Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 325/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

Mgr. Jurajom Bugalom, Advokátska kancelária Bugala ‒ Ďurček, s.r. o., Miletičova 5B,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 20. marca 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 20. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľ po rozsiahlom opise skutkových okolností prípadu v sťažnosti uviedol,

že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím okresného súdu, ktorým bolo odmietnutá sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 19. októbra 2017 o zastavení konania

o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti „TRIF, s. r. o.“.

3. Dôvodom zastavenia bolo nezaplatenie súdneho poplatku v súdom stanovenej

lehote. S týmto uznesením okresného súdu sťažovateľ nesúhlasil (podal proti nemu

sťažnosť, pozn.), pretože bolo podľa neho vydané bez zákonného podkladu a v rozpore

so „“, resp. „so zásadou neprípustnosti retroaktivity

a takisto so zásadou legitímnych očakávaní“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie

označených práv napadnutým rozhodnutím, zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil veci

okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

8. Ústavný súd konštatuje, že k sťažnosti je pripojené generálne splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľa Advokátskou kanceláriou Bugala ‒ Ďurček, s.r. o., zastúpenou

Mgr. Jurajom Bugalom, advokátom a konateľom, udelené 20. augusta 2018, ktorým bola

uvedená advokátska kancelária splnomocnená „na zastupovanie vo všetkých právnych

veciach súvisiacich s vymáhaním pohľadávok...“, ako aj „v konkurzných konaniach,

konkurzoch, konaniach o povolení reštrukturalizácie...

Toto splnomocnenie splnomocniteľ udeľuje i v rozsahu práv a povinností podľa

...“.

9. Na uvedenom splnomocnení však nie je označená žiadna skutočnosť, ktorá by

bližšie konkretizovala konanie, resp. namietané rozhodnutie, ktorým malo dôjsť k porušeniu

práv sťažovateľa pred všeobecným súdom, a súčasne absentuje v ňom predovšetkým jeho

výslovne udelenie právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že

zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje (napr. ).

10. Uvedený nedostatok ústavný súd považoval za absenciu explicitnej zákonnej

požiadavky riadneho splnomocnenia v konaní pred ústavným súdom, ktoré vyžaduje dikcia

, pričom tento nedostatok nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

11. Nad rámec ústavný súd k tomu poukazuje na to, že spomínaná advokátska

kancelária a jej advokáti boli ústavným súdom už navyše viackrát upozornení na iné

nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach v sťažnostiach pri zastupovaní iných

sťažovateľov, keď ich sťažnosti boli predtým odmietnuté taktiež pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí (napr. , , ,

a podobne).

12. Ústavný súd tak konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí

predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri

jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018