Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 375/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-66

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť a

, , zastúpených spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát

s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Ficek, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému z nich v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd

Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému z nich v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré im j e Krajský súd v Bratislave

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. a p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti JUDr. Milan Ficek,

advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením č. k.

-22 z 11. júla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a (ďalej

aj „sťažovatelia“ alebo „žalovaní“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti najmä vyplynulo:

«... Sťažovatelia sú v procesnom postavení žalovaných v konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava IV (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) pod sp.zn. a

s tým súvisiacim odvolacím konaním vedeným Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn.

(ďalej aj ako „odvolací súd“).

Súdne konanie v danej veci začalo na podklade žaloby doručenej súdu dňa

19.02.2004, pričom dodnes, t.j. ani po viac než 13 a pol roku, nie je toto súdne konanie

právoplatne ukončené...

Na súde prvej inštancie sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, a to dňa 21.06.2006,

22.09.2005, 10.11.2005 (bez prejednania), 28.03.2006 (bez prejednania), 23.01.2007 a

30.05.2008, kedy bol zároveň vyhlásený rozsudok. Proti tomuto rozsudku sťažovatelia

(v procesnom postavení žalovaných) podali odvolanie, o ktorom odvolací sud rozhodol

rozsudkom sp.zn. zo dňa 26.01.2010 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil...

Vzhľadom na vady, ktoré spomenuté rozhodnutia vykazovali, podali sťažovatelia na

Ústavný súd SR sťažnosť, prostredníctvom ktorej namietali porušenie ich základného práva

na súdnu ochranu ( SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Nálezom sp. zn.

zo dňa 09.06.2011 vyslovil Ústavný súd SR porušenie spomenutých práv a

zároveň zrušil rozsudok odvolacieho súdu sp.zn. zo dňa 20.01.2010 a vrátil

mu vec na ďalšie konanie...

Následne aj odvolací sud uznesením sp.zn. zo dňa 24.04.2012 zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. zo dňa 30.05.2008 a vec mu vrátil späť na

ďalšie konanie...

V zmysle intencií zrušujúceho nálezu ústavného súdu a tiež zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu bol súd prvej inštancie zaviazaný k tomu, aby ustálil o aký druh

zodpovednosti za škodu ide a tiež aby sa vysporiadal s otázkou možného spoluzavinenia

žalobcov (v dôsledku ich nečinnosti). Za týmto účelom sťažovateľka v druhom rade na

základe vyjadrenia zo dňa 23.01.2015 požiadala súd prvej inštancie, aby vyriešil otázku čo

je predmetom žaloby a na akom právnom základe je postavená zodpovednosť za škodu zo

strany žalovaných (sťažovateľov) a aby súd prvej inštancie vyzval žalobcov na relevantné

preukázanie splnenia ich povinnosti z roku 2003 – povinnosti zabezpečiť a zrealizovať

zachytávanie a odvádzanie zrážkových vôd z ich strechy. Ohľadom uvedeného podania však

súd prvej inštancie doposiaľ nevykonal žiadny úkon...

Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu vykonal súd prvej inštancie niekoľko

pojednávaní, a to dňa 09.11.2012, 22.10.2014, 27.01.2015, 10.03.2015, 21.04.2015,

16.06.2015, 25.11.2015, 26.01.2016 a 09.03.2016. Okrem spomenutých pojednávaní

nariadil súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.04.2013 doplnenie znaleckého

dokazovania, uznesením zo dňa 17.03.2016 nariadil obhliadku nehnuteľnosti a dňa

10.04.2015 nariadenú obhliadku aj vykonal.

Súd prvej inštancie teda miestnu obhliadku vykonal až po 11 rokoch od začatia

konania, a to v čase, keď stavba sťažovateľmi údajne poškodená, už neexistovala, pretože

v roku 2006 ju žalobcovia zbúrali v rozpore s platnou legislatívou (bez búracieho

povolenia) a na jej mieste bez stavebného povolenia postavili novú. Nedôvodné prieťahy

spolu s nesprávnym postupom a rozhodovaní teda spôsobili stav dôkaznej núdze, ktorý je

v súčasnosti fakticky nezvratný.

Posledným úkonom súdu prvej inštancie v danej veci je uznesenie zo dňa 29.02.2016,

ktorým bol do konania pripustený vstup vedľajšieho účastníka, ktorým má byť občianske

združenie: ... sídlo: - ,

Slovenská republika...

Hoci vstup spomenutého vedľajšieho účastníka do konania namietali tak žalobcovia,

ako aj žalovaná v druhom rade, súd prvej inštancie vstup do konania pripustil. V uznesení,

ktorým vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil sa však súd prvej inštancie vôbec

nezaoberal námietkami žalovanej v druhom rade. Žalovaná v druhom rade preto podala

proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté...

Z vyššie uvedeného stručného chronologického postupu je zrejmé že, že súd prvej

inštancie a rovnako aj odvolací súd konali a stále konajú s výraznými a nedôvodnými

prieťahmi. Pritom spomenuté prieťahy boli umocnené najmä nezákonnými rozhodnutiami,

ktoré boli zrušené až po ingerencii Ústavného súdu SR.

V dotknutej veci ide o náhradu škody, pričom rozhodovanie sporov týkajúcich sa

vymáhaniu (domnelého) nároku na náhradu škody patrí medzi bežnú a jednoduchú agendu

súdov. Navyše v zmysle ustálenej judikatúry platí, že ani skutková, či právna zložitosť veci

nemôžu byť dôvodom na takéto neprimerané prieťahy v konaní.

... Dôvodom na vzniknuté prieťahy nemôže byť mnohosť subjektov na strane žalobcu

(kde vystupujú štyri subjekty), či na strane žalovaného (kde vystupujú dva subjekty). Strany

sporu sú totiž kvalifikovane zastúpené a žiadnym svojím postupom nedali súdu dôvod na

vznik takýchto prieťahov. Na tomto mieste je tiež vhodné zdôrazniť, že realizácia

procesných práv (pokiaľ nie je šikanózna) sa nemôže považovať za dôvod vzniku prieťahov

v súdnom konaní.

Prieťahy vzniknuté v tomto konaní možno teda jednoznačne pričítať na stranu súdu

prvej inštancie a tiež na stranu odvolacieho súdu, ktoré svoj nesprávny a zdĺhavý procesný

postup najskôr zavŕšili nezákonnými rozhodnutiami, ktoré boli po následnom zásahu

Ústavného sudu zrušené. Sporové strany sa tak ocitli v konaní, ktorého dĺžka ďaleko

presahuje prípustnú hranicu, nakoľko od začatia konania už uplynulo viac než trinásť a pol

roka.

... Neefektívnym, zdĺhavým a tiež nesprávnym procesným postupom Okresného súdu

Bratislava IV a postupom Krajského súdu v Bratislave bolo porušené základné právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

... Sťažovatelia sú si vedomí, že Ústavný súd SR priznáva primerané finančné

zadosťučinenie za porušenie práv vo výške, ktorú stanoví sám.

Konanie začalo ešte v roku 2004, čo znamená, že medzičasom už uplynulo viac ako

trinásť a pol roka, počas ktorých sú sťažovatelia v neustálej právnej neistote. Pritom

prebiehajúce konanie o náhrade škody má pre sťažovateľov obrovský vyznám nielen

z hľadiska ochrany ich práv, ale aj z hľadiska ich finančnej situácie. V dôsledku pôvodného

nezákonného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré potvrdil aj odvolací súd, totiž prebehla

exekúcia, v rámci ktorej vymohla súdna exekútorka JUDr. Anna Dírerová od sťažovateľov

sumu vo výške 22,477,47 € + trovy exekútora. Na túto sumu si museli sťažovatelia požičať

v dôsledku čoho sa výrazne zhoršila ich finančná situácia. Hoci sa po zrušení spomenutých

nezákonných rozhodnutí snažili túto sumu vymôcť späť, súdne konanie, v rámci ktorého si

tento svoj nárok uplatňujú, bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. . Potreba urýchleného

skončenia tohto konania je preto pre sťažovateľov nesmierne dôležitá, avšak vzhľadom na

súčasný stav konania ani len nemožno predpokladať rýchle ukončenie danej veci.

Výrazný negatívny vplyv prebiehajúceho súdneho konania na sťažovateľov je teda

spôsobený tým, že fakticky boli nútení znášať všetky náklady spojené s týmto konaním,

keďže na základe nezákonných rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu museli

nahradiť všetky dovtedajšie trovy konania. Boli nútení nahradiť súdny poplatok za podanie

žaloby a tiež náhradu trov právneho zastupovania žalobcovi, a zároveň platili za vlastné

trovy právneho zastupovania za súdny poplatok za podané odvolanie a tiež trovy

znaleckého dokazovania odmenu sudom ustanoveného znalca.

Okrem spomenutej finančnej stránky veci je tu aj otázka nikdy nekončiaceho stresu

a s tým spojených starostí a ťažkosti. Sú dni, kedy sa sťažovatelia nedokážu rozprávať

o ničom inom, než o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorého neprimeraná dĺžka im

spôsobuje nervové napätie. Takýto dlhodobý negatívny stav má následne výrazný vplyv aj

na fyzickú a psychickú stránku sťažovateľov. Obzvlášť zaťažujúce je konanie pre

sťažovateľa v prvom rade, ktorému stres spôsobil značné zdravotné problémy. V júni 2010

mu bolo diagnostikované autoimunitné ochorenie, ktorého jediným preukázaným spúšťačom

je stres a psychická záťaž. Toto ochorenie je pri súčasnom stave poznania nevyliečiteľné a

zrejme sa s ním bude trápiť až do konca života. Kvôli tomuto ochoreniu sa stal osobou

s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčného postihnutia – 50 %. Vzhľadom na to,

že sťažovateľ je otcom rodiny, je pochopiteľné, že jeho ochorenie má vplyv na neho samého,

ale prakticky aj na celú jeho rodinu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovatelia požadujú od súdu prvej

inštancie priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30.000,- € a od

odvolacieho súdu požadujú priznanie sumy 30.000,- € z toho istého titulu...

... Sťažovatelia si v tomto konaní uplatňujú náhradu trov konania vo výške 374,80 €

za dva úkony právnej služby...

... Návrh na rozhodnutie vo veci samej

1. Základné pravo sťažovateľov na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp.zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod

sp.zn. porušené

2. Sťažovateľom sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30 000,- €, ktoré im je

Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu

3. Sťažovateľom sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- €, ktoré im je

Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný sud Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 374,80 € do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.»

2.1 Dňa 22. januára 2018 sťažovatelia takto doplnili svoju sťažnosť:

«... V... ústavnej sťažnosti zo dňa 09.11.2017 bolo okrem iného uvedené, že „...

nariadil súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.04.2013 doplnenie znaleckého

dokazovania...“. V súvislosti so spomenutým znaleckým dokazovaním však tiež došlo

k neprimeraným a nedôvodným prieťahom v dotknutom súdnom konaní.

Uznesením zo dňa 10.04.2013 nariadil súd prvej inštancie doplnenie znaleckého

dokazovania znalkyňou . z odboru: Stavebníctvo, odvetvie:

Pozemné stavby, ktorá mala vypracovať doplnok k znaleckému posudku v lehote 60 dní od

prevzatia spisového materiálu. Uvedeným uznesením bol zároveň určený okruh otázok,

ktoré mala znalkyňa zodpovedať v znaleckom posudku. Uznesením zo dňa 17.07.2013 bol

okruh pôvodných otázok, ktoré mala znalkyňa zodpovedať, doplnený (rozšírený)...

Dňa 20.09.2013 bol znalkyni doručený súdny spis, avšak znalecký posudok bol súdu

doručený až 20.05.2014 (tzn. s polročným oneskorením). V znaleckom posudku navyše

absentovali odpovede na otázky zadané odporcami (sťažovateľmi) č. 13 až 17, ktoré

znalkyňa odmietla zodpovedať s odôvodnením: „Odpovedať na tieto otázky nie som

kompetentná.“

Aj napriek opakovaným upozorneniam zo strany sťažovateľov a naliehaniu na súd,

znalkyňa na spomenuté otázky odmieta odpovedať. Navzdory tomu, že ustanovená súdna

znalkyňa odmietla časť zadaných otázok zodpovedať, súd na zodpovedanie týchto otázok

nepoveril nikoho iného. Pritom uznesenia týkajúce sa doplnenia znaleckého dokazovania sú

právoplatné a teda pre súd, sporové strany a znalkyňu aj záväzné. Navyše v dotknutom

súdnom konaní považuje súd, ako aj sťažovatelia, zodpovedanie týchto otázok za

podstatné...

Sťažovatelia, v snahe domôcť sa odpovedí na všetky otázky zadané súdom

ustanovenej znalkyni (tzn. aj na otázky č. 13 až 17) a s tým súvisiacemu uplatneniu ich

práva na súdnu ochranu, navrhli podaním zo dňa 31.03.2015 uloženie poriadkovej pokuty

pre prieťahy, ktoré znalkyňa spôsobuje svojou nečinnosťou...

Následne sa sťažovateľ v prvom rade pokúsil zjednať v danej veci nápravu podaním

sťažnosti na prieťahy v konaní súdu a návrhom na začatie disciplinárneho konania zo dňa

07.09.2015 a tiež rovnakej sťažnosti zo dňa 27.10.2015, tentokrát adresovanej priamo

Ministerstvu spravodlivosti SR...

Aktivita sťažovateľov s cieľom dosiahnutia odpovedí na otázky č. 13 až 17 vyústila do

podania vyjadrenia zo dňa 15.01.2016, v ktorom sťažovateľka v druhom rade súdu prvej

inštancie navrhla, aby bol na zodpovedanie daných otázok ustanovený iný znalec, nakoľko

pôvodná znalkyňa uviedla, že na zodpovedanie dotknutých otázok nie je kompetentná...

S poukazom na uvedené sú sťažovatelia v situácii, kedy ani po štyri a pol roku nie sú

otázky č. 13 až 17 zodpovedané, a to aj napriek tomu, že ich v roku 2013 súd prvej inštancie

označil za podstatné a zaviazal znalkyňu zodpovedať ich do 60 dní od prevzatia spisu.

Aj napriek výraznej procesnej aktivite k naplneniu uznesení zo dňa 10.04.2013

a 17.07.2013, nedošlo v tomto smere k zjednaniu nápravy.

Sťažovatelia nemajú vedomosť ani o tom, ako sa súd vysporiadal s návrhom na

uloženie poriadkovej pokuty znalkyni a návrhom na vymenovanie nového znalca. Pokiaľ ide

o návrhy na disciplinárne konanie voči zákonnej sudkyni, tak podľa vedomostí sťažovateľov

toto neiniciovala ani predsedníčka súdu prvej inštancie a ani ministerka spravodlivosti.

Pokiaľ ide o spomínané otázky č. 13 až 17, tieto zostali doposiaľ nezodpovedané.

... tolerovanie pasivity znalca možno pričítať na ťarchu súdu, keďže ide o postup

súdu, ktorý namiesto odstránenia stavu právnej neistoty spôsobuje zbytočné a nedôvodné

prieťahy v súdnom konaní. Aj vzhľadom na uvedenú skutočnosť teda možno skonštatovať, že

ústavná sťažnosť zo dňa 09.11.2017 bola podaná dôvodne.

... Zároveň si týmto dovoľujeme upraviť výšku uplatnenej náhrady trov konania.

Sťažovatelia si v tomto konaní uplatňujú náhradu trov konania vo výške 570,05 € za tri

úkony právnej služby...»

2.2 Dňa 15. mája 2018 sťažovatelia opakovane doplnili svoju sťažnosť takto:

„... Dňa 03.12.2015 súdu oznámilo vstup do konania ako vedľajší

účastník na strane žalovaných. Proti vstupu podali námietky žalobcovia v prvom až štvrtom

rade a dňa 25.01.2016 aj žalovaná v druhom rade. Dňa 29.02.2016 súd prvej inštancie

rozhodol uznesením č.k. -1404 iba o námietkach žalobcov v prvom až štvrtom

rade a pripustil ako vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na to, že

o námietke podanej žalovanou v druhom rade súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť,

podala dňa 07.03.2016 žalovaná v druhom rade odvolanie proti spomenutému uzneseniu zo

dňa 29.02.2016.

Až dňa 15.11.2017 Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, o podanom odvolaní

žalovanej v druhom rade rozhodol uznesením, pričom toto rozhodnutie bolo stranám

doručené až v priebehu januára 2018...

Nesprávne a nezákonné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 29.02.2016 odvolací

súd účinne zrušil až po takmer dvoch rokoch. Pritom ak by súd prvej inštancie v rozpore

so zákonom neopomenul námietku žalovanej v druhom rade zo dňa 25.01.2016 a rozhodol

o nej v zmysle procesných predpisov už v rámci uznesenia zo dňa 29.02.2016, nemuselo

dôjsť k ďalším zbytočným prieťahom v konaní vo veci samej, a to v dĺžke necelých dvoch

rokov.

Spomenutý neefektívny a nezákonný postup súdu prvej inštancie poukazuje tiež na

dôvodnosť podanej ústavnej sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní.

... Zároveň si týmto dovoľujeme upraviť výšku uplatnenej náhrady trov konania.

Sťažovatelia si v tomto konaní uplatňujú náhradu trov konania vo výške 765,30 € za štyri

úkony právnej služby...“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. zo 6. augusta

2018, predseda krajského súdu listom sp. zn. z 24. júla 2018 a právny

zástupca sťažovateľov stanoviskom k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu

z 24. augusta 2018.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... Na Okresnom súde Bratislava IV je pod sp. zn. vedené konanie,

v právnej veci žalobcov: 1/ , 2/ , 3/ , 4/

, proti žalovaným: 1/ , 2/ , o náhradu škody...

Je pravdou, že dĺžka uvedeného konania nie je optimálna, avšak s prihliadnutím na

všetky okolnosti mám za to, že súd v danej veci nespôsobil prieťahy, ktoré by sa dali označiť

za zbytočné. Mám za to, že vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania,

doplneného znaleckého dokazovania a obhliadky nehnuteľnosti sa nejedná o štandardnú

rozhodovaciu prax súdov a vec patrí medzi skutkovo a právne zložitejšie.

K dĺžke konania prispeli aj vyššie uvedené znalecké dokazovania, ktoré konanie

značne predĺžili, pričom ako vyplýva z vyššie uvedených úkonov a zároveň podaní a

zápisníc z pojednávaní, nachádzajúcich sa v súdnom spise, na vykonaní znaleckého

dokazovania a následnom doplnení znaleckého dokazovania trvali sťažovatelia v postavení

žalovaných. Súd nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť obdobie, počas ktorého sa spis

nachádzal u súdneho znalca, pričom tento na súdom zasielané opakované výzvy na vrátenie

spisu nereagoval.

K celkovej dĺžke konania prispelo aj obdobie, počas ktorého sa predmetný spis

nachádzal na Krajskom súde v Bratislave (obdobie od 16.10.2008 - 10.03.2010, prípadne

ďalšie kratšie obdobia, ktoré vznikli v súvislosti s podaniami sťažovateľov - námietky

zaujatosti, žiadosť o opravu odôvodnenia rozsudku, a pod.), za účelom rozhodovania

o podaných opravných prostriedkoch strán sporu, resp. konanie na Ústavnom súde

Slovenskej republiky a následné konanie na Krajskom súde v Bratislave vyvolané ústavným

nálezom, (spis sa počas obdobia takmer jedného roka nachádzal ako právoplatne skončený

v archíve tunajšieho súdu od 02.08.2010 do 27.09.2011, kedy bol spis na základe podanej

žiadosti krajského súdu predložený na krajský súd, odkiaľ bol tunajšiemu súdu vrátený dňa

30.04.2012 spolu so zrušujúcim rozhodnutím č. k. -373 zo dňa 24.04.2012),

ktoré nie je možné pripísať na ťarchu tunajšieho súdu.

Na dĺžku uvedeného konania majú značný vplyv aj strany sporu svojím správaním, či

už nedostavovaním sa na vytýčené termíny pojednávaní, ktoré museli byť následne z týchto

dôvodov odročené, prípadne predkladanie vyjadrení na výzvy súdu v dlhšom časovom

horizonte a podaní, ktorými sa súd musel zaoberať.

Som toho názoru, že nie len súd má v konaní postupovať tak, aby nedochádzalo

k zbytočným prieťahom vo veci a konanie sa nepredlžovalo, ale aj strany sporu majú

v konaní postupovať tak, aby bolo možné vo veci v čo najkratšom možnom čase rozhodnúť,

a aby tak bola odstránená právna neistota strán sporu. Mám za to, že k dĺžke uvedeného

konania prispeli zo strán sporu najmä sťažovatelia, ktorí sa opakovane nedostavovali bez

riadnych ospravedlnení, resp. akceptovateľných dôvodov na vytýčené termíny pojednávaní

a tieto boli následne zmarené a odročené na ďalšie termíny (pre neúčasť jedného, prípadne

oboch žalovaných - sťažovateľov), nakoľko súd považoval ich účasť za potrebnú, vzhľadom

na predmet konania. Jedná sa najmä o pojednávania: 22.09.2005, 10.11.2005, 28.03.2006,

16.05.2006, 25.11.2015, 26.01.2016, 17.04.2018. 04.07.2018. Zároveň žalovaný 2/

(sťažovateľ) žiadal odročiť posledný vytýčený termín pojednávania - 04.07.2018 z dôvodu

zmeny právneho zástupcu, pričom predchádzajúci právny zástupca oznámil súdu ukončenie

právneho zastúpenia dňa 08.03.2016. Žalovaný 2/ mal tak možnosť zvoliť si právneho

zástupcu počas obdobia dvoch rokov, pričom tak neurobil.

Predmetné konanie je predlžované aj z dôvodu opakovane podávaných návrhov na

vykonanie dokazovania stranami sporu (najmä sťažovateľmi ako žalovanými) a trvaním na

vykonaní navrhnutých dôkazov, aj keď vykonanie predmetných dôkazov opätovne predĺži

konanie (napr. návrh na doplnenie znaleckého posudku, pričom otázky na doplnenie boli

žalovaným 1/ doručené až po dlhšom časovom období).

Napriek tomu, že sťažovatelia - žalovaní sú v konaní zastúpení právnymi zástupcami

(resp. žalovaný 2/ bol až do 08.03.2016), podávajú súdu návrhy aj samostatne, vo vlastnom

mene. Poukazujem najmä na opakovane podávané námietky zaujatosti zákonnej sudkyni,

s ktorými sa musel vysporiadavať krajský súd, námietku premlčania, námietku pasívnej

legitimácie a námietku súdneho znalca, pričom konanie ako také je vedené už od r. 2004,

znalecké dokazovanie bolo nariadené v r. 2007 a predmetné podania boli súdu doručované

až v priebehu rokov 2012-2018. Uvedené podania rovnako ako aj návrh na vykonanie

dokazovania, ktoré sú podávané počas celého konania, pričom mali byť predložené

v najkratšom možnom čase od začatia konania, značným spôsobom predlžujú celé konanie.

Mám za to, že dané konanie bolo predĺžené aj podaním Oznámenia o vstupe

vedľajšieho účastníka , , do

konania, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.12.2015. Predsedom je

žalovaný 1/ (sťažovateľ), ktorý sa následne dňa 25.04.2016 prostredníctvom svojho

právneho zástupcu vyjadril, že žiada, aby bolo rozhodnutie tunajšieho súdu o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania č. k. -1404 zo dňa 29.02.2016 zrušené. Mám

za to, že uvedené konanie žalovaného 1/ či už v postavení žalovaného alebo predsedu

mohlo byť účelové, s cieľom predĺžiť dané konanie. Následne po podanom

odvolaní žalovaného 2/ voči predmetnému rozhodnutiu, sa spis tunajšieho súdu sp. zn.

nachádzal od 05.04.2016 na krajskom súde až do dňa 11.12.2017, kedy bol

tunajšiemu súdu vrátený.

Záverom konštatujem, vzhľadom k okolnostiam prípadu, spolu s prihliadnutím na

správanie strán sporu (najmä sťažovateľov v postavení žalovaných) v označenej právnej

veci, že v napadnutom konaní nedošlo k súdnym prieťahom, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné. Navrhujem preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol

tak, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené nebolo.

Vzhľadom na zistený stav konania sp. zn. , ale zohľadňujúc aj ostatné

okolnosti prípadu, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že došlo

k porušeniu práva sťažovateľa, považujem priznanie ním žiadanej sumy vo výške 30.000,-

EUR za neprimerané (neprimerane vysoko požadované finančné zadosťučinenie).

Zároveň oznamujem, že súhlasím, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

č. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním,

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, upustil od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti...“

3.2 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení taktiež opísal chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodal tieto podstatné skutočnosti:

„... Prípisom zo dňa 23. 07. 2018 som požiadal JUDr. Michaelu Královú,

predsedníčku senátu 2Co o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľov; predmetné vyjadrenie mi

bolo predložené dňa 24. 07. 2018, v ktorom menovaná predsedníčka senátu 2Co uviedla

nasledovné:

Vzhľadom na to, že odvolací súd rozhodoval v predmetnej veci iba vo vzťahu

k odvolaniu voči uzneseniu o pripustení vedľajšieho účastníka do konania, môže sa vyjadriť

iba po skutkovej a právnej stránke zložitosti k danej časti predmetného súdneho sporu.

Súdny spis vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. napadol na

Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. dňa 05. 04. 2016 za účelom rozhodnutia

o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. -1404 zo dňa

29.02.2016, ktorým tento súd prvej inštancie pripustil do konania vedľajšieho účastníka

(OZ ) na strane žalovaných.

Občianske združenie navrhlo svoj vstup do konania ako vedľajšieho

účastníka samo, pričom svoj právny záujem na veci odvodilo z toho, že nie je zrejmé, či

v prípade úspechu žalobcov v 1. až 4. rade bude škoda spôsobená stavbou na parcele

č. 1671/1 zhojená v celom rozsahu, alebo môže zakladať právny nárok žalobcov v 1. až

4. rade, prípadne pretrvávajúcu škodu si bude možné nárokovať aj voči súčasnému

vlastníkovi, teda voči Občianskemu združeniu .

Žalobcovia v 1. až 4. rade vzniesli námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva,

a preto súd prvej inštancie musel o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka rozhodovať

samostatným uznesením. Úlohou súdu prvej inštancie bolo teda skúmať, či vedľajší účastník

má právny záujem na výsledku konania, a či rozhodnutím súdu budú dotknuté jeho práva a

povinnosti, vyplývajúce z hmotného práva.

Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote

odvolanie žalovaná v 2. rade.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -1524 zo dňa 15.11.2017

zrušil (s bodkou) odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k.

-1404 zo dňa 29. 02. 2016 s odôvodnením že od 01. 07. 2016 zanikol procesný

inštitút vedľajšieho účastníka, a preto Občianske združenie v konaní ako

vedľajší účastník vystupovať nemôže, keďže takýto inštitút prestal s účinnosťou od

01.07.2016 existovať a zároveň nedošlo ani k transformácii na intervenienta.

Predmetné uznesenie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 11. 12. 2017...

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobili sťažovatelia, neboli.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:

Je pravdou, že súdny spis sa v oddelení 2Co nachádzal 1 rok a 7 mesiacov, avšak je

potrebné v danom prípade zdôrazniť, že senát 2Co rieši prioritne poručenské veci (t. j. veci

s osobitnou rýchlosťou konania), pričom do oddelenia napáda množstvo neodkladných

opatrení, pri ktorých je potrebné dodržať výnimočnú rýchlosť pri rozhodovaní, a ktoré je

potrebné v zákonnej lehote buď 7 dní, resp. 30 dní rozhodnúť.

Vzhľadom nato, že súdny spis sp. zn. napadol do oddelenia 2Co

v apríli 2016, pri jeho vybavovaní senát postupoval podľa poradia nápadu s výnimkou

poručenských vecí a rovnako s výnimkou rozhodovania o neodkladných opatreniach.

Predmetný súdny spis sp. zn. sa dostal na poradie (nakoľko veci sa

v oddelení rozhodujú podľa poradia nápadu) dňa 15. 11. 2017.

Príčiny týchto prieťahov sú dané okolnosťami objektívnej povahy, tak ako je to

uvedené v prvom odseku na strane č. 3 tohto vyjadrenia.

S poukazom na tieto skutočnosti JUDr. Michaela Králová tiež zdôraznila, že

čiastočné prieťahy, ktoré v konaní v oddelení 2Co pri vybavovaní súdneho spisu sp. zn.

nastali, boli spôsobené výlučne objektívnymi okolnosťami daného stavu

oddelenia, s prihliadnutím na nápad poručenských spisov a prednostného vybavovania

poručenskej agendy s tým, že nepovažuje zistenie prieťahov za zbytočné prieťahy v konaní.

Súčasne Vám oznamujem, že Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 30 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR.“

3.3 Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na uvedené vyjadrenia

súdov reagovali takto:

«... Sťažovatelia už na pojednávaní dňa 21.06.2005 žiadali, aby došlo

k špecifikovaniu vzniknutej škody, teda k ustáleniu škody, ktorej sa žalobcovia žalobou

domáhajú. Teda akou konkrétnou nepovolenou stavebnou činnosťou spôsobili sťažovatelia

žalobcom škodu. Táto skutočnosť bola súdu prvej inštancie a aj odvolaciemu súdu vytknutá

aj nálezom č. , avšak táto neistota merita súdneho sporu pretrváva až

doposiaľ, keďže nebola žalobcami a ani súdom doteraz odstránená. Všetky poriadkové

pokuty za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaniach voči sťažovateľom boli zrušené.

Neefektívnym procesným postupom súdu sú všetky sporové strany do dnešného dňa

v právnej neistote.

Odvolací súd sa vo svojom vyjadrení sústredil iba na obdobie po podanom odvolaní

voči uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. -1404 zo dňa 29.02.2016 (t.j. obdobie

od 05.04.2016 kedy mu bol predložený spis). Odvolací súd sa však vôbec nevyjadril

k nedôvodným prieťahom, ktoré vznikli v rokoch 2008 až 2010. Dňa 07.08.2008 podali

sťažovatelia odvolanie proti rozsudku vo veci samej, no odvolací súd o tomto odvolaní

rozhodol až rozsudkom dňa 26.01.2010, ktorý bol sťažovateľom doručený až koncom

03/2010. Zbytočné prieťahy v konaní sa pritom posudzujú za konanie ako celok a nielen

počas ostatného rozhodovania toho ktorého súdu.

Za nedôvodné prieťahy, resp. neefektívny postup súdu prvej inštancie možno označiť

aj celé odvolacie konanie, ktoré JUDr. Michaela Králová opísala vo vyjadrení odvolací

súd. Zákonná sudkyňa na súde prvej inštancie ignorovala námietky sťažovateľky (v konaní

žalovanej 2/) vznesené ešte pred vydaním uznesenia č.k. -1404 zo dňa

29.02.2016, a práve táto skutočnosť bola dôvodom podania odvolania zo strany

sťažovateľky voči predmetnému uzneseniu. Uplatnenie procesných práv sporovej strany

však nie je možné považovať za ospravedlnenie zbytočných prieťahov konania a celkovej

dĺžky súdneho konania. Odignorovanie námietok sťažovateľky bolo kľúčovým/jediným

dôvodom odvolania, a tomuto odvolaniu odvolací súd z uvedeného dôvodu aj vyhovel

v plnom rozsahu uznesením č.k. -1524 zo dňa 15.11.2017. Sťažovatelia majú

za to, že nesprávnym/neefektívnym konaním súdu prvej inštancie došlo v čase od 29.02.2016

do 15.11.2017 k ďalšiemu flagrantnému obdobiu neefektívneho konania, ktoré nedôvodne

predlžuje konanie vo veci samej.

Neefektívna činnosť súdu prvej inštancie je umocnená aj ďalšími nedôvodnými

prieťahmi v konaní (vo veci samej) tým, že uznesenie č.k. -1524 zo dňa

15.11.2017 bolo niektorým sporovým stranám doručované až po 2,5 mesiaci od vrátenia

súdneho spisu (spis sa na súd prvej inštancie vrátil dňa 11.12.2017, no pokyn na

doručovanie bol vydaný až 01.02.2018). Sťažovateľke bolo uznesenie prvýkrát doručované

a doručené až dňa 24.07.2018. Práve nedoručovanie písomností sťažovateľke bolo

dôvodom, pre ktorý sťažovateľka požiadala o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať

04.07.2018, keďže jej uznesenie č.k. -1524 nebolo vôbec doručené (a ani

doručované). Súd prvej inštancie sťažovateľke najmenej od 03/2016 nedoručoval

vyjadrenia sporových strán a ani rozhodnutia. Teda aj odročenie pojednávania zo dňa

04.07.2018 je možné pripísať na vrub nesprávneho/neefektívneho postupu súdu, ktorý

sporovým stranám nedoručuje tak, ako mu ukladá zákon, a sporové strany nemôžu efektívne

konať pred súdom.

Súd prvej inštancie prekvapivo, zavádzajúco a nepravdivo uvádza, že na pojednávaní

dňa 04.07.2018 sťažovateľ (v konaní ako žalovaný 1/), a ani jeho právny zástupca, svoju

neúčasť neospravedlnili, a to bolo vraj dôvodom, pre ktorý súd nekonal a vytýčil nové

pojednávanie až o ďalšie takmer 3 mesiace. Bol to práve súd prvej inštancie, ktorý len pár

hodín pred pojednávaním dňa 04.07.2018 oznámil do elektronickej schránky PZ

sťažovateľa, že sa predmetné pojednávanie odročuje na neurčito. Nie je teda dôvod, aby sa

z neúčasti na odročenom pojednávaní boli povinní ospravedlňovať sťažovateľ, či jeho PZ.

Súd prvej inštancie sa vôbec nevyjadril k prieťahom (na vrub súdu), ktoré spôsobil

súdny znalec, ktorý odmietol zodpovedať otázky č. 2.13 až 2.17 z dôvodu, že sa znalec sám

označil za nekompetentného. Súd prvej inštancie označil (v uznesení, ktorým ustanovil

znalca) tieto otázky za dôležité, a ktoré je potrebné zodpovedať. Súd prvej inštancie mal

teda buď trvať na zodpovedaní otázok znalcom, alebo mal na ich zodpovedanie ustanoviť

iného znalca. V tomto smere je možné za pochybenie súdu považovať aj to, že ustanovil na

vykonanie znaleckého dokazovania znalca z nesprávneho odboru. Súd prvej inštancie pri

zodpovedaní týchto dôležitých otázok zostal nečinný, pričom uznesenia, ktorými súd

ustanovil znalca a zaviazal ho k povinnosti zodpovedať predmetné otázky, neboli doposiaľ

zrušené...

Súd prvej inštancie sa vyjadril, že „súd nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť

obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal u súdneho znalca“. Súd má mnohé nástroje,

no žiaden nevyužil, a pasivitu znalca toleroval, čo možno taktiež označiť za nedôvodné

prieťahy, za ktoré zodpovedá súd.

V tomto smere poukazujem aj na názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze

sp. zn. z 21. mája 2003: „Konkludentná akceptácia márneho plynutia lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku môže ísť na ťarchu súdu pri hodnotení zbytočných

prieťahov v konaní.“

Práve neustálenie základnej právnej kvalifikácie sprevádza toto súdne konanie od

jeho počiatku až do súčasnosti. Nálezom ÚS SR č. poukázal ústavný súd na

neodstrániteľné, vnútorné rozpory záverov súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu práve

v otázke základnej právnej kvalifikácie, najmä vyrovnania sa s otázkou, či v danom prípad

ide o subjektívnu alebo objektívnu zodpovednosť.

Rovnako tak, aj odvolací súd v uznesení č.k. -373 zaviazal súd prvej

inštancie, aby v prvom rade ustálil v prejednávanej veci právnu kvalifikáciu zodpovednosti

za škodu, a zároveň súd prvej inštancie zaviazal aj povinnosťou zaoberať sa mierou

spoluzavinenia žalobcov za stav ich nehnuteľnosti, keďže od roku 2003 existovala povinnosť

navrhovateľov vykonať stavebné úpravy (zabezpečiť zachytávanie a odvádzanie dažďových

vôd zo striech svojich nehnuteľností, ktoré im uložil stavebný úrad ešte v roku 2003).

Aj napriek mnohým žiadostiam sťažovateľov a výzvam, nie je sťažovateľom ani po

viac než 14-tich rokoch súdneho konania známa základná právna kvalifikácia merita

súdneho sporu, čo je možné jednoznačne pričítať na vrub súdu prvej inštancie. Táto

skutočnosť sťažovateľom neumožňuje podávať relevantné návrhy na vykonanie dokazovania

a vytvára nerovnosť v súdnom konaní, keďže im znemožňuje sa účinne brániť. Sťažovatelia

pokladajú za absurdné, keď ani po 14-tich rokoch v súdnom konaní nie je zrejmé, čo presne

je meritom sporu.

Neúčasť sťažovateľov na pojednávaniach v období od 09/2005 do 05/2006

a následne 25.11.2015, 26.01.2016, 17.04.2018 bola ospravedlnená, a vynútená

nepredvídateľnými okolnosťami.

Dňa 23.11.2015 sťažovatelia svoju osobnú účasť ospravedlnili z nasledujúcich

pojednávaní z dôvodov súdom tolerovanej pasivity znalca, resp. z dôvodu nezodpovedania

otázok znalcom, ktoré súd (a aj sťažovatelia ako žalovaní) považujú za podstatné a dôležité.

Znalec bol uzneseniami súdu prvej inštancie č.k. -659 zo dňa 14.04.2013

a -696 zo dňa 17.07.2013 zaviazaný/povinný zodpovedať na otázky súdu v

lehote do 60 dní od prevzatia spisu. Sťažovatelia svoju osobnú účasť na pojednávaniach,

ako aj vyjadrenia vo veci samej, bez splnenia povinností, ktorými súd zaviazal znalca ešte v

roku 2013, považujú za neefektívne, nehospodárne a neúčelné.

Práve z dôvodu nesprávneho a neefektívneho postupu súdu prvej inštancie sú

sťažovatelia ukrátení najmä na práve na spravodlivý proces, keď:

a) súd toleruje pasivitu znalca nepretržite od roku 2013,

b) ustanovil súdneho znalca, ktorý nemal potrebnú odbornosť na podanie znaleckého

posudku,

c) súd neodstránil nejasnosti v otázke základnej právnej kvalifikácie, najmä

vyrovnanie sa s otázkou, či v danom prípad ide o subjektívnu alebo objektívnu

zodpovednosť,

d) súd sa nezaoberal mierou spoluzavinenia žalobcov za stav ich nehnuteľnosti,

keďže od roku 2003 existovala povinnosť navrhovateľov vykonať stavebné úpravy a

e) postup súdu v konaní je neefektívny a nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty,

a ako taký spôsobuje ďalšie zbytočné prieťahy v konaní.

... Zároveň si týmto dovoľujeme upraviť výšku uplatnenej náhrady trov konania.

Sťažovatelia si v tomto konaní uplatňujú náhradu trov konania vo výške 960,56 € za štyri

úkony právnej služby...

Sťažovatelia súhlasia s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania...»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. a stav konania

vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. :

Dňa 19. februára 2004 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh

(žalobca v 1. rade), (žalobkyňa v 2. rade), (žalobca

v 3. rade) a [žalobkyňa vo 4. rade (ďalej aj „žalobcovia“)] o náhradu škody

proti sťažovateľom (žalovaný v 1. rade) a

(žalovaná v 2. rade). Podľa žalobného návrhu mala byť žalobcom spôsobená škoda na ich

rodinnom dome pri realizovaní novostavby rodinného domu žalovaných na pozemku parc.

č. v k. ú. v roku 2002. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

a pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Márii Špánikovej.

Dňa 23. marca 2004 súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za podanú

žalobu.

Dňa 12. októbra 2004 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe.

Dňa 15. novembra 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných

k žalobnému návrhu.

Dňa 23. marca 2005 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k stanovisku

žalovaných k žalobe.

Dňa 4. apríla 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. jún 2005.

Dňa 21. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalovaný v 1. rade žiadal,

aby súd nariadil dokazovanie z dôvodu špecifikovania vzniknutej škody. Pojednávanie bolo

odročené na 22. september 2005.

Dňa 22. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa žalovaní

nedostavili a svoju neprítomnosť neospravedlnili. Súd uložil žalovaným poriadkovú pokutu

vo výške 10 000 Sk. Pojednávanie bolo odročené na 10. november 2005.

Dňa 4. novembra 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej v 2. rade

proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty spolu s ospravedlnením z neúčasti na

pojednávaní nariadenom na 10. november 2005.

Dňa 10. novembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa žalovaní

nezúčastnili. Súd pojednávanie odročil na 28. marec 2006.

Dňa 28. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa žalovaní opätovne

nezúčastnili a svoju neúčasť ospravedlnili zo zdravotných dôvodov. Súd uznesením uložil

žalovaným poriadkovú pokutu vo výške 10 000 Sk a pojednávanie odročil na 16. máj 2006.

Dňa 12. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie žalovaných

z neúčasti na pojednávaní 16. mája 2006.

Dňa 16. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili žalobcovia

ani žalovaní. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že v lehote dvoch mesiacov vyzve

žalobcov na oznámenie, či došlo k dohode medzi sporovými stranami.

Dňa 17. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie žalobcov

z neúčasti na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. mája 2006.

Dňa 26. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného v 1. rade

proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa 7. júna 2006 okresný súd uznesením č. k. -148 zrušil uznesenia č. k.

-122 z 22. septembra 2005, č. k. -123 z 22. septembra 2005 a č. k.

-135 z 13. apríla 2006, ktorými uložil žalovaným poriadkové pokuty.

Výzvou z 27. júla 2006 súd vyzval žalobcov na oznámenie, či trvajú na žalobnom

návrhu a v akom rozsahu, resp. či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 2. augusta 2006 bola okresnému súdu doručená odpoveď žalobcov na výzvu

z 27. júla 2006, v ktorej uviedli, že naďalej trvajú na žalobnom návrhu v zmysle

navrhovaného petitu a že k mimosúdnej dohode nedošlo.

Dňa 16. augusta 2006 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. január 2007.

Dňa 6. novembra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných

k žalobe žalobcov z 18. februára 2004 a k doterajšiemu priebehu konania.

Dňa 23. januára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na neurčito

z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa 2. februára 2007 boli okresnému súdu doručené otázky žalobcov na súdneho

znalca.

Dňa 6. februára 2007 boli okresnému súdu doručené otázky žalovaných na súdneho

znalca.

Dňa 21. marca 2007 okresný súd uznesením č. k. -177 ustanovil

za znalkyňu z odboru stavebníctva, odvetvia porúch stavieb.

Výzvami z 18. apríla 2007 súd vyzval žalobcov a žalovaných na zaplatenie súdneho

poplatku za preddavok na znalkyňu.

Preddavok na znalecké dokazovanie bol zložený 27. apríla 2007 žalovanými

a 30. apríla 2007 žalobcami.

Dňa 28. mája 2007 bol spis doručený súdnej znalkyni.

Dňa 27. júla 2007 bol okresnému súdu doručený od znalkyne znalecký posudok

č. 18/2007 spolu so žiadosťou o schválenie konzultantov.

Dňa 8. augusta 2007 okresný súd uznesením č. k. -198 priznal znalkyni

znalečné.

Dňa 14. augusta 2007 bol znalecký posudok doručený právnemu zástupcovi

žalobcov.

Dňa 16. augusta 2007 bol znalecký posudok doručený právnemu zástupcovi

žalovaných.

Dňa 27. augusta 2007 boli okresnému súdu doručené námietky žalovaných

k znaleckému posudku.

Dňa 28. augusta 2007 bolo okresnému súdu doručené od žalobcov čiastočné

späťvzatie návrhu na začatie konania.

Dňa 5. septembra 2007 boli námietky žalovaných doručené znalkyni spolu s výzvou,

aby sa k nim vyjadrila.

Dňa 10. septembra 2007 súd vyzval žalovaných na oznámenie, či s čiastočným

späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasia.

Dňa 12. septembra 2007 bolo okresnému súdu doručené oznámenie, že žalovaní

súhlasia s čiastočným späťvzatím.

Dňa 8. októbra 2007 bolo okresnému súdu doručené stanovisko žalobcov

k oznámeniu žalovaných o súhlase s čiastočným späťvzatím návrhu v časti konania

predstavujúceho zaplatenie sumy 329 146 Sk.

Dňa 12. októbra 2007 bola znalkyni doručená opätovná výzva na vyjadrenie sa

k námietkam žalovaných proti znaleckému posudku.

Výzvou z 18. októbra 2007 súd vyzval znalkyňu pod hrozbou poriadkovej pokuty na

vyjadrenie sa k námietkam žalovaných proti znaleckému posudku.

Dňa 7. novembra 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalkyne

k námietkam žalovaných proti znaleckému posudku.

Dňa 15. novembra 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 1. apríl 2008.

Od 1. februára 2008 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr.

Jozefíne Královej.

Dňa 7. marca 2008 okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 30. máj 2008.

Dňa 30. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok

č. k. -241, „ktorým súd zaviazal žalovaných povinnosťou zaplatiť spoločne

a nerozdielne žalobcom sumu 271.552,- Sk s úrokom z omeškania 15,5 % od 19. februára

2004 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie 329.146,- Sk zastavil, žalobcom priznal

nárok na náhradu trov konania vo výške 98.587,- Sk a vrátenie súdneho poplatku vo výške

16.250, - Sk“. Rozsudok bol žalobcom doručený 11. augusta 2008 a žalovaným 30. júla

2008.

Dňa 7. augusta 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaných proti

rozsudku okresného súdu z 30. mája 2008.

Dňa 19. septembra 2008 bolo okresnému súdu na základe jeho výzvy doručené

potvrdenie o zaplatení súdneho poplatku za podané odvolanie žalovanými a vyjadrenie

nesúhlasu s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 23. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov

k odvolaniu žalovaných.

Dňa 21. októbra 2008 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

žalovaných.

Dňa 26. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom krajský súd rozsudkom

č. k. -315 „rozsudok okresného súdu z 30. mája 2008 v napadnutých častiach

potvrdil a žalovaných zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom

náhradu trov konania vo výške 657,46 eur“.

Dňa 1. februára 2010 bolo krajskému súdu a okresnému súdu doručené odvolanie

splnomocnenia, ktoré žalovaní udelili právnemu zástupcovi ( ).

Dňa 10. marca 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 30. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného v 1. rade,

adresované krajskému súdu, ktorým žiadal o doplnenie odôvodnenia rozsudku krajského

súdu z 26. januára 2010.

Dňa 19. mája 2010 bol spis predložený krajskému súdu s poukazom na žiadosť

žalovaného v 1. rade na opravu odôvodnenia rozsudku z 26. januára 2010.

Dňa 15. júna 2010 krajský súd uznesením č. k. -336 návrh žalovaného

v 1. rade na opravu odôvodnenia rozsudku z 26. januára 2010 zamietol.

Dňa 18. júna 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 15. júla 2010 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaných na obnovu

konania, ktorý bol 3. augusta 2010 vylúčený z konania sp. zn. a zapísaný ako

nový návrh pod novou spisovou značkou ().

Dňa 18. mája 2010 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť žalovaných na porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie.

Dňa 27. septembra 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť krajského súdu

o predloženie spisu, pretože nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

-40 z 9. júna 2011 bolo deklarované porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie a rozsudok krajského súdu z 26. januára 2010 bol zrušený a vec mu bola vrátená na

ďalšie konanie.

Dňa 24. apríla 2012 krajský súd uznesením č. k. -373 rozsudok

okresného súdu z 30. mája 2008 v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Dňa 30. apríla 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 12. júna 2012 okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. september 2012.

Dňa 15. júna 2012 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného v 1. rade na

nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 19. júna 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

žalobcov o odročenie pojednávania.

Dňa 6. júla 2012 okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 24. október 2012.

Dňa 12. júla 2012 okresný súd uznesením č. k. -397 návrh žalovaného

v 1. rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 1. augusta 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného v 1. rade

proti uzneseniu okresného súdu z 12. júla 2012.

Dňa 30. augusta 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 20. septembra 2012 krajský súd uznesením č. k. -408 napadnuté

uznesenie okresného súdu z 12. júla 2012 potvrdil.

Dňa 25. septembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 18. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobkyne v 2. rade

týkajúce sa veci samej.

Dňa 24. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 9. november

2012 z dôvodu doloženia nových vyjadrení žalobcov týkajúcich sa rozhodnutia krajského

súdu, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby „Ateliér s garážou“, a taktiež predloženia

vyjadrenia právnym zástupcom žalovanej v 2. rade na pojednávaní.

Dňa 29. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

v 1. rade k vyjadreniu žalobkyne v 2. rade doručenému súdu 18. októbra 2012.

Dňa 2. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené doplnenie vyjadrenia

žalovaného v 1. rade.

Dňa 6. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k veci

samej po zrušení rozsudku okresného súdu z 30. mája 2008 a vrátení veci na ďalšie konanie.

Dňa 9. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na

17. december 2012 z dôvodu doplnenia znaleckého dokazovania.

Dňa 14. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobkyne v 2. rade

a ďalšie listinné dôkazy.

Dňa 15. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

v 1. rade k podaniu žalobcov doručenému súdu 6. novembra 2012.

Dňa 6. decembra 2012 bola znalkyni doručená výzva na

ozrejmenie záverov vyplývajúcich z vypracovaného znaleckého posudku.

Dňa 19. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných

vo veci samej.

Dňa 21. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým žalovaní

namietali zaujatosť zákonnej sudkyne vo veci samej.

Dňa 27. novembra 2012 okresný súd uznesením zaviazal žalovaných povinnosťou

spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti.

Dňa 4. decembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o námietke zaujatosti.

Dňa 10. decembra 2012 krajský súd uznesením č. k. -580 rozhodol,

že zákonná sudkyňa JUDr. Jozefína Králová nie je vylúčená z prerokovania a rozhodovania

v predmetnej veci.

Dňa 14. decembra 2012 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 17. december

2012 z dôvodu, že spis sa nachádza na krajskom súde pre účely rozhodnutia o námietke

zaujatosti.

Dňa 16. januára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 25. januára 2013 a 30. januára 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť

žalovanej v 2. rade o doplnenie dokazovania vyjadrením znalkyne.

Dňa 19. februára 2013 okresný súd vyzval žalovanú v 2. rade na spresnenie návrhu

na doplnenie znaleckého dokazovania a žalobcov na vyjadrenie sa k procesnému návrhu

žalovanej v 2. rade (výzva doručená právnemu zástupcovi žalovanej v 2. rade 27. februára

2013 a právnemu zástupcovi žalobcov 26. februára 2013).

Dňa 6. marca 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobkyne v 2. rade,

v ktorom navrhla otázky, o ktorých zodpovedanie žiada znalkyňu.

Dňa 7. marca 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď žalovanej v 2. rade na

výzvu k otázkam pre znalkyňu (výzva z 19. februára 2013).

Dňa 8. marca 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov na základe

výzvy z 19. februára 2013.

Dňa 10. apríla 2013 okresný súd uznesením č. k. -659 nariadil vykonanie

doplnenia znaleckého dokazovania a uložil jej, aby v lehote do

60 dní od prevzatia spisu vypracovala doplnok k znaleckému posudku.

Dňa 25. apríla 2013 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného v 1. rade na

prerušenie konania do skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského

stavebného úradu v Bratislave z 23. júla 2012.

Dňa 15. mája 2013 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného v 1. rade na

zmenu uznesenia z 10. apríla 2013 s tým, aby súd uznesenie doplnil o jeho otázky,

o ktorých zodpovedanie žiada znalkyňu.

Dňa 16. mája 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobkyne v 2. rade

k návrhu žalovaného v 1. rade na prerušenie konania.

Dňa 20. mája 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

žalobcov k návrhu na prerušenie konania.

Dňa 21. mája 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade

k návrhu na prerušenie konania.

Dňa 18. júna 2013 okresný súd vykonal dopyt na krajskom súde o stave konania

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave.

Dňa 27. júna 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie krajského súdu, že

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave

nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Dňa 17. júla 2013 okresný súd uznesením č. k. -696 zmenil uznesenie

okresného súdu z 10. apríla 2013 tak, že otázky na znalkyňu doplnil o otázky navrhnuté

žalovaným v 1. rade.

Prípisom z 19. júla 2013 okresný súd oznámil neprerušenie konania z dôvodu

účelnosti a hospodárnosti.

Dňa 22. augusta 2013 okresný súd zaslal spis znalkyni na vypracovanie doplnku

k znaleckému posudku.

Dňa 14. decembra 2013 bola znalkyni doručená výzva na predloženie znaleckého

posudku.

Dňa 16. decembra 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobkyne v 2. rade

týkajúce sa dokazovania v predmetnej veci.

Dňa 29. januára 2014 bola znalkyni doručená opätovná výzva na predloženie

znaleckého posudku.

Dňa 31. januára 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalobkyne v 2. rade

o lekárske psychiatrické vyšetrenie žalovaného v 1. rade.

Dňa 26. marca 2014 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok č. 2/2014

vypracovaný .

Dňa 26. apríla 2014 bola znalkyni doručená výzva okresného súdu na predloženie

ďalšieho vyhotovenia znaleckého posudku.

Dňa 28. apríla 2014 a 15. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie

žalovaného v 1. rade týkajúce sa veci samej.

Dňa 16. mája 2014 okresný súd telefonicky urgoval znalkyňu o doposlanie ďalšieho

vyhotovenia znaleckého posudku.

Dňa 20. mája 2014 bol okresnému súdu znalkyňou predložený ďalší rovnopis

vypracovaného znaleckého posudku.

Dňa 2. júna 2014 okresný súd zaslal stranám sporu znalecký posudok č. 2/2014

a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili. Zároveň vyzval žalovaného v 1. rade, či naďalej trvá

na navrhnutom prerušení konania.

Dňa 23. júna 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k znaleckému

posudku č. 2/2014.

Dňa 24. júna 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade

k znaleckému posudku č. 2/2014. Toho istého dňa súd vyzval žalovanú v 2. rade, aby

oznámila, či trvá na návrhu na prerušenie konania.

Dňa 25. júna 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie žalovaného v 1. rade,

že už netrvá na prerušení konania, ale žiada doplniť dokazovanie o výsluch svedkov

a znalkyne.

Dňa 15. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie žalovanej v 2. rade, že

netrvá na prerušení konania spolu s návrhom na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Dňa 25. augusta 2014 bol okresnému súdu doručený návrh žalovanej v 2. rade na

položenie otázok žalobcom zo strany súdu.

Dňa 25. septembra 2014 okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. október

2014.

Dňa 9. októbra 2014 bol okresnému súdu doručený návrh žalobcov na doplnenie

dokazovania.

Dňa 22. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. január

2015 z dôvodu návrhov právnych zástupcov žalovaných na vykonanie dokazovania

výsluchom znalca a svedkov.

Dňa 6. novembra 2014 bol okresnému súdu doručený návrh právnych zástupcov

žalovaných na doplnenie dokazovania vrátane vykonania obhliadky nehnuteľnosti.

Dňa 14. novembra 2014 okresný súd vyzval žalovaných na oznámenie adries na

doručovanie svedkov, ktorých navrhli v konaní vypočuť.

Dňa 23. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

v 1. rade k výzve zo 14. novembra 2014.

Dňa 2. januára 2015 bol okresnému súdu doručený návrh na prijatie peňažných

prostriedkov v hotovosti do úschovy žalovanými.

Dňa 15. januára 2015 bola podaná reklamácia zápisu návrhu na prijatie peňažných

prostriedkov do úschovy do spisu sp. zn. .

Dňa 16. januára 2015 bolo reklamácii podanej 15. januára 2015 vyhovené a návrh na

prijatie peňažných prostriedkov do úschovy vylúčený a zapísaný do registra „U“.

Dňa 19. januára 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobkyne v 2. rade,

ktorým doplnila ďalšie listinné dôkazy.

Dňa 27. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 10. marec

2015 z dôvodu doplnenia dokazovania navrhnutého právnymi zástupcami žalovaných.

Dňa 4. februára 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalovaného v 2. rade na

vykonanie dokazovania výsluchom znalca.

Dňa 25. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaných, v ktorom

namietli svoju pasívnu legitimáciu v spore.

Dňa 26. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaných, v ktorom

vzniesli námietku premlčania nároku.

Dňa 2. marca 2015 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného v 1. rade

na vykonanie dokazovania výsluchom znalcov a .

Dňa 10. marca 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 21. apríl 2015

z dôvodu podaných návrhov na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov. Konanie bolo

zmarené z dôvodu neprítomnosti (neospravedlnenia žalovaných a právneho zástupcu

žalovaného v 1. rade).

Dňa 17. marca 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov

k námietkam žalovaných doručeným súdu 25. a 26. februára 2015. Toho istého dňa súd

uznesením nariadil obhliadku nehnuteľnosti na 10. apríl 2015.

Dňa 31. marca 2015 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaných na uloženie

poriadkovej pokuty za marenie uplatnenia ich práva tým, že

svojím nekonaním sťažuje postup konania. Toho istého dňa bola súdu zo strany žalovaných

doručená opätovná námietka pasívnej legitimácie a návrh na zastavenie konania.

Dňa 10. apríla 2015 bola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti.

Dňa 15. apríla 2015 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaných na uloženie

poriadkovej pokuty žalobkyni v 2. rade za rušenie priebehu obhliadky.

Dňa 17. apríla 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k námietke

pasívnej legitimácie žalovaných a ich návrhu na zastavenie konania z 31. marca 2015.

Dňa 21. apríla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 16. jún 2015

z dôvodu navrhnutého výsluchu svedkov.

Dňa 27. apríla 2015 bola okresnému súdu od žalovaných doručená námietka

zaujatosti proti zákonnej sudkyni.

Dňa 4. mája 2015 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke

zaujatosti.

Dňa 12. mája 2015 krajský súd uznesením č. k. -1139 rozhodol, že

sudkyňa JUDr. Jozefína Králová nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci.

Dňa 15. mája 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 18. mája 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k prednesom

na pojednávaní 21. apríla 2015.

Dňa 16. júna 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 8. september

2015 z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 24. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaných, ktorým

navrhli doplniť dokazovanie výsluchom svedka a vykonať nové znalecké dokazovanie.

Dňa 14. júla 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobkyne v 2. rade

k podaniu žalovaných z 24. júna 2015 a založené ďalšie listinné dôkazy.

Dňa 2. septembra 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

žalovanej v 2. rade o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní. Nový termín

pojednávania bol nariadený na 21. október 2015.

Dňa 21. septembra 2015 bolo okresnému súdu doručené oznámenie žalobkyne

v 2. rade, že podala žiadosť o disciplinárne konanie na Komore geodetov a kartografov proti

geodetom vypočúvaným v predmetnom konaní v pozícii svedkov. Toho istého dňa bola

súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania nariadeného

na 21. október 2015.

Dňa 12. októbra 2015 okresný súd zrušil plánovaný termín pojednávania a určil nový

na 25. november 2015.

Dňa 23. novembra 2015 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie žalovaných

z ich neúčasti na pojednávaní, ktoré sa má konať 25. novembra 2015.

Dňa 25. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 26. január

2016.

Dňa 7. decembra 2015 bola znalkyni doručená výzva na

doplnenie znaleckého posudku č. 2/2014.

Dňa 3. decembra 2015 bolo okresnému súdu doručené oznámenie žalovaného

v 1. rade o vstupe vedľajšieho účastníka [občianskeho združenia (ďalej len

„OZ “)] do konania na stranu žalovaných (žalovaný v 1. rade je predsedom

).

Dňa 15. decembra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného v 1. rade na

ďalšie dokazovanie.

Dňa 30. decembra 2015 bola okresnému súdu doručená odpoveď znalkyne na výzvu

zo 7. decembra 2015 (nemôže vypracovať doplnok k posudku).

Dňa 11. januára 2016 bola okresnému súdu od žalovaného v 1. rade doručená

námietka premlčania a ďalšie návrhy na dokazovanie.

Súd 11. januára 2016 zaslal stranám sporu oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka

do konania spolu s výzvou, aby sa k tomu vyjadrili, a zároveň zisťoval stav konania

vedeného na krajskom súde pod sp. zn. .

Dňa 19. januára 2016 bola okresnému súdu doručená odpoveď krajského súdu

v súvislosti s konaním sp. zn. .

Dňa 25. januára 2016 bola okresnému súdu od žalobcov doručená námietka

neprípustnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

žalovaných.

Dňa 26. januára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 9. marec

2016.

Dňa 29. februára 2016 okresný súd uznesením č. k. -1404 pripustil vstup

vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaných.

Dňa 7. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej v 2. rade

proti uzneseniu okresného súdu z 29. februára 2016.

Dňa 8. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu

žalovanej v 2. rade o ukončení právneho zastupovania žalovanej v 2. rade.

Súd pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 9. marec 2016 odročil na neurčito

z dôvodu predloženia spisu krajskému súdu.

Dňa 21. marca 2016 okresný súd uznesením vyzval žalovanú v 2. rade na zaplatenie

súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 1. apríla 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k odvolaniu

žalovanej v 2. rade.

Dňa 5. apríla 2016 bol spis predložený krajskému súdu z dôvodu odvolania žalovanej

v 2. rade proti uzneseniu okresného súdu č. k. -1404 z 29. februára 2016,

o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane

žalovaných. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená JUDr. Darine

Kriváňovej, predsedníčke senátu 2 Co.

Dňa 5. mája 2017 v zmysle dodatku č. 5 k rozvrhu práce na rok 2017 bol súdny spis

na základe pokynu zodpovednej predsedníčky senátu pridelený novej členke senátu JUDr.

Ivane Jahnovej.

Dňa 2. októbra 2017 bol súdny spis spolu so zberným spisom predložený kancelárii

predsedu krajského súdu z dôvodu vybavovania sťažnosti na prieťahy v konaní

(Spr. 2213/17), ktorá bola doručená tomuto súdu 25. septembra 2017.

Dňa 15. novembra 2017 krajský súd uznesením č. k. -1524 napadnuté

uznesenie okresného súdu z 29. februára 2016 zrušil.

Dňa 11. decembra 2017 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 7. marca 2018 okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. apríl 2018.

Dňa 9. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade,

návrh na vykonanie dokazovania a námietka zaujatosti znalkyne .

Dňa 13. apríla 2018 okresný súd uznesením č. k. -1609 námietke

zaujatosti proti znalkyni nevyhovel.

Dňa 17. apríla 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 4. júl 2018

z dôvodu neprítomnosti žalovanej v 2. rade a doručovania uznesenia č. k. -1609

žalovanej v 2. rade.

Dňa 2. júla 2018 žalovaná v 2. rade elektronicky oznámila súdu svoju neúčasť na

pojednávaní 4. júla 2018 a žiadala o zmenu termínu z dôvodu zmeny jej právneho zástupcu.

Na nariadené pojednávanie 4. júla 2018 svoju neúčasť právny zástupca žalovaného

v 1. rade a žalovaný v 1. rade neospravedlnili, súd vo veci nekonal a pojednávanie odročil

na 26. september 2018.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o náhradu škody vedenom pod sp. zn. a postupom krajského

súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľov (žalovaných v 1. a 2. rade) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7.1 Uvedeným spôsobom bol predmet vymedzený uznesením o prijatí predmetnej

sťažnosti na ďalšie konanie. Právny zástupca sťažovateľov však vo svojom stanovisku

k vyjadreniam súdov (bod I/3.3 nálezu) namietal, že „Odvolací súd sa však vôbec

nevyjadril k nedôvodným prieťahom, ktoré vznikli v rokoch 2008 až 2010“, teda ku konaniu

krajského súdu vedeného pod sp. zn. . Ústavný súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že vzhľadom na predmet konania vymedzeného sťažnosťou sťažovateľov

a uznesením ústavného súdu o jej prijatí na ďalšie konanie sa krajský súd k tomuto

konaniu/obdobiu nemusel vyjadrovať a ústavný súd sa tiež nemohol týmito návrhmi

sťažovateľov zaoberať. Ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol, že zvláštnosť konania

pred ústavným súdom vyplývajúca z toho, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

návrh (sťažnosť) neodloží alebo neodmietne, prijme ho podľa § 25 ods. 3 zákona

o ústavnom súde na ďalšie konanie „v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia

o prijatí návrhu“, vylučuje možnosť navrhovateľa (sťažovateľa) meniť návrh na začatie

konania (napr. , ). Ústavný súd sa preto nezaoberal uvedenými

rozšírenými námietkami (návrhmi) sťažovateľov proti postupu krajského súdu.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu okresného súdu sp. zn. uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého

dokazovania, ako aj doplňujúceho znaleckého dokazovania možno posudzovanú záležitosť

považovať po vecnej stránke za zložitejšiu (podobne Erkner a Hofauer v. Rakúsko,

rozsudok č. 9616/81 z 23. 4. 1987). Na uvedenú skutočnosť ústavný súd nemohol

neprihliadnuť pri určení výšky finančného zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú

vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

10.2 Pokiaľ ide tiež o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

odvolacieho konania vedeného pred krajským súdom pod sp. zn. podľa

názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon skutočnosť, že by

napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdil ani predseda krajského súdu.

11.1 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. treba poukázať

predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom konaní

vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého konania prispeli aj samotný

sťažovatelia najmä tým, že sa opakovane nezúčastňovali na nariadených pojednávaniach,

pričom sa stávalo, že svoju účasť ani neospravedlnili (22. septembra 2005 a 10. novembra

2005), za čo im bola uložená aj poriadková pokuta (aj keď neskôr bola zrušená).

Sťažovatelia pritom „svoju osobnú účasť na pojednávaniach, ako aj vyjadrenia vo veci

samej, bez splnenia povinností, ktorými súd zaviazal znalca ešte v roku 2013, považujú za

neefektívne, nehospodárne a neúčelné“. O „účelnosti a hospodárnosti“ ich účasti

na pojednávaniach však rozhodujú súdy, a nie samotní sťažovatelia ako strany konania.

Na opakovanú neúčasť sťažovateľov na pojednávaniach ústavný súd prihliadol tiež pri

úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pokiaľ sťažovatelia vo veci podali opakovane opravné prostriedky, námietky

predpojatosti a pod., ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie

možností daných účastníkom konania procesnými predpismi (napr. v aktuálnom čase podľa

) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom

súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať

ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Využitím svojich

práv na podanie opravných prostriedkov teda sťažovatelia neprispeli svojím správaním

k zbytočným prieťahom v konaní, avšak museli si byť vedomí toho, že tým prirodzene

dochádza k oddialeniu rozhodnutia v ich veci.

11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní pred krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom odvolacom konaní k zbytočným prieťahom.

12.1 V ďalšom sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní pod sp. zn. a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať

o tom, že povaha danej veci, t. j. náhrada škody si vyžaduje osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd

má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov/strán

konania. Ústavný súd konštatuje, že trvanie napadnutého konania od podania žaloby

(19. februára 2004) do dnešného dňa, teda už 14 rokov a deväť mesiacov, je v kontexte

konania o náhradu škody samo osebe neprimerané, aj keď sa predmetný spis celkovo

približne 3 roky nachádzal na krajskom súde a tieto obdobia nemožno pričítať na vrub

okresnému súdu.

Okresný súd bol v danej veci nečinný asi šesť mesiacov iba v jednom období,

konkrétne od 23. marca 2004 do 12. októbra 2004. Vo veci nariadil minimálne 23

pojednávaní, napriek tomu jeho postup bol v niektorých štádiách konania neefektívny.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Za nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu treba označiť minimálne

obdobie jedného roka v súvislosti s nálezom ústavného súdu sp. zn.

z 9. júna 2011, ktorým ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. -315

z 26. januára 2010 a vec vrátil na ďalšie konanie aj s odôvodnením, že „závery všeobecných

súdov, okresného súdu a krajského súdu, sú v otázke základnej právnej kvalifikácie

z dôvodu neodstrániteľných vnútorných rozporov nepreskúmateľné“. Nemohlo byť teda

efektívne rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ bolo nepreskúmateľné a bolo ho treba znovu

prerokovať a rozhodnúť.

Okrem uvedeného, ako to z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom konaní

taktiež vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), okresný súd uznesením č. k. -659

nariadil vykonanie doplnenia znaleckého dokazovania a uložil

jej, aby v lehote do 60 dní od prevzatia spisu vypracovala toto doplnenie znaleckého

posudku. Okresný súd 22. augusta 2013 zaslal spis znalkyni, ktorá doplnenie znaleckého

posudku doručila okresnému súdu 26. marca 2014, teda takmer pol roka po súdom

stanovenej lehote. Okresný súd pritom toleroval dlhodobé meškanie znalkyne napriek tomu,

že mal k dispozícii účinné prostriedky nápravy, napr. uloženie poriadkovej pokuty znalkyni,

ktoré však nevyužil. V danej súvislosti, ako na to poukázali aj sťažovatelia, ústavný súd už

pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že „tolerovanie pasivity znalca, ako aj

ustanovenie súdneho znalca, ktorý nemal potrebnú odbornosť na podanie znaleckého

posudku, je postupom súdu, ktorý nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty a ako taký

spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní (, )“.

Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas minimálne dvoch rokov okresný súd nevykonával vo veci

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako

odporcovia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej

nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo iba v dôsledku zložitosti veci a

správania účastníkov, ale aj v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

12.2 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom

konaní vedenom pod sp. zn. a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie

napadnutého konania do vyhlásenia odvolacieho rozhodnutia (1 rok a 7 mesiacov) by samo

osebe mohlo byť tolerovateľné, avšak vzhľadom na povahu veci a celkové trvanie konania

o náhradu škody (v čase predloženia spisu odvolaciemu súdu viac ako 12 rokov) ho treba

považovať za neprimerané.

Ústavný súd pritom konštatuje, že krajský súd bol v predmetnej veci bez

akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný minimálne po dobu jedného roka.

Krajský súd teda dlhodobo vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako odporcovia počas napadnutého súdneho

konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu krajského súdu.

Vzhľadom na povahu veci (náhrada škody) v okolnostiach danej veci nebolo možné

súhlasiť s názorom predsedu krajského súdu, podľa ktorého „objektívne okolnosti“, teda na

množstvo „nevybavených vecí“, bránili postupu krajského súdu. Ústavný súd už

v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit.

predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda

vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pri

posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na skutočnosti

označované ako objektívne vo vyjadrení krajského súdu ().

12.3 Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

13. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať finančné zadosťučinenie vo vzťahu k okresnému

súdu v sume 30 000 € a vo vzťahu ku krajskému súdu taktiež v sume 30 000 €, a to najmä

kvôli týmto skutočnostiam: „Takýto dlhodobý negatívny stav má následne výrazný vplyv aj

na fyzickú a psychickú stránku sťažovateľov. Obzvlášť zaťažujúce je konanie pre

sťažovateľa v prvom rade, ktorému stres spôsobil značné zdravotné problémy.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru nie je

dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené

priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľov, ako aj na povahu veci považuje za primerané vo vzťahu

k okresnému súdu pre každého zo sťažovateľov vo výške po 2 000 € a vo vzťahu

ku krajskému súdu pre každého zo sťažovateľov vo výške po 500 €. Ústavný súd pritom

prihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. ), ako aj na správanie

sťažovateľov, teda na určitú nesúčinnosť sťažovateľov v napadnutom konaní pred okresným

súdom (bod III/11.1 nálezu).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bodoch 3 a 4.

15. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti

zo 14. novembra 2017 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 24. augusta

2018). Za dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 €

a režijný paušál v sume dvakrát po 8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí

odmena v sume 153,50 € a režijný paušál v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali spolu s režijným

paušálom sumu 475,05 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože

išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 237,52 €.

V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokáta celkovú sumu

475,05 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, pričom k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH,

teda sumu 95,01 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu

570,06 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

16. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018