Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29CoCsp-13-2026.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
29CoCsp/13/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený : Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tomášikova 28, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o zaplatenie 346,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 5Csp/87/2025 – 84 zo dňa 14.4.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 196,36 eura, zmluvnú pokutu v sume 150,33 eura a úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 346,69 eura od 3.6.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 84 ods. 1, 2, § 86 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), § 489, § 544 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah, a to platným uzavretím Zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb č. A23194259 dňa 21.11.2023 a jej Dodatku taktiež dňa 21.11.2023. Súd na právne vzťahy strán sporu aplikoval všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pretože predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení predmetnej spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a nemohol ovplyvniť podstatný obsah tejto zmluvy. Súd dospel k záveru, že hore uvedená Zmluva a jej Dodatok, na základe ktorých si žalobca svoje nároky touto žalobou uplatňuje, neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky,
ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca si svoje zmluvné povinnosti splnil riadne a poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby v dojednanom rozsahu, avšak žalovaný porušil dojednané zmluvné povinnosti, pretože služby žalobcu využíval, avšak riadne a včas si nesplnil svoju povinnosť v zmysle hore uvedenej zmluvy a jej dodatku tým, že neuhradil cenu vyúčtovanú za poskytnuté elektronické komunikačné služby, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 196,36 eura.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v časti zmluvnej pokuty. Žalovaný nezaplatením faktúr riadne a včas porušil svoje zmluvné povinnosti v zmysle Článku 2. bod 2.5, písm. b) Dodatku k zmluve, čím mu v zmysle článku 2. bod 2.6 Dodatku k zmluve vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, na ktorej sa strany v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného dohodli. Žalobca poskytol žalovanému služby v dojednanom rozsahu a predal mu koncové zariadenie za zníženú cenu, čím si splnil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému, avšak žalovaný si svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil, nakoľko porušil svoj základný záväzok zaplatiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. V Článku 2. bod 2.6 Dodatku k Zmluve bolo medzi stranami dohodnuté, že v prípade porušenia ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti žalovaného uvedenej v bode 2.5 tohto článku je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške vypočítanej v závislosti od reálnej doby trvania dodatku k zmluve. Žalobca taktiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatnenej zmluvnej pokuty. V danom prípade žalovaný nedodržal viazanosť po dobu 23 mesiacov, keďže Dodatok k Zmluve bol uzavretý dňa 21.11.2023 a žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti už dňa 13.1.2024. S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu v žalobcom uplatnenej zníženej výške, teda v sume 150,33 eura. Zaoberal sa aj obranou žalovaného, ktorý nepoprel po právnej a ani skutkovej stránke uplatňované nároky, preto ich súd považoval za nesporné. Jediným tvrdením žalovaného v spore bola len tá skutočnosť, že žalobcovi zaplatil trikrát sumu 202,36 eura, ktorú mu žalobca obratom trikrát vrátil na ten istý účet, čím žalovaný potvrdil, že sumu 202,36 eura žalobcovi neuhradil. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a priznal žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP, tak že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol, respektíve vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že mu bolo odňaté právo brániť sa osobne, preto sa jednalo o nespravodlivý súdny proces. V ďalšom obsahu odvolania skopíroval obsah podaní (žiadosť o ospravedlnenie, mail Okresného súdu Senica ako odpoveď na žiadosť o ospravedlnenie, obsah odporu).
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel, a tiež v závislom výroku II. o náhrade trov konania.
9. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
11. Podľa § 387 ods. 1, CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu meritórneho rozhodnutia a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a preskúmavané rozhodnutie je vecne správne. Na základe skutočností uvedených v odvolaní nemožno urobiť záver o vadách rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré namietal odvolateľ v nim podanom odvolaní, keďže súd prvej inštancie daný spor správne právne posúdil, použil pritom relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav a z preukázaných skutkových okolností vyvodil zodpovedajúce právne závery. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu o dôvodnosti podanej žaloby odchýliť.
13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, t. j. v rozsahu odvolacieho dôvodu, ktorý žalovaný síce výslovne neoznačil, ale odvolací súd tento dôvod vyvodil práve z obsahu odvolania, pričom odvolací súd tak sám z obsahu odvolania žalovaného vyabstrahoval nosný dôvod odvolania, ktorý identifikoval ako odvolací dôvod precizovaný v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a síce, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
15. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
16. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
17. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
18. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
19. Žalovaný v odvolacom konaní namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, pretože ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní neakceptoval. Zdôraznil, že mu bolo odňaté právo brániť sa osobne na pojednávaní, pričom v čase pojednávania musel byť prítomný u umierajúceho pacienta, o čom informoval súd.
20. Z CSP, konkrétne z ustanovenia § 183 vyplýva možnosť súdu odročiť pojednávanie len na základe jeho rozhodnutia, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany, pričom v obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Návrh strany o odročenie pojednávania môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou podmienkou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Ak súd nemieni vyhovieť návrhu strany na odročenie pojednávania, t. j. zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
21. Strana, ktorá žiada o odročenie pojednávanie tak musí učiniť bezodkladne po tom, čo sa o dôvode na odročenie pojednávania dozvedela, respektíve ho mohla s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách „hneď“. Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie termínu pojednávania súd vyhodnotí pri rozhodovaní o dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak strana alebo jej zástupca tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 136/2010).
22. Návrh strany sporu na odročenie pojednávania musí obsahovať všeobecné náležitosti podania obsiahnuté v ustanovení § 127 ods. 1 a 2 CSP, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania, ako aj osobitné náležitosti vyžadované v ustanovení § 183 CSP, t. j. (dôležitý) dôvod odročenia a telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorých ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Návrh môže byť urobený písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ak je návrh urobený v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nie je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovaný podľa osobitného predpisu, keďže nejde o podanie vo veci samej (pozri § 125 ods. 2 CSP).
23. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že tento nariadil termín pojednávania na deň 14.4.2026 o 9.00 hod. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 26.3.2026. Žalovaný zaslal súdu prvej inštancie email zo dňa 13.4.2026, v ktorom uviedol, že vykonáva opatrovanie v Rakúsku a Nemecku, pričom ho dňa 31.3.2026 kontaktovala určitá osoba za účelom, aby prišiel k umierajúcemu pacientovi do 17.4. Navrhol zmenu termínu pojednávania na deň 20-25.4.2026, keďže pri jeho práci nevie garantovať, kde sa bude neskôr nachádzať. Poukázal na svoju práceneschopnosť v trvaní 9 mesiacov. K svojmu návrhu priložil elektronickú komunikáciu a lekársku správu. Súd prvej inštancie žalovanému emailom zo dňa 13.4.2026 zaslal vyjadrenie (zaslané aj poštou), v zmysle ktorého mu oznámil, že nevyhovuje jeho žiadosti z dôvodu, že mal dostatok času si zabezpečiť svoje pracovné povinnosti, aby sa pojednávania mohol zúčastniť.
24. Ako bolo vyššie uvedené, predpokladom odročenia pojednávania je riadne odôvodnený návrh, ktorý bol podaný bezodkladne po tom, čo sa strana navrhujúca odročenie pojednávania o dôvode na odročenie dozvedela alebo s prihliadnutím na okolnosti mohla dozvedieť a preukázanie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania skúma súd z hľadiska okolnosti, ktorú uviedol žiadateľ; môže ho preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Dôležitý dôvod mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná
alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní) s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 199/2016 zo dňa 12.12.2017.
25. V prvom rade odvolací súd uvádza, že nebola splnená hneď prvá podmienka na odročenie pojednávania, ergo podanie včasnej žiadosti, pretože žalovaný sa o dôvode na odročenie pojednávania dozvedel dňa 31.3.2026, avšak samotnú žiadosť zaslal súdu prvej inštancie až dňa 13.4.2026. Žalovaný teda vedel 13 dní pred termínom pojednávania o existencii dôvodov na odročenie pojednávania, avšak nijako na túto skutočnosť nereagoval. Okrem toho, z listinných dôkazov, ktoré priložil ku svojej žiadosti, ani nevyplýva preukázanie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, preto bol postup súdu prvej inštancie správny, keď neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania. Preukázanie dôležitého dôvodu je esenciálnym predpokladom na to, aby súd nariadený termín pojednávania odročil. Súd prvej inštancie správne žalovanému adresoval email, v ktorom mu oznámil, že mal dostatok času, aby si svoje pracovné povinnosti a aktivity zabezpečil tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť, keďže termín pojednávania bol nariadený v dostatočnom predstihu pred termínom jeho konania. Bolo na žalovanom, aby preukázal nevyhnutnosť vykonania pracovnej cesty do zahraničia, avšak takáto skutočnosť z predloženej elektronickej komunikácie nevyplýva. Potom nebolo možné jeho žiadosti o odročenie a zmenu termínu pojednávania vyhovieť, keďže nebola podaná včas a ani nebol riadne odôvodnený dôležitý dôvod, pre ktorý možno pojednávanie odročiť.
26. Vo vzťahu k vecnej správnosti rozhodnutia potom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie presvedčivým a komplexným spôsobom vysporiadal s námietkami žalovaného voči žalobou uplatnenému nároku (viď body 25.-27. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
27. Odvolanie žalovaného smerovalo aj proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. V tejto časti v odvolaní neuviedol žalovaný žiadnu argumentáciu, prečo rozhodnutie o náhrade trov konania nepovažuje za správne. Odvolací súd pritom považoval rozsudok súdu prvej inštancie i v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania za správny, pretože správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP, t. j. zásadu úspechu, keďže žalobe vyhovel v plnom rozsahu (v zhode so žalobným petitom). Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP odvolateľ netvrdil. Odvolací súd tak nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné zmeniť napadnutý výrok II. o náhrade trov konania, keďže žalovaný žiadne relevantné skutočnosti ani neuviedol.
28. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci žalobca), má síce nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej veci žalovaný), avšak žalobca bol v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy mu podľa obsahu spisu v tomto štádiu konania ani nevznikli.
33. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).