súd za takýto účinný právny prostriedok ochrany,

ktorý môže prispieť k zabezpečeniu plynulosti a primeranej rýchlosti konania, sťažnosť na

prieťahy v konaní adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

Sťažovateľka v sťažnosti nepreukázala a ani z predložených príloh nevyplýva,

že by účinne tento právny prostriedok využila.

Zistená neprípustnosť je preto ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25

ods. 2 .

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, považoval za bezpredmetné

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010