Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 27/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti UNITECH BJ, s. r. o.,

Duklianska 21, Bardejov, zastúpenej advokátom JUDr. Matúšom Hríbom, advokátska

kancelária, Na hradbách 5, Bardejov, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

vlastniť majetok podľa a 3 a podľa

Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd,

základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Cob

55/2016 z 29. septembra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti UNITECH BJ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. novembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti UNITECH BJ, s. r. o.,

Duklianska 21, Bardejov (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok podľa a 3

(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa

ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. septembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 27. apríla 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že bola účastníčkou konania o náhradu škody

spôsobenej konateľom spoločnosti v procesnom postavení žalobcu vedenom na Okresnom

súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd

v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 12. januára 2016 tak, že žalobu sťažovateľky

zamietol. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil. Sťažovateľka nespokojná s rozsudkom krajského súdu podala dovolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol.

3. Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje a poskytuje svoj právny pohľad na vec,

pričom tvrdí, že napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu sú arbitrárne, porušujúce jej označené základné práva. Podstata jej argumentácie

v sťažnosti je založená na nesúhlase s právnym záverom krajského súdu, ktorý nezistil

porušenie povinnosti žalovaného ako predpoklad zodpovednosti za náhradu škody, a to aj

napriek skutočnosti, že Okresný súd Bardejov svojím rozsudkom sp. zn.

z 13. decembra 2011 určil neplatnosť nájomnej zmluvy (ďalej len „rozsudok Okresného

2

súdu Bardejov“), z ktorej sťažovateľka svoj nárok odvádzala. Totiž sťažovateľka v konaní

tvrdila, že žalovaný ako konateľ spoločnosti uzatvoril nevýhodnú nájomnú zmluvu,

v dôsledku čoho mala vzniknúť škoda. Keďže vo veci konajúce súdy nerešpektovali závery

uvedené v rozsudku Okresného súdu Bardejov a sami nanovo posudzovali zákonné

predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, došlo k porušeniu jej označených práv.

Sťažovateľka tvrdí, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov sú

nelogické, nedávajúce odpoveď na kľúčové otázky a arbitrárne. Podľa jej názoru vo veci

konajúce súdy boli viazané právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku Okresného súdu

Bardejov vo veci určovacej žaloby. Tieto závery však ignorovali a „znegovali“ ich. V tomto

smere sťažovateľka v odvolacom konaní poukazovala aj na konkrétne rozhodnutie

najvyššieho súdu a tvrdila, že vo veci konajúce súdy sa odchýlili od praxe najvyššieho súdu

v obdobnej otázke. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namieta, že

napriek tomu, že v dovolaní dovolacie dôvody dostatočne precízne opísala, najvyšší súd

dospel k opačnému záveru a jej dovolanie odmietol.

4. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených práv napadnutým rozsudkom

krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, označený rozsudok

krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zruší a vec vráti krajskému súdu

na ďalšie konanie, a zároveň prizná sťažovateľke náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

3

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

10. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a listiny, ako aj práva podľa dohovoru, ku ktorému

malo dôjsť napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho

súdu.

11. Porušenie označených základných práv sťažovateľka vidí v namietanej

nesprávnosti právnych záverov v napadnutom rozsudku krajského súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval nepreukázanie predpokladov

zodpovednosti za náhradu škody žalovaným ako konateľom spoločnosti a v jeho

nedostatočnom odôvodnení.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

4

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

14. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k záveru, že

vychádzajúc z vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že sťažovateľka

nepreukázala predpoklady zodpovednosti za náhradu škody, konkrétne porušenie povinností

žalovaného pri uzatváraní zmluvy o nájme nehnuteľností, a to aj napriek skutočnosti, že

zmluva o nájme bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov vyhlásená za neplatnú.

V odôvodnení svojho napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že v dôsledku konania

druhého konateľa spoločnosti nastal stav, že predmetná nehnuteľnosť špecifického

charakteru sa stala nevyužitou a žalovaný práve preto uzatvoril zmluvu o nájme, preto toto

konanie nemožno v okolnostiach veci považovať za porušenie jeho povinnosti podľa § 135a

v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide

o viazanosť súdu skorším rozhodnutím iného súdu, krajský súd uviedol, že v napadnutom

konaní o náhradu škody nebol tento rozsudok Okresného súdu Bardejov pre neho záväzný,

pretože výrok rozsudku nemal priamu súvislosť s uplatneným právom žalobcu na náhradu

škody voči žalovanému ako konateľovi žalobcu.

15. Ústavný súd konštatuje, že právny názor krajského súdu je v napadnutom

rozhodnutí zdôvodnený dostatočným spôsobom a presvedčivo. Krajský súd vo svojom

5

rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalobu

zamietnuť, teda jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné.

Krajský súd reagoval aj na argumentáciu sťažovateľky, týkajúcu sa viazanosti skorším

rozhodnutím súdu. Tieto závery krajského súdu sú podľa názoru ústavného súdu logické,

argumentačne konzistentné, nepopierajú zmysel a účel aplikovaných noriem platného práva

a preto ich možno za daných skutkových okolností považovať aj za ústavne konformné.

16. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označeného

základného práva podľa a listiny, ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní (, resp. ), ústavný súd

dospel k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľky podľa a podľa listiny, ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by

signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. Obdobný záver platí aj o namietanom porušení základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní podľa , keďže sťažovateľka ho argumentačne

odvodzovala od neúspechu v spore, keď poukazovala na „ničím nepodložené závery“

konajúceho súdu a argumentáciu krajského súdu uvedenú v odôvodnení svojho

napadnutého rozhodnutia, že za vzniknutú situáciu (strata licencie, pozn.) zodpovedá skôr

druhý konateľ spoločnosti, a uvádzala ako dôkaz o jednoznačnom porušení základného

princípu rovnosti účastníkov konania. Ústavný súd, reflektujúc na túto námietku

sťažovateľky, konštatuje, že krajský súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia z dôvodu

presvedčivosti a komplexného posúdenia rozhodných skutočností poukázal na to, že

konanie žalovaného bolo v snahe minimalizovať nepriaznivý stav, keď predmetné

nehnuteľnosti zostali nevyužité v dôsledku konania druhého konateľa spoločnosti. Táto

snaha o uvedenie a hodnotenie všetkých relevantných okolností prípadu podľa názoru

ústavného súdu v okolnostiach veci nemožno považovať za dôkaz o porušení označeného

6

základného práva sťažovateľky. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

18. Sťažovateľka zároveň namietala, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli

porušené jej hmotné práva zaručené a 3 , ako aj listiny.

Ústavný súd po preskúmaní tejto námietky, vychádzajúc zo svojich záverov týkajúcich sa

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces,

konštatuje, že nezistil relevantnú súvislosť medzi označenými právami hmotnej povahy

a napadnutým rozsudkom krajského súdu, preto aj sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

19. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým dovolanie

sťažovateľky odmietol, ústavný súd po oboznámení sa s jeho obsahom konštatuje, že z jeho

odôvodnenia vyplýva, že najvyšší súd skúmal, či sú v danej veci splnené zákonom

ustanovené podmienky na podanie dovolania z hľadiska kritérií ustanovených v § 419

(ďalej len „“). Následne sa zaoberal

aj skúmaním eventuálnej existencie tvrdenej vady podľa , že

rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací

súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Sťažovateľka zároveň

vo svojom dovolaní namietala aj nedostatočné a arbitrárne odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu z dôvodu nevysporiadania sa s jej námietkami uvedenými v odvolaní.

20. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje,

že z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa v ňom

argumentáciou sťažovateľky riadne zaoberal a svoje rozhodnutie dôsledne odôvodnil, keď

v podstatných častiach odôvodnenia uviedol:

„44. Súdy sú v zmysle vyššie uvedeného viazané výrokom rozsudku vydaného v tom-

ktorom konaní, nie však jeho odôvodnením. Zároveň výrok samotný [v prípade konania

vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. o určení neplatnosti zmluvy

o nájme uzavretej 01. februára 2011 medzi žalobcom ako prenajímateľom (podpísanou

jedným z jeho konateľov, , ktorý je žalovaným v tomto konaní)

a spoločnosťou ] nezakladá bez ďalšieho právo na náhradu

7

škody v konaní vedenom na Okresnom súde Košice 1 pod sp. zn. . Žalobca sa

v tomto konaní domáha náhrady škody vo výške 15.310,-- eur nie z titulu neplatnosti

nájomnej zmluvy, ale z titulu, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle

§ 135a ods. 2 Obeh. zák. pri uzatvorení vyššie označenej nájomnej zmluvy. Okresný súd

Bardejov však absolútnu neplatnosť zmluvy určil pre jej rozpor s dobrými mravmi z dôvodu

uprednostnenia záujmov spoločnosti pred záujmami žalobcu.

Ide o dva právne tituly, ktoré nemožno zamieňať. Výrok o neplatnosti zmluvy v konaní

vedenom na Okresnom súde Bardejov nezakladá sám osebe nárok na náhradu škody

uplatnený v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. Na to. aby Okresný súd Košice I

bol viazaný rozsudkom Okresného súdu Bardejov (jeho výrokom), musela by medzi nimi

existovať priama súvislosť tak, ako to správne konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení

svojho rozsudku. Odvolací súd preto správne poznamenal, že bol správny procesný postup

súdu prvej inštancie, pokiaľ sám skúmal zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti

žalovaného ako konateľa žalobcu za škodu, uplatnenú žalobcom v tomto konaní.

45. Žalobcom prezentovaná judikatúra sa týka iných situácií, v ktorých súdy

(Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Trenčíne) s odkazom na súdnu

judikatúru a ustálenú súdnu prax vyslovili, že bolo na mieste vo veci vychádzať

z právoplatného rozhodnutia iného súdu, ktorý otázku platnosti zmluvy (resp. otázku

platnosti odstúpenia od zmluvy) skúmal ako otázku predbežnú. V predmetných veciach bola

otázka platnosti zmluvy rozhodujúca pre rozhodnutie príslušných súdov o žalovanom

nároku. V posudzovanej veci však rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu škody nebolo

priamo závislé od platnosti či neplatnosti zmluvy o nájme, ale rozhodujúcim pre súd bolo

posúdenie konania žalovaného, či tento vykonával svoju pôsobnosť s odbornou

starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej konateľov...

...49. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým. že v konaní

došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí

tak. že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

50. Ak v dovolaní nie je jednoznačne uvedené, v čom konkrétne spočíva dovolateľom

tvrdená vada zmätočnosti, dovolací súd na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30. júna

2016 nie je oprávnený nahrádzať pasivitu dovolateľa resp. nahrádzať úkony, ktoré bol

povinný uskutočniť jeho právny zástupca ako osoba znalá práva a hľadať v texte dovolania,

8

pripadne v predloženom spise, čo by prípadne mohlo predstavovať vadu zmätočnosti podľa

ustanovenia . Vyššie uvedený záver znamená, že pre vymedzenie dovolacieho

dôvodu v súlade so zákonom ( ) nepostačuje, ak dovolateľ v rámci textu

dovolania uvedie, že považuje odôvodnenie odvolacieho súdu za arbitrárne, alebo že

odvolací súd nedal žiadnu odpoveď na jeho kľúčové námietky.

51. Dovolací dôvod je vymedzený v súlade s ustanovením iba

v tom prípade, ak dovolateľ v dovolaní výslovne uvedie, akým konkrétne špecifikovaným

procesným postupom, ktorý považuje dovolateľ za nesprávny, mu odvolací súd (pripadne aj

súd prvej inštancie) znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom je nevyhnutné, aby dovolateľ

špecifikoval, aké konkrétne jemu patriace procesné práva mu odvolací súd (pripadne aj súd

prvej inštancie) svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať. Až

v prípade, ak je dovolací dôvod vymedzený uvedeným spôsobom, môže dovolací súd

pristúpiť k skúmaniu prípustnosti (a dôvodnosti) podaného dovolania. Úlohou dovolacieho

súdu je tak z dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu iba posúdenie, či došlo

zo strany konajúceho súdu nižšej inštancie k ním tvrdenému nezákonného zásahu

do konkrétneho jemu patriaceho procesného práva predstavujúceho v okolnostiach

rozhodovanej veci porušenie práva na spravodlivý proces.

52. Dovolací súd dospel k záveru, že žalobca nevymedzil dovolací dôvod podľa

s. 2 v spojení s vyššie uvedeným spôsobom, pretože z neho nie je

dostatočne zrejmé, aké konkrétne procesné právo (práva) žalobcu malo (mali) byť

rozhodnutím odvolacieho súdu porušené. Dovolací súd preto nie je oprávnený posudzovať

prípustnosť podaného dovolania s ohľadom na namietanú nepreskúmateľnosť (arbitrámosť)

rozhodnutia odvolacieho súdu.“

21. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj identické

základné práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak koná

vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom

konaní (napr. ).

9

22. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len

vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd

môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacieho konania.

23. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti

dovolania je v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom

a presvedčivo. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody,

pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako neprípustné, teda jeho

rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné. Z týchto dôvodov ústavný

súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

24. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní podľa , ako aj namietané porušenie označených práv hmotnej

povahy podľa a 3 a 11 ods. 3 listiny napadnutým uznesením najvyššieho

súdu, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti nevysvetlila, ako a čím malo

dôjsť k porušeniu týchto označených práv v konaní pred dovolacím súdom alebo jeho

rozhodnutím. Inými slovami, tejto časti sťažnosti chýba relevantné ústavnoprávne

odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti, resp. náležitosť sťažnosti.

25. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a

písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia

porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť v tejto jej

časti pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa

pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne

neakceptuje (m. m. , , ).

10

27. Ústavný súd preto v súlade so svojou stabilnou judikatúrou

(m. m. , , , a iné)

so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky sťažnosť v tejto časti

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

28. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších

nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019

11