Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 348/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť advokátskej kancelárie PAICEK LEGAL s. r. o.,

Panská 17, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Paiček,

pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -285

z 2. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť advokátskej kancelárie PAICEK LEGAL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 26. júla 2018

mailom a 30. júla 2018 poštou sa advokátska kancelária PAICEK LEGAL s. r. o., Panská

17, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Paiček (ďalej len

„sťažovateľ“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -285

z 2. mája 2018 a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že napadnuté uznesenie

bolo vydané v konaní začatom na základe žaloby ,

(ďalej len „žalobkyňa“), z 28. augusta 2012,

ktorou sa proti , , domáhala

poskytnutia primeraného zadosťučinenia v sume 4 000 000 Kč s príslušenstvom a vydania

bezdôvodného obohatenia, a okresný súd ním sťažovateľovi ako právnemu zástupcovi

žalobkyne uložil poriadkovú pokutu v sume 400 € podľa § 102 ods. 1 písm. b) v spojení

s (ďalej aj „“) z dôvodu neospravedlnenej

neúčasti na pojednávaní nariadenom na 24. apríl 2018 o 9.20 h, ktorá sťažila postup

okresného súdu v konaní; predvolanie na toto pojednávanie bolo sťažovateľovi doručené

8. novembra 2017.

3. Sťažovateľ v sťažnosti vyslovuje presvedčenie, že postup okresného súdu v konaní

žiadnym spôsobom nesťažil, pretože 23. apríla 2018 (20.39 h) mu mailovou správou zaslal

ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní spolu s návrhom na jeho

odročenie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa so substitučným zastúpením iným advokátom

alebo advokátskym koncipientom na pojednávaní nesúhlasí, ako aj s potvrdením o dočasnej

pracovnej neschopnosti a potvrdením o diagnóze a zdravotnom stave pacienta z 23. apríla

2018. Na uvedené ospravedlnenie reagovala asistentka zákonnej sudkyne. Sťažovateľovi

oznámila, že okresný súd jeho žiadosť neakceptuje, keďže neuviedol, „prečo ho nemôže

zastúpiť na pojednávaní koncipient, tak ako to bolo na pojednávaní dňa 07. 11. 2017,

ktorého sa zúčastnil osobne aj žalobca a prítomnosť koncipienta počas celého priebehu

pojednávania nenamietal“. Následne 26. mája 2018 bolo sťažovateľovi doručené napadnuté

uznesenie okresného súdu, ktoré však považuje za nezákonné. Sťažovateľ s poukazom

na zákonnú úpravu dôvodov na odročenie pojednávania ( ) vyslovuje názor, že

„pre ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodov choroby, ktorá nastala krátko pred

pojednávaním, ako aj nevyhnutnosť odročenia pojednávania z tohto dôvodu, považuje

súhlas alebo nesúhlas klienta so substitučným zastúpením za irelevantný, nakoľko

zastúpenie nebolo možné uskutočniť vzhľadom na krátkosť času, pričom to ani od

sťažovateľa nebolo možné spravodlivo žiadať... Konajúci súd však nad rámec zákona

vyžadoval substitučné zastúpenie sťažovateľa.“. V tejto súvislosti uvádza, že „zastúpenie

sťažovateľa substitútom na pojednávaní, vytýčenom na deň 24. 04. 2018, nebolo objektívne

možné žiadať (okrem krátkosti času), pretože v deň, na ktorý bolo pojednávanie vytýčené už

advokátsky koncipient u sťažovateľa nepracoval. Jeho pracovný pomer u

sťažovateľa skončil dňa 31. 03. 2018... Ďalší koncipient, ktorý bol v čase vytýčeného

termínu pojednávania v pracovnom pomere u sťažovateľa, t. j. v deň 24. 04. 2018, si čerpal

dovolenku pred plánovaným ukončením pracovného pomeru u sťažovateľa ku dňu 30. 04.

2018... Žalobca mal vedomosť o tom, že ktorý poznal predmet sporu a ktorý sa

už zúčastnil pojednávania dňa 07. 11. 2017, u sťažovala skončil pracovný pomer a so

zastúpením iným advokátom ani advokátskym koncipientom nesúhlasil.“. Na základe

uvedených skutočností sťažovateľ namieta, že absencia zrozumiteľného odôvodnenia

napadnutého uznesenia okresného súdu a postup okresného súdu, ktorým znemožnil

preskúmanie napadnutého uznesenia „prostriedkom procesnej nápravy (vo forme

sťažnosti)“ v systéme všeobecného súdnictva, sú dôvodmi zakladajúcimi porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa .

II.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

5. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

6. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto

právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , , ,

).

7. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa napadnutým uznesením okresného súdu

o uložení poriadkovej pokuty podľa (bod 2).

8. Podľa tomu kto sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne

a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami súd

môže uložiť poriadkovú pokutu.

9. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca

z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno

spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

10. Podľa prvej vety od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré

nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana,

ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy

spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

11. Podľa ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie

pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo

elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na

odročenie pojednávania.

12. Zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je

vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho k vynúteniu a upevneniu autority súdu,

ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh pojednávania vedúci k rýchlej

a účinnej ochrane práv. Takýto výklad akcentuje aj základné princípy Civilného sporového

poriadku, konkrétne , ktorý organizáciu priebehu konania zveruje do rúk súdu

(„Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu“;

„Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia.“),

ako aj , ktorý zaväzuje súdy k urýchlenosti a hospodárnosti konania

(„Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.“). Z ústavného hľadiska musí byť poriadková pokuta

uložená v súlade so zákonom, spočívať na relevantných a dostatočných dôvodoch a pri jej

uložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený vzťah medzi použitými

prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom. Keďže nová právna úprava

inštitútu poriadkovej pokuty podľa nepripúšťa proti

rozhodnutiu o jej uložení možnosť odvolania, v súlade s princípom primeranosti treba

poriadkovú pokutu vnímať ako krajný prostriedok, ktorého využitie je prípustné až potom,

čo miernejšie opatrenia umožňujúce dosiahnutie sledovaného cieľa zlyhali.

(m. m. ).

13. Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou

sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek

tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom

na vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu

postupu konania, t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania.

Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh

konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo

nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje,

alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili.

Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným

rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového

konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci

samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ

ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej

povinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou.

Miera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou

hranicou 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa preto prichádza do úvahy iba

v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie garantovaných

základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto

rozhodnutia všeobecným súdom (m. m. , ).

14. Takéto vybočenie, resp. zjavnú neodôvodnenosť napadnutého uznesenia

okresného súdu však ústavný súd v prípade sťažovateľa nezistil. Posúdenie opodstatnenosti

dôležitosti dôvodu odročenia pojednávania v každom konkrétnom prípade patrí výlučne

do právomoci konajúceho súdu. Z prednesených argumentov sťažovateľa (bod 3) nevyplýva

nič, čo by posunulo prerokovávanú vec do ústavnoprávnej roviny. V kontexte okolností

daného prípadu sa ústavný súd nedomnieva, že by bol postup okresného súdu excesný,

odporujúci princípu primeranosti.

15. „Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrhy strany,

resp. jej zástupcu sporu musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, resp. jej

zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1

). Tento druhý zákonný predpoklad spresňuje , pokiaľ je zástupcom

strany, ktorá žiada o odročenie pojednávania, advokát, a dôvod na odročenie pojednávania

existuje na jeho strane. Zákon vytvára konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom

a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho

strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

Z uvedeného pravidla existujú dve výnimky: a) existencia dôvodov, ktoré nastali krátko

pred pojednávaním, b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení

týmto advokátom“ (Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.;

Tomašovič, M.; a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s.

684).

16. Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania

z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho

rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým

dôvodom“ vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. januára 2012).

17. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zdôraznil, že v danej veci

prihliada „na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko právny zástupca žalobcu

podal vo veci sťažnosť na prieťahy a plynulosť postupu súdu v danej veci sleduje

predsedníčka súdu“. K priebehu konania uviedol, že „pojednávanie vytýčené vo veci na deň

19. 09. 2017 bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalobcu z dôvodu jeho

práceneschopnosti. Na pojednávaní dňa 07. 11. 2017 zastupoval žalobcu advokátsky

koncipient jeho právneho zástupcu , pričom nesúhlas so substitučným právnym

zastúpením na pojednávaní žalobca nevyjadril. V prípade návrhu právneho zástupcu

žalobcu na odročenie pojednávania vytýčeného na deň 24. 04. 2018 nebolo možné tento

návrh akceptovať, nakoľko právny zástupca žalobcu neuviedol žiadny konkrétny dôvod

nesúhlasu žalobcu s jeho substitučným zastúpením na pojednávaní, a to najmä s poukazom

na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 07. 11. 2017 bol žalobca substitučne zastúpený

advokátskym koncipientom “.

18. Ústavný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že okresný súd „nad rámec

zákona vyžadoval substitučné zastúpenie sťažovateľa“, keďže je evidentné, že sťažovateľ

okresnému súdu neoznámil rovnaké skutočnosti ako v sťažnosti predloženej ústavnému

súdu, t. j. tie, ktoré sa týkali nemožnosti jeho advokátskych koncipientov zúčastniť sa

nariadeného pojednávania, a teda okresnému súdu nepreukázal, že žalobkyňa odôvodnene

trvá na právnom zastúpení sťažovateľom. Závery okresného súdu preto ústavný súd

nepovažuje za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia (, , ).

19. Súhlasiť nemožno ani s názorom sťažovateľa, že postupom okresného súdu,

ktorým znemožnil preskúmanie napadnutého uznesenia „prostriedkom procesnej nápravy

(vo forme sťažnosti)“ v systéme všeobecného súdnictva, došlo k porušeniu jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa . Súčasná právna úprava vylučujúca

prieskum rozhodnutí sankčného charakteru v inštančnom postupe je primeraná významu

vylučovaného rozhodnutia. Civilné sporové konanie nemusí byť nevyhnutne dvojinštančné;

požiadavkám spravodlivého procesu vyhovuje aj konanie vykonané pred súdom iba

v jedinej inštancii (napr. ). Ústavný súd k tomuto uvádza, že z ústavnoprávneho

hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých

táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom vo veciach objektívne

bagateľného významu, teda nijako nevybočuje z ústavných medzí (m. m. ).

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že niet takej príčinnej

súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a základným právom sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa , ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť ústavnému súdu k záveru o jeho porušení,

preto sťažnosť podľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2018