Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-44-2016.pdf
PDF · 204.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: BIOINŠTITÚT s.r.o., Vojenska 7, Košice, IČO: 36 180 912, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100902/626755/2016 zo dňa 04.05.2016, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím č. 1100902/626755/2016 žalovaný správny orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice č. 206540/2016 zo dňa 29.02.2016, ktorým tento správny orgán podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ERP) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 660 € za spáchanie správneho deliktu podľa § 16 písm. a) uvedeného zákona, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že dňa 29.02.2016 pri výkone miestneho zisťovania na predajnom mieste predajne Bylinkár, Hrnčiarska 20, Košice bolo colným úradom zistené, že zamestnanec podnikateľa nezaevidoval tržbu za tovar - 1 x čaj v hodnote 1,40 € v elektronickej registračnej pokladnici v čase o 9,59 hod, čím opakovane porušil ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. Žalobcovi bol zároveň uložený zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť používať ERP v zmysle § 16b ods. 7 zákona č. 289/2008 Z.z. na hore uvedenom predajnom mieste - predajňa Bylinkár na Hrnčiarskej ulici č. 20, a to od okamihu odovzdania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 29.02.2016 osobe, s ktorou sa o zistení porušenia horeuvedených ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z. spísala zápisnica o miestnom zisťovaní zn. 206462/2016 z 29.02.2016, na dobu 24 hodín.
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o uložení pokuty z 29.02.2016 odôvodnil nasledovne:
„Colný úrad Košice preskúmal podozrenie z porušenia daňových predpisov na základe Zápisnice o miestnom zisťovaní č. 206462/2016 zo dna 29.02.2016.
Dňa 29.02.2016 v čase od 9:57 hod. Colný úrad Košice, SCÚ Košice - centrála (ďalej iba „colný úrad“) vykonal v súlade s ustanovením § 37 až § 39 zákona č. 563/2009 Z.z., miestne zisťovanie u podnikateľa na predajnom mieste - predajňa Bylinkár, Hrnčiarska 20, 040 01 Košice (ďalej len „kontrolované predajné
miesto“), ktorého hlavným predmetom bolo vykonať kontrolu uvedenú v hlavnom predmete miestneho zisťovania uvedenom v zápisnici o miestnom zisťovaní uvedenej vyššie.
Miestne zisťovanie začalo vykonaním kontrolného nákupu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Kontrolný nákup vykonali zamestnanci správcu dane (ďalej len „colníci“) za účelom zistenia, či podnikateľ používa elektronickú registračnú pokladnicu ďalej len „ERP“), či doklad vyhotovený pokladnicou spĺňa všetky náležitosti podľa § 8 zákona 289/2008 Z.z. Colníci si na kontrolovanom predajnom mieste v rámci kontrolného nákupu v čase o 09.57 hod. zakúpili u predajcu, ktorý bol neskôr stotožnený ako p. C.O. I., M. Č.. R. XXX XXX (ďalej iba „predajca“) 1x 50 g čaj sypaný Mate - lemon v hodnote 1,40 €. S predajcom komunikoval colník s osobným číslom 10389 a colník s osobným číslom XXXXX, ktorý bol prítomný na predajnom mieste, si prezeral vystavený tovar vo vitrínach, pričom vizuálne kontroloval priebeh kontrolného nákupu. Predajca vydal colníkovi s osobným číslom XXXXX požadovaný tovar a oznámil mu sumu platby, t.j. 1,40 €. Na to colník vybral z kabelky peňaženku a predajca sa ho opýtal, či by nemohol zaplatiť s drobnými mincami, na čo mu colník vyhovel a vysypal drobné mince na tanierik určený k prijímaniu hotovosti na predajnom pulte vedľa ERP. Predajca si z mincí rôznej nominálnej hodnoty vybral požadovanú čiastku za predaný tovar, t.j. 1,40 € a túto čiastku riadne prevzal ako prijatú tržbu v čase o 09.59 hod. a následne požiadal colníka o výmenu mincí spolu v nominálnej hodnote 5 € za bankovku, colní tejto požiadavke predajcu vyhovel. Colník si zakúpený tovar vložil do kabelky, ďalej odložil peňaženku a čakal na úkon predajcu. Predajca si triedil mince v odkladacom šuplíku pod predajným pultom a komunikoval s ďalšou osobou prítomnou na predajnom mieste, pravdepodobne kolegyňou. Tržbu za predaný tovar predajca nezaevidoval v ERP napriek tomu, že mu na tento úkon bol poskytnutý dostatočný časový priestor a na kontrolovanom predajnom mieste sa v tom čase nenachádzali iní zákazníci.
Colníci sa preto v čase 10:00 preukázali predajcovi služobnými preukazmi a ústnym vyhlásením Finančná správa Slovenskej republiky a oznámili mu, že v kontrolovanej prevádzke bol vykonaný kontrolný nákup colníkmi so zameraním na používanie ERP pri prijímaní hotovosti. Predajca na to zareagovať tak, že sa natiahol ERP, kde so slovami „prepáčte“, zaevidoval tržbu v ERP, vytlačil a odovzdal colníkom pokladničný doklad č. 0003 zo dňa 29.02.2016, čas 10:01 na sumu 1,40 €, z čoho vyplýva, že ERP bola v čase výkonu miestneho zisťovania plne funkčná. Predajca bol následne poučený o svojich právach a povinnostiach, bol oboznámený s rozsahom kontroly a so zisteniami colného úradu počas výkonu kontrolného nákupu. Colníci sa opýtali predajcu, z akého dôvodu nezaevidoval prijatú tržbu do ERP a poskytli mu priestor na vyjadrenie. Predajca sa k uvedenému vyjadril: „Bola to moja chyba. Zaoberala som sa mincami a zabudla som na to, je to moja chyba“.
Konaním zamestnanca podnikateľa - predajcu vzniklo podozrenie z porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého je podnikateľ povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí a podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z, podľa ktorého sa správne deliktu dopustí ten, kto nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1. Vizuálnou kontrolou odovzdaného pokladničného dokladu bolo zistené, že tento obsahoval povinné údaje podľa § 8 os. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.
Predajcovi bolo oznámené, že tovar mu bude vrátený v pôvodnom stave a v nezmenenom množstve, predajca prevzal vrátený tovar, vrátenie tovaru zaevidoval do ERP a odovzdal colníkom pokladničný doklad o vrátení tovaru č. „0005 zo dňa 29.02.2016, čas 10:07 na sumu -1,40 €. Colníci následne vyzvali predaju, aby vyhotovil prehľadovú uzávierku, tak ako je to uvedené v § 12 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., čo predajca vykonal a colníkom odovzdal prehľadovú uzávierku zo dňa 29.02.2016. Kontrolou hotovosti uvedenej na prehľadovej uzávierke a hotovosti patriacej k ERP nebol zistený rozdiel prevyšujúci 20,- €. Následne bol predajca vyzvaný, aby colníkom predložil doklad totožnosti, certifikát k ERP a knihu ERP. Podľa údajov z predloženej knihy ERP a podľa fyzickej kontroly ERP na predajnom mieste bolo zistené nasledovné: Certifikát k ERP: XXXXX/XXX/X/XXXX/CE zo dňa 18.02.2008 Typ ERP: EURO-100T model F, Výrobné číslo S. DKP v knihe ERP (v časti - záznamy daňového úradu - DKP a dátum jeho pridelenia): 69520200557369001 zo dňa 02.04.2008 DKP na pokladničnom doklade: XXXXXXXXXXXXXXXX Výrobca: ELCOM spoločnosť s ručením obmedzeným, Prešov
Servisná organizácia: G. T. - KOPS, Omská 6, Košice, DIČ: 1020632954 Uvedenie ERP do prevádzky: 6.10.2011 Číslo plomby: S. XXXXXX, kontrolovaná ERP bola označená plombou, ktorá nebola poškodená Číslo FM: XXXXXX
Na základe zistení colného úradu v priebehu miestneho zisťovania vzniklo dôvodné podozrenie z porušenia daňových predpisov a podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom.
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. je podnikateľ povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.
Colníci sa po ukončení kontrolnej činnosti opýtali predajcu, či je na predajnom mieste prítomný konateľ. Predajca uviedol, že konateľ momentálne prítomná nie je, ale telefonicky ju bude kontaktovať. S odstupom času cca 25 minút sa na kontrolované predajné miesto dostavila konateľka - O.. M. J., stotožnená podľa predloženého občianskeho preukazu č. R. XXX XXX (ďalej iba „konateľka“). Konateľka bola poučená a oboznámená s výsledkom kontroly na predajnom mieste a taktiež bola oboznámená so skutočnosťou, že na predajnom mieste a vyjadrila sa, že chce podpísať písomnosti vyhotovené na predajnom mieste v rámci miestneho zisťovania.
Zákon č. 289/2008 Z.z. upravuje podmienky používania elektronickej registračnej pokladnice na evidenciu tržieb na území Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 3 zákona č. 28/2008 Z.z. pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti. Podľa ustanovenia § 16b ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z. spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a) až d), am) ao a ap) sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 6 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad pri prvom opakovanom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až d) am) a ap), okrem pokuty uloženej podľa ods. 2 písm. a) alebo d) môže podať návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 6 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až d), am) a ap), pri ktorom došlo ku kráteniu prijatých tržieb, okrem pokuty uloženej podľa ods. 2 písm. a) alebo písm. d), podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 7 prvej a tretej vety zákona č. 289/2008 Z.z. ak daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu na mieste rozhodnutím podľa odseku 6, uloží aj zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste, a to od okamihu odovzdania rozhodnutia osobe, s ktorou
sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica, najviac však na 72 hodín. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z.z. ak podnikateľ nezaplatí pokutu podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. d) za porušenie podľa § 16a písm. a) až d), am) a ap) najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, nesmie predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti pokuty; tento zákaz stráca účinky dňom zaplatenia pokuty alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 9 zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad označí predajné miesto, na ktoré sa vzťahuje zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu podľa odseku 7 alebo odseku 8, oznámením, v ktorom uvedie, že na tomto predajnom mieste je zákaz predaja tovaru alebo poskytovania služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 10 zákona č. 289/2008 Z.z. ak podnikateľ poruší zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste, daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu podľa odseku 1 písm. e) za porušenie podľa § 16a písm. ao) a po označení predajného miesta podľa odseku 9 podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia, ak ešte nebol podaný.
Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení má colný úrad preukázané, že podnikateľ sa svojim konaním dopustil správneho deliktu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a colný úrad bol povinný okrem uloženia sankcie za správny delikt uložiť podnikateľovi aj zákaz predaja tovaru alebo poskytovania služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu.
Colnému úradu zistením porušenia daňových predpisov vznikla povinnosť začať voči podnikateľovi konanie a na základe zistených a preukázaných skutočností vydať rozhodnutie. K porušeniu zákona v tomto prípade preukázateľne došlo. Podnikateľ musí znášať zodpovednosť za výsledok, ktorý je protiprávny a ktorý vznikol hoci aj jeho neúmyselným konaním, pretože pri svojej podnikateľskej činnosti zodpovedá za legálnosť skutkového stavu objektívne, bez ohľadu na jeho subjektívny vzťah k veci, teda bez ohľadu na jeho zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), resp. mieru jeho zavinenia. V danom prípade pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu postačuje samotné preukázanie, že podnikateľ konal v rozpore so zákonom. Táto skutočnosť predstavuje právny titul na sankcionovanie podnikateľa v zmysle zákonných ustanovení a colný úrad k tomuto sankcionovaniu pristupuje zo svojej úradnej povinnosti. Samotné zistenie konania podnikateľa, ktoré je v rozpore so zákonom, je dostačujúce pre jeho deliktuálny postih.
Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Vychádzajúc z tejto domnienky sa u podnikateľa predpokladá vedomosť o tejto povinnosti.
Podnikateľ je pri výkone svojej podnikateľskej činnosti povinný dodržiavať podmienky ustanovené zákonom a osobitnými predpismi, pričom je svoju podnikateľskú činnosť povinný vykonávať riadne, poctivo a odborne, pričom sa tejto povinnosti nemôže zbaviť ani v prípade, ak túto činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu alebo povereného zamestnanca.
Colný úrad ako správca dane postupujúc podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. a zhodnotiac jednotlivé dôkazy zvlášť a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadajúc na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo, uplatnil pri dokazovaní princíp objektívnej zodpovednosti, ktorého podstata spočíva v zodpovednosti za protiprávny výsledok, t.j. zodpovedná osoba je povinná strpieť sankciu bez ohľadu na zavinenie, keďže zavinenie nie je pojmovým znakom daňového deliktu.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až f), j),s) a t) od 660 eur do 6 600 eur.
Colný úrad Košice zistil dňa 21.01.2015 v rámci miestneho zisťovania u podnikateľa porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. a uložil podnikateľovi pokutu v zmysle § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. za správny delikt podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. Rozhodnutím č. 1095691/1/32993/2015 zo dňa 21.01.2015, ktoré bolo vydané v zmysle § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. na mieste a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2015 vo výške 330 eur.
Na základe vyššie uvedeného má colný úrad za to, že podnikateľ sa dňa 29.02.2016 dopustil opakovane porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2004 Z.z. čím opakovane naplnil skutkovú podstatu právneho deliktu uvedeného v § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., uvedené sa týmto považuje v zmysle § 16b ods. 6 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. za prvé opakované zistenie porušenia podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z.
Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení má colný úrad za preukázané, že podnikateľ sa svojím konaním dopustil opakovane správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Uvedené ustanovenie § 16b odsek 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. má kogentný charakter, čo znamená, že správca dane je za uvedený správny delikt povinný pokutu uložiť a to najmenej 660 eur.
Colný úrad pri ukladaní pokuty prihliadal predovšetkým na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, ako aj skutočnosti uvádzané účastníkom konania a v neposlednom rade na skutočnosť, že u podnikateľa bolo zistené prvé opakované porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., preto colný úrad pristúpil k uloženiu pokuty na dolnej hranici sadzby.
Vzhľadom k vyššie uvedenému má colný úrad za to, že výška uloženej pokuty je v súlade s pravidlami logického uvažovania a predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom, pričom colný úrad prihliadal i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna regresívna funkcia, keďže na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.
Podľa ustanovenia § 16b odsek 12 cit. zákona pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
Podľa ustanovenia § 16b ods. 13 zákona č. 289/2008 Z.z. uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie bola pokuta uložená. Na základe vyššie uvedených skutočností colný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.“
3. Na základe včas podaného odvolania žalobcu obsahujúceho skutkovú a právnu argumentáciu obsahovo zhodnú s obsahom žalobných námietok uvedených v žalobe z 01.07.2016, žalovaný správny orgán zotrvávajúc na skutkových a právnych dôvodoch pre uloženie pokuty a sankcie zákazu predaja tovaru v právnom režime § 16a, § 16b zákona č. 289/2008 Z.z. a citujúc dotknuté ustanovenia predmetnej právnej úpravy argumentoval v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zo 04.05.2016 k obsahu jednotlivých odvolacích námietok nasledovne:
„Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. .V konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu (zákona č. 563/2009 Z. z."), ak § 16b neustanovuje inak." Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb/.“
Podľa ustanovenia § 37 ods. 4 prvá a druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. ..O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu
dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie."
Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. „Daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane. ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia." Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR") „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
FR SR má zo spisu preukázané, že dňa 29. 02. 2016 odvolateľ nepoužil ERP na evidenciu tržby za tovar - 1 x čaj v hodnote 1,40 € napriek tomu, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. takúto povinnosť mal, keďže ako podnikateľ bol povinný evidovať tržbu v ERP bez zbytočného odkladu po jej prijatí a zároveň bol povinný odovzdať pracovníkom colného úradu pokladničný doklad. Z obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní, ktorá je dôkazom o prvotných a neopakovateľných úkonoch v konaní zn. 206462/2016 zo dňa 29. 02. 2016 (ďalej len „zápisnica o miestnom zisťovaní") vyplýva, že „Miestne zisťovanie začalo vykonaním kontrolného nákupu v zmysle ustanovenia 38 ods. 2 zákona Č. 563/2009 Z. z. kontrolný nákup vykonali zamestnanci správcu dane (ďalej len ,, colníci") za účelom zistenia, či podnikateľ používa elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „ERP"), či doklad vyhotovený pokladnicou splna všetky náležitosti podľa § 8 zákona č. 289/2008 Z. z. Colníci si na kontrolovanom predajnom mieste v rámci kontrolného nákupu v čase o 09:57 hod. zakúpili u predajcu, ktorý bol neskôr stotožnený ako p. C. I., OP č. R. XXX XXX (ďalej len „predajca") 1 x 50 g čaj sypaný Mate - lemon v hodnote 1,40 €. S predajcom komunikoval colník s osobným číslom XXXXX a colník s osobným číslom XXXXX, ktorý bol prítomný na predajnom mieste, si prezeral vystavený tovar vo vitrínach, pričom vizuálne kontroloval priebeh kontrolného nákupu. Predajca vydal colníkovi s osobným číslom XXXXX požadovaný tovar a oznámil mu sumu platby t.j. 1,40 €. Na to colník vybral z kabelky peňaženku a predajca sa ho opýtal, či by nemohol zaplatiť s drobnými mincami, na čo mu colník vyhovel a vysypal drobné mince na tanierik určený k prijímaniu hotovosti na predajnom pulte vedľa ERP. Predajca si z mincí rôznej nominálnej hodnoty- vybral požadovanú čiastku za predaný tovar t.j, 1,40 € a túto čiastku riadne prevzal ako prijatú tržbu v čase o 09:59 hod. a následne požiadal colníka o výmenu mincí spolu v nominálnej hodnote 5 € za bankovku, colník tejto požiadavke predajcu vyhovel. Colník si zakúpený tovar vložil do kabelky, ďalej odložil peňaženku a čakal na úkon predajcu. Predajca si triedil mince v odkladacom šuplíku pod predajným pultom a komunikoval s ďalšou osobou prítomnou na predajnom mieste, pravdepodobne kolegyňou. Tržbu za predaný tovar predajca nezaevidoval v ERP napriek tomu, že mu na tento úkon bol poskytnutý dostatočný časový priestor a na kontrolovanom predajnom mieste sa v lom čase nenachádzali ďalší zákazníci. Colníci sa preto v čase 10:00 hod. preukázali predajcovi služobnými preukazmi a ústnym vyhlásením Finančná správa Slovenskej republiky a oznámili mu, že , že v kontrolovanej prevádzke bol vy konaný kontrolný nákup colníkmi so zameraním na používanie ERP pri prijímam hotovosti. Predajca na to reagoval tak. že sa natiahol k ERP, kde so slovami „prepáčte zaevidoval tržbu v ERP, vytlačil doklad a odovzdal colníkom pokladničný doklad č. *0003 zo dňa 29. 02. 2016, v čase o 10:01 hod. na sumu 1,40 €, z čoho vyplýva, že ERP bola v čase výkonu miestneho zisťovania plne funkčná. Predajca bol následne poučený o svojich právach a povinnostiach, bol oboznámený z rozsahom kontroly a so zisteniami colného úradu počas výkonu kontrolného nákupu. Colníci sa opýtali predajcu, z akého dôvodu nezaevidoval prijatú tržbu do ERP a poskytli mu priestor na vyjadrenie. Predajca sa k uvedenému vyjadril: ,. Bola to moja chyba. Zaoberala som sa mincami a zabudla som na to. je to moja chyba. " Colníci sa po ukončení kontrolnej činnosti opýtali predajcu. či je na predajnom mieste prítomný aj konateľ. Predajca uviedol že konateľka momentálne prítomná nie je. ale telefonicky ju bude kontaktovať. S odstupom času cca 25 min. sa na kontrolované predajné miesto dostavila konateľka - O.. M. J., stotožnená podľa predloženého občianskeho preukazu č. R. XXX XXX (ďalej len „ konateľka"). Konateľka bola poučená a oboznámená s výsledkom kontroly na predajnom mieste a taktiež bola oboznámená so skutočnosťou. že na predajnom mieste bolo zistené obzvlášť závažné porušenie zákona č. 289/2008 Z. z. spôsobom nezaevidovania prijatej tržby v ERP a to opakovane. Konateľka bola ďalej prítomná na predajnom mieste a vyjadrila sa, že chce podpísať písomnosti vyhotovené na predajnom mieste v rámci miestneho zisťovania. " V časti zápisnice o miestnom zisťovaní označenej ako - Návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice je uvedené, že ..Žiadne".
Z vyššie uvedeného vyplýva teda , že skutok sa stal tak ako ho opisuje colný úrad, čo nepopiera ani predavačka p. C. I. (zamestnanec za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie) a ani odvolateľ,
ktorý v predloženom odvolaní uvádza, že „k spáchaniu správneho, resp. daňového deliktu mohlo dôjsť tak ako ho správny orgán /aj keď nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne/ opisuje".
Odvolateľ ako podnikateľský subjekt zodpovedá za to. aby sa v jeho prevádzke dodržiavali právne predpisy. V opačnom prípade si musí byť vedomý právnych následkov, ktoré sú spojené s ich porušovaním. Odvolací orgán ďalej uvádza, že zodpovednosť odvolateľa za existujúci zistený protiprávny stav, je objektívna a odvolateľ musí znášať zodpovednosť na výsledok, ktorý je protiprávny, a ktorý vznikol hoci aj jeho neúmyselným konaním. Odvolateľ zodpovedá za (ne)legálnosť skutkového stavu pri svojej podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na jeho subjektívny vzťah k veci, t. j. bez ohľadu na jeho vôľu, pohnútku, zámer, teda bez ohľadu na jeho zavinenie (úmysel alebo nedbanlivosť), resp. mieru jeho zavinenia. Nakoľko zákonodarca koncipoval skutkovú podstatu v § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. objektívne bez ohľadu na zavinenie, colný úrad bol povinný zo svojej úradne povinnosti preskúmať len objektívny stav veci, t. j. že následok predvídaný zákonom spôsobil odvolateľ pri svojej podnikateľskej činnosti a neprihliadať na subjektívne dôvody (predavačka sa zaoberala mincami a zabudla zaevidovať tržbu v ERP).
FR SR v prvom rade považuje za potrebné všeobecne reagovať na námietky odvolateľa, ktorými sa odvoláva na základné procesno - právne zásady konania a hmotnoprávnej úpravy (napr. zákonnosti, ochrany práv a chránených záujmov účastníkov konania) či príslušnú judikatúru, v nadväznosti na čo odvolateľ koncipuje obsah svojho odvolania, vykladá obsah právnych noriem a prijíma právne závery, že postup colného úradu považuje za nezákonný.
FR SR nepopiera existenciu a dôležitosť daných právnych premís (zásad, princípov práva), o ktoré sa odvolateľ vo svojom odvolaní opiera, avšak zdôrazňuje, že uvedené zásady/princípy práva napomáhajú výkladu, pochopeniu, či aplikácii existujúceho systému práva „lex scripta", v medziach obsahovo stanovených právnymi normami, avšak existujúce právne normy čo do obsahu nevytvárajú/nepretvárajú.
Daný princíp zákonnosti - vzťah obsahu práva/právnych noriem a ich výkladu/aplikácie je v súvislosti skonaním a rozhodovaním orgánov štátnej správy expressis verbis zakotvený v samotnom či. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon".
Uplatňovanie všetkých ďalších právnych zásad, teda aj zásad, na ktoré poukazuje odvolateľ v konaní, nemôže vybočiť z medzi princípu zákonnosti zakotveného v či. 2 ods. 2 Ústavy SR. t. j. nemôže mať pred zásadou zákonnosti prednosť.
Keďže odvolateľ vo svojom odvolaní namieta aj nesúlad právnej úpravy zákona č. 289/2008 Z. z. s Ústavou SR, odvolací orgán taktiež zdôrazňuje, že štátnym orgánom (colnému úradu, FR SR) neprislúcha právomoc posudzovať/deklarovať, či právna norma, na základe ktorej konajú/rozhodujú, je, alebo nie je v súlade s Ústavou SR. Okolnosť prípadného rozporu právnej normy s iným zákonom, či s Ústavou SR je tak bezpredmetná vo vzťahu k viazanosti štátnych orgánov normami práva a k ich postupu pri ich aplikácii v intenciách v či. 2 ods. 2 Ústavy SR. Táto viazanosť štátnych orgánov právnou normou môže byť obmedzená iba rozhodnutím Ústavného súdu SR, či ingerenciou samotného zákonodarcu. Do momentu takéhoto rozhodnutia uvedenými ústavnými orgánmi však platí prezumpcia súladu zákonov s Ústavou SR.
Všetky odvolacie námietky odvolateľa, že colný úrad s ním v konaní nepostupoval v úzkej súčinnosti, nakoľko mu neumožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, ako aj týkajúce sa nezákonnosti a nesprávnosti úradného postupu správneho orgánu v tomto konaní, porušenia zásad správneho konania, zásady zákonnosti konania, za súčasného nerešpektovania procesných práv odvolateľa, ktoré nemohol uplatniť v konaní, čím mali byť porušené jeho ústavné práva na súdnu a inú právnu ochranu a pod., ktoré odvolateľ namieta naprieč celým podaným odvolaním, odvolací orgán považuje za právne irelevantné.
V danom konaní colný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z., konkrétne v súlade s ustanovením § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z., podľa ktorého pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím, pričom pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z.. Z uvedeného
ustanovenia § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. tak v danom prípade pre odvolací orgán vyplýva zákonnosť postupu colného úradu, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky pre uloženie pokuty odvolateľovi na mieste rozhodnutím, čo colný úrad aj vykonal.
Odvolací orgán k uvedenému na vysvetlenie ďalej dodáva, že zákon č. 289/2008 Z. z. vo vyššie citovanom ustanovení § 16b ods. 3 a 4 upravuje osobitnú formu konania, ktorá má svojou povahou najviac spoločné s blokovým konaním. V tejto osobitnej forme konania v prípade, ak colný úrad priamo pri vykonanom miestnom zisťovaní zistí spáchanie správneho deliktu podľa § 16a zákona č. 289/2008 Z. z., má vo všeobecnosti povinnosť vydať rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. Ak colný úrad v rámci tejto osobitnej formy konania zistí spáchanie správneho deliktu priamo pri výkone miestneho zisťovania, dokazovanie sa obmedzuje na úsek výkonu miestneho zisťovania, kde má účastník konania (resp. osoba prítomná pri miestnom zisťovaní) právo podávať námietky k postupu colného úradu, k zisteným skutočnostiam a tiež vyjadrovať sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. V danej súvislosti odvolací orgán zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorého daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia, pričom tieto vysvetlenia podáva dotknutá osoba práve do zápisnice správcu dane o miestnom zisťovaní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 37 ods. 4 zákona č. 563/2004 Z. z. a do zápisnice v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. môže osoba prítomná pri úkone správcu dane (miestnom zisťovaní) vzniesť námietky proti jej obsahu. Prítomná predavačka p. C. I. tak mala možnosť vzniesť akékoľvek námietky a tvrdenia proti obsahu zápisnice z vykonaného miestneho zisťovania, ako aj proti samotnému miestnemu zisťovaniu a vykonanému kontrolnému nákupu. Ako vyplýva z obsahu spisu, na predajné miesto sa dostavila aj konateľka odvolateľa - O.. M. J. (cca po 25minutách po jej telefonickom kontaktovaní), ktorá bola poučená a oboznámená s výsledkom kontroly a ktorá tak mala rovnako možnosť vzniesť akékoľvek námietky a tvrdenia proti obsahu zápisnice z vykonaného miestneho zisťovania, ako aj proti samotnému miestnemu zisťovaniu a vykonanému kontrolnému nákupu.
Aj ďalšie námietky odvolateľa. ktorými sa snaží spochybniť obsah uvedenej zápisnice o miestnom zisťovaní, a síce. že colníci nepoučili predavačku o práve nevypovedať, odvolací orgán považuje za neopodstatnené.
Odvolací orgán zdôrazňuje, že v konkrétnom prípade sa predavačka p. C. I. nenachádzala v procesnom postavení svedka, ale v postavení osoby, konajúcej v mene odvolateľa. ktorej úkon (alebo opomenutie úkonu, na ktorý bola povinná) predstavoval dopustenie sa správneho deliktu odvolateľa. P. C. I. bola osobou prítomnou pri miestnom zisťovaní, ktorá bola v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. povinná poskytnúť správcovi dane pri miestnom zisťovaní súčinnosť, a to najmä povinná podať vysvetlenie. V tejto súvislosti je potrebné zároveň poznamenať, že na strane 3 zápisnice o miestnom zisťovaní je uvedené znenie § 17 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (vysvetlenie môže odmietnuť ten, kto by iným alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok, colný delikt alebo iný správny delikt, alebo ten, ktorej viazaný spovedným tajomstvom alebo nedotknuteľnosťou tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou mlčanlivosti, ak je poverený pastoračnou starostlivosťou), čo obaja odvolateľ ako aj predavačka potvrdili svojim podpisom v závere zápisnice o miestnom zisťovaní. Odvolací orgán zároveň uvádza, že pred podpisom akejkoľvek listiny (vrátane zápisnice o miestnom zisťovaní), je potrebné túto si podrobne prečítať (oboznámiť s jej obsahom), a v prípade nesúhlasu, námietok, nejasností alebo pripomienok k nej tieto uviesť alebo takúto listinu nepodpisovať.
Námietku odvolateľa týkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces, vyplývajúcej z rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžo/201/2010. či. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, či. 46 ods. 1 Ústavy SR a zákona č. 71/3 967 Zb., ktoré malo byť porušené aj tým, že sa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nemal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nemohol navrhnúť dokazovanie, nemohol vznášať námietky, nemohol klásť otázky svedkom a pracovníkom správneho orgánu, nemohol sa k veci ústne a verejne vyjadriť a tiež, že mu bolo znemožnené „využívať právnu pomoc v konaní odvolací orgán uvádza, že odvolateľ mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam colného úradu obsiahnutým v zápisnici o miestnom zisťovaní zn. 206462/2016 zo dňa 29. 02. 2016 už priamo
pri výkone miestneho zisťovania - vo forme návrhov a námietok smerujúcich proti obsahu zápisnice - čo však nevyužil. Odvolací orgán ku všetkým odvolacím námietkam odvolateľa, ktorými namieta postup colného úradu, ako nesúladný so zákonnými ustanoveniami Správneho poriadku, poznamenáva, že v konaní o uložení pokuty sa nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ako sa to nesprávne domnieva odvolateľ, ale podľa zákona č. 563/2009 Z. z., ako to vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z.. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. v konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak § 16b neustanovuje inak. Z uvedeného teda vyplýva, že v odvolaním napadnutom konaní nemohlo dôjsť zo strany colného úradu k porušeniu zásad správneho konania ani žiadneho zo zákonných ustanovení Správneho poriadku, ako to v podanom odvolaní namieta odvolateľ. K námietkam odvolateľa týkajúcim sa výšky uloženej sankcie odvolací orgán uvádza, že pri posudzovaní protiprávnosti spáchaného deliktu a rozhodovaní o uložení sankcie colný úrad postupoval v súlade s ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon a tiež v súlade s ustanovením § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. podľa ktorého daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až f), s), s) a t) od 660 do 6 600 eur. V predmetnom prípade z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že colný úrad prihliadal na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, predovšetkým však colný úrad v odôvodnení zdôraznil tú skutočnosť, že v prípade odvolateľa ide o prvé opakované porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. a z tohto dôvodu uložil pokutu v najmenšej možnej výške - na spodnej hranici zákonného rozpätia. Keďže colný úrad uložil pokutu v najnižšej možnej výške, považuje odvolací orgán rozhodnutie v tejto časti za dostatočne odôvodnené. Čo sa týka námietok odvolateľa o nevykonaní ústneho pojednávania, odvolací orgán uvádza, že odvolateľ nesprávne interpretuje odkazovaciu právnu normu obsiahnutú v ustanovení § í 6b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na použitie § 37 ods. 4 a § 19 zákona č. 563/2009 Z. z., ktoré upravuje povinnosť zamestnanca spísať o miestnom zisťovaní zápisnicu o miestnom zisťovaní, avšak neukladá povinnosť vykonať aj ústne pojednávanie. Ustanovenie § 19 zákona č. 563/2009 Z. z. len príkladmi vymenúva o akých úkonoch je povinný správca dane vyhotoviť zápisnicu a zároveň upravuje jej obsahové a formálne náležitosti. S touto námietkou úzko súvisí aj námietka o porušení jeho základného práva byť prítomný pri prerokovaní veci. K tejto námietke odvolací orgán uvádza, že podľa ustanovenia § 16b ods. 3 a 4 zákona č. 289/2008 Z. z. sa pokuta za správny delikt ukladá rozhodnutím vydaným na mieste a toto rozhodnutie sa odovzdá osobe, s ktorou sa spísala zápisnica o miestnom zisťovaní. Colný úrad ako správny orgán nemá pri tejto osobitnej forme konania zákonnú povinnosť zabezpečiť prítomnosť odvolateľa (konateľa). Uvedené sa však netýka predmetnej veci, keďže zo zápisnice o miestnom zisťovaní jednoznačne vyplýva, že odvolateľ sa prerokovania predmetnej veci zúčastnil, ako potvrdzuje jeho podpis nachádzajúci sa v jej závere (oboznámil sa s obsahom zápisnice o miestnom zisťovaní, teda aj s obsahom výpovede predavačky a nevyužil svoje právo namietať čokoľvek, či už voči zisteniam colného úradu alebo výpovedi predavačky).
Čo sa týka námietok odvolateľa ohľadne obsahových náležitosti výrokovej časti napadnutého rozhodnutia (t. j., že výrok neobsahuje presný opis skutku, času v ktorom mal byť zistený správny delikt a pod.) a jeho odôvodnenia, odvolací orgán uvádza, že obsahové náležitosti výroku rozhodnutia sú presne špecifikované v § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. podľa ktorého výrok obsahuje údaje podľa písm. c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Výrok rozhodnutia colného úradu, podľa odvolacieho orgánu jednak obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a tiež presný opis skutku vrátane času (časového obdobia), kedy došlo k jeho spáchaniu a spôsob akým bol spáchaný. Výrok rozhodnutia colného úradu je tak určitý, presný, zrozumiteľný a na jeho základe nie je možné odvolateľovo protiprávne konanie zameniť s iným.
Náležitosti odôvodnenia rozhodnutia sú uvedené v § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Ako to pre odvolací orgán vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia colného úradu, tento v odôvodnení svojho rozhodnutia na úvod uvádza skutočnosti, ktoré sú podkladom jeho rozhodnutia a opisuje ním zistené skutočnosti. Z rozhodnutia sú tiež zrejmé úvahy
colného úradu pri hodnotení jednotlivých dôkazov a odôvodnenie tiež obsahuje právne predpisy, na základe ktorých colný úrad rozhodoval. Colný úrad, v predmetnom prípade, podrobne, jasne, zrozumiteľne a jednoznačne konštatuje skutkové zistenia, spája ich s prislúchajúcou citovanou právnu úpravu, konštatuje dôsledok nesplnenia zákonom vyžadovaných podmienok, na základe čoho dospeje k záveru, že v predmetnom prípade sa odvolateľ dopustil správneho deliktu. Z tohto dôvodu odvolací orgán má za to. že napadnuté rozhodnutie v súlade s príslušnými právnymi predpismi obsahuje všetky zákonom požadované skutočnosti.
K námietke týkajúcej sa sporného oprávnenia osoby, ktorá predmetné rozhodnutie za colný úrad podpísala, odvolací orgán uvádza, že oprávnenie na podpisovanie T.. C.. W. J. ako vedúcemu zmeny vyplýva z interného podpisového poriadku Finančnej správy SR (vedúci kontrolnej skupiny stanice colného úradu podpisuje v mene riaditeľa colného úradu - v zastúpení rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z.), z tohto dôvodu považuje odvolací orgán túto námietku za právne irelevantnú.“
4. Včas podanou žalobou z 01.07.2016 v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo 04.05.2016 a jeho zrušenia z dôvodu neakceptovania skutkových a právnych námietok obsiahnutých v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Košice z 29.02.2016, ktoré tiež žalobca navrhol zrušiť a zároveň požadoval priznanie práva na náhradu trov súdneho preskúmavacieho konania. Tvrdil, že „napadá a spochybňuje celé správne, resp. daňové konanie, jeho postup od vykonania kontroly, spôsobu vedenia správneho konania, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutí v žalobe uvedených pre nedostatok dôvodov“.
5. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného zo 04.05.2016, ktoré je predmetom súdneho preskúmavacieho konania pred správnym súdom žalobca uviedol, že „nespĺňa požiadavky a definíciu rozhodnutia na mieste, keď nie je tak označené ani definované v záhlaví rozhodnutia samotného“ a preto sa žalobca týmto aj prvostupňovým rozhodnutím považuje za ukráteného na svojich právach a oprávnených záujmoch.
6. Ďalšou a z obsahového hľadiska zásadnou žalobnou námietkou v žalobe z 01.07.2016 je výtka procesnoprávnej povahy adresovaná správnym orgánom oboch stupňov zo strany žalobcu, poukazujúca na procesné práva subjektu obvineného zo správneho deliktu a základnej zásady správneho konania v právnom prepojení na článok 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Sžo/201/2010. Nadväzne na danú argumentáciu žalobca tvrdil, že „odvolací správny orgán mal možnosť (podľa zásady jednotnosti daňového konania), aby na základe doplneného dokazovania dospel k vlastnému skutkovému stavu, prípadne aj odlišnému od skutkového zistenia správneho orgánu prvého stupňa, pričom vadu prvostupňového rozhodnutia neodstránil.“
7. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného správneho orgánu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia (strana 8, druhý odsek rozhodnutia) o nedostatku právomoci správneho orgánu posudzovať, resp. deklarovať, či právna norma, na základe ktorej koná a rozhoduje, je alebo nie je v súlade s Ústavou SR, pri poukázaní na znenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR žalobca namietal, že ide o porušenie jeho základných práv na obhajobu. Dané konštatovanie žalobca v podrobnostiach premietol do nasledovných žalobných námietok:
„Podľa názoru účastníka konania procesný postup prvostupňového správneho orgánu predstavoval protiústavný zásah do označeného základného práva, pretože žalobcovi (vzhľadom na neobvyklú rýchlosť a neodkladnosť konania) objektívne znemožnil ústavné právo využiť právnu pomoc v konaní a tým aj jeho oprávnenia predložiť právnu a odbornú argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom po ich dôkladnom a odbornom posúdení, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatniť opravné prostriedky a z hľadiska konania ako celku ho postavil do podstatne nevýhodnejšej pozície.
Žalobca tvrdí, že v konkrétnom prípade sa jedná o vec trestného charakteru a to viac, keď vzhľadom na uvedené skutočnosti predmetom správneho deliktu, resp. priestupku je sankcia za príslušný správny delikt, keď je vzhľadom i na spoločenskú nebezpečnosť vyššia sankcia ako pri priestupkových veciach. Teda nesporne ide o vec trestného obvinenia a preto procesný postup správneho orgánu nemožno pokladať ako súladný so zákonom, pretože príslušné ústne pojednávanie malo byť nariadené už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa. Spísať zápisnicu o ústnom pojednávaní je aj zákonnou požiadavkou na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty na mieste, čo správny orgán nevykonal a žalobca túto vadu konania považuje za vadu, ktorá spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty namieste žalobcovi.
Porušením práva zaručeného v zákone o správnom konaní a daňovom poriadku nie je len to že správny orgán vôbec nedal žalobcovi možnosť uplatniť si svoje právo, ale aj skutočnosť, že neurčil žalobcovi ako účastníkovi konania primeranú lehotu, alebo rozhodol skôr, ako mohol žalobca - účastník konania svoje právo realizovať.
Podľa žalobcu žalovaný mal povinnosť podľa všeobecne platných právnych predpisov (s vyššou právnou silou ako je vnútroštátny poriadok - zákon č., 289/2008 Z.z.) oboznámiť riadne účastníka konania o začatí konania, a to tak, že ho mal riadne a preukázateľne upovedomiť o začatí správneho, resp. daňového konania. V predmetnom prípade mal správny orgán možnosť riadne oboznámiť žalobcu, že začína voči nemu správne, resp. daňové konanie; ak mu žalobca - účastník konania alebo jeho pobyt nie je známy, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ho o začatí konania verejnou vyhláškou. Túto povinnosť si správny orgán nesplnil a nad rámec zákona neodkladne vydal rozhodnutie o uložení pokuty na mieste, bez toho aby žalobcu riadne upovedomil, že voči nemu je začaté správne konanie, čo žalobca považuje za nezákonné.
Podľa nášho názoru bol porušený čl. 47 ods. 2 Ústavy SR: „...každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom...“.
Z uvedeného konania žalovaného je zrejmé, že pri prvostupňovom ako aj druhostupňovom konaní žalovaný odoprel právo žalobcu na právnu pomoc pred iným štátnym orgánom.
Podľa názoru žalobcu neobstojí konštatovanie žalovaného na 8 strane 5. odsek druhostupňového rozhodnutia, nakoľko keby mal žalovaný postupovať doslovne podľa tohto ustanovenia § 16b ods. 3 a nasl. zákona č. 289/2008 Z.z. bez splnenia zákonných ustanovení pod čiarou, na ktoré sa poukazuje v ustanovení § 16b ods. 3 a nasl. zákona č. 289/2008 Z.z., bol by tým popretý jeden zo základných princípov právneho štátu a to princíp právnej istoty definovaný ako stav, za ktorého sa dá predpokladať, že príslušné orgány budú pri svojich konaniach a rozhodnutia dodržiavať spravodlivosť vo formálnom zmysle.
Konštatovanie žalovaného na strane 8 5. odsek, považuje žalobca za ničím neodôvodnené konštatovanie nakoľko žiadny právny predpis nepojednáva o spoločnej povahe osobitnej formy konania s blokových konaním.
Správny orgán sa pokúsil o extenzívny výklad, ktorý je podľa názoru účastníka konania v rozpore s ustanovením ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý znie: „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.
Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s definíciami pojmov uvedených v ustanoveniach § 16a ods. 4 pod čiarou týkajúcich sa ústneho pojednávania a spísania zápisnice o ústnom pojednávaní z ich gramatickým rozporom.
Žalobcovi sa postup žalovaného voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy vydávania rozhodnutia na mieste stanovenej v § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. takmer doslova v rozpätí necelých dvoch hodín (čas zisťovania dňa 29.02.2016 od 09:57 do 11.20 hod., len v rozmedzí pár hodín od vznesenia podozrenia, okamžitého obvinenia a bezodkladného okamžitého potrestania formou vydania rozhodnutia na mieste považoval bez ďalšieho za dodržiavanie všetkých požiadaviek zákona, bez dodržiavania všeobecných práv žalobcu. Žalobca opierajúc sa o judikatúru
Najvyššieho súdu SR v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o používaní ERP je stanoviť povinnosť pre podnikateľov evidovať tržby v ERP a zároveň aj povinnosť ukladať pokuty podľa § 16b odsekov 3 a nasl. citovaného zákona na mieste rozhodnutím, avšak povinnosťou štátnych a verejných kontrolných a správnych daňových orgánov v zmysle Ústavy SR a Dohovoru je aj ochrana oprávnených záujmov, ako aj všetkých procesných práv účastníkov konania pred nezákonným a nesprávnym úradným postupom správnych a daňových orgánov v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nenariadil a ani nevykonal príslušné ústne pojednávanie vo veci so žalobcom, ani jeho splnomocneným zástupcom, resp. jeho právnym zástupcom riadnym spôsobom a nespísal o ústnom pojednávaní, alebo úkone zápisnicu. V spise sa nenachádza zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu, resp. jeho oprávneného, alebo právneho zástupcu. Prerokovanie zápisnice o miestnom zisťovaní nespĺňa požiadavky kladené na ústne pojednávanie a spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní.
Žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal a nezdôvodnil nenariadenie ústneho pojednávania a spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní ako základnou podmienkou na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a ani nezdôvodnil z akých dôvodov to nepotreboval zdôvodniť, len formálne a nedostatočne to odôvodnil v závere druhostupňového rozhodnutia na 10 strane.“
8. Nosným obsahom ďalšej námietky žalobcu je poukázanie na znenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku a tvrdenie, že správne orgány oboch stupňov neuviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie. Tvrdil, že výsledkom každého konania, teda aj správneho konania by malo byť spravodlivé rozhodnutie, ktoré vychádza z objektívne a spoľahlivo zisteného stavu, ktorý musí byť administratívne zaevidovaný v príslušnom spise. Daný stav podľa žalobcu v preskúmavanej právnej veci absentoval. V tejto súvislosti vytýkal správnym orgánom aj nedôslednú žurnalizáciu administratívnych spisov.
9. Ďalšou námietkou žalobca napádal tak výrokovú časť, ako aj obsah odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nasledovným spôsobom:
„Žalobca poukazuje na skutočnosť, že výrok vyššie uvedeného prvostupňového rozhodnutia neobsahuje uvedenie presného popisu opakovaného porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. k spáchaniu správneho, resp. daňového deliktu dôjsť, ktorého uvedenie by bolo nespochybniteľné, čo spôsobuje podozrenie, že skutok môže byť zamenený s iným skutkom a následne táto skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pričom podľa názoru žalobcu absentuje aj odkaz na podklad pre rozhodnutie a na odôvodnenie rozhodnutia. Aj keď citovaný zákon č. 289/2008 Z.z. nestanovuje lehotu po prekročení ktorej už by nešlo o opakované porušenie citovaného ustanovenia účastník konania považuje zistenie porušenia toho istého právneho predpisu po viac ako 12 mesiacoch za neopakované, resp. správny orgán by mal odôvodniť túto viac ako 12 mesačnú lehotu na zistenie opakovaného porušenia právneho predpisu. Výrok rozhodnutia neobsahuje presný názov zakúpeného tovaru tak, ako je uvedený v podklade pre rozhodnutie, je uvedené len: „... nezaevidoval tržbu za tovar 1 x čaj v hodnote 1,40 eur v elektronickej...“, pričom v podklade pre rozhodnutie je uvedené, že: „...colníci si na kontrolovanom predajnom mieste v rámci kontrolného nákupu v čase o 09:57 zakúpili u predajcu, ktorý bol neskôr stotožnený ako p. C. I., M. Č.. R. XXXXXX 1 x 50 g čaj sypaný Mate-lemon v hodnote 1,40 eur...“. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie je v rozpore so spisom - podkladom pre rozhodnutie (zápisnicou o miestnom zisťovaní), nie je z rozhodnutia zrejmé, aký druh čaju mal byť zakúpený v kontrolnom nákupe, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a účastník konania poukazuje na skutočnosť, že v kontrolovanej prevádzke bolo a je ponúkaných desiatky druhov čajov. Výrok rozhodnutia neobsahuje presný popis skutku.
Pre účastníka konania je najdôležitejšia výroková časť rozhodnutia a pokiaľ táto neobsahuje požadované náležitosti rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa ustanovenia § 16b odsek 12 cit. zákona pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
V závere odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalovaný uvádza: „Colný úrad pri ukladaní pokuty prihliadal predovšetkým na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, ako aj skutočnosti uvádzané účastníkom konania a v neposlednom rade na skutočnosť, že podnikateľa bolo zistené prvé opakované porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona a v neposlednom rade na skutočnosť, že u podnikateľa bolo zistené prvé opakované porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., preto colný úrad pristúpil k uloženiu pokuty na dolnej hranici sadzby. Vzhľadom k vyššie uvedenému má colný úrad za to, že výška uloženej pokuty je v súlade s pravidlami logického uvažovania a predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom pričom colný úrad prihliadal i na charakter sankcie, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.“
Žalobca uvádza, že takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa len na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia. Z rozhodnutia správneho orgánu nie je možné zistiť (okrem toho, že žalovaný poukazuje na kogentný charakter pokuty) v čom má spočívať závažnosť protiprávneho stavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu, ako dlho tento protiprávny stav mal, resp. má trvať. Správny orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky účastníka konania, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo, aj keď správny orgán poukazuje na to, že pokutu uložil v najnižšej možnej sadzbe stanovenej zákonom.
Uvedenú vadu prvostupňového rozhodnutia neodstránil ani žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí, len formálne a nedostatočne odôvodnil: „...že colný úrad prihliadal na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, predovšetkým však colný úrad v odôvodnení zdôraznil tú skutočnosť, že v prípade odvolateľa ide o prvé opakované porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 280/1008 Z.z. a z tohto dôvodu uložil pokutu v najmenšej možnej výške - na spodnej hranici zákonného rozpätia. Keďže colný úrad uložil pokutu v najnižšej možnej výške, považuje odvolací orgán rozhodnutie v tejto časti za dostatočne odôvodené.“
Správny orgán svoje rozhodnutie podrobne nezdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru účastníka konania dostatočným pre uloženie pokuty vo výške 660,00 €. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa zameral len na všeobecné a formálne konštatovanie citovania právnych predpisov bez bližšej špecifikácie rozsahu a následkov konania účastníka konania.
Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je ani podľa názoru Najvyššieho súdu dostatočným pre uloženie pokuty (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2011, sp.zn. 3Sžo 253/2010).“
10. Nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v danej veci žalobca videl aj v nedostatku dôvodov a nepreskúmateľnosti vo vzťahu k výške uloženej sankcie, a tiež vo vadách konania vytýkajúc skutočnosť, že predmetné prvostupňové „rozhodnutie nie je podpísané aj oprávnenou osobou na rozhodnutí uvedenou, konkrétne G.. I.. W.. N.M.C. P. ako riaditeľom colného úradu, čo spôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia.“
11. V závere žaloby žalobca opakovane nasmeroval pozornosť správneho súdu na ním vznesenú zásadnú námietku vzťahujúcu sa na procesné práva žalobcu v administratívnom konaní, keď tvrdil, že „podľa nášho názoru v danom prípade po ukončení kontroly nebolo uskutočnené správne, resp. daňové konanie (prípadne v jeho rámci vytýkacie konanie), v ktorom by žalobca mohol uplatniť svoje procesné práva, najmä aby už v prvostupňovom konaní dostal príležitosť na právnu pomoc, mohol predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby jeho návrhy uspeli, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu a vyjadriť sa k nim.“ Ďalej v tejto súvislosti namietal:
„Správne, resp. daňové konanie sa v okolnostiach danej veci pre žalobcu začalo bez prvej daňovej inštancie, teda prakticky vydaním rozhodnutia o uložení pokuty na mieste, pričom žalovaný správca dane (správny orgán) tak svojím postupom porušil základné zásady daňového, resp. správneho konania (najmä zásadu zákonnosti, zásadu súčinnosti, zásadu rovnosti). Konanie pred správnym orgánom vo veci žalobcu bolo a je zaťažené tak výraznou procesnou chybou, že v danom prípade ani neprebehlo prvostupňové správne, resp. daňové konanie, resp. (ak prebehlo tak až neobvykle rýchle) žalobca konštatuje, že také procesné pochybenie žalovaného daňového orgánu je vážnym porušením ustanoveného zákonného postupu ako podstatného znaku ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu. Žalovaný správny orgán postupoval v danom prípade spôsobom, ktorý ani nemohol viesť k vydaniu rozhodnutia na mieste na základe objektívne zisteného skutkového stavu, preto došlo aj k porušeniu princípov spravodlivého procesu, vrátane porušenia zásady rovnosti. Podľa názoru žalobcu opierajúc sa o judikatúru Ústavného súdu po zvážení všetkých uvedených okolností poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom správnom, resp. daňovom konaní žalovaný správa dane porušil základné princípy správneho a daňového konania tak zásadným spôsobom, že tieto chyby konania mohli mať a majú za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej, pričom v dôsledku uplatnenia opravných prostriedkov žalobcom tieto chyby napravené neboli (najmä zachovanie garancie inštančnej kontroly rozhodnutí správneho orgánu). Vzhľadom na všetky uvedené dôvody žalobca poukazuje na porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. K tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 139 ods. 2 SSP a § 63 ods. 5 daňového poriadku povinnosť súdu, správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie. Žalovaný zaťažil svoje rozhodnutia vadami spočívajúcich v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a a účastníkovi konania sa postupom správneho orgánu odníme možnosť konať pred súdom a súčasne postupuje aj v rozpore čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.
12. Žalobca v súlade s ustanovením § 182 ods. 1 písm. g) SSP navrhol, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 19.09.2016 k obsahu jednotlivých žalobných námietok uviedol:
„Žalobca v podanej žalobe namieta v podstate tri základné skutočnosti, a to že:
- Rozhodnutie žalovaného zn. 110902/626755/2016 zo dňa 04.05.2016 ako aj rozhodnutie colného úradu zn. 206540/2016 zo dňa 29.02.2016 sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom vyššie uvedené rozhodnutia považuje za nezákonné. Rozhodnutie žalovaného zn. 1100902/626755/2016 zo dňa 04.05.2016 zároveň nespĺňa požiadavky a definíciu rozhodnutia na mieste, keď nie je takto označené ani definované v záhlaví rozhodnutia samotného. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nedodržal § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., keď neuviedol v odôvodnení ani jedného rozhodnutia, konkrétne, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie
- Podľa právneho názoru žalobcu procesný postup colného úradu predstavoval protiústavný zásah do jeho základných práv (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), pretože (vzhľadom na neobvyklú rýchlosť a neodkladnosť konania) objektívne znemožnil jeho ústavné právo využiť právnu pomoc v konaní a tým aj jeho oprávnenia predložiť právnu a odbornú argumentáciu na podporu svojich stanovísk. Žalobcovi sa postup žalovaného javí ako škandalózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy vydal rozhodnutia na mieste doslova v rozpätí dvoch hodín, bez dodržania všetkých práv žalobcu.
- Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie colného úradu o uložení sankcie ako aj rozhodnutie žalovaného v časti pokiaľ ide o jej výšku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ani žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí nenapravil vady prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúce sa výšky pokuty a jej odôvodnenia, len formálne potvrdil stav prvostupňového rozhodnutia v tejto časti. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nie je podpísané oprávnenou osobou.
Na základe uvedeného navrhuje žalobca rozhodnutie žalovaného zn. 1100902/626755/2016 zo dňa 04.05.2016, ako aj rozhodnutie colného úradu zn. 206540/2016 zo dňa 29.02.2016 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Vzhľadom na podobnosť námietok žalobcu uvedených v predmetnej žalobe a námietok uvedených v odvolaní zo dňa 14.03.2016 proti rozhodnutiu colného úradu si žalovaný dovoľuje odkázať súd na odôvodnenie jeho rozhodnutia.
Doplňujúco k námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného zn. 1100902/626755/2016 zo dňa 04.05.2016 nespĺňa požiadavky a definíciu rozhodnutia na mieste, keď nie je takto označené ani definované v záhlaví samotného rozhodnutia žalovaný uvádza, že colný úrad postupuje podľa ustanovenia § 16b ods. 3 a 4 zákona č. 289/2008 Z.z. Uvedené ustanovenie a však nevzťahuje na postup odvolacieho orgánu, ktorý koná vždy podľa § 74 zákona č. 563/2009 Z.z. kde je podrobne upravený postup odvolacieho orgánu, pri rozhodovaní o odvolaní (rozhodnutie žalovaného zn. 1100902/626755/2016 zo dňa 04.05.2016 teda nie je rozhodnutím vydaním na mieste).
Čo sa týka námietok žalobcu, že rozhodnutie žalovaného zn. 1100902/626755/2016 zo dňa 04.05.2016 je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom vyššie uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné žalovaný uvádza, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza všetky skutočnosti, ktorú sú podkladom jeho rozhodnutia a opisuje ním zistené skutočnosti. Rovnako v odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný zaoberá všetkými námietkami žalobcu a zároveň uvádza dôvody, pre ktoré na ne nie je možné prihliadať. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zároveň obsahuje všetky zákonom požadované skutočnosti.
Čo sa týka námietok o nenapravení „vád“ prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom (žalovaným) v časti týkajúcej sa výšky pokuty a jej odôvodnenia žalovaný opakovane uvádza, že pri posudzovaní protiprávnosti spáchaného deliktu a rozhodovaní o uložení sankcie colný úrad postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon a tiež v súlade s ustanovením § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až f), s) a t) od 660 do 6 600 eur. Ak teda zákonodarca stanovil minimálnu výšku sankcie vo výške 660 eur a colný úrad uložil práve túto minimálnu sankciu (660 eur), pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil skutočnosť, že v prípade odvolateľa ide o prvé opakované porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., možno konštatovať, že colný úrad prihliadal na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, a rozhodnutie colného úradu je v tejto časti dostatočne odôvodnené“.
14. Žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.
15. Na základe výzvy Krajského súdu v Košiciach z 18.08.2016 bolo právnou možnosťou žalovaného okrem iného najneskôr v písomnom vyjadrení k žalobe požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Keďže žalovaný si predmetné procesné právo neuplatnil, s prihliadnutím na návrh právneho zástupcu žalobcu rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania, boli splnené procesné podmienky pre daný procesnoprávny postup (§ 107 ods. 1, 2 SSP).
16. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a posudzujúc obsah a priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným v právnych medziach vznesených žalobných námietok (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP - dôvody žaloby), ako aj z ďalších právnych hľadísk obsiahnutých v ustanoveniach § 195 SSP dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby v preskúmavanej právnej veci.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej
registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.
18. Podľa § 16a písm. a/ cit. zákona správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý je pokladničným dokladom.
19. Podľa § 16b ods. 2 písm. a/ zák. č. 289/2008 Z. z. daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a/ až f/, j/, s/ a t/ od 660 eur do 6600 eur.
20. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu.
21. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti.
22. Podľa ods. 5 cit. zák. ustanovenia spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a/ až d/ a m/, o/ a p/ sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona.
23. Podľa ods. 12 cit. zák. ustanovenia pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
24. Ako to vyplýva z obsahu dôvodovej správy k ustanoveniam § 16a až § 16c zákona č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 uvedené zákonné ustanovenia, ktoré boli právnym základom pre vydanie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci zaviedli do právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 289/2008 Z.z. nový právny obsah, ktorým sa ruší ukladanie pokút v blokovom konaní, a to z dôvodu, že sa vo vzťahu k subjektom, ktoré sú povinné postupovať podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zaviedlo ukladanie pokút na mieste rozhodnutí. Je teda nesporné, že predchádzajúci charakter konania (blokové konanie) bol zmenený stanovením právnej povinnosti pre prvostupňový správny orgán v prípade zistení o porušení dotknutých ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z. vydať na mieste rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt.
25. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou a zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.
26. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že námietky žalobcu, vznesené v podanej žalobe, korešpondujúce s jeho námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nie sú dôvodné. Správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z. o ERP, ktoré upravujú postup správneho
orgánu pri zistení predmetného správneho deliktu a rešpektovali základné zásady správneho, resp. daňového konania s prihliadnutím na charakter tohto konania, vyplývajúci predovšetkým z ustanovenia § § 16b ods. 3, ako aj ústavné práva žalobcu.
27. Správny súd pri hodnotení obsahu žalobcom vznesených žalobných námietok predovšetkým vo všeobecnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah právnej úpravy uvedenej v zákona č. 289/2008 Z.z. v znení platnom v čase jej prijatia, ale aj s prihliadnutím na obsahové zmeny v ustanoveniach § 16a, § 16b uvedeného zákona má zabezpečiť zákonodarcom sledovaný zámer uskutočňovania kontroly finančných operácií podnikateľských subjektov prostredníctvom elektronickej pokladnice a s tým súvisiaci operatívny procesnoprávny postup pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za správne delikty, skutkovými podstatami ktorých je porušovanie právnych predpisov daného právneho obsahu. Ide teda o osobitný charakter administratívneho konania, ktorého účelom je po zadovážení dôkazov vyvodiť sankčnú zodpovednosť právne účinným spôsobom, ktorým sa zároveň má sledovať zámer individuálnej a generálnej prevencie vo vzťahu k možným, aj opakovaným porušeniam kontroly finančných operácií podnikateľských subjektov, a to v záujme zabezpečenia fiškálnych záujmov štátu.
28. Popri danom hodnotení obsahu a významu právnej úpravy uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku a z neho vyplývajúcich špecifík procesnoprávnych postupov správnych orgánov v oblasti administratívneho trestania (pri porušení právnych povinností v používaní elektronickej registračnej pokladnice podľa zákona č. 289/2008 Z.z. v procesnoprávnom prepojení na právnu úpravu obsiahnutú v daňovom poriadku), súd v zásade súhlasí s tvrdením žalobcu, že aj v oblasti administratívneho trestania, majúceho zásadné črty trestného práva, je daný prienik právnych noriem Európskej únie do práva vnútroštátneho. Týka sa to aj obsahu žalobcom zdôrazňovaného článku 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý právnym „premostením“ cez článok 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred vnútroštátnym právom.
29. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR preferuje vo vzťahu k procesným pravidlám administratívneho konania aj v konaní o správnych deliktoch potrebu aplikácie zásad a noriem trestného práva (napr. nálezy ÚS SR č.k. III. ÚS 231/2010, č.k. II. ÚS 134/2014), so zvýraznením práva na ústne prejednanie predmetu obvinenia. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 04.11.1950 v znení protokolov č. 11 a 14 s dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4,6,7,12 a 13) každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejnej a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Podľa článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, kto je obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svojich prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu.
30. Z obsahu žaloby je nesporné, že v zásadnej žalobnej námietke poukazujúcej na právo žalobcu na „obhajobu“ v preskúmavanej administratívnoprávnej veci sa žalobca opiera predovšetkým o súdom označenú úpravu základných subjektívnych práv osoby obvinenej z protiprávneho konania. Žalobcom zvýraznené právo na ústne pojednávanie však nie je možné vnímať právne neobmedzeným formalistickým spôsobom, ktorý by sa vymykal zmyslu právnej úpravy obsiahnutej v článku 6 Dohovoru a ktorý by navyše nerešpektoval špecifiká vnútroštátnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na preskúmavanú právnu vec.
31. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, Colný úrad Košice v preskúmavanej právnej veci uskutočnil dňa 29.02.2016 v čase od 09:57 hod. miestne zisťovanie, o ktorom spísal zápisnicu č. 206462/2016. Jej súčasťou je po realizovanom poučení zo strany zamestnanca prvostupňového správneho orgánu aj súvislé opísanie priebehu miestneho zisťovania, v rámci ktorého podľa obsahu predmetnej zápisnice bol daný priestor nielen pre zamestnankyňu, ale aj pre konateľku kontrolovaného subjektu (žalobcu) vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam o porušení právnych predpisov a naplnení právnych podmienok správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008
Z.z. V priamej možnej ústnej konfrontácii pri miestnom zisťovaní 29.02.2016 konateľka žalobcu ani zúčastnená zamestnankyňa nevzniesli žiadne námietky proti obsahu zistení obsiahnutých v zápisnici o miestnom zisťovaní spracovanej colnými inšpektormi Colného úradu Košice. V bode 8 uvedenej zápisnice z 29.02.2016 (závery prijaté pri miestnom zisťovaní) je vo vzťahu ku kontrolným zisteniam o porušení právnych predpisov pri prevádzkovaní elektronickej pokladnice a vyvodení administratívnej zodpovednosti za správny delikt podľa § 16b ods. 3, prvá veta zákona č. 289/2008 Z.z. uvedené, že „s obsahom zápisnice bola zúčastnená osoba oboznámená a s jej obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojim podpisom. Zúčastnená osoba týmto vyhlasuje, že údaje, ktoré uviedla do tejto zápisnice sú pravdivé, správne, úplné a k výpovedi nebola donútená.“ Ide o formuláciu vzťahujúcu sa na osobu konateľky žalobcu, ktorá predmetné závery inšpektorov prvostupňového správneho orgánu odobrila svojim podpisom.
32. Ďalej v naznačenom smere, rešpektujúcom osobitný charakter konania o administratívnych deliktoch podľa § 16a až §16c zákona č. 289/2008 Z.z. súd konštatuje, že žalobca v riadnom opravnom prostriedku (odvolanie) zo 14.03.2016, ani v samotnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti vyvracajúce, resp. spochybňujúce závery prvostupňového správneho orgánu obsiahnuté v zápisnici o miestnom zisťovaní z 29.02.2016. V odvolaní zo 14.03.2016 žalobca naopak uviedol, že „účastník konania poukazuje na skutočnosť, že k spáchaniu správneho, resp. daňového deliktu mohlo dôjsť tak ako ho správny orgán (aj keď nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne) opisuje, ale zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že procesné práva účastníka konania boli konaním správneho orgánu porušené...“ Pri absencii relevantných právnych námietok spochybňujúcich predmet administratívneho trestania v danej veci, ktoré má jednoznačne povahu objektívnej zodpovednosti, neobstoja podľa názoru správneho súdu žalobné námietky požadujúce formálne vykonanie procesnoprávnych úkonov (ústneho pojednávania) navyše za situácie, že skutkový stav bol v danej veci dňa 29.02.2016 na mieste predaja pri kontrolnom nákupe u žalobcu dôsledne zistený.
33. Ďalšie žalobné námietky súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodné. Predovšetkým nemá oporu v obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov tvrdenie žalobcu, že správne orgány sa nevysporiadali s obsahom tvrdení žalobcu a námietok obsiahnutých v riadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie žalovaného zo 04.05.2016 je podrobne a vyčerpávajúcim právnym spôsobom odôvodnené a obsahuje relevantné vyjadrenia sa žalovaného a právne hodnotenie všetkých žalobcom vznesených odvolacích námietok. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu SR týkajúcu sa súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve, podľa obsahu ktorej správny súd nie je povinný reagovať na všetky žalobcom vznesené žalobné námietky, nemajúce právny potenciál na zrušenie administratívneho rozhodnutia, ak sa v súdnom rozhodnutí dôsledne vysporiada so žalobnými námietkami zásadného právneho obsahu, ktorých preskúmanie je nevyhnuté pre právne posúdenie obsahu a záverov administratívneho konania tvoriaceho predmet súdneho prieskumu. Podružného právneho významu boli predovšetkým námietky žalobcu vzťahujúce sa na žurnalizáciu spisu (z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že tento je riadne žurnalizovaný v oboch častiach vzťahujúcich sa na prvostupňové aj odvolacie konanie). Rovnako pokiaľ ide o posúdenie podpisových oprávnení zástupcov správnych orgánov, súd sa plne stotožnil s obsahom odôvodnenia preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný vyjadril vyčerpávajúco aj k danej formálnoprávnej námietke. Jednoznačne nedôvodnou je podľa názoru súdu aj námietka poukazujúca na nekonkrétnosť skutkového vymedzenia administratívneho deliktu v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov. Ako to vyplýva z obsahu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 29.02.2016, skutok z 29.02.2016 je v predmetnom rozhodnutí jasne, vecne, časovo aj miestne konkretizovaný, čím je naplnená aj požiadavka obsiahnutá v dotknutých právnych predpisoch a judikatúre Najvyššieho súdu SR vzťahujúcej sa na právnu kvalitu administratívnych rozhodnutí v ich výrokovej časti.
34. Vzhľadom na hore uvedený skutkový a právny stav veci, správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.
35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
36. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).