Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 429/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Gabrielou Jablonskou, Letná 47, Košice, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach č. k. -236 zo 17. augusta 2016 a rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. marca 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

25. júna 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práva podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -236 zo 17. augusta 2016 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 28. marca 2018 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“, spolu

ďalej len „napadnuté rozhodnutia“). Uvedenie nesprávnej spisovej značky napadnutého

rozsudku najvyššieho súdu „10/So/6/2007“ sťažovateľkou v petite sťažnosti ústavný súd

považoval len za zrejmú nesprávnosť.

2. Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplynulo, že krajský súd rozsudkom

č. k. -236 zo 17. augusta 2016 rozhodol v dôchodkovej veci sťažovateľky tak,

že zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava

(ďalej len „odporca“ alebo „Sociálna poisťovňa“) č. 485 411 1710 z 9. apríla 2005, potvrdil

rozhodnutie odporcu č. 485 411 1710 0 ‒ I. z28. januára 2015 v spojení s rozhodnutím

č. 485 411 1710 0 z 10. júna 2015, rozhodnutia odporcu č. 485 411 1710 0 – II., III., IV.

z 28. januára 2015, rozhodnutie odporcu č. 485 411 1710 0 ‒V. z 28. januára 2015

v spojení s rozhodnutím č. 485 411 1710 0 z 10. júna 2015 a rozhodnutia odporcu

č. 485 411 1710 0 – VI., VII., VIII., IX. z 28. januára 2015 a zároveň prerušil konanie

o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 485 411 1710 0 – X. z 28. januára 2015. Na základe

odvolania sťažovateľky najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 28. marca 2018

zrušil rozsudok krajského súdu v časti výroku o prerušení konania pre jeho

nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti rozsudok krajského

súdu potvrdil.

3. Sťažovateľka považuje rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zvýšení jej starobného

dôchodku, ktoré boli predmetom preskúmania krajským súdom a najvyšším súdom,

za nepreskúmateľné a nezákonné, a v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedla:

„Predmetom konania, ktoré touto ústavnou sťažnosťou napádame, sú: Žiadosť

o prepočet priznanej sumy starobného dôchodku, zo dňa 28.10.2007 a Vyjadrenie k listu

č. 485 411 1710 z 20.11.2007, zo dňa 10.01.2008 - ktorými sťažovateľka , v súlade s § 112

ods. 1 o žiadala o prepočítanie sumy starobného dôchodku podľa

od 11.1.2005 tak, ako to Sociálna poisťovňa deklaruje

vo výroku rozhodnutia č. 485 411 1710 z 9 apríla 2005. Svoju žiadosť zdôvodnila tým, že

podľa o sociálnom poistení:

(1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa

priznávajú do roku 2023.

(2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku,

na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov

prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

... Z obsahu spisového materiálu vyplývajú tieto nesporné skutočnosti:

- sťažovateľka odpracovala viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do II. pracovnej

kategórie

- jej priemerný mesačný zárobok, k dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok, činí

,

- nárok na percentuálnu výmeru starobného dôchodku činí 80 %, z priemerného mesačného

zárobku (PMZ).

Podľa sa nároky zamestnancov zaradených

do II. pracovnej kategórie priznávajú do roku 2023. Jej nárokom pre určenie sumy

starobného dôchodku, po odpracovaní viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do

II. pracovnej kategórie, je percentuálna výmera 80 % z priemerného mesačného zárobku

, k dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. čo činí: 80% z =

(výška sumy starobného dôchodku podľa tohto odseku).

Sociálna poisťovňa ústredie, rozhodnutím č. 485 411 1710 0 z 9. apríla 2005, podľa

a o sociálnom poistení, jej priznala starobný dôchodok

od 11. januára 2005 v sume mesačne...

Zdôrazňujeme, že meritom sporu je neoprávnené určenie a priznanie sumy môjho

starobného dôchodku podľa ust. , pričom ust.

ods. 1 nie je predmetom výroku rozhodnutia, nezohľadňuje nároky

vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú do

roku 2023, a túto skutočnosť Sociálna poisťovňa ústredie v odôvodnení sporného

rozhodnutia relevantným spôsobom, v súlade s ustanoveniami § 209 ods. 1, 4 zákona

č. .. vôbec neprezentuje a nekonkretizuje, naopak časti v odôvodnení

rozhodnutia, nekorešpondujú s výrokom rozhodnutia, čím sa stáva rozhodnutie

nepreskúmateľné.

... Nerešpektovaním zachovania nárokov sťažovateľky bolo porušené jej ústavné

právo na primerané hmotné zabezpečenie, t. j. zabezpečenie, ktoré vyplýva z nárokov jej

patriacich podľa SR.

Rozdiel, medzi sumou starobného dôchodku stanovenou podľa § 274 ods. 1 zákona

č. o sociálnom poistení, ktorá je vo výške mesačne a medzi jej

priznanou a vyplácanou sumou starobného dôchodku podľa

Z. z. o sociálnom poistení vo výške mesačne, k 11.1.2005 predstavuje čiastku

, t. j. mesačne.

Keďže do dnešného dňa nedošlo k vydaniu rozhodnutia vo veci podľa žiadostí

sťažovateľky, sú tu prieťahy v konaní, ktorými bolo porušené jej základné ústavné právo

podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

... Sťažovateľka má za to, že kľúčovým problémom v tejto veci je aplikácia § 274

z. č. pre výpočet starobného dôchodku. Ak sa majú jej nároky zachovať,

nesmie ani nezávislý súd opomenúť ani zdôvodnenie ku všetkým námietkam sťažovateľky

,majúce navyše oporu v zákone o Sociálnom poistení, akým spôsobom jej boli nároky

vyplývajúce zo zamestnaní v II. pracovnej kategórii zachované. Ak je výklad tohto

ustanovenia sporný, nesmie byť na ťarchu sťažovateľky a práve ústavný súd jej musí

poskytnúť ochranu pri práve na súdnu a inú právnu ochranu podľa siedmeho oddielu

SR spojenú s porušením tohto práva.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd svojím

rozhodnutím:

„-vyslovil, že nesprávnou aplikáciou ustanovenia z. č. Zákona

o sociálnom poistení boli Rozsudkami Krajského súdu v Košiciach č. -236

zo dňa 17.8.2016 a Najvyššieho súdu SR š. zo dňa 28.3.2018 pri prepočítavaní

starobného dôchodku, porušené práva sťažovateľky podľa SR na primerané

hmotné zabezpečenie , ako aj právo podľa čl. 48 na právnu ochranu

- zrušil rozsudky Krajského súdu v Košiciach č. -236 zo dňa 17.8.2016

a Najvyššieho súdu SR š. zo dňa 28.3.2018

- priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške, ktorá zodpovedá sume

mesačne kráteného dôchodku - násobeného počtom mesiacov od 11.1.2005

do 23.4.2018.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ). Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. ,

), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľky nemá ústavný súd dôvod spochybňovať. Tvrdenia o porušení iných

práv, ktoré sťažovateľka uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považoval iba

za súčasť jej argumentácie (obdobne , ).

8. Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 39

na primerané hmotné zabezpečenie, ako aj práva „podľa na právnu ochranu“

napadnutými rozhodnutiami. Podstatou sťažnosti je námietka nesprávneho výkladu

a aplikácie ustanovenia o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov a námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí.

9. Podľa občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

č. k. -236 zo 17. augusta 2016

10. nezakotvuje ústavný súd ako jediný a výlučný orgán ochrany základných

práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle princípu subsidiarity

formulovaného v (ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd) nemal ústavný súd právomoc preskúmavať napadnutý rozsudok krajského súdu, keďže

právomoc rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľky, ktoré ním údajne mali byť porušené, mal

v rámci riadneho inštančného postupu a prostredníctvom odvolania najvyšší súd, pričom

podanie odvolania sťažovateľka aj využila, hoci s nie priaznivým výsledkom. Sťažnosť bola

preto v tejto časti odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie

a rozhodnutie podľa (, ).

K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 28. marca 2018

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

12. Ústavný súd poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje, že

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

13. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla

vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá

zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je

založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá

formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom

rozpore s princípmi spravodlivosti (, , ).

14. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa v celom rozsahu

stotožnil so skutkovými závermi krajského súdu, vo vzťahu k námietkam sťažovateľky

predovšetkým uviedol:

„Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis

odporkyne, najvyšší súd zistil, že odporkyňa rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - I. zo dňa

28.01.2015 rozhodla podľa a od 01.02.2015 zvýšila

navrhovateľke starobný dôchodok na sumu mesačne. Ako vyplynulo

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č. k. -75 zo dňa 22.08.2014 boli zrušené všetky rozhodnutia odporkyne č. 485

411 1710 0 zo dňa 13.12.2013 o zvýšení starobného dôchodku vydané pod č. I. - IX. zo dňa

05.12.2013 a vec vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Z dôvodu, že nasledujúce

rozhodnutia vedené pod bodom II. - IX. a rozhodnutia zo dňa 05.12.2013 sa týkali

zvyšovania starobného dôchodku, súd zrušil aj tieto rozhodnutia. V súlade s právnym

názorom krajského súdu odporkyňa opätovne rozhodla o výške starobného dôchodku.

Odvolací súd konštatuje, že odporkyňa vo veci rozhodnutia o starobnom dôchodku,

jeho zvýšení a valorizovaní rozhodla v intenciách zrušujúceho rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -75 zo dňa 22.08.2014.

Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že starobný dôchodok navrhovateľke bol priznaný

podľa a rozhodnutím č. 485 411 1710 zo dňa

09.04.2005 od 11.01.2005 v sume mesačne. Uvedeným rozhodnutím bol

starobný dôchodok určený s použitím ust. , podľa

ktorého suma starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa ods. 1, nesmie byť nižšia

ako suma starobného dôchodku určená podľa , a to vrátane úpravy

dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach č. k. -35 zo dňa 10.11.2005 bolo potvrdené

rozhodnutie odporkyne zo dňa 09.04.2005 č. 495 411 1710 o priznaní starobného dôchodku

od 11.01.2005 v sume mesačne. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

sp. zn. zo dňa 21.08.2007 potvrdil rozsudok krajského súdu. Rozhodnutie

odporkyne sa stalo právoplatné dňa 14.09.2007.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súdy rozhodli, že odporkyňa pri priznaní

starobného dôchodku a určení sumy starobného dôchodku navrhovateľky postupovala

v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení a sociálnom poistení.

Je nepochybné, že v súlade s ust. suma starobného

dôchodku navrhovateľky bola vypočítaná podľa obidvoch právnych predpisov (a to zákona

č. o sociálnom poistení a o sociálnom zabezpečení)

a z dôvodu, že suma starobného dôchodku určená podľa bola

vyššia ako suma starobného dôchodku určená podľa bol starobný

dôchodok navrhovateľky priznaný a vyplácaný podľa

V tejto veci už nie je možné znovu rozhodovať o starobnom dôchodku navrhovateľky

za daných skutkových okolností.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že navrhovateľka žiadosťou

zo dňa 28.10.2007, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 05.11.2007,

požiadala o prepočet starobného dôchodku s námietkou, že bola nesprávne vypočítaná

výška starobného dôchodku rozhodnutím zo dňa 09.04.2005, pretože nebola zohľadnená

doba zamestnania vykonávaná v II. pracovnej kategórii. Žiadosť navrhovateľka doplnila

podaním zo dňa 10.01.2008, v ktorom namietala spôsob výpočtu starobného dôchodku

v súlade s ust. a žiadala opätovné prepočítanie starobného

dôchodku a jeho následné zvýšenie prislúchajúce podľa osobitného predpisu.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - I. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke podľa od 01.02.2015 zvýšený starobný

dôchodok na sumu ,-Sk mesačne.

V danom prípade, nakoľko starobný dôchodok navrhovateľky a jeho suma boli

určené rozhodnutím odporkyne č. 485 411 1710 zo dňa 09.04.2005, rozhodla odporkyňa

o žiadosti navrhovateľky zo dňa 28.10.2007 a 10.01.2008 o zvýšení sumy starobného

dôchodku podľa , za obdobie dôchodkového poistenia

získané po vzniku nároku na starobný dôchodok počas poberania starobného dôchodku,

pretože nie je právny dôvod na iné zvýšenie sumy starobného dôchodku odo dňa jeho

priznania. Starobný dôchodok bol zvýšený za obdobie dôchodkového poistenia získané

po vzniku nároku na starobný dôchodok počas poberania starobného dôchodku

od 11.01.2005 do 31.01.2005.

... Z dôvodu, že povinné dôchodkové poistenie navrhovateľky zaniklo 31.01.2005,

dôchodok bol zvýšený v súlade s od 01.02.2005. Suma

starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas

poberania toho starobného dôchodku alebo jeho časti.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - II. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke zvýšený starobný dôchodok podľa v znení

od 20.07.2005 na mesačne.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - III. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke podľa od 01.07.2006 zvýšený starobný

dôchodok na mesačne.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - IV. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke podľa v znení zvýšený

starobný dôchodok od 01.07.2007 na sumu mesačne.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - V. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke podľa v znení

od 13.06.2008 zvýšený starobný dôchodok na mesačne.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - VI. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke podľa 82 v znení neskorších predpisov

od 01.01.2010 zvýšený starobný dôchodok na mesačne.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - VII. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke podľa v znení neskorších predpisov

od 01.01.2011 zvýšený starobný dôchodok na mesačne.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - VIII. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke podľa v znení neskorších predpisov zvýšený

starobný dôchodok od 01.01.2012 na mesačne.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - IX. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke podľa a v znení neskorších predpisov

a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento

zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 od 01.01.2013 zvýšený starobný dôchodok

na mesačne.

Proti uvedeným valorizačným rozhodnutiam navrhovateľka odvolanie nepodala.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa veta druhá

v spojení s napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach v časti

o zastavení konania a potvrdení rozhodnutí odporkyne potvrdil ako vecne správny.

Napadnutým rozhodnutím č. 485 411 1710 0 - X. zo dňa 28.01.2015 bol

navrhovateľke podľa v znení neskorších predpisov a

Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012

Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia

úrazovej renty v roku 2014 od 01.01.2014 zvýšený starobný dôchodok na

mesačne a vdovský dôchodok na sumu mesačne.

Vzhľadom na námietky navrhovateľky bolo vydané zmenové rozhodnutie č. 485 411

1710 0 zo dňa 10.06.2015, ktorým bol navrhovateľke od 01.02.2005 zvýšený starobný

dôchodok na sumu mesačne a ktorým bolo zmenené rozhodnutie č. 485 411 1710

0 - I. zo dňa 28.01.2015 a rozhodnutie č. 485 411 1710 0 zo dňa 10.06.2015, ktorým bol

navrhovateľke od 13.06.2008, od 01.07.2008 a 01.01.2009 zo dňa zvýšený starobný

dôchodok a ktorým bolo zmenené rozhodnutie č. 485 411 1710 0 - V. zo dňa 28.01.2015.

Rozhodnutia boli zmenené z dôvodu opravy chýb.“

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku

dospel k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateľky nie je spôsobilá spochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším

súdom aplikovaný postup pri hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych

záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého rozsudku v súlade

s jeho právomocami ustanovenými v .

16. Poukazujúc na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku

ústavný súd na rozdiel od sťažovateľky nepovažuje závery najvyššieho súdu

za nedostatočne odôvodnené. Naopak, podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd ústavne

akceptovateľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými

pre posúdenie sťažovateľkou uplatneného nároku na zvýšenie starobného dôchodku

a aplikáciu príslušných zákonných ustanovení na daný prípad relevantným spôsobom

odôvodnil. Najvyšší súd podrobne odôvodnil skutkové zistenia a svoj právny názor, prečo

potvrdil výroky rozsudku krajského súdu o zastavení konania a o potvrdení valorizačných

rozhodnutí Sociálnej poisťovne ako vecne správne. V súvislosti s námietkou sťažovateľky,

že sa konajúce súdy nedostatočne vysporiadali s jej námietkami, už ústavný súd uviedol, že

všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo

na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozsudku,

ktoré sú dostatočne odôvodnené.

17. Keďže preskúmaním postupu a napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný

súd nezistil nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu

do základného práva sťažovateľky na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa

, pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej základného práva „podľa

čl. 48 na právnu ochranu“ ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, keďže z petitu

sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, nie je možné zistiť ani len to, porušenie ktorého

z atribútov tohto základného práva zaručeného sťažovateľka namieta.

19. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie o ktorých je

podmienené vyhovením sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2018