Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/136/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. V., bytom v S.,

zastúpený JUDr. E. R., advokátkou so sídlom v S., proti žalovanému: G., so sídlom v S.,

zastúpenému JUDr. L. P., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 30.538,40 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2010, sp. zn. 12 Co

129/2009, takto

r o z h o d o l

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 476,95 €

do rúk JUDr. E. R., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom z 11. mája 2009, č. k. - 81 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 30.538,40 € titulom zmluvnej pokuty za

nedodržanie termínu zhotovenia diela podľa zmluvy o dielo č.5/2004 z 25.8.2004 a dodatku

č.1 z 20.9.2004(, , , ). Z dokazovania mal preukázané, že

žalovaný porušil povinnosť tým, že dohodnuté dielo odovzdal aj s vadami 6.2.2006, teda 460

dní po dohodnutom termíne, pričom výška pokuty predstavovala 2000 Sk za každý deň

omeškania.

2

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. apríla 2010,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, pre ich nevyčíslenie v zákonnej lehote (§ 224 ods. 1 v spojení

s ). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vec prejednal v rozsahu

a z dôvodov odvolania podaných žalovaným 26.6.2009, pričom k podaniu označenému ako

špecifikácia dôvodov odvolania podaného na poštovú prepravu 9.7.2009 neprihliadol

v zmysle Skonštatoval, že súd prvého stupňa nekonal v rozpore

s ustanovením a teda neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom,

keď žiadosti žalovaného, resp. jeho zástupcu o odročenie pojednávania nevyhovel a vec

prejednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Zdôraznil, že ak účastník ako prekážku neúčasti

na pojednávaní uvádza nemožnosť jeho advokáta dostaviť sa z dôvodu jeho neodkladnej cesty

mimo Slovenskej republiky s tým, že trvá na osobnej účasti advokáta, nestačí konajúcemu

súdu iba oznámiť uvedený dôvod, resp. prekážku účasti, ale je povinný súčasne k uvedenej

žiadosti pripojiť aj dôkazy na preukázanie pravdivosti tvrdenia, prípadne bližšie špecifikovať

neodkladnosť takejto cesty a súčasne uviesť čo bránilo v možnosti udeliť na zastupovanie

účastníka substitučnú plnú moc inému advokátovi, keď uvedené oprávnenie vyplývalo

z plnomocenstva z 5.9.2008. K ďalším odvolacím námietkam uviedol, že vykonal v rozsahu

dôkazných návrhov náležité dokazovanie a zhodnotením jeho výsledkov v súlade

s ustanovením dospel k správnemu záveru. Stotožnil sa so súdom prvého stupňa

s právnym posúdením veci ako aj so záverom, že žalovaný nepreukázal neposkytnutie

súčinnosti žalobcom pri preberaní diela.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol, aby

dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec tomuto súdu mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ , čím došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a za

účasti jeho právneho zástupcu v zmysle .

Prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 11. mája 2009 napriek

tomu, že jeho právny zástupca požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu

neodkladnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, a súčasne vyslovil, že sa chce

pojednávania zúčastniť. Vyslovil názor, že prvostupňový súd mal pojednávanie odročiť na iný

vhodný termín a poskytnúť mu možnosť prejednania veci v jeho prítomnosti. Napriek tomu,

že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní podal jeho zástupca „ na poslednú chvíľu“(čo sa

stalo v dôsledku administratívneho pochybenia kancelárie zástupcu) mal súd k ním tvrdený

3

dôvod neúčasti považovať za závažný, pretože pracovná cesta advokáta je sama osebe

takýmto dôvodom, a to bez toho, aby ju konkretizoval. Zdôraznil, že požiadavky súdov

nižších stupňov na obsah ospravedlnenia neúčasti nie sú zlučiteľné so zákonnou povinnosťou

mlčanlivosti. Za pošliapanie jeho práva na právnu pomoc v súdnom konaní, garantované mu

považoval názor súdu o možnosti jeho zastúpenia

na pojednávaní iným advokátom v rámci substitúcie. Dovolateľ tvrdil, že po udelení

plnomocenstva vyjadril nesúhlas so substitučným zastupovaním, preto bolo povinnosťou súdu

túto skutočnosť preveriť. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa na základe odvolania z 26.6.2009, k podaniu z 9.7.2009

označenému ako špecifikácia dôvodov odvolania už neprihliadol s poukazom na ustanovenie

Takýto postup považoval za odňatie možnosti konať mu pred súdom,

pretože podanie obsahovalo iba špecifikáciu dôvodov už uplatnených a zákon neobmedzuje

ďalšie precizovanie dôvodov. Napokon v dovolaní namietal , že súdy nevykonali všetky ním

navrhnuté dôkazy, najmä výsluchy svedkov, ktorých chcel predstaviť na pojednávaní

a neprihliadli ani na to, že uplatnená zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná.

Žalobca vo vyjadrení navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať mu

náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 469,74€ , plus

paušálnu náhradu hotových výdavkov za jeden úkon 7,21€.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

4

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je

podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné (i dôvodné), len ak by

konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa

tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

5

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady v zmysle , (i keby k nim v konaní

došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), ale ani samotné

nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.

c/ nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia

existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

( ). Odvolaciemu súdu vyčítal nesprávny procesný postup, keď neodstránil

vadu súdu prvého stupňa spočívajúcu v tom, že vec prejednal a rozhodol na pojednávaní 11.

mája 2009 v jeho neprítomnosti, hoci neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2

, pretože žalovaný svoju neúčasť a neúčasť svojho zástupcu riadne a včas ospravedlnil

(písomným podaním z 11. mája 2009 doručeným súdu 11. mája 2009 ) z dôležitého dôvodu

(neodkladnej cesty zástupcu mimo územia Slovenskej republiky), požiadal o odročenie

pojednávania na iný termín a uviedol, že má záujem zúčastniť sa pojednávania a trvá na

osobnej účasti svojho zástupcu..

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Podľa (ďalej len ), každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

6

Podľa , vety prvej , každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd

koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto

dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana

tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom (porovnaj ).

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“,

princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa

rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú

7

kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup

súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné

považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva

na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému

a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva)

slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno

opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie

súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je

účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere

obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto

prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje

ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti

(tiež Ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných

práv a slobôd, obdobne ). Občiansky súdny

poriadok zabezpečuje toto právo – vo vytvorenom zákonnom rámci – tak, že ukladá súdu, ak

zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá

účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť

účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní

pred dňom, keď sa má pojednávanie konať ( ). Je potom na účastníkovi, či

svoje právo využije, alebo nie. Podľa pokračuje súd v konaní i keď sú

účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby

požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti.

Ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia

byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka: riadne

predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Napokon je

potrebné uviesť, že v zmysle súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci

nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z

dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o

odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností.

8

Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase

posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma

predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním

tvrdeného dôležitého dôvodu.

Žalovaného v danej veci zastupoval JUDr. L. P.. Menovaný advokát bol oprávnený na

všetky úkony, ktoré mohol v konaní urobiť žalovaný. Jeho povinnosťou bolo chrániť a

presadzovať práva ním zastupovaného účastníka konania a v jeho záujme dôsledne využívať

všetky právne prostriedky (viď a a o

advokácii).

V prejednávanej veci právny zástupca žalovaného 23. marca 2009 zobral na vedomie

termín pojednávania pred súdom prvého stupňa stanovený na deň 11. mája 2009 o 11.00 hod.

Právny zástupca žalovaného faxovým podaním z 11. mája 2009, ktoré bolo 12. mája 2009

doručené súdu v písomnej podobe (viď č.l. 78 spisu), požiadal o ospravedlnenie svojej

neúčasti ako i neúčasti žalovaného na tomto pojednávaní a odôvodnil ju jeho neodkladnou

pracovnou cestou mimo Slovenskej republiky. Súd jeho žiadosti nevyhovel, vec prejednal

a rozhodol 11. mája 2009 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

Argumenty, ktoré dovolateľ použil na odôvodnenie prípustnosti dovolania, nie sú

náležité, lebo kolízia pojednávania a pracovnej cesty zástupcu účastníka v tom istom termíne

nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na

odročenie vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie

veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie

pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti "dôležitého dôvodu" ( )

v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (viď nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. januára 1999 sp. zn. ). Z rovnakého

právneho názoru vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo

77/2002, ktoré bolo uverejnené pod č. 6/2004 v časopise Zo súdnej praxe.

Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania

z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho

9

rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým

dôvodom“ vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto

prekážkou účasť zástupcu účastníka na pracovnej ceste (ako uvádzal bez ďalšieho právny

zástupca žalovaného v podaním doručenom prvostupňovému súdu 11. mája 2009), nestačí na

splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť

iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa

nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za

akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa

o termíne cesty dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa

ospravedlňuje, resp., že kolidujúce úkon je inak naliehavejší), a že časovú kolíziu viacerých

konaní nebolo možné vyriešiť inak. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či

sa žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu v zmysle

Súdu prvého stupňa boli známe len tie skutočnosti, ktoré uviedol právny zástupca

žalovaného vo svojom podaní doručenom súdu 11. mája 2009, t.j. že v uvedený deň mal

naliehavú pracovnú cestu mimo územia Slovenskej republiky. Iba z týchto skutočností

nemohol súd posúdiť dôležitosť dôvodu na odročenie odvolacieho pojednávania.

Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom (§ 16 ods. 1

o advokácii). Skutočnosť, že ide o prípad, kedy sa advokát nemôže

dať zastúpiť iným advokátom [zastupovanie nie je možné proti vôli klienta (§ 16 ods. 3 tohto

zákona)], musí byť súdu riešiacemu otázku existencie dôležitého dôvodu pre odročenie

pojednávania ( ) preukázaná hodnoverným spôsobom. V danom prípade

žalovaný výslovne pri udeľovaní plnomocenstva neprejavil nesúhlas so substitučným

zastupovaním zvoleného advokáta a podanie zo 11. mája 2009 neobsahuje tvrdenie

žalovaného, že trvá na tom, aby ho jej právny zástupca osobne zastupoval. V dôsledku toho

nemožno súdu vytýkať zaujatie záveru, že sú splnené podmienky, za ktorých môže konať

v neprítomnosti účastníka ( ). Prípadná neschopnosť zorganizovať

zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni (a teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu

na súdnom pojednávaní) z dôvodu kolízie s inou povinnosťou súvisiacou s výkonom

advokácie ide na ujmu advokáta, nie súdu.

10

Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postupom súdu prvého stupňa

a ani odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu ani k odňatiu možnosti pred

súdom konať v zmysle

Vady podľa dovolací súd nezistil ani v súvislosti s postupom

odvolacieho súdu pri preskúmavaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska

rozsahu a dôvodov odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie odvolaním napáda, a dôvody

odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Toto právo však môže využiť len

do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa doslovného znenia rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V danom prípade žalovaný podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie

podaním odovzdaným na poštovú prepravu 26.6.2009 (čl. 94). Z obsahu tohto podania

vyplýva, že žalovaný napáda prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, žiada ho zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu existencie vady podľa ,

spočívajúcej v neuznaní ospravedlnenia neprítomnosti jeho i zástupcu na pojednávaní

konaného dňa 11.5.2009. Súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom mu nebolo

umožnené predstaviť svedkov. V podaní tiež namietal, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový

stav, keď nevzal do úvahy jeho tvrdenia o neposkytnutí súčinnosti žalobcu pri prevzatí

dokončeného diela. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu

tak ako bol odvolaním napadnutý a zaoberal sa všetkými v ňom uvedenými dôvodmi. Pokiaľ

žalovaný v podaní zaslanom na poštovú prepravu 9.7.2009, teda po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty na odvolanie, uviedol špecifikáciu dôvodov už uvedených v podaní na čl.

94, s týmito sa odvolací súd zaoberal. Pokiaľ v tomto podaní žalovaný uviedol aj ďalšie

dôvody, teda rozšíril odvolacie dôvody, k týmto správne odvolací súd už nemohol

prihliadnuť, pre zákonný rámec možnosti rozširovania dôvodov odvolania iba do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Dovolateľ namietal existenciu aj iných vád konania, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

11

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie

tzv. inej vady konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd

môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy,

keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej

veci nejde).

Z obsahu dovolacích námietok vyplýva, že dovolateľ v danej veci namietal

predovšetkým nedostatky týkajúce sa vykonávania dôkazov a hodnotenia dôkazov

a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Poukázal na nevykonanie výsluchu svedkov, ktorých chcel predstaviť na pojednávaní

za účelom preukázania svojich tvrdení, čo sa však neuskutočnilo, pretože súd neakceptoval

jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa

návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť

konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne

súdu, a nie účastníkovi konania ( ).

Pokiaľ ide o námietku žalovaného spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania.

Z podaného dovolania ďalej vyplýva, že žalovaný v dovolaní namieta, že súdy

nevyužili moderačné oprávnenie v súvislosti s výškou zmluvnej pokuty. Túto námietku

možno podradiť pod dovolací dôvod podľa , tzn. že napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

12

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto uviesť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v súlade

s v spojení s smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokáta za

právnu službu, ktorú poskytol žalobcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovaného

( ods. l písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny dovolací súd stanovil podľa § 10

ods. l tejto vyhlášky vo výške 469,74 €, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

13

7,21 € bez 19% DPH (keďže túto vo vyúčtovaní advokátka výslovne nevyúčtovala ani

nepreukázala, že platiteľkou tejto dane), predstavuje spolu 476,95 €;

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. januára 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta

14

:

JUDr. Jana Bajánková JUDr. Milan Deák JUDr. Viera Petríková

II. vec v senáte referoval: JUDr. Jana Bajánková

III. kategória rozhodnutia:

IV. v počítači ulož ako: -10 ODM dôležitý dôvod podľa , kolízia pracovných povinností advokáta

V/1. Cdo – odpíš

spis vráť predkladajúcemu súdu 3 x zberný spis

VI. v registri vyznač skončené, ODM

dátum rozhodnutia: 31.1.2012 zberný spis založ do archívu

V Bratislave 24.2.2012