Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-495-2016.pdf
PDF · 123.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/495/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne D. G.Ö.T., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v P., P. Č.. X, zastúpenej advokátskou kanceláriou Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Zoborská č. 13, IČO: 47256206, proti žalovanému Petit Press, a.s., so sídlom v Bratislave, Lazaretská č. 12, IČO: 35790253, zastúpeného advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova č.13, IČO: 36492086, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 1.000,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21. júna 2016 č.k. 36C/14/2011-196 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku uverejniť v denníku Košický Korzár ospravedlnenie žalobkyni za neoprávnené použitie jej obrazovej snímky v súvislosti s článkom „RODIČIA Š. vymenili advokáta M. TVRDÍ: DÔJDE K OBRATU!“, a to na mieste, ktoré je primerané miestu, na ktorom bola uverejnená obrazová snímka, prostredníctvom ktorej sa zasiahlo do jej práv na ochranu osobnosti. Žalovanému ďalej uložil povinnosť lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 1.000 eur titulom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a Okresnému súdu Košice II súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 96 eur s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobkyne, že žalovaný ako vydavateľ denníka Košický Korzár dňa 13.5.2010 v tomto denníku uverejnil článok s názvom „RODIČIA Š. vymenili advokáta M. TVRDÍ: DÔJDE K OBRATU!“, a pretože k tomuto článku ako obrazovú prílohu pripojil dve fotografie tak, že na fotografii vpravo je znázornený A. M. ako tréner svojho basketbalového klubu spolu s troma hráčkami v dresoch, z ktorých žalobkyňa je prvou hráčkou v tesnej blízkosti po ľavici A. M., uverejnením fotografie žalobkyne v súvislosti s článkom informujúcim verejnosť o zmene v osobe advokáta hokejistu obžalovaného z vraždy, došlo zo strany žalovaného vydavateľa k neoprávnenému zásahu do zákonom chránených zložiek osobnosti žalobkyne, a to najmä k zásahu do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a prejavov osobnej povahy. Poukázal tiež na obranu žalovaného, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť argumentujúc, že postupoval v súlade so zákonom, zobrazenie športovkyne na fotografii má len ilustračný charakter bez akejkoľvek priamej, či nepriamej väzby na obsah článku, či dokonca na osobu basketbalistky, lebo zámerom tematickej fotografie bolo zobraziť advokáta M., ktorý je verejnosti
známy predovšetkým ako športový funkcionár a úspešný tréner, nie ako obhajca pred súdom vo veciach trestných.
3. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd zo zistenia z fotokópie denníka Košický Korzár zo dňa 13.5.2010, že žalovaný ako vydavateľ denníka Košický Korzár dňa 13.5.2010 v tomto denníku uverejnil článok s názvom „RODIČIA Š. vymenili advokáta M. TVRDÍ: DÔJDE K OBRATU!“, ku ktorému boli ako obrazová príloha pripojené dve fotografie a na fotografii vpravo je znázornený tréner A. M. ako tréner basketbalového klubu spolu s troma hráčkami v dresoch, z ktorých dve hráčky stojace po jeho ľavici sú jasne identifikovateľné, pričom prvou hráčkou v tesnej blízkosti po ľavici A. M. je žalobkyňa a na druhej fotografii je zobrazený na chodbe súdu obžalovaný A. Š. v doprovode člena justičnej stráže, ktorého tvár je „rozrastrovaná“, t.j. nie je možné ho identifikovať. Z obsahu článku súd prvej inštancie zistil, že v predmetnom článku bola informácia o tom, že pojednávanie v prípade vraždy s obžalovaným A. Š. muselo byť odročené na júl pre zmenu obhajcu obžalovaného, ako i že nový advokát M. má športovú agentúru, je prezidentom basketbalového klubu Cassovia Košice, venuje sa najmä športovému právu a na rozdiel od predchádzajúceho advokáta nemal veľa trestných prípadov, čo nový advokát však nepovažuje za nevýhodu, pričom autor článku sa v ňom ďalej zaoberá konkrétnymi okolnosťami danej trestnej veci a osobou obžalovaného bez toho, aby sa zmienil o osobe žalobkyne. Vychádzal takisto zo zistenia, že Tlačová rada Slovenskej republiky vydala dňa 27.3.2012 rozhodnutie č.k. 5/2012, v ktorom konštatovala, že uverejnením fotografie žalobkyne ako súčasti predmetného článku, došlo k porušeniu čl. II Kódexu novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov, pokiaľ ide o povinnosť novinára bez súhlasu dotknutej osoby nepísať tak, aby zasahoval do jej súkromného života a žalovanému uložila sankciu upozornenie a tiež povinnosť uverejniť toto rozhodnutie v jeho denníku. Ďalej súd prvej inštancie z výpovede žalobkyne zistil, že žalobkyňa sa po uverejnení článku a jej fotografie trápila, lebo s tým mala problémy aj v škole aj v športovom kolektíve a veľa ľudí sa jej pýtalo, či má niečo spoločné so Š. a či je ona ten odborník, s ktorým sa bude radiť advokát JUDr. M., čo bolo pre ňu nepríjemné a trápila sa kvôli tomu. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd i z výpovede svedka E.. C. G.Ö.T., otca žalovanej, že žalobkyňu bola rozrušená, pretože v škole sa jej pýtali, čo má spoločné so Š. a či bude nejakým spôsobom poskytovať právnu pomoc M., aj jeho známi ho opakovane upozorňovali na označený článok, pýtali sa, čo má žalobkyňa spoločné s touto vecou, o tomto sa rozprávalo aj v športovom klube žalobkyne, čo ho nazlostilo a ako rodič sa k tomu veľmi pozastavil nad faktom, že na jednej fotografii je pán Š. spolu s policajtom, ktorý má rozrastrovanú tvár, lež na druhej fotografii sú dve mladé maloleté dievčatá, ktorých tváre nie sú rozrastrované, hoci ide o jednoduchú technickú záležitosť, ktorá zaberie pár sekúnd.
4. Po právnom posúdení sporu podľa § 11, § 12 ods. 1 a 3, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka prvoinštančný súd konštatoval, že súc viazaný v zmysle ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý zrušil jeho predchádzajúce rozsudky vydané v spore, a to uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.2.2014 sp. zn. 4Co/197/2013 a uznesením zo dňa 12.1.2016 sp.zn. 1Co/442/2015, dospel k záveru o opodstatnenosti žaloby žalobkyne. Dôvodil, že v danom prípade zverejnením fotografie žalobkyne bez súhlasu žalobkyne, a to v rámci novinového článku o zmene právneho zástupcu obvineného z vraždy, došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, a preto žalovanému uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni spôsobom, akým došlo k porušeniu jej práv, t.j. zverejnením ospravedlnenia v denníku Košický Korzár. Vychádzajúc potom zo spôsobu neoprávneného zásahu článkom žalovaného zverejneným hromadne v dennej tlači, ako aj na nezvratnosť takéhoto zásahu, teda nemožnosť zmeniť túto skutočnosť, súd prvej inštancie uzavrel, že dodatočné ospravedlnenie po viac ako šiestich rokoch od porušenia práv žalobkyne, nie je pre žalobkyňu postačujúcim zadosťučinením a opodstatnené je aj nahradenie nemajetkovej ujmy vo výške žalobkyňou požadovanej sumy 1.000 eur, s ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy i fakt, že ide o sumu viac menej symbolickú.
5. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa bola uznesením súdu zo dňa 31.5.2011 oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky, zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby vo výške 96 eur (66 eur + 3 % z uplatnenej nemajetkovej ujmy), podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd použitím § 151 ods. 3 O.s.p. a zložitosťou prípadu.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, ako i že uverejnenie obrazovej snímky v rámci spravodajskej licencie vôbec nevyhodnotil vo vzťahu k obsahu článku a k samotnému popisu oboch uverejnených fotografií, najmä nevyhodnotil vykonané dokazovanie ani s poukazom na formu, rozsah či spôsob použitia uverejnenej snímky, na ktorej bola žalobkyňa zachytená spolu so spoluhráčkou a trénerom vo verejnom priestore, v ktorom sa prirodzene očakáva návšteva fanúšikov, teda verejnosti. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na obsah výpovede žalobkyne, ktorá uviedla, že mala problémy, lebo sa v článku písalo, že advokát sa bude radiť s odborníkmi, či ona je ten odborník, že sa v článku písalo o Š. a ľudia sa jej pýtali, či má so Š. niečo spoločné a z uvedeného vyvodil, že toto tvrdenie bez ďalšieho nepreukazuje negatívny následok spôsobený uverejnením fotografie tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie, keď naviac svedok G.Ö.T. vo svojej svedeckej výpovedi okrem iného uviedol, že to považoval iba za žart zo strany pýtajúcich sa. Podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala ani dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, lebo z jeho odôvodnenia nevyplynulo, že by žalobkyňa preukázala, že skutočne došlo k tvrdenému zásahu do jej osobnostných práv a že by dokonca išlo o takú intenzitu prípadného zásahu spôsobeného uverejnením spravodajskej fotografie zo športového zápasu, po ktorej by jej mala byť priznaná nemajetková ujma v peniazoch, nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi uverejnením fotografie a svojimi tvrdeniami o ujme a zásahu do osobnostných práv a nevyplýva ani to, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade došlo k vybočeniu z medzí zákonnej spravodajskej licencie, keďže podľa žalovaného žalobkyňa na preukázanie svojho nároku neprodukovala žiadne dôkazy.
8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že súd prvej inštancie rozhodol v spore rešpektujúc záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v uznesení zo dňa 12.1.2016 č.k. 1Co/442/2015, že v danom prípade zverejnením fotografie žalobkyne bez jej súhlasu, a to v rámci novinového článku o zmene právneho zástupcu obvineného z vraždy, došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne podľa § 12 Občianskeho zákonníka. K námietke žalovaného, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenosti zásahu do jej osobnostných práv uverejnením jej podobizne, žalobkyňa zdôraznila, že neoprávneným uverejnením fotografie v denníku žalovaného s celoštátnou pôsobnosťou bez súhlasu žalobkyne a s prihliadnutím na ostatné okolnosti prejednávanej veci, došlo zjavne k neoprávnenému zásahu do zákonom chránených zložiek jej osobnosti, a to najmä do jej právna na súkromie, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a prejavov osobnej povahy za stavu, ak ju bolo možné z fotografie jasne identifikovať a zistiť jej totožnosť, čo konštatovala i Tlačová rada Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2012 č.k. 5/2012. Tvrdila, že žalovaný neoprávnene namieta, že neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ak argumentuje, že intenzita zásahu do jej osobnostných práv nebola natoľko závažná, aby odôvodňovala okrem priznania morálnej satisfakcie aj priznanie sankcie relutárnej v sume 1000 eur, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že následkom protiprávneho zásahu žalovaného žalobkyňa utrpela závažnú nenapraviteľnú ujmu, keďže začala byť po zverejnení spájaná s trestnou činnosťou obžalovaného hokejistu u ľudí v jej okolí, pričom niektorí z nich začali spochybňovať jej bezúhonnosť a doterajší spôsob jej života, čo pociťovala ako značnú ujmu na svojich právach aj vzhľadom na svoj nízky vek v čase, keď k neoprávnenému zverejneniu jej podobizne došlo a tiež fakt, že k tomu došlo zverejnením v tlači v najčítanejšom regionálnom denníku, a teda spôsobom, ktorý mal široký dosah na verejnosť, čo možno považovať v zmysle ustálenej judikatúry za zvlášť nebezpečný zásah do takýchto práv, aj z toho dôvodu, že v čase zverejnenia predmetného článku išlo o medializovanú kauzu obžalovaného hokejistu a okruh potencionálnych čitateľov, ktorí si mohli spojiť žalobkyňu s obžalovaným, tak bol značne široký.
9. Žalovaný nevyužil právo na repliku.
10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Odvolací súd (§ 34 CSP) v intenciách uvedeného prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 20.9.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako i podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Napokon nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, t.j. keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Napokon žalobca uplatnil i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
13. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. zo skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tieto žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
15. Napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa § 133 až 135 O.s.p.) alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Žalovaný v odvolaní v podstate uvádza skutočnosti a námietky, ktoré predniesol už na súde prvej inštancie, s ktorými sa správne a dostatočne presvedčivo vyporiadal prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, a ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú ani záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodol
súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a záver o vyhovení žalobe odôvodnil dostatočne a presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobkyni i žalovanému boli vytvorené všetky procesné podmienky, aby v priebehu súdneho sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:
18. Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do jej práva na česť a dôstojnosť, ako i do jej práva na súkromie uverejnením fotografickej snímky s jej podobizňou pri vyššie označenom článku v denníku žalovaného bez jej súhlasu.
19. Medzi sporovými stranami nie je spornou skutočnosť, že na posudzovanej fotografii je v tesnej blízkosti po ľavici trénera basketbalového klubu A. M. znázornená a jasne identifikovateľná žalobkyňa a na druhej fotografii pripojenej k tomuto článku je zobrazený na chodbe súdu obžalovaný A. Š., v doprovode člena justičnej stráže, ktorého snímok je upravený spôsobom neumožňujúcim identifikáciu jeho osoby (tzv. „rozrastrovaním"). Obsahom článku je informácia o tom, že pojednávanie v trestnej veci vraždy s obžalovaným muselo byť odročené pre zmenu obhajcu, ktorým je majiteľ športovej agentúry a prezident basketbalového klubu Cassovia Košice, venujúci sa najmä športovému právu, a nepovažujúci za nevýhodu, že nemal veľa trestných prípadov, pretože mienil prípad konzultovať s odborníkmi a na jeho riešenie vytvoriť štáb ľudí.
20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
21. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona (§ 12 ods. 2 cit. zákona). Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby (§ 12 ods. 3 citovaného zákona).
22. Odvolací súd opakovane pripomína, že pri každom použití podobizní a obrazových snímok, či už k nim dochádza na základe zákonných licencií alebo na podklade súhlasu dotknutej osoby, či na báze iného oprávnenia, musia byť zachované dve základné podmienky: a) použitie sa musí stať vždy primeraným spôsobom a b) nesmie byť v rozpore s takými osobnostnými právami oprávneného, ktoré je treba bezpodmienečne rešpektovať, a ktoré sú za všetkých okolností nedotknuteľné. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, stáva sa použitie, ktoré by bolo prípadne samo o sebe prípustné, neoprávneným zásahom v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, s ktorým sú spojené sankcie z tohto zákonného ustanovenia vyplývajúce, t.j. upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 citovaného zákona).
23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a ustálených judikatórnych zásad, odvolací súd preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na správnej interpretácii ustanovení § 11 až 13 Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti a dospel k správnemu záveru, že zverejnenie fotografie zobrazujúcej žalobkyňu pri
predmetnom článku v denníku Košický Korzár predstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti v čase zásahu maloletej žalobkyne, ktorej podobizňu uverejnil žalovaný v neupravenej podobe, a to osobitne v kontexte s obsahom článku a za stavu, ak na druhej fotografii pripojenej k tomuto článku, je zobrazený na chodbe súdu obžalovaný, v doprovode člena justičnej stráže, ktorého snímok je upravený spôsobom neumožňujúcim identifikáciu jeho osoby (tzv. „rozrastrovaním"), rešpektujúc pritom právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho uzneseniach zo dňa 13.2.2014 č.k. 4Co/197/2013-11 a zo dňa 12.1.2016 č.k. 1Co/442/2015-183, ktorými zrušil predchádzajúce rozsudky súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, že pokiaľ je fyzická osoba prezentovaná aspoň niektorým z pre ňu charakteristických znakov (tu podobizňou) je spájaná (hoci nedopatrením) s kritizovanou alebo odsudzovanou činnosťou (resp. osobou), ide pravidelne o zásah proti právu na česť a dôstojnosť takej osoby, a ak potom dôjde k takému zásahu verejnou publikáciou, napr. v celoštátne šírenej tlači, bude spravidla (s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu) takýto zásah objektívne spôsobilý znížiť dôstojnosť, resp. vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka, a napokon rovnako správne pritom prihliadnuc aj na závery Tlačovej rady Slovenskej republiky, vyjadrené v jej rozhodnutí zo dňa 27.3.2012 č.k. 5/2012. V korelácii s uvedeným je potom potrebné ako nedôvodnú vyhodnotiť odvolaciu námietku žalovaného, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenosti zásahu do jej osobnostných práv uverejnením jej podobizne. V tomto smere je náležitý argument žalobkyne v jej vyjadrení k odvolaniu, že neoprávneným uverejnením fotografie v denníku žalovaného s celoštátnou pôsobnosťou bez jej súhlasu a s prihliadnutím na ostatné okolnosti prejednávanej veci, došlo zjavne k neoprávnenému zásahu do zákonom chránených zložiek jej osobnosti, a to najmä do jej právna na súkromie, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a prejavov osobnej povahy za stavu, ak ju bolo možné z fotografie jasne identifikovať a zistiť jej totožnosť, čo konštatovala i Tlačová rada Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2012 č.k. 5/2012. V konkrétnych okolnostiach posudzovaného sporu nemožno prijať záver, že použitie podobizne žalobkyne žalovaným bolo čo do formy odôvodnené potrebou jej použitia k účelu, na ktorý by udelila žalobkyňa súhlas, alebo pre ktorý bola stanovená zákonná licencia, a to vzhľadom k vyššie opísaným súvislostiam, za ktorých k nemu došlo, v danom prípade v akých došlo k situovaniu obrazovej snímky (fotografie) a obsah článku, ku ktorej bola pripojená.
24. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (tzv. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Rozhodujúce je pritom objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne v spoločenskom postavení a podobne) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pre úplnosť možno doplniť, že náhrada priznaná podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka má plniť nielen funkciu satisfakčnú (poskytnúť zadosťučinenie v peniazoch tam, kde sama morálna satisfakcia nevyjadruje dostatočnú podstatu zásahu a okolností, za ktorých k nemu došlo), ale aj kompenzačnú (nahradiť vzniknutú ujmu) a preventívno-sankčnú na toho, kto do chránených práv zasiahol má pôsobiť a to tak, aby sa v budúcnosti vyhol obdobným zásahom do chránených osobnostných práv. Napokon určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecou voľnej úvahy súdu s tým, že priznaná výška tejto náhrady musí byť primeraná závažnosti vzniknutej ujmy a musí zohľadňovať okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva tak na strane toho, do chránených práv koho bolo zasiahnuté, ako aj na strane toho, kto do týchto práv zasiahol.
25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri posudzovaní závažnosti dôsledkov neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne správne a náležite aplikoval a interpretoval ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka a relevantné okolnosti posúdil spôsobom, ktorý aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá tomuto ustanoveniu, správne pritom vychádzajúc z celého komplexu okolností, za ktorých k zásahu došlo a zohľadňujúc vyššie uvedené interpretačné východiská. Jeho úvaha o primeranej náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobkyni spočíva na logických faktoch a zohľadňuje individualitu daného prípadu. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia a výška náhrady, ktorú žalobkyni priznal súd prvej inštancie, je primeraná zásahu do osobnostných práv žalobkyne a okolnostiam, za ktorých k nemu došlo. Neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobkyni by nemala byť poskytnutá nemajetková ujma v peniazoch, lebo nebol preukázaný ani jeden nevyhnutný predpoklad,
nakoľko táto argumentácia nevystihuje dostatočný účel a zmysel § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Osobitne to, že peňažná náhrada za spôsobenú nemajetkovú ujmu je opodstatnená vždy vtedy, ak sama morálna satisfakcia je nepostačujúca. Na neopodstatnenosti tejto argumentácie nemení nič ani skutočnosť, že dôjde k uverejneniu článku, v ktorom bude obsiahnuté ospravedlnenie žalovaného.
26. Pretože pochybnosti o cti, dobrej povesti, dôstojnosti a vážnosti určitej fyzickej osoby tvoria súčasť vnútorných postojov hodnotiaceho subjektu, a nie vždy sa prejavujú navonok, pretrvávať môžu niekedy dlhší čas a v niektorých prípadoch aj bez časového ohraničenia, aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania umožnili prijať záver, že žalobkyni patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v ňou požadovanej výške, ktorá nie je pre žalovanú likvidačná. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie i vyjadrením žalobkyne k odvolaniu žalovaného v tom, že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že následkom protiprávneho zásahu žalovaného žalobkyňa utrpela závažnú a vzhľadom na charakter zásahu nenapraviteľnú ujmu, spočívajúcu v tom, že začala byť po zverejnení spájaná s trestnou činnosťou obžalovaného hokejistu u ľudí v jej okolí, pričom niektorí z nich začali spochybňovať jej bezúhonnosť a doterajší spôsob jej života, čo pociťovala ako značnú ujmu na svojich právach aj vzhľadom na svoj nízky vek v čase, keď k neoprávnenému zverejneniu jej podobizne došlo a tiež fakt, že k tomu došlo zverejnením v tlači v najčítanejšom regionálnom denníku, a teda spôsobom, ktorý mal široký dosah na verejnosť, čo možno považovať v zmysle ustálenej judikatúry za zvlášť nebezpečný zásah do takýchto práv, aj z toho dôvodu, že v čase zverejnenia predmetného článku išlo o medializovanú kauzu obžalovaného hokejistu a okruh potencionálnych čitateľov, ktorí si mohli spojiť žalobkyňu s obžalovaným, tak bol značne široký. Za takejto situácie je nutné uzavrieť, že zmienené použitie podobizne žalobkyne bolo v rozpore s takými jej osobnostnými záujmami, ktoré je treba rešpektovať a ktoré sú za všetkých okolností nedotknuteľné, a to aj vzhľadom na vek žalobkyne a okolnosti posudzovaného zásahu, ktorý bol neoprávnený a objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach žalobkyne.
27. Poukazom na uvedené právne posúdenie primeranosti morálneho zadosťučinenia poskytnutého v danom prípade žalobkyni prvoinštančným súdom vo forme relutárnej satisfakcie, považuje odvolací súd za správne a námietku žalovaného, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1000 eur žalobkyni, za neopodstatnenú.
28. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že žalovaný nedôvodne napadol odvolaním vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie a keďže v konaní neboli zistené vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
29. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí náhrada trov odvolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím prvoinštančným súdom.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).