Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 419/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti SEZAM, s. r. o., Kvačalova 1, Žilina,

zastúpenej advokátkou JUDr. Ivanou Tomkowou, Kvačalova 1, Žilina, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti SEZAM, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2018 elektronicky a 15. novembra 2018 poštou doručená sťažnosť spoločnosti SEZAM,

s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobným návrhom z 23. marca 2016 sa

sťažovateľka domáhala na okresnom súde vydania rozhodnutia o zaplatenie sumy 645,36 €

s príslušenstvom proti žalovaným Marekovi Mitanovi (žalovaný v 1. rade) a spoločnosti

Stavbyx, s. r. o. (žalovaný v 2. rade). Okresný súd vydal 12. apríla 2016 platobný rozkaz,

ktorým uložil žalovanému v 1. rade, aby zaplatil žalovanú sumu s príslušenstvom.

Sťažovateľka žiadosťou o vydanie rozhodnutia z 22. januára 2018 okresný súd vyzvala, aby

pokračoval v konaní, pretože od posledného úkonu uplynuli viac ako dva roky.

3. Uznesením z 12. septembra 2018 (doručeným sťažovateľke 29. októbra 2018)

okresný súd rozhodol, že konanie proti žalovanému v 1. rade zastavuje a sťažovateľke

a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení predmetného

uznesenia okresný súd uviedol, že z Obchodného vestníka č. 10/2018 zistil, že na majetok

žalovaného v 1. rade bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 8. januára 2018 zverejneným v Obchodnom vestníku 15. januára 2018 vyhlásený konkurz.

Na základe tejto skutočnosti konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil.

4. Sťažovateľka zastáva názor, že okresný súd svojím nekonaním v období od

12. apríla 2016 do dňa doručenia uznesenia sp. zn. z 12. septembra 2018,

ktorým zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade (t. j. do 29. októbra 2018), spôsobil

zbytočné prieťahy v napadnutom konaní. Sťažovateľka ďalej namieta, že v danej právnej

veci nešlo o skutkovo ani právne zložitý prípad, pretože sťažovateľka si uplatnila

pohľadávku písomne uznanú žalovanými. Svoj postup v napadnutom konaní hodnotí

sťažovateľka ako aktívny, bez zbytočného odkladu reagovala na výzvy konajúceho súdu

a opakovane telefonicky žiadala konajúceho sudcu o stanovenie termínu pojednávania

a rozhodnutie vo veci. Sťažovateľka teda svojím postupom nezaložila príčinu spomaleného

postupu okresného súdu.

5. V dôsledku prieťahov v napadnutom konaní a dlhej doby doručovania platobného

rozkazu podľa sťažovateľky jej bolo sťažené až zmarené vymoženie uplatnenej pohľadávky,

keďže svoju pohľadávku nestihla prihlásiť do vyhláseného konkurzu, ktorý bol zrušený po

splnení konečného rozvrhu výťažku s účinkami zverejnenia oznamu v Obchodnom vestníku

č. 186/2018 z 26. septembra 2018, teda ešte predo dňom doručenia uznesenia okresného

súdu sp. zn. z 12. septembra 2018 sťažovateľke.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa - SEZAM s.r.o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa a v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Nové Mesto

nad Váhom, č. k.: vo veci návrhu sťažovateľa o zaplatenie sumy 645,36 EUR

s prísl. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň v súlade s Slovenskej

republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške

1000,- EUR.

Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 101,42 EUR za

dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom a písomné podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky vypočítané

podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr.

Ivany Tomkowej, ktorý je vedený v

do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

9. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

12. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , ).

13. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, , , ).

14. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv v namietanom konaní,

v ktorom sa domáha zaplatenia sumy 645,36 € s príslušenstvom proti žalovaným z titulu

kúpnej zmluvy z 5. apríla 2011. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žaloba bola

okresnému súdu doručená 23. marca 2016 a platobný rozkaz vydaný 12. apríla 2016 sa

nepodarilo doručiť žalovanému v 2. rade. Okresný súd uznesením z 12. septembra 2018

zastavil konanie proti žalovanému v 1. rade z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania.

Z predložených listín nevyplýva, či sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní. Podaním z 22. januára 2018 sťažovateľka žiadala okresný

súd o vydanie rozhodnutia v jej právnej veci.

15. Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom namietaného konania, berúc do

úvahy najmä charakter uplatneného nároku a odkazujúc na judikatúru prezentovanú

v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia, hodnotí charakter nečinnosti okresného súdu pri

doručovaní platobného rozkazu ako ojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje takú intenzitu,

ktorá by umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o zbytočných prieťahoch v postupe

okresného súdu a o porušení označených práv sťažovateľky (,

, , ).

16. Ústavný súd však zároveň pripomína, že prípadná ďalšia nečinnosť okresného

súdu by v súhrne s doterajším priebehom konania okresného súdu mohla založiť inú kvalitu

posudzovania zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie

okresného súdu alebo konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej

súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

, resp. práva zaručeného dohovoru. V takom prípade by toto

rozhodnutie nemalo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci

samej podľa .

17. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

18. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že podľa § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na

zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení

sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Zo sťažnosti

a z jej príloh vyplýva, že v pripojenom generálnom splnomocnení na zastupovanie

sťažovateľky advokátkou JUDr. Ivanou Tomkowou udelenom 22. februára 2018, ktorým

bola uvedená advokátka splnomocnená „na generálne právne zastupovanie vo všetkých

právnych veciach v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 01.01.2010 v znení jej dodatkov,

v oblastiach obchodného, občianskeho, konkurzného, pracovného, správneho a trestného

práva pred súdnymi orgánmi, správnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy,

orgánmi činnými v trestnom konaní, podľa o advokácii v znení

neskorších predpisov; a to najmä mimosúdnym a súdnym spôsobom, na podanie žalôb

a iných návrhov a na zastupovanie mandanta v súdnych a iných konaniach; po

právoplatnom skončení súdnych konaní na podanie návrhov na vykonanie exekúcie a na

zastupovanie mandanta v súdnych exekučných konaniach“, nie je označená žiadna vec,

ktorá by bližšie konkretizovala toto splnomocnenie, a absentuje aj jeho výslovné udelenie

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

19. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju rozhodnutia (napr.

, ), v ktorých posudzoval „generálne“ splnomocnenia

udelené sťažovateľmi advokátom, pričom trval na výslovnom udelení splnomocnenia na

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd preto sťažnosť mohol odmietnuť

aj podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018