Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 561/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru, a. s., Palisády 31, Bratislava,

IČO 35 822 163, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo

námestie 2, Bratislava, a sťažovateľa advokáta

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , základného práva

na rovnosť účastníkov konania podľa , ako

aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 8. apríla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru, a. s.,

a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľov

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti Správa

služieb diplomatickému zboru, a. s., Palisády 31, Bratislava, IČO 35 822 163 (ďalej

aj ,,sťažovateľka“), a sťažovateľa advokáta ,

(ďalej aj ,,sťažovateľ“, spolu aj ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov konania

podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn.

z 8. apríla 2019 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Ústavná sťažnosť bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 bola predbežne

prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu)

a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je právnym

zástupcom sťažovateľky v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn.

, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako žalovaná proti žalobkyni obchodnej

spoločnosti , (ďalej len

,,žalobkyňa“), o zaplatenie sumy 380 855,54 € s príslušenstvom. Napadnutým uznesením

bola sťažovateľovi ako právnemu zástupcovi sťažovateľky uložená poriadková pokuta

vo výške 200 €. Sťažovatelia po stručnom opise priebehu doterajšieho konania

pred okresným súdom uviedli, že na 12. marec 2019 bolo nariadené pojednávanie,

pred ktorým právny zástupca žalobkyne v mesiaci január roku 2019 predložil ďalšiu novú

dokumentáciu, ktorú si nechal spracovať na podporu jeho tvrdení. K tomu dodali, že tak

urobil dávno po tom, ako mali obe sporové strany predložiť súhrnné vyjadrenia, a zároveň

viac ako tri roky po podaní návrhu na zmenu žaloby. Na základe toho sťažovateľ

pripravil ako reakciu podanie (ďalej len ,,podanie sťažovateľa“), ktoré protistrane zaslal

8. marca 2019. Okresný súd následne nariadené pojednávanie odročil na žiadosť žalobkyne,

ktorá argumentovala tým, že sa nestihla s podaním sťažovateľa oboznámiť. Sťažovatelia

však v reakcii na takýto postup žiadali okresný súd, aby vo veci riadne pojednával

s odôvodnením, že nie je dôvod pojednávanie odročiť, keďže podstatou a obsahom podania

sťažovateľa sú okolnosti, ktoré sú okresnému súdu, ako aj žalobkyni dobre známe.

4. Po zhrnutí argumentov, prečo sťažovateľka považuje žalobu za účelovú

a nezmyselnú, a tiež toho, aké argumenty boli uvedené v podaní sťažovateľa, ktoré podľa

sťažovateľov neobsahovali žiadne nové či závažné tvrdenia, uvedenú časť uzavreli

konštatovaním, že napriek tomu okresný súd pojednávanie nariadené na 12. marec 2019

odročil a napadnutým uznesením sťažovateľovi uložil poriadkovú pokutu. Uvedené

považujú za sankcionovanie procesných práv sťažovateľky, aj keď bola poriadková pokuta

uložená sťažovateľovi.

5. Sťažovatelia v ďalšej časti poukazovali na to, že podľa ich názoru okresný súd

v predmetnom konaní s účastníkmi nekonal rovnocenne. Argumentovali absenciou

predloženia jednotlivých faktúr a dôkazov zo strany žalobkyne. Uvedenú časť uzavreli tým,

že ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 14. máj 2019, pred ktorým žalovaná, resp. jej

právny zástupca sťažovateľovi doručil mailom 6. mája 2019 a kuriérom 9. mája 2019

podanie, ktoré malo spolu 302 strán, na základe čoho okresný súd nariadené pojednávanie

odročil, avšak nezaoberal sa otázkou zmarenia pojednávania protistranou, resp. žalobkyňou.

6. Podľa názoru sťažovateľov skutočnosti uvedené v podaní sťažovateľa, keďže

neobsahovali žiadne zásadné nové skutočnosti, mohli byť zo strany sťažovateľov

prednesené aj priamo na ústnom pojednávaní a neboli spôsobilé zmariť nariadené

pojednávanie. Tiež sa nestotožňujú s argumentáciou uvedenou v odôvodnení napadnutého

uznesenia týkajúcou sa povinnosti okresného súdu doručiť predvolanie najmenej päť dní

pred nariadeným termínom pojednávania. Podľa nich vôbec nesúvisí s právom sporovej

strany robiť procesné úkony podľa vlastnej úvahy za súčasného dodržania koncentračnej

zásady a iných povinností uložených procesnými predpismi. Sťažovatelia zastávajú názor,

že svojím postupom sťažovateľ len uplatňoval procesné práva sťažovateľky, a preto nemal

byť sankcionovaný uložením poriadkovej pokuty. Doplnili to tým, že sťažovateľ nemal

v tomto prípade súdom uloženú povinnosť predložiť podanie sťažovateľa a nevzťahovala sa

tak na neho ani povinnosť uvedené podanie sťažovateľa doručovať protistrane päť dní

pred konaním nariadeného pojednávania. Napadnuté uznesenie preto považujú za arbitrárne

a podľa ich názoru ním došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

7. K porušeniu práva na rovnosť účastníkov konania zase malo podľa sťažovateľov

napadnutým uznesením dôjsť v dôsledku toho, že sťažovateľ bol síce za svoje konanie

napadnutým uznesením potrestaný uloženou poriadkovou pokutou, avšak právny zástupca

žalobkyne po doručení podania v rozsahu 302 strán, v dôsledku čoho taktiež došlo

k odročeniu nariadeného pojednávania, nebol nijak postihovaný a ani upozornený. Zároveň

sú v ústavnej sťažnosti sťažovateľmi vo vzťahu k namietanému porušeniu tohto základného

práva uvádzané aj ďalšie okolnosti spočívajúce však v samotnom postupe okresného súdu

v rámci predmetného konania ako takého, bez priamej súvislosti s napadnutým uznesením.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol, že napadnutým uznesením bolo

porušené základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa ,

základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa , ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň navrhli, aby ústavný súd

napadnuté uznesenie zrušil.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

16. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z doterajšej

judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľov spočíva v namietanom porušení ich

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , základného

práva na rovnosť účastníkov konania podľa , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu.

K porušeniu nimi označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd mal podľa

ich názoru neodôvodnene potrestať sťažovateľa uložením poriadkovej pokuty, a to len

preto, že sťažovateľ uplatňoval v mene sťažovateľky jej procesné práva. Vyjadrili nesúhlas

s tým, že okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 12. marec 2019 s odôvodnením,

že sťažovateľ žalobkyni neskoro doručil podanie sťažovateľa. Podľa sťažovateľov uvedené

podanie neobsahovalo žiadne také skutočnosti, ktoré by žalobkyni či okresnému súdu neboli

už predtým známe. Zároveň porušenie práva na rovnosť účastníkov v konaní videli v tom,

že keď bolo následne odročené pojednávanie nariadené na 14. máj 2019 v dôsledku toho,

že žalobkyňa, resp. jej právny zástupca sťažovateľom doručil podanie v rozsahu 302 strán

mailom 6. mája 2019 a kuriérom 9. mája 2019, tak on za takéto konanie žiadnou

poriadkovou pokutou, ako ani napomenutím postihnutý nebol.

III.1 K námietke porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľke

18. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej

len ,,sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

18.1 Ústavný súd podotýka, že uvedené zákonné ustanovenie upravuje aktívnu

legitimáciu na podanie ústavnej sťažnosti v nadväznosti na . Zároveň ústavnú

sťažnosť nemôže podať osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných

osôb a nie svojich.

19. Z obsahu napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že bolo vydané nie proti

sťažovateľke, ale proti sťažovateľovi, ktorému ním bola uložená poriadková pokuta za jeho

konanie, resp. postup v súdnom konaní, pred okresným súdom vedené pod sp. zn.

, a to ako právnemu zástupcovi sťažovateľky. Teda napadnuté uznesenie má

priamy dopad na sťažovateľa, nie aj na sťažovateľku, ktorej jeho vydaním nebola uložená

žiadna povinnosť či sankcia.

20. Vzhľadom na uvedené závery preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti

odmietol s poukazom na ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

III.2 K námietke porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľovi

21. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (m. m. ).

22. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je posúdiť, či táto nie je

zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci (súdu) a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

().

24. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

).

24.1 zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

neznamená právo na úspech v konaní... Z toho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok. Obsahom citovaného práva teda nie je právo sťažovateľa na to,

aby všeobecný súd prevzal jeho tvrdenia a názory a vec vždy rozhodol v zmysle jeho

návrhu. Takýto postup by bol v rozpore s požiadavkami kladenými na nezávislosť

a nestrannosť všeobecných súdov ako primárnych garantov a ochrancov ústavných práv

().

25. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, dôvodov uvedených v jeho

odôvodnení, na základe ktorých dospel okresný súd k záveru o uložení poriadkovej pokuty

sťažovateľovi, musí konštatovať, že z ústavnoprávneho hľadiska nevzhliadol dôvod

ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovieť. Okresný súd totiž v napadnutom uznesení jasne

pomenoval a podľa názoru ústavného súdu v konkrétnej veci aj relevantným spôsobom

odôvodnil zásadné okolnosti spočívajúce v konaní sťažovateľa, pre ktoré dospel k záveru

o potrebe vynútenia si efektívnej spolupráce aj za cenu uloženia poriadkovej pokuty

(uvedeným konaním bolo doručenie podania sťažovateľa žalobkyni a okresnému súdu

8. marca 2019, teda len 4 dni pred nariadeným pojednávaním na 12. marec 2019, pričom

dva z uvedených 4 dní pripadali na víkend, a to zároveň za situácie, že sťažovateľ

sa vyjadroval k podaniu žalobkyne doručenému mu ešte 22. januára 2019). Keďže

sťažovateľovi je obsah predmetného napadnutého uznesenia dobre známy, ústavný súd

ho v podrobnostiach na tomto mieste nebude bližšie rozvádzať. Za podstatné však považuje

pripomenúť, že poriadková pokuta je jedným z oprávnených nástrojov, ktoré môže

všeobecný súd použiť práve v tých prípadoch, ak hrozí neprimerané predlžovanie konania,

a to v dôsledku postupu či správania sporovej strany sťažujúceho riadny postup vo veci.

Je na zodpovednosti všeobecného súdu použiť všetky primerané prostriedky, a to aj vrátane

poriadkovej pokuty, ak je to potrebné, na to, aby zabezpečil plynulý postup v súdnom

konaní. Okresný súd zároveň svoje závery, a to s odkazom na relevantnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva riadne odôvodnil aj vo vzťahu k sťažovateľom

namietanej skutočnosti, že v podaní sťažovateľa neboli uvedené žiadne nové skutočnosti,

a preto údajne nebol dôvod na odročenie pojednávania. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný

súd preto v postupe okresného súdu nevzhliadol žiadny exces či svojvôľu.

25.1 V ustanovení sú stanovené

pod písm. a) až e) len niektoré z podmienok, za splnenia ktorých súd môže sporovej strane

uložiť poriadkovú pokutu, ak táto sťažuje postup v konaní. Zmyslom a účelom sankčného

opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho

k vynúteniu a upevneniu autority súdu, ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený

priebeh pojednávania vedúci k rýchlej a účinnej ochrane práv... Z ústavného hľadiska musí

byť poriadková pokuta uložená v súlade so zákonom, spočívať na relevantných

a dostatočných dôvodoch a pri jej uložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený

vzťah medzi použitými prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom...

Základným predpokladom na vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo

opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania... umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh

konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo

nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje,

alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili...

(m. m. ).

25.2 Vzhľadom na uvedené záver okresného súdu v napadnutom uznesení je možné

považovať za odôvodnený a rešpektujúci relevantné ustanovenia Civilného sporového

poriadku. Len pre doplnenie ústavný súd dodáva, že sťažovateľ samozrejme

má v predmetnom konaní právo uplatňovať procesné práva, tohto práva nebol napadnutým

uznesením nijak pozbavený. To však nevylučuje oprávnenie súdu aktívne vyžadovať

spoluprácu sporových strán vrátane ich právnych zástupcov v konaní, a to aj ukladaním

poriadkových pokút. Aj s poukazom na tieto skutočnosti preto nie je možné v danom

prípade dospieť ani k záveru o porušení práva sťažovateľa na rovnosť účastníkov konania.

V závere ústavný súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty

je procesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium konania.

Pokiaľ ide o určenie výšky uloženej poriadkovej pokuty, tú určuje s prihliadnutím

na povahu porušenej povinnosti a disponuje pri tom svojou voľnou úvahou.

26. Ústavný súd na základe uvedeného ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

27. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu