Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 480/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P. S. Y. s. r. o., Alejová 5, Košice,

právne zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, Vodná 6, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. apríla 2018

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P. S. Y. s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P. S. Y. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. apríla 2018 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 19. júna 2015 v čase od 15.00 h

vykonali pracovníci Colného úradu Košice (ďalej len „colný úrad“) miestne zisťovanie

a zistili porušenie o používaní

elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o používaní elektronickej

registračnej pokladnice“) zamestnancom (taxikárom, pozn.) sťažovateľky. Z miestneho

zisťovania spísal colný úrad zápisnicu, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodnutia

č. SCÚ z 19. júna 2015 (ďalej len „rozhodnutie na mieste“). Zápisnica

z miestneho zisťovania, ako aj rozhodnutie na mieste, ktorým colný úrad uložil

sťažovateľke pokutu v sume 330 € za zistený správny delikt, boli odovzdané zamestnancovi

sťažovateľky.

Z dôvodu nezaplatenia uloženej pokuty v zákonnej lehote vydal colný úrad výzvu

č. SCÚ , TR 344/2015 z 9. júla 2015. Výzvu napadla sťažovateľka

námietkou, ktorú odôvodňovala tým, že jej rozhodnutie na mieste nebolo doručené. Colný

úrad rozhodnutím č. 1296703/2015 zo 17. augusta 2015 námietku zamietol.

Následne podala sťažovateľka 14. októbra 2015 žalobu na Krajskom súde

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorou sa domáhala zrušenia všetkých rozhodnutí

colného úradu vydaných v súvislosti s vykonaným miestnym zisťovaním 19. júna 2015.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 16. marca 2016 rozhodol tak, že

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na mieste zastavil a v prevyšujúcej časti

žalobu sťažovateľky zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozsudok krajského súdu a účastníkom

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že výsledkom každého konania, či už

súdneho, alebo správneho, by malo byť spravodlivé rozhodnutie dosiahnuté spravodlivým

a zákonným postupom pri dodržaní všetkých zásad hmotného, ako aj procesného práva,

nevynímajúc garantované základné práva. Podľa jej tvrdenia došlo k porušeniu

základného práva na súdnu ochranu tým, že všeobecné súdy nezrušili nezákonné

rozhodnutia colného úradu. Rozhodnutie na mieste, ktorým bola sťažovateľke uložená

pokuta, colný úrad doručil iba jej zamestnancovi v zmysle § 16b ods. 4 zákona o používaní

elektronickej registračnej pokladnice. Takúto právnu úpravu doručovania tak závažného

dokumentu, akým je bezpochyby aj rozhodnutie colného úradu, nemožno považovať

za súladnú s . Podľa názoru sťažovateľky doručovanie rozhodnutí iným

osobám ako osobám uvedeným vo výroku rozhodnutia, teda štatutárovi obchodnej

spoločnosti alebo ním poverenej osobe, je protiústavné. Ak takéto doručovanie upravuje

osobitný zákon, v posudzovanom prípade zákon o používaní elektronickej registračnej

pokladnice, tak takéto ustanovenie nie je súladné s , pretože sťažovateľke odníma

možnosť byť účastníkom konania, a teda právo na spravodlivé prejednanie veci s dodržaním

všetkých procesných práv. S doručením rozhodnutia zamestnancovi sťažovateľky sú

spojené aj iné práva garantované , napr. právo podať odvolanie proti rozhodnutiu,

právo zvoliť si právneho zástupcu, právo byť vo svojej veci vypočutý, ktoré sú takýmto

spôsobom doručovania hrubo popierané. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba

oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je

možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe nemôže mať účinky riadneho

doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka

dostala.

Podľa sťažovateľky je takýto postup porušením zásady Nemo potest esse simul actor

et index, pretože colný úrad je tak vo veci vyšetrovateľom správneho deliktu, žalobcom aj

sudcom, a to v jednej osobe. Takýmto spôsobom je hrubo potláčaná aj spravodlivosť

a objektívnosť procesu daňového konania. Fiškálne záujmy štátu nemôžu „byť

odôvodňované nesprávnym výkladom zákona, alebo správnym výkladom zákona, ale ktorý

bol potom vypracovaný účelovo, bez zohľadnenia práv kontrolovaných osôb chránených

SR ako aj Dohovorom, a to za účelom expresne rýchleho výberu pokút.“.

Sťažovateľka je toho názoru, že aj napriek tomu, že colný úrad doručil rozhodnutie

na mieste v zmysle ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, je

takýto postup protiústavný. Ak zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice

ukladá povinnosti zamestnancovi kontrolovaného subjektu preberať rozhodnutia

a odovzdávať ich zamestnávateľovi, dochádza tak k nulitnému doručovaniu. Sťažovateľka

podala právnu žalobu a predpokladala, že krajský súd, resp. najvyšší súd využijú možnosť

podať kvalifikovaný návrh na konanie o súlade právnych predpisov ústavnému súdu,

či je § 16b ods. 4 zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice v súlade s čl. 46

ods. 1 a 2 .

4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd vyslovil porušenie ňou v petite sťažnosti označených práv postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušil,

vec mu vrátil na ďalšie konanie a nahradil jej trovy právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa odseku 2 uvedeného článku kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

8. Podľa § 16b ods. 4 zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice

rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa

o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie sa považuje

za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba,

s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať.

Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný

účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení

pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti.

III.

9. Ako to z petitu sťažnosti zjavne vyplýva, podstatou námietok sťažovateľky sú

tvrdenia o porušení základného práva na súdnu ochranu a práva spravodlivé súdne konanie

konaním najvyššieho súdu, ktorý v odvolacom konaní o správnej žalobe potvrdil rozsudok

krajského súdu aj napriek tomu, že pri doručovaní rozhodnutia colného úradu boli porušené

právne zásady doručovania.

10. Ústavný súd na úvod konštatuje, že z hľadiska hodnoty sporu pred príslušnými

súdmi (sťažovateľke bola rozhodnutím na mieste uložená pokuta v sume 330 €) ide

o tzv. bagateľnú vec, kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet

sporu v napadnutom konaní zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu

(porov. najmä , ako aj , , ,

, ) dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní. Ak totiž účinný od 1. júla 2016 v

písm. a) vylučuje u tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými

súdmi na základe uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike

pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa v bagateľných veciach prichádza totiž

do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy

zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne (porov.

, ), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu

s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. ). Opísaný rozmer

veci však sťažovateľka vo svojej sťažnosti neartikulovala a ani neodôvodnila.

11. Ústavný súd po oboznámení sa s argumentáciou sťažovateľky preskúmal

napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej

činnosti považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého

rozsudku:

«Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil

skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti

účastníkom známe nebude nadbytočné opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje

za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje, na doplnenie a zdôraznenie

správnosti rozhodnutia krajského súdu a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva:

V danom prípade ide o doručovanie rozhodnutia upravené špeciálnym právnym

predpisom (lex specialis derogat legi generáli), a preto na doručovanie rozhodnutia, ktorým

colný úrad ukladá podľa pokutu za správny

delikt nemožno aplikovať ustanovenia daňového poriadku alebo správneho poriadku tak,

ako na to poukazoval žalobca v podanej žalobe. Žalobcove právo na doručenie rozhodnutia

nie je možné vnímať právne neobmedzeným formalistickým spôsobom, ktorý by sa vymykal

zmyslu právnej úpravy obsiahnutej v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a ktorý by navyše nerešpektoval špecifiká vnútroštátnej právnej úpravy

vzťahujúcej sa na preskúmavanú právnu vec.

Správny súd pri hodnotení obsahu žalobcom vznesených námietok predovšetkým

vo všeobecnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah právnej úpravy uvedenej v

v znení platnom v čase jej prijatia, ale aj s prihliadnutím na

obsahové zmeny v ustanoveniach § 16a, § 16b uvedeného zákona má zabezpečiť

zákonodarcom sledovaný zámer uskutočňovania kontroly finančných operácií

podnikateľských subjektov prostredníctvom elektronickej pokladnice a s tým súvisiaci

operatívny procesnoprávny postup pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za

správne delikty, skutkovými podstatami ktorých je porušovanie právnych predpisov daného

právneho obsahu. Ide teda o osobitný charakter administratívneho konania, ktorého účelom

je po zadovážení dôkazov vyvodiť sankčnú zodpovednosť právne účinným spôsobom, ktorým

sa zároveň má sledovať zámer individuálnej a generálnej prevencie vo vzťahu k možným, aj

opakovaným porušeniam kontroly finančných operácií podnikateľských subjektov, a to v

záujme zabezpečenia fiškálnych záujmov štátu.

... Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho

orgánu, Colný úrad Košice v preskúmavanej právnej veci uskutočnil dňa 19.06.2015 v čase

od 15:00 hod. miestne zisťovanie, o ktorom spísal zápisnicu č. SCÚ .

Jej súčasťou je po realizovanom poučení zo strany zamestnanca prvostupňového správ neho

orgánu aj súvislé opísanie priebehu miestneho zisťovania, v rámci ktorého podľa obsahu

predmetnej zápisnice bol daný priestor pre zamestnanca kontrolovaného subjektu (žalobcu)

vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam o porušení právnych predpisov a naplnení právnych

podmienok správneho deliktu podľa V priamej

možnej ústnej konfrontácii pri miestnom zisťovaní dňa 19.06.2015 zúčastnený zamestnanec

nevzniesol žiadne námietky proti obsahu zistení obsiahnutých v zápisnici o miestnom

zisťovaní spracovanej colnými inšpektormi Colného úradu Košice. V bode 8 uvedenej

zápisnice zo dňa 19.06.2015 (závery prijaté pri miestnom zisťovaní) je vo vzťahu

ku kontrolným zisteniam o porušení právnych predpisov pri prevádzkovaní elektronickej

pokladnice a vyvodení administratívnej zodpovednosti za správny delikt podľa § 16b ods. 3,

prvá veta uvedené, že „s obsahom zápisnice bola zúčastnená

osoba oboznámená a s jej obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojim podpisom. Zúčastnená

osoba týmto vyhlasuje, že údaje, ktoré uviedla do tejto zápisnice sú pravdivé, správne, úplné

a k výpovedi nebola donútená.“ Ide o formuláciu vzťahujúcu sa na osobu zamestnanca

žalobcu, ktorá predmetné závery inšpektorov prvostupňového správneho orgánu odobrila

svojim podpisom.

Ďalej v naznačenom smere, rešpektujúcom osobitný charakter konania

o administratívnych deliktoch podľa až odvolací súd

konštatuje, že žalobca ani v samotnej žalobe, ani v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne

skutočnosti vyvracajúce, resp. spochybňujúce závery prvostupňového správneho orgánu

obsiahnuté v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 19.06.2015. Pri absencii relevantných

právnych námietok spochybňujúcich predmet administratívneho trestania v danej veci,

ktoré má jednoznačne povahu objektívnej zodpovednosti, neobstoja podľa názoru

správneho súdu žalobné námietky požadujúce formálne vykonanie procesnoprávnych

úkonov (doručenie prvostupňového rozhodnutia) navyše za situácie, že skutkový stav bol v

danej veci dňa 19.06.2015 na mieste predaja pri kontrolnom nákupe u žalobcu dôsledne

zistený (pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 10.11.2016).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné z akých dôvodov dospel krajský

súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby a k potrebe jej zamietnutia. Skutočnosť, že

krajský súd nerozhodol o podanej žalobe v súlade s predstavami žalobcu, nemožno

považovať za porušenie práva na súdnu ochranu.»

12. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné

otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany. Najvyšší súd postupoval v medziach

svojej právomoci, jeho úvahy a závery (s prihliadnutím aj na argumentáciu krajského súdu)

vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, rešpektujú zmysel a účel príslušných

ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, a preto ich možno aj

z ústavného hľadiska považovať za udržateľné a právne akceptovateľné. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (napr. m. m. , ).

14. Ústavný súd taktiež pripomína svoj ustálený právny záver, že v konaní

o sťažnostiach nie je oprávnený posudzovať ústavnosť právnych predpisov. K takémuto

posúdeniu je oprávnený len v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1

, ktoré možno začať len na základe návrhu jedného zo subjektov uvedených v

ods. 1 písm. a) až f) . Sťažovateľka ako právnická osoba nie je

aktívne legitimovaným subjektom na podanie takéhoto návrhu (, ,

, , ). Z tohto dôvodu tak ústavný súd

neskúmal argumentáciu sťažovateľky týkajúcu sa protiústavnosti súčasnej zákonnej úpravy

(m. m. ), ku ktorej jej sťažnosť smeruje.

15. Ústavný súd k tomu dodáva, že v tomto smere existuje odlišná právna úprava

napr. v Českej republike (podobne aj v Spolkovej republike Nemecko), kde možno podať

spolu s ústavnou sťažnosťou návrh na zrušenie zákona alebo iného právneho predpisu

(prípadne jeho jednotlivého ustanovenia), ak ich uplatnením nastala skutočnosť, ktorá je

predmetom ústavnej sťažnosti, a podľa tvrdenia sťažovateľa sú v rozpore s ústavným

zákonom (§ 74 zákona č. 182/1993 Sb. o Ústavnom súde v znení neskorších predpisov).

16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené

podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2018