Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 34 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (45)282/382983.e6b598.pdf
PDF · 198.54 KB
No categories available
1Cdo/136/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 136/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. V., bytom v S.,
zastúpený JUDr. E. R., advokátkou so sídlom v S., proti žalovanému: G., so sídlom v S.,
zastúpenému JUDr. L. P., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 30.538,40 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8 C 31/2008, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2010, sp. zn. 12 Co
129/2009, takto
r o z h o d o l
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 476,95 €
do rúk JUDr. E. R., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok rozsudkom z 11. mája 2009, č. k. 8 C 31/2008 - 81 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 30.538,40 € titulom zmluvnej pokuty za
nedodržanie termínu zhotovenia diela podľa zmluvy o dielo č.5/2004 z 25.8.2004 a dodatku
č.1 z 20.9.2004(§ 631, § 633 ods. 1, 4, § 544 OZ). Z dokazovania mal preukázané, že
žalovaný porušil povinnosť tým, že dohodnuté dielo odovzdal aj s vadami 6.2.2006, teda 460
dní po dohodnutom termíne, pričom výška pokuty predstavovala 2000 Sk za každý deň
omeškania.
2
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. apríla 2010,
sp. zn. 12 Co 129/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pre ich nevyčíslenie v zákonnej lehote (§ 224 ods. 1 v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p.). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vec prejednal v rozsahu
a z dôvodov odvolania podaných žalovaným 26.6.2009, pričom k podaniu označenému ako
špecifikácia dôvodov odvolania podaného na poštovú prepravu 9.7.2009 neprihliadol
v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. Skonštatoval, že súd prvého stupňa nekonal v rozpore
s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a teda neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom,
keď žiadosti žalovaného, resp. jeho zástupcu o odročenie pojednávania nevyhovel a vec
prejednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Zdôraznil, že ak účastník ako prekážku neúčasti
na pojednávaní uvádza nemožnosť jeho advokáta dostaviť sa z dôvodu jeho neodkladnej cesty
mimo Slovenskej republiky s tým, že trvá na osobnej účasti advokáta, nestačí konajúcemu
súdu iba oznámiť uvedený dôvod, resp. prekážku účasti, ale je povinný súčasne k uvedenej
žiadosti pripojiť aj dôkazy na preukázanie pravdivosti tvrdenia, prípadne bližšie špecifikovať
neodkladnosť takejto cesty a súčasne uviesť čo bránilo v možnosti udeliť na zastupovanie
účastníka substitučnú plnú moc inému advokátovi, keď uvedené oprávnenie vyplývalo
z plnomocenstva z 5.9.2008. K ďalším odvolacím námietkam uviedol, že vykonal v rozsahu
dôkazných návrhov náležité dokazovanie a zhodnotením jeho výsledkov v súlade
s ustanovením § 132 O.s.p. dospel k správnemu záveru. Stotožnil sa so súdom prvého stupňa
s právnym posúdením veci ako aj so záverom, že žalovaný nepreukázal neposkytnutie
súčinnosti žalobcom pri preberaní diela.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol, aby
dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec tomuto súdu mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., čím došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a za
účasti jeho právneho zástupcu v zmysle čl. 47ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 11. mája 2009 napriek
tomu, že jeho právny zástupca požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu
neodkladnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, a súčasne vyslovil, že sa chce
pojednávania zúčastniť. Vyslovil názor, že prvostupňový súd mal pojednávanie odročiť na iný
vhodný termín a poskytnúť mu možnosť prejednania veci v jeho prítomnosti. Napriek tomu,
že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní podal jeho zástupca „ na poslednú chvíľu“(čo sa
stalo v dôsledku administratívneho pochybenia kancelárie zástupcu) mal súd k ním tvrdený
3
dôvod neúčasti považovať za závažný, pretože pracovná cesta advokáta je sama osebe
takýmto dôvodom, a to bez toho, aby ju konkretizoval. Zdôraznil, že požiadavky súdov
nižších stupňov na obsah ospravedlnenia neúčasti nie sú zlučiteľné so zákonnou povinnosťou
mlčanlivosti. Za pošliapanie jeho práva na právnu pomoc v súdnom konaní, garantované mu
čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky považoval názor súdu o možnosti jeho zastúpenia
na pojednávaní iným advokátom v rámci substitúcie. Dovolateľ tvrdil, že po udelení
plnomocenstva vyjadril nesúhlas so substitučným zastupovaním, preto bolo povinnosťou súdu
túto skutočnosť preveriť. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa na základe odvolania z 26.6.2009, k podaniu z 9.7.2009
označenému ako špecifikácia dôvodov odvolania už neprihliadol s poukazom na ustanovenie
§ 205 ods. 3O.s.p. Takýto postup považoval za odňatie možnosti konať mu pred súdom,
pretože podanie obsahovalo iba špecifikáciu dôvodov už uplatnených a zákon neobmedzuje
ďalšie precizovanie dôvodov. Napokon v dovolaní namietal , že súdy nevykonali všetky ním
navrhnuté dôkazy, najmä výsluchy svedkov, ktorých chcel predstaviť na pojednávaní
a neprihliadli ani na to, že uplatnená zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná.
Žalobca vo vyjadrení navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať mu
náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 469,74€ , plus
paušálnu náhradu hotových výdavkov za jeden úkon 7,21€.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
4
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od
právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok vo výroku ktorého odvolací súd
nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto
dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je
podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné (i dôvodné), len ak by
konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené
niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa
preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa
tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237
O.s.p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
5
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až
g/ tohto ustanovenia. Iné vady v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., (i keby k nim v konaní
došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), ale ani samotné
nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia
existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný
subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky
pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne
vymenovaných vád.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť
jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vyčítal nesprávny procesný postup, keď neodstránil
vadu súdu prvého stupňa spočívajúcu v tom, že vec prejednal a rozhodol na pojednávaní 11.
mája 2009 v jeho neprítomnosti, hoci neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2
O.s.p., pretože žalovaný svoju neúčasť a neúčasť svojho zástupcu riadne a včas ospravedlnil
(písomným podaním z 11. mája 2009 doručeným súdu 11. mája 2009 ) z dôležitého dôvodu
(neodkladnej cesty zástupcu mimo územia Slovenskej republiky), požiadal o odročenie
pojednávania na iný termín a uviedol, že má záujem zúčastniť sa pojednávania a trvá na
osobnej účasti svojho zástupcu..
Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
6
Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd
koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu
a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu
(I. ÚS 4/94).
Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou
bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky
príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy
jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele
druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa
jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03).
Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je
v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu
(I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto
dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana
tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je
v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“,
princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa
rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú
7
kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup
súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné
považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva
na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému
a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva)
slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno
opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie
súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je
účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere
obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto
prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje
ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti
(tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Občiansky súdny
poriadok zabezpečuje toto právo – vo vytvorenom zákonnom rámci – tak, že ukladá súdu, ak
zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá
účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť
účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní
pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či
svoje právo využije, alebo nie. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pokračuje súd v konaní i keď sú
účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby
požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti.
Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku určuje dve podmienky, ktoré musia
byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka: riadne
predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Napokon je
potrebné uviesť, že v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o
odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností.
8
Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase
posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma
predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním
tvrdeného dôležitého dôvodu.
Žalovaného v danej veci zastupoval JUDr. L. P.. Menovaný advokát bol oprávnený na
všetky úkony, ktoré mohol v konaní urobiť žalovaný. Jeho povinnosťou bolo chrániť a
presadzovať práva ním zastupovaného účastníka konania a v jeho záujme dôsledne využívať
všetky právne prostriedky (viď § 25 ods. 2 O.s.p. a § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o
advokácii).
V prejednávanej veci právny zástupca žalovaného 23. marca 2009 zobral na vedomie
termín pojednávania pred súdom prvého stupňa stanovený na deň 11. mája 2009 o 11.00 hod.
Právny zástupca žalovaného faxovým podaním z 11. mája 2009, ktoré bolo 12. mája 2009
doručené súdu v písomnej podobe (viď č.l. 78 spisu), požiadal o ospravedlnenie svojej
neúčasti ako i neúčasti žalovaného na tomto pojednávaní a odôvodnil ju jeho neodkladnou
pracovnou cestou mimo Slovenskej republiky. Súd jeho žiadosti nevyhovel, vec prejednal
a rozhodol 11. mája 2009 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Argumenty, ktoré dovolateľ použil na odôvodnenie prípustnosti dovolania, nie sú
náležité, lebo kolízia pojednávania a pracovnej cesty zástupcu účastníka v tom istom termíne
nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na
odročenie vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie
veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti "dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 O.s.p.)
v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. januára 1999 sp. zn. I. ÚS 68/1998). Z rovnakého
právneho názoru vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo
77/2002, ktoré bolo uverejnené pod č. 6/2004 v časopise Zo súdnej praxe.
Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania
z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho
9
rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým
dôvodom“ vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom
k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto
prekážkou účasť zástupcu účastníka na pracovnej ceste (ako uvádzal bez ďalšieho právny
zástupca žalovaného v podaním doručenom prvostupňovému súdu 11. mája 2009), nestačí na
splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť
iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa
nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za
akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa
o termíne cesty dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa
ospravedlňuje, resp., že kolidujúce úkon je inak naliehavejší), a že časovú kolíziu viacerých
konaní nebolo možné vyriešiť inak. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či
sa žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Súdu prvého stupňa boli známe len tie skutočnosti, ktoré uviedol právny zástupca
žalovaného vo svojom podaní doručenom súdu 11. mája 2009, t.j. že v uvedený deň mal
naliehavú pracovnú cestu mimo územia Slovenskej republiky. Iba z týchto skutočností
nemohol súd posúdiť dôležitosť dôvodu na odročenie odvolacieho pojednávania.
Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom (§ 16 ods. 1
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Skutočnosť, že ide o prípad, kedy sa advokát nemôže
dať zastúpiť iným advokátom [zastupovanie nie je možné proti vôli klienta (§ 16 ods. 3 tohto
zákona)], musí byť súdu riešiacemu otázku existencie dôležitého dôvodu pre odročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) preukázaná hodnoverným spôsobom. V danom prípade
žalovaný výslovne pri udeľovaní plnomocenstva neprejavil nesúhlas so substitučným
zastupovaním zvoleného advokáta a podanie zo 11. mája 2009 neobsahuje tvrdenie
žalovaného, že trvá na tom, aby ho jej právny zástupca osobne zastupoval. V dôsledku toho
nemožno súdu vytýkať zaujatie záveru, že sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
v neprítomnosti účastníka (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Prípadná neschopnosť zorganizovať
zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni (a teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu
na súdnom pojednávaní) z dôvodu kolízie s inou povinnosťou súvisiacou s výkonom
advokácie ide na ujmu advokáta, nie súdu.
10
Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postupom súdu prvého stupňa
a ani odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu § 101 ods. 2 O.s.p. ani k odňatiu možnosti pred
súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vady podľa § 237 písm.f/ O.s.p. dovolací súd nezistil ani v súvislosti s postupom
odvolacieho súdu pri preskúmavaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska
rozsahu a dôvodov odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie odvolaním napáda, a dôvody
odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Toto právo však môže využiť len
do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa doslovného znenia § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V danom prípade žalovaný podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie
podaním odovzdaným na poštovú prepravu 26.6.2009 (čl. 94). Z obsahu tohto podania
vyplýva, že žalovaný napáda prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, žiada ho zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu existencie vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
spočívajúcej v neuznaní ospravedlnenia neprítomnosti jeho i zástupcu na pojednávaní
konaného dňa 11.5.2009. Súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom mu nebolo
umožnené predstaviť svedkov. V podaní tiež namietal, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový
stav, keď nevzal do úvahy jeho tvrdenia o neposkytnutí súčinnosti žalobcu pri prevzatí
dokončeného diela. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
tak ako bol odvolaním napadnutý a zaoberal sa všetkými v ňom uvedenými dôvodmi. Pokiaľ
žalovaný v podaní zaslanom na poštovú prepravu 9.7.2009, teda po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty na odvolanie, uviedol špecifikáciu dôvodov už uvedených v podaní na čl.
94, s týmito sa odvolací súd zaoberal. Pokiaľ v tomto podaní žalovaný uviedol aj ďalšie
dôvody, teda rozšíril odvolacie dôvody, k týmto správne odvolací súd už nemohol
prihliadnuť, pre zákonný rámec možnosti rozširovania dôvodov odvolania iba do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Dovolateľ namietal existenciu aj iných vád konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
11
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie
tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd
môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy,
keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej
veci nejde).
Z obsahu dovolacích námietok vyplýva, že dovolateľ v danej veci namietal
predovšetkým nedostatky týkajúce sa vykonávania dôkazov a hodnotenia dôkazov
a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Poukázal na nevykonanie výsluchu svedkov, ktorých chcel predstaviť na pojednávaní
za účelom preukázania svojich tvrdení, čo sa však neuskutočnilo, pretože súd neakceptoval
jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa
návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť
konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne
súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ ide o námietku žalovaného spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu
veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie
totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným
na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.)
a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne
domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu
nimi vykonaného dokazovania.
Z podaného dovolania ďalej vyplýva, že žalovaný v dovolaní namieta, že súdy
nevyužili moderačné oprávnenie v súvislosti s výškou zmluvnej pokuty. Túto námietku
možno podradiť pod dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., tzn. že napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
12
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto uviesť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v súlade
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokáta za
právnu službu, ktorú poskytol žalobcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovaného
(§ 14 ods. l písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny dovolací súd stanovil podľa § 10
ods. l tejto vyhlášky vo výške 469,74 €, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
13
7,21 € bez 19% DPH (keďže túto vo vyúčtovaní advokátka výslovne nevyúčtovala ani
nepreukázala, že platiteľkou tejto dane), predstavuje spolu 476,95 €;
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. januára 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta
14
:
JUDr. Jana Bajánková JUDr. Milan Deák JUDr. Viera Petríková
II. vec v senáte referoval: JUDr. Jana Bajánková
III. kategória rozhodnutia:
IV. v počítači ulož ako: 1 Cdo 136-10 ODM dôležitý dôvod podľa § 101 ods. 2 OSP, kolízia pracovných povinností advokáta
V/1. Cdo – odpíš
spis vráť predkladajúcemu súdu 3 x zberný spis
VI. v registri vyznač skončené, ODM
dátum rozhodnutia: 31.1.2012 zberný spis založ do archívu
V Bratislave 24.2.2012