Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 199/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ČSOB Leasing, a. s., Panónska cesta 11,

Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Dávidom Soukeníkom, SOUKENNÍK ̶ŠTRPKA,

s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 15. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti ČSOB Leasing, a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2016

doručená sťažnosť spoločnosti ČSOB Leasing, a. s., Panónska cesta 11, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 M Obdo 2/2014

z 15. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Sťažovateľka po rozsiahlom opise skutkových okolností prípadu v sťažnosti uviedla,

že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) podané na podnet sťažovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V

č. k. -142 z 21. novembra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -185 z 11. apríla 2013. Dôvody odmietnutia spočívali

v neprípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora bez predošlého využitia

opravného prostriedku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. S touto argumentáciou vyslovila

sťažovateľka nesúhlas tvrdiac, že k vyčerpaniu všetkých riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov došlo vrátane návrhu na pripustenie dovolania odvolacím

súdom, čomu však nebolo vyhovené. Sťažovateľka v podstatnom namietala nemožnosť

dosiahnuť ochranu práv a oprávnených záujmov žiadnymi inými právnymi prostriedkami

pre neprípustnosť dovolania podľa (ďalej len

„OSP“), keďže konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, a tento dôvod nie je možné

subsumovať pod . Tak sú splnené výlučne podmienky podania

mimoriadneho dovolania v súlade s .

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie

označených práv napadnutým rozhodnutím, zrušil napadnuté rozhodnutie a priznal jej

náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd konštatuje, že k sťažnosti je pripojené generálne splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľky advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o.,

udelené 25. septembra 2014, ktorým bola uvedená advokátska kancelária splnomocnená

„na zastupovanie Spoločnosti v celom rozsahu vo všetkých veciach týkajúcich sa vymáhania

všetkých pohľadávok Spoločnosti s príslušenstvom, ktoré má Spoločnosť voči

svojím dlžníkom, najmä aby zastupoval Spoločnosť vo všetkých mimosúdnych konaniach,

súdnych konaniach, dedičských konaniach a rozhodcovských konaniach súvisiacich

s vyššie uvedenou vecou, ako aj v prípadnom exekučnom konaní alebo

konkurznom/reštrukturalizačnom konaní súvisiacom s vyššie uvedenou vecou“.

Na uvedenom splnomocnení nie je označená žiadna vec, ktorá by bližšie konkretizovala

splnomocnenie, a absentuje aj jeho výslovne udelenie na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom.

Uvedený nedostatok ústavný súd považoval za absenciu splnomocnenia, pričom

tento nedostatok nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

, , , , ,

, , ). V tejto súvislosti ústavný súd už

vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto

ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí

právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016