Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 156/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti spoločnosti Petit Press, a. s.,

Lazaretská 12, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou PALŠA A PARTNERI

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, za ktorú koná

advokát JUDr. Patrik Palša, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

základného práva na slobodu prejavu podľa ,

základného práva na vlastníctvo podľa a práva

na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 27. septembra 2017 takto

rozhodol:

Sťažnosti spoločnosti Petit Press, a. s., n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením č. k. -14 z 8. marca 2018 Ústavný súd Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Petit

Press, a. s., Lazaretská 12, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na slobodu

prejavu podľa , základného práva na vlastníctvo podľa

a práva na majetok podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 27. septembra 2017.

2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 18. decembra 2017 a z k nej

pripojených príloh vyplynulo, sťažovateľka bola ako žalovaná stranou civilného sporového

konania vedeného na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

, v ktorom sa ako žalobkyňa (ďalej len „žalobkyňa“) domáhala

ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1 000 € v súvislosti s uverejnením jej

podobizne bez jej súhlasu v denníku Korzár vydávanom sťažovateľkou, a to vo vydaní

z 13. mája 2010 ako súčasti článku s titulkom „RODIČIA vymenili advokáta.

TVRDÍ: DÔJDE K OBRATU!“.

3. Okresný súd (v poradí tretím) rozsudkom č. k. -196 z 21. júna 2016

uložil sťažovateľke uverejniť v denníku Korzár ospravedlnenie žalobkyni za neoprávnené

použitie jej obrazovej snímky a zaplatiť žalobkyni sumu 1 000 € z titulu náhrady

nemajetkovej ujmy s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Konštatoval, že uverejnením podobizne žalobkyne došlo k neoprávnenému zásahu

do jej osobnostných práv podľa . Iba uverejnenie

ospravedlnenia nepovažoval okresný súd za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na spôsob

porušenia osobnostných práv žalobkyne (uverejnenie v periodickej tlači), nezvratnosť

zásahu (nemožnosť ho zmeniť) a čas, ktorý od zásahu uplynul (viac než šesť rokov). Výšku

žalobkyňou požadovanej sumy 1 000 € považoval okresný súd za oprávnenú s ohľadom

na závažnosť vzniknutej ujmy.

4. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 27. septembra 2017 rozsudok

okresného súdu č. k. -196 z 21. júna 2016 ako vecne správny potvrdil.

Rozsudok okresného súdu č. k. -196 z 21. júna 2016 v spojení s rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 27. septembra 2017 nadobudol právoplatnosť

16. novembra 2017.

5. Po prijatí sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie krajský súd v prípise

sp. zn. z 2. mája 2018 oznámil ústavnému súdu, že proti rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 27. septembra 2017 podala sťažovateľka dovolanie. Krajský

súd označil z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľky za predčasnú.

6. Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu v podaní z 5. júna 2018 uviedla, že je

pravdou, že proti rozsudku krajského súdu podala aj dovolanie, o ktorom dosiaľ nebolo

rozhodnuté, avšak zdôraznila, že dovolanie podala z iných dôvodov ako ústavnú sťažnosť.

Dovolanie totiž podala z dôvodu, že všeobecné súdy jej nesprávnym procesným postupom

znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, kým dôvodom ústavnej sťažnosti je nezákonnosť

rozhodnutia krajského súdu, ktorým boli porušené základné práva označené v sťažnosti.

Sťažovateľka ústavnému súdu zároveň oznámila, že na podanej sťažnosti trvá.

7. Dovolacie konanie sa vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) pod sp. zn. a dosiaľ nebolo skončené.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ako z vyplýva, právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach je založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

10. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov [ďalej len „“

(porovnaj m. m. , , , )].

11. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

12. V danom prípade sťažovateľka akceptovala subsidiárne postavenie ústavného

súdu pri ochrane základných práv a slobôd tým, že podala vo svojej právnej veci dovolanie.

V okolnostiach daného prípadu sťažovateľka podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti

podľa vedome vytvorila stav „dvojkoľajnosti konania“, keď by o tej

istej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd

a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej

istoty ústavne aprobovateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci

dovolacieho súdu v danej veci predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno

považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu

o poslednom procesnom prostriedku, ktorý bol sťažovateľkou využitý, za predčasné.

13. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa

ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom (, ).

14. Ústavný súd už zaujal názor (podobne napr. , ,

, ), že v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto

sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

15. Pokiaľ sťažovateľka zotrvala na podanej sťažnosti s odôvodnením, podľa ktorého

dovolanie a ústavnú sťažnosť odôvodnila rôznymi dôvodmi, táto argumentácia

sťažovateľky na závere o neprípustnosti jej ústavnej sťažnosti nemôže nič zmeniť. Je tomu

jednak preto, že sama sťažovateľka poukazuje na to, že dovolanie podala z dôvodu, že

všeobecné súdy nesprávnym procesným postupom porušili jej právo na spravodlivý proces,

pričom konštatovania porušenia rovnakého základného práva sa domáha aj ústavnou

sťažnosťou, no najmä preto, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Táto povinnosť všeobecných súdov znamená, že pri svojom

rozhodovaní sú povinné chrániť nielen základné právo na súdnu ochranu strán sporu a právo

na spravodlivé súdne konanie, ale i ďalšie základné práva strán sporu vrátane základného

práva na vlastníctvo, práva na majetok a slobodu prejavu, ktorých porušenie namietala

sťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu.

16. Ústavný súd v súlade so svojou aktuálnou judikatúrou zastáva právny názor,

podľa ktorého v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok

(dovolanie) spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne

odmietne ako neprípustný, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu všeobecného súdu (napr. , , ).

To však platí, len pokiaľ je sťažnosť uplatnená na ústavnom súde do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dovolanie ako neprípustné odmietnuté.

17. V takomto prípade je preto nevyhnutné, aby sťažnosť bola podaná v zákonnej

lehote nielen proti rozhodnutiu dovolacieho súdu, ale aj proti rozhodnutiu súdu odvolacieho,

ak ním došlo podľa názoru sťažovateľa k zásahu do jeho práv ().

18. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľka v prípade podania dovolania podala

zároveň aj sťažnosť podľa , pretože aj za predpokladu, že by dovolací

súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu,

odmietnuť pre jej oneskorenosť.

19. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti,

a sťažnosti nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2018