Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 5/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť a maloletého ,

zastúpeného matkou ako zákonnou zástupkyňou, obaja

, právne zastúpených advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 25. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a maloletého o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2018 doručená sťažnosť a maloletého ,

(ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľka v 1. rade“ a „maloletý sťažovateľ“),

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. októbra

2018 (ďalej len „namietané uznesenie krajského súdu“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že otec maloletého sťažovateľa

podal 26. júna 2017 na Okresnom súde Bardejov (ďalej len „okresný súd“) návrh

na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

sťažovateľovi, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. . Vec bola

pridelená sudcovi JUDr. Ivaneckému (ďalej len „zákonný sudca“).

3. Sťažovateľka v 1. rade podaním z 15. októbra 2018 vzniesla námietku zaujatosti

proti zákonnému sudcu, ako aj ostatným sudcom okresného súdu a v dôvodoch poukázala

najmä na to, že okresný súd uznesením sp. zn. z 10. októbra 2018 rozhodol

tak, že znalkyňa (ďalej len „znalkyňa“) nie je vylúčená

z vykonávania znaleckých úkonov v tomto konaní, čo považuje za nezákonný a svojvoľný

postup zákonného sudcu, keďže znalkyňa v súkromnom znaleckom posudku č. 2/2018

z 30. augusta 2018 prejudikovala svoje odborné závery o vhodnosti striedavej osobnej

starostlivosti, dokonca v týždňovom intervale, bez toho, aby vyšetrila matku a mala zistenú

celú rodinnú situáciu, čo vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o nestrannosti znalkyne v očiach

matky ako účastníčky konania, a ešte navrhla konkrétnu úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností (a takto zasiahla do rozhodovacej právomoci súdu či už v rámci hodnotenia

dôkazov alebo rozhodnutia vo veci). Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že na okresnom

súde pôsobí sestra otca maloletého sťažovateľa ako sudkyňa, ktorá

je tak kolegyňou zákonného sudcu, dokonca na spoločnom pracovisku, teda „u sudcu sú

dané symptómy vážneho nedostatku ako subjektívnej, tak aj objektívnej nestrannosti“.

4. Dňa 15. novembra 2018 bolo sťažovateľke v 1. rade doručené namietané

uznesenie krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté tak, že zákonný sudca nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

5. Toto uznesenie krajského súdu opisujúc jeho závery v sťažnosti považujú

sťažovatelia za neodôvodnené, nepreskúmateľné, zjavne svojvoľné a arbitrárne, pretože

hrubo nerešpektuje platnú právnu úpravu a rozhodovaciu prax ústavného súdu v otázke

rozsahu a kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keďže sa krajský súd nedostatočne

vysporiadal so vzťahom medzi sudcami pôsobiacimi na jednom súde a závažne pochybil aj

vyslovením nesprávneho názoru, že námietka sťažovateľky v 1. rade týkajúca sa

nevylúčenia znalkyne je okolnosťou týkajúcou sa procesného postupu sudcu a v zmysle

(ďalej aj ,P“) nie je dôvodom na vylúčenie

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Zároveň sťažovateľka v 1. rade poukazuje na to,

že krajský súd nerozhodol o celej námietke zaujatosti, keďže z rovnakého dôvodu vzniesla

námietku zaujatosti aj proti ostatným sudcom okresného súdu.

6. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť namietaného

uznesenia krajského súdu až do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej

a nálezom vyslovil, že ich právo na spravodlivé súdne konanie garantované v čl. 6 ods. 1

dohovoru a namietaným uznesením bolo porušené. Súčasne požadujú

zrušiť namietané uznesenie krajského súdu a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie,

ako aj úhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že namietaným uznesením

krajského súdu došlo k porušeniu ich práv označených v bode 1 a 6, a to v dôsledku toho, že

krajský súd nesprávne rozhodol o nevylúčení zákonného sudcu z prerokovania

a rozhodnutia v uvedenej veci na okresnom súde (pozri tiež ďalšie dôvody v bode 5).

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

11. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto

ochranu poskytuje aj základným právam účastníkom v konaní a stranám sporu v ich veci

pred súdmi (všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch

ustanovených zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania

pred uvedenými orgánmi ( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na

rozhodnutie jeho veci tým sudcom, ktorého určuje zákon.

12. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

13. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

14. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa

ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného

súdu ().

15. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa

a právo podľa dohovoru je v

garantované aj prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia

pre zaujatosť ( až ).

16. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa však nie

je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť označeného sudcu

z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť

súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby a rozhodnúť o ňom.

17. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porov. , , , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. , ,

, , ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred

ústavným súdom.

18. Na účely v spojení s až pod vylúčeným

sudcom treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia

súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným mal byť na

základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania, alebo

k ich zástupcom (porov. ).

19. Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 29. októbra 2009, podľa ktorého

„je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou konania, ku ktorej odvolací i dovolací

súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého konania na základe podaného riadneho

alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je povinný prihliadať z úradnej moci..., a ktorá

je dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu

bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným súdom... a bez ohľadu na to, že takýmto

prípadným rozhodnutím sudca z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút

vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na

rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby

v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla byť otázka vylúčenia sudcu otvorená

nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli

skôr namietané alebo hodnotené.“.

20. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva (predtým bol procesným

predpisom , pozn.) sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane

porušenia základného práva podľa a nasl. ) dôvodom na podanie odvolania

podľa , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo podľa § 365 ods. 1 písm.

b) , podľa ktorého možno odvolanie odôvodniť aj tým, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prípadne (za splnenia zákonom

ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania podľa , podľa

ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

súd, alebo podľa ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces (pozri napr. , , ale aj m. m.

, ).

21. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľov krajský súd namietaným uznesením rozhodol

zjavne neodôvodnene a arbitrárne a vo veci samej v konaní pred okresným súdom

rozhoduje sudca, ktorý mal byť z dôvodu existencie subjektívnych a objektívnych

pochybností o jeho nezaujatosti z rozhodovania vylúčený, potom sa ich sťažnosť podaná

ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred

všeobecnými súdmi môžu sťažovatelia postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa

ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, prípadne

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda v predmetnom

konaní existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie

ochrany právam sťažovateľov. Namietané uznesenie krajského súdu by mohlo zakladať

porušenie označených práv sťažovateľov len v prípade, ak by bolo spojené s konkrétnym

relevantným nepriaznivým dôsledkom pre nich a tento negatívny dôsledok by sa musel

zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom

procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach (m. m. ,

).

22. ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

23. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej

porušenie základného práva podľa odmietol podľa zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

24. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný

súd poznamenáva, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva tiež vyplýva, že

konanie o námietke zaujatosti nezávislé na konaní, v ktorom bola námietka uplatnená, sa

týka predovšetkým procesných práv účastníka konania a netýka sa civilných práv

a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď konanie o námietke zaujatosti môže mať

vplyv na konanie vo veci samej, ide o nedostatočné spojenie a vzdialené následky, aby

mohol čl. 6 ods. 1 dohovoru vstúpiť do hry, a preto je čl. 6 ods. 1 dohovoru na takéto

konanie neaplikovateľný (pozri Ovcharenko proti Ukrajine, rozhodnutie z 20. 10. 2009,

č. 26362/02, Schreiber and Boetsch, v. Francúzsko, č. 58751/00, rozhodnutie o prijateľnosti

z 11. 12. 2003 a tiež Mianiovicz, v. Nemecko, č. 37111/04, 55440/07 a č. 55443/07,

rozhodnutie o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a), teda sťažnosť v tejto časti je aj zjavne

neopodstatnená ( ).

25. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov (bod 6) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019