Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 8/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2019

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Miroslava

Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej,

Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava

Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, zastúpenej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavom

Beblavým, na začatie konania podľa

o súlade

- o odmeňovaní niektorých zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s v spojení s a 2

a a 4 , s Listiny základných práv a slobôd

v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty a

- o odmeňovaní niektorých zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov v časti „“ s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s Listiny základných práv

a slobôd v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty takto

rozhodol:

Návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. júna 2017

doručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej

aj „skupina poslancov“ alebo „navrhovateľ“, v citáciách aj „navrhovatelia“), zastúpenej

poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) Miroslavom

Beblavým, na začatie konania podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) o súlade

- odmeňovaní niektorých zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „“) s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len „pakt“) a s čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty (ďalej len „charta“),

- v časti „“ s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s listiny v spojení s a 4 listiny, s

písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty a

- príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa

ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme (ďalej len „“), s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s listiny v spojení s a 4 listiny, s

písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty.

Za relevantné východisko opodstatnenosti svojho návrhu považuje navrhovateľ

aktuálnu právnu úpravu odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,

a to

- ( v znení neskorších

predpisov),

- o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“),

- o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že «... v podmienkach Slovenskej republiky...

vytvára viacero úrovní minimálnej mzdy, a to v závislosti od náročnosti

práce daného zamestnanca. Tie v § 120 označuje ako minimálne mzdové nároky:

„Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej

zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového

nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda

zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku,

zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou

a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému

pracovnému miestu.“...

... Takýto systém odmeňovania zamestnancov za vykonanú prácu ale nie je priznaný

všetkým zamestnancom. Výnimku tvoria v tejto súvislosti zamestnanci pri výkone práce

vo verejnom záujme (ďalej len „verejní zamestnanci“). K ich zamestnávateľom patrí široký

okruh subjektov:...

... Odmeňovanie väčšiny verejných zamestnancov sa spravuje osobitným zákonom,

ktorým je o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí verejnému zamestnancovi

plat. Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej

činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú

má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia

kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. S dvoma výnimkami

následne zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho

zaradí do jedného z 12 platových stupňov.

... Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa

patrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň,

do ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa osobitnej

stupnice platových taríf Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme je uvedená v prílohe č. 3, osobitná stupnica platových taríf vybraných

skupín zamestnancov je uvedená v prílohe č. 4, osobitná stupnica platových taríf

výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, ktorí nie sú

odmeňovaní podľa osobitného predpisu, je uvedená v prílohe č. 5.

... Základná stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 3 a osobitné stupnice

platových taríf uvedené v prílohách č. 4 a 5 k stratili platnosť

ustanovením zvýšených stupníc platových taríf podľa § 28 ods. 3 predmetného zákona,

a to na základe nariadenie vlády, ktorým sa ustanovili zvýšené stupnice platových taríf

a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú

na príslušný kalendárny rok. V súčasnosti je ním

so svojimi prílohami č. 1 až 3.

... Prílohy č. 1 až 3 predstavujú tabuľky, z ktorých vyplýva, že podstatná časť

tarifných platov niektorých verejných zamestnancov sa nachádza pod úrovňou 435 eur,

t. j. sumou minimálnej mzdy stanovenej pre rok 2017 pre absolútnu väčšinu zvyšných

zamestnancov.».

Za relevantné ustanovenia predpisov vyššej právnej sily, s ktorými sa má posúdiť

namietaný nesúlad navrhovateľom označených právnych predpisov, resp. ich ustanovení,

navrhovateľ v návrhu uvádza a 2, a 4 a ,

ods. 3 a 4 listiny, čl. 28 listiny, ako aj čl. 7 písm. a) paktu a čl. 4 ods. 1 charty.

Navrhovateľ odôvodňuje nesúlad napadnutých ustanovení s predpismi vyššej právnej

sily takto:

«... Ako uviedol Ústavný súd v náleze , právo na odmenu za

vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby zamestnancom umožnila dôstojnú životnú úroveň,

patrí do kategórie sociálnych práv. Domáhať sa ho možno, ako uvádza ,

len v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Okrem toho, priamo )

stanovuje, že zákon zabezpečuje zamestnancom právo na odmenu za vykonanú prácu.

Uvedené právo je jedno z nemnohých ustanovení II. hlavy , ktoré sa líši od textu

Listiny základných práv a slobôd. Slovenský ústavodarca prevzal v roku 1992 jeho vlastný,

pôvodný návrh znenia čl. 28 Listiny (federálne zhromaždenie, tlač 330/VI. volebné

obdobie), ktorý nebol v pôvodnom rozsahu akceptovaný Federálnym zhromaždením ČSFR.

Obsahom ) je v prvom rade záruka poskytovania minimálneho,

subsidiárneho štandardu odmeňovania v pracovnoprávnych vzťahoch a v súlade

so zmyslom ústavného zakotvenia sociálnych práv nemá vyjadrovať právo na optimálnu

odmenu za vykonanú prácu. To je priestor na autonómiu vôle strán. Ustanovenie

má medzinárodnoprávny náprotivok v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty. Kontrolné

orgány (Výbor pre ľudské práva a Európsky výbor pre sociálne práva), ktoré dohliadajú

nad dodržiavaním práv štúdiom správ jednotlivých štátov, sa v súvislosti s týmito článkami

sústreďujú na úpravu minimálnej mzdy, a nie je dôvod v inom svetle vnímať aj čl. 36

písm. a) . Obdobne ako Ústavný súd, aj relevantná odborná literatúra k Listine

základných práv a slobôd vníma čl. 28 a právo na spravodlivú odmenu za prácu tak,

že sa realizuje predovšetkým stanovením minimálnej mzdy...

... Ako uvádzame... tarifný plat veľkého množstva verejných zamestnancov určený

nariadením vlády v súčasnosti nedosahuje výšku minimálnej mzdy, ktorú pre absolútnu

väčšinu iných zamestnancov prikazuje nariadenie vlády vydané na základe zákona

č. Uvedené sa na prvý pohľad nemusí javiť ako problematické, nakoľko

obsahuje inštitút doplatku k minimálnej mzde. Tento inštitút sa však

uplatňuje len pri minimálnej mzde, nie však pri minimálnych mzdových nárokoch tak, ako

ich garantuje . Dôvodom je :

„Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ

neuplatní ustanovenia... až 124... .“

... Príkladom je ôsma platová trieda, platový stupeň 1. v prílohe č. 1 k nariadeniu

vlády č. , stanovená vo výške 427,50 EUR. Podľa charakteristiky platových

tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom

záujme ide o „samostatné ucelené odborné práce so zvýšenými nárokmi na myslenie

vyžadujúce spracúvanie nových a spravidla neúplných informácií so značným rozsahom

väzieb v rámci príslušného úseku činností podľa všeobecne záväzných právnych predpisov

alebo podľa melodických usmernení s rámcovo stanovenými výstupmi. Práce vyžadujúce

osobitné podklady pri riešení zložitých problémov a spoluprácu s viacerými organizačnými

útvarmi mimo vlastného zamestnávateľa a so zodpovednosťou za výsledky práce, prípadne

za rozhodnutia s dôsledkami pre organizačné útvary týchto subjektov, prípadne pre tieto

subjekty samotné.“

... Ak by sme hľadali náprotivok takejto charakteristiky v (príloha

č. 1, pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce

zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami), boli by sme konfrontovaní buď s tretím

alebo štvrtým stupňom náročnosti práce:

3. stupeň: „c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce

charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo

samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych

tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení

alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou

zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody.“

4. stupeň: „d) pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce

charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových

koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou;

poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou

za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo

rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy

a zdravie iných osôb.“

... v súlade s vymedzením , Listiny základných

práv a slobôd, čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych

a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty poskytuje zamestnancom,

na ktorých sa vzťahuje, garanciu: pokiaľ ich pracovné miesto spadá pod uvedený 3. alebo

4. stupeň, sadzba minimálneho mzdového nárokuje násobkom minimálnej mzdy v eurách

za mesiac, (ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou) a koeficientu

minimálnej mzdy. V danom prípade by minimálny mzdový nárok pre pracovné miesto

spadajúce pod 3. stupeň predstavoval 609 EUR, a pri 4. stupni 696 EUR.

... Verejný zamestnanec zaradený do ôsmej platovej triedy, platový

stupeň 1. v prílohe č. 1 k nariadeniu vlády č. má tabuľkou stanovený plat

vo výške 427,50 EUR. Prostredníctvom inštitútu doplatku k minimálnej mzde má síce nárok

na doplatenie 7,50 EUR, avšak zákon mu negarantuje minimum vo výške 609 EUR (pokiaľ

by sme sa v danom prípade priklonili k tomu, že charakteristika ôsmej platovej triedy,

platový stupeň 1. prílohy č. 1 zodpovedá skôr 3. stupňu náročnosti práce podľa Zákonníka

práce).

... Činnosťou zákonodarcu (ale aj vlády Slovenskej republiky) tak vznikol stav,

že zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje prioritne a ktorí vykonávajú

prácu obdobnej náročnosti ako príslušní verejní zamestnanci (ktorých plat je určený

na základe ) zákon zabezpečuje spravodlivejšie pracovné

podmienky, právo na vyššiu odmenu za vykonanú prácu. A teda aj vyššie minimum, napriek

tomu, že môže ísť (a v praxi aj pôjde) o prácu rovnakej hodnoty.

... Keď uvádzame, že v praxi aj pôjde o prácu rovnakej hodnoty, príkladom

je ekonómka pôsobiaca v súkromnej obchodnej spoločnosti oproti ekonómke, ktorej

zamestnávateľom je základná škola zriadená obcou. jej zabezpečuje vyššie

mzdové minimum ako zabezpečuje v spojení s nariadením vlády

č. ekonómke – verejnej zamestnankyni. Jediným rozlišovacím dôvodom medzi

týmito zamestnancami je ich iné postavenie.

... Čl. 36 písm. a) je potrebné vnímať vo svetle úpravy minimálnej mzdy

(). Článok 51 požaduje konkretizáciu práva podľa )

v zákonoch, pričom jedným z nich je (mutatis mutandis

, s. 11).

... Subjektom základného páva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky,

resp. základného práva na spravodlivú odmenu za prácu v zmysle Listiny základných práv

a slobôd sú „zamestnanci“. identifikuje subjekt ochrany v plurále. Pri výklade

a uplatnení čl. 36 je odôvodnené nahradiť doslovný výklad reštriktívnym výkladom tak,

že práva podľa čl. 36 (resp. 28 Listiny) sa nepriznávajú iba skupine osôb, ktoré majú

postavenie zamestnancov spoločne, ale že ide o právo, ktoré sa priznáva každej fyzickej

osobe, ak je v postavení zamestnanca... Rovnako vníma toto právo čl. 7 Medzinárodný pakt

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach („právo každého človeka“).

... Špecifikom základného práva podľa , ako aj Listiny je, že sa ho

možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré jeho ustanovenia vykonávajú. Špecifickosť

spočíva v tom, že pokiaľ sú určité práva základnými právami, nie je možné ich zákonom

vykonávať či upresňovať v tom zmysle, že by boli tieto práva dané zákonodarcovi

k dispozícii, aby ich naplnil konkrétnym obsahom. Obsah základného práva musí byť vždy

vymedzený bez vplyvu zákonodarcu, resp. aj proti jeho vôli. Zákonodarca tak môže

základné práva už len obmedzovať, resp. nedostatočne zabezpečovať. V opačnom prípade

by už nešlo o základné (teda od zákonodarcu nezávislé) práva. Vo všeobecnosti existuje

zhoda na tom, že určité jadro týchto práv musí byť zachované vždy, a to aj napriek

prípadnej nečinnosti zákonodarcu či pri nedôslednom vykonaní (naplnení) týchto práv

zákonodarcom...

... V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ústavné obmedzenie ochrany

základného práva podľa , ako aj Listiny do rozsahu ochrany priznanej

zákonom sa relativizuje v spojení s a c ods. 1 . Medzinárodné

zmluvy, ktoré podľa týchto ustanovení sú prameňom práva, majú prednosť pred zákonmi

Slovenskej republiky. To sa týka aj zákonov určujúcich podmienky ochrany základných práv

a slobôd a vymedzujúcich rozsah tejto ochrany. Ak medzinárodný dohovor s prednosťou

pred zákonom priznáva intenzívnejšiu alebo širšiu ochranu, než zákon vykonávajúci

ustanovenia ústavných noriem uvedených v čl. 51 ods. 1, potom sa aj práv tu uvedených

možno domáhať aj nad rámec zákonov, v rozsahu, v akom sa dané základné právo priznáva

podľa medzinárodnej zmluvy...

... Takouto medzinárodnou zmluvou je nepochybne aj Medzinárodný pakt

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý obsahuje čl. 7: „Štáty, zmluvné

strany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné

podmienky, ktoré zabezpečujú najmä odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých

pracovníkom spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez

akéhokoľvek rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie

než aké majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu. K interpretácii čl. 7 vydal Výbor

pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (orgán nezávislých expertov pre monitorovanie

implementácie medzinárodného paktu, pozn.) všeobecný komentár č. 23 (2016),

E/C.12/GC/23 z 27. apríla 2016. V časti C. Základné záväzky (core obligations) uvádza:

„Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami paktu majú základný záväzok zabezpečiť aspoň

minimálne esenciálne úrovne práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.

Menovite, to vyžaduje od štátov... c) zaviesť v právnych predpisoch a po konzultácii

s reprezentatívnymi organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov, a inými príslušnými

partnermi, minimálne mzdy, ktoré sú nediskriminačné a nedotknuteľné, stanovené pri

zohľadnení relevantných ekonomických faktorov a indexované na životné náklady, aby sa

zabezpečil dôstojný život zamestnancov a ich rodín.“

... Pri základnom práve podľa , ako aj Listiny má štát pozitívny

záväzok, nakoľko „Ústava v čl. 51 zaručuje, že Slovenská republika prijme zákony

ustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených v čl. 51“ (). Obsahom

pozitívneho záväzku vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť

opatrenia na ochranu práv, ktoré v Ústave priznal občanovi ().

... S verejnými zamestnancami, ktorých plat je stanovený na základe zákona

č. a nariadenia vlády č. sa vo vzťahu k ich základnému právu

na spravodlivú odmenu za prácu zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným

spôsobom ako s inou skupinou osôb, ktorou sú zamestnanci s minimálnou mzdou

a minimálnymi mzdovými nárokmi zabezpečenými .

... K uvedenému dochádza na základe tzv. kvalifikovaného kritéria, ktorým je iné

postavenie verejných zamestnancov. Iné postavenie je podľa zakázaným

diskriminačným dôvodom, ako to vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti

už Ústavný súd vyslovil v náleze . Ak Ústavný súd považoval skutočnosť,

či niekto je alebo nie je duchovným ktorejkoľvek cirkvi za jeho iné postavenie, pre ktoré ho

nemožno zvýhodňovať ani znevýhodňovať, nesporne sú v takomto inom postavení verejní

zamestnanci.

... K problematike diskriminácie uviedol Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), že rozdielne zaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne

podobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné odôvodnenie, t. j., ak

nesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi

použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť (Evans v. the United Kingdom,

sťažnosť č. 6339/05, rozsudok zo 7. marca 2006, bod 73).

... Ústavný súd aplikuje na diskrimináciu ústavnoprávny test ( – zmena

odpredaja štátnych bytov, , , – zákon o sociálnych

službách), kde nachádza odpovede na túto množinu otázok:

(1) Došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe

alebo v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd

(2) a bolo to na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného

neospravedlniteľného dôvodu,

(3) pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine

(4) a uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť (porov. rozhodnutie ústavného súdu

ČSFR ), pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny

záujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah?...

... Základné právo podľa , Listiny, ) Medzinárodného

paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, resp. čl. 4 ods. 1 Európskej

sociálnej charty je nepochybne relatívnym právom. Pri obmedzovaní základných práv

a slobôd druhej generácie Ústavný súd odmietol hľadať vlastné testy pre posúdenie

ústavnej konformity, ale využíva test racionality v štruktúre, ako ju pozná Ústavný súd

Českej republiky (bod 73, ): „Ku kombinácii s požiadavkou vyplývajúcou

z čl. 4 ods. 4 Listiny možno vytýčiť 4 kroky vedúce k záveru o ústavnosti či neústavnosti

zákona, ktorý vykonáva ústavne garantované sociálne práva:

i). vymedzenie účelu a podstaty sociálneho práva, teda určitého esenciálneho

obsahu. Toto jadro sociálneho práva v posudzovanom prípade vyplýva z čl. 31 Listiny

v kontexte s čl. 4 ods. 4 Listiny.

ii). vyhodnotenie, či sa zákon nedotýka samej existencie sociálneho práva alebo jeho

skutočnej realizácie (esenciálneho obsahu). Ak sa nedotýka esenciálneho obsahu

sociálneho práva, ďalej

iii). posúdenie, či zákonná úprava sleduje legitímny cieľ; teda či nie je svojvoľným

zásadným znížením celkového štandardu základných práv, a napokon

iv). zváženie otázky, či zákonný prostriedok použitý na jeho dosiahnutie je rozumný

(racionálny), aj keď nie nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší.

Iba pri prípadnom zistení v kroku 2), totiž že zákon svojím obsahom zasahuje

do samotného esenciálneho obsahu základného práva, by mal prísť na rad test

proporcionality, ktorý by okrem iného vyhodnotil, či zásah do esenciálneho práva

je odôvodnený úplnou výnimočnosťou aktuálnej situácie, ktorá by taký zásah

ospravedlňovala.“ ().“

... Ad i). Pri zisťovaní účelu a podstaty sociálneho práva podľa ,

Listiny, čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych

právach, resp. čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty, teda jeho určitého esenciálneho

obsahu vychádzame zo záverov Ústavného súdu, ktoré uviedol v náleze :.

„Obsahom ) je v prvom rade záruka poskytovania minimálneho,

subsidiárneho štandardu odmeňovania v pracovnoprávnych vzťahoch a v súlade

so zmyslom ústavného zakotvenia sociálnych práv nemá vyjadrovať právo na optimálnu

odmenu za vykonanú prácu. To je priestor na autonómiu vôle strán. Ustanovenie

má medzinárodnoprávny náprotivok v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty. Kontrolné

orgány (Výbor pre ľudské práva a Európsky výbor pre sociálne práva), ktoré dohliadajú

nad dodržiavaním práv štúdiom správ jednotlivých štátov, sa v súvislosti s týmito článkami

sústreďujú na úpravu minimálnej mzdy, a nie je dôvod v inom svetle vnímať a čl. 36 písm.

a) .“ Esenciálnym obsahom základného práva je garancia, že zákon stanoví odmenu,

ktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu

za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania.

... Ad ii.) Pri vyhodnotení, či sa zákon nedotýka esenciálneho obsahu základného

práva je potrebné zdôrazniť, že minimálna mzda je v nadväznosti na inštitút minimálnych

mzdových nárokov v Slovenskej republike diferencovaná. O tejto možnosti hovorí

aj všeobecný komentár č. 23 (2016) Výboru pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva

E/C.12/GC/23 z 27. apríla 2016: „Minimálna mzda by sa mala uplatňovať systematicky

a mala by čo najviac chrániť zamestnancov v čo najväčšom rozsahu, a to vrátane

zamestnancov v zraniteľných situáciách. Minimálna mzda sa môže aplikovať všeobecne

alebo sa líšiť medzi sektormi, regiónmi, zónami a profesionálnymi kategóriami, pokiaľ

sa platy aplikujú bez priamej alebo nepriamej diskriminácie a zabezpečujú dôstojné

živobytie.“ Ústavne prípustným tak nie je diferencovanie minimálnej mzdy podľa náročnosti

práce (čo robia minimálne mzdové nároky), na rozdiel od ústavne neprípustného

(diskriminačného) zaobchádzania s verejnými zamestnancami, pri ktorých sa minimálna

výška mzdy určená pre charakterizované pracovné miesto neuplatňuje.

Tento stav nemožno hodnotiť inak ako dotýkanie sa esenciálneho obsahu základného práva,

k čomu by v zmysle metodológie testu racionality malo pristúpiť uvedenie testu

proporcionality, ktorý by okrem iného vyhodnotil, či zásah do esenciálneho práva

je odôvodnený úplnou výnimočnosťou aktuálnej situácie, ktorá by taký zásah

ospravedlňovala. Navrhovatelia by takúto výnimočnosť videli možno v situácii vojny,

vojnového stavu či hroziaceho ekonomického kolapsu Slovenskej republiky, čo je však

v súčasnosti (a dúfajúc, že aj v budúcnosti) vylúčené.

... Ad iii) Pokiaľ by bol Ústavný súd iného názoru a prešiel by k tretiemu subtestu,

hľadal by, či zákonná úprava sleduje legitímny cieľ; teda či nie je svojvoľným zásadným

znížením celkového štandardu základných práv. Podľa názoru navrhovateľov nemožno

v súčasnej ekonomickej situácii považovať za legitímny cieľ šetrenie na platoch verejných

zamestnancov, pričom iný dôvod pre nízku sumu ich platov stanovených na základe zákona

č. a nariadenia vlády č. navrhovateľom nie je známy. Celkový

štandard základného práva podľa , Listiny, )

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, resp. čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty stanovuje (aj) cez minimálne mzdové

nároky, pričom vylúčenie verejných zamestnancov spod uplatňovania tohto inštitútu

(berúc do úvahy nižšiu sumu platov stanovených v prílohách č. 1 až 3 nariadenia vlády

č. ) hodnotíme iba ako prejav svojvôle, sledujúceho šetrenie na platoch

verejných zamestnancov.

... Ad iv) Štvrtý subtest testu racionality sa týka zváženia otázky, či zákonný

prostriedok použitý na dosiahnutie legitímneho cieľa je rozumný (racionálny), aj keď nie

nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší. K tomuto subtestu

by Ústavný súd podľa názoru navrhovateľov pristúpiť nemal, nakoľko preukázanie

legitímneho cieľa nie je možné...»

K napadnutému navrhovateľ uvádza:

«... Ustanovenie § 28 ods. 1 predstavuje blanketnú normu pre vydanie nariadenia

vlády, ktoré upravuje zvýšené stupnice platových taríf (prílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády

č. ). Kvôli vysokej frekvencii rušenia starých a vydávania nových nariadení

vlády by sa mohlo stať, že po začatí konania na Ústavnom súde dôjde k zrušeniu nariadenia

vlády č. a jeho nahradeniu novým, pričom ústavnoprávny problém by v ňom

bol ten istý. Za týchto podmienok by Ústavný súd v zmysle § 41a ods. 4 konanie zastavil,

pretože preskúmavaný právny predpis by stratil platnosť.

... V záujme vyhnutia sa uvedenej situácii je napadnuté aj ustanovenie § 28 ods. 1,

nakoľko v prípade stotožnenia sa s argumentáciou navrhovateľov by mohol Ústavný

súd (po prípadnom zrušení doterajšieho nariadenia vlády č. ) pristúpiť

k tomu, že „ustanovenie o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2

a a 4 , s v spojení s a 4 Listiny

základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty“,

čo by vo vzťahu k novému nariadeniu vlády s totožnými ústavnoprávnymi problémami

znamenalo jeho derogáciu mlčky (v zmysle záverov Ústavného súdu uvedených v náleze

).»

K napadnutému navrhovateľ uvádza:

„... samotné vylúčenie ustanovením zákona

č. a stanovenie výšky platu v prílohách č. 1 až 3 nariadenia vlády

č. (pamätajúc na platový stupeň, počet rokov praxe a platovú triedu) nemusí

byť nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší spôsob stanovenia výšky

platu verejných zamestnancov. Ak sa ale takto deje zároveň s tým, že výška takto

ustanoveného platu je nižšia ako zabezpečujú minimálne mzdové nároky zvyšnej väčšine

zamestnancov prostredníctvom , použitý zákonný prostriedok nemožno

hodnotiť ako rozumný (racionálny).“

Skupina poslancov navrhovala, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní takto

rozhodol:

„Ustanovenie o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2

a a 4 , s v spojení s a 4 Listiny

základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty.

Ustanovenie o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov v časti „§ 120“ nie je v súlade s čl. 36 v spojení

s a 2 a a 4 , s v spojení s

ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej

charty.

Prílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým

sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme nie sú v súlade s v spojení s a 2 a a 4

Slovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd,

s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach

a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty.“

Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -21 z 30. mája 2018 prijal návrh v rozsahu návrhu namietaného

nesúladu

- s v spojení s a 2

a a 4 , s listiny v spojení s a 4 listiny, s )

paktu a s čl. 4 ods. 1 charty a

- v časti ,,“ s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s listiny v spojení s a 4 listiny, s

písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty,

na ďalšie konanie.

V časti o namietanom nesúlade príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády č.

s v spojení s a 2 a a 4 , s listiny v spojení

s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty konanie o návrhu

skupiny poslancov zastavil. Vychádzal z toho, že v konaní o súlade právnych predpisov

je ústavný súd oprávnený posudzovať v zásade len súlad platných predpisov, ich častí,

prípadne niektorých ich ustanovení s právnymi predpismi vyššej právnej sily, čo vyplýva

z , ako aj z zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), podľa ktorého ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením

nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví. Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry

zásadne považuje stratu platnosti preskúmavaných právnych predpisov pri abstraktnej

kontrole ústavnosti za dôvod na zastavenie konania (napr. , ,

, , , ).

II.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval národnú radu ako účastníka

konania a vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) ako vedľajšieho účastníka konania

na vyjadrenie k návrhu navrhovateľa.

A.

Predseda národnej rady listom doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2018

uviedol:

„... v prílohe zasielam návrh napadnutého zákona s dôvodovou správou

(tlač 346, tlač 728), prepis rozpravy z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

6. a 7. novembra 2003 (tlač 346; § 29 ods. 4; III. volebné obdobie) a prepis rozpravy

z 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 30. októbra 2008 (tlač 728; § 28 ods. 1;

IV. volebné obdobie). Zároveň oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho

pojednávania“. K samotnému návrhu skupiny poslancov sa nevyjadril.

B.

Vláda ako vedľajší účastník konania doručila ústavnému súdu svoje stanovisko

29. novembra 2018, v ktorom uviedla:

«Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „vláda“), sa s podaným návrhom nestotožňuje a navrhuje, aby ústavný

súd vo svojom náleze vyslovil, že sa návrhu nevyhovuje...

... Navrhovatelia namietajú v predmetnom návrhu aktuálnu právnu úpravu

odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, pokiaľ ide o zákon

č. v znení neskorších predpisov,

a o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, a to z týchto

dôvodov:

Ad 1)

vytvára viacero úrovní minimálnej mzdy, a to v závislosti

od náročnosti práce daného zamestnanca. Tie sú v označované

ako minimálne mzdové nároky: „Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie

zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu

najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce

príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne

sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok

v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku

ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu“.

Takýto systém odmeňovania zamestnancov za vykonanú prácu, podľa navrhovateľov,

nie je priznaný všetkým zamestnancom. Výnimkou sú v tejto súvislosti zamestnanci

pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí sú podľa

vyňatí z pôsobnosti , a teda sa na týchto zamestnancov pri poskytovaní

platu, nevzťahuje „doplatok k minimálnej mzde“. Ten sa uplatňuje len pri minimálnej mzde,

nie však pri minimálnych mzdových nárokoch upravených v . Verejní

zamestnanci sú tak podľa navrhovateľov znevýhodnení oproti zamestnancom s minimálnou

mzdou a minimálnymi mzdovými nárokmi vyplývajúcimi zo .

Ad 2)

Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa

patrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň,

do ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa osobitnej

stupnice platových taríf. V tejto súvislosti navrhovatelia poukazujú na prílohy č. 1 až 3

nariadenia vlády č. , podľa ktorých je väčšina tarifných platov verejných

zamestnancov pod úrovňou minimálnej mzdy ustanovenej pre rok 2017.

Ad 3)

Zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje a ktorí vykonávajú

prácu rovnakej náročnosti ako verejní zamestnanci, ktorých plat je určený zákonom

č. sú zákonom vytvorené a zabezpečené spravodlivejšie pracovné podmienky,

ako aj právo na vyššiu odmenu za vykonanú prácu. V nadväznosti na uvedené navrhovatelia

porovnávajú charakteristiky platových tried upravených

a charakteristiky platových tried upravených , pričom poukazujú

na skutočnosť, že pri zaraďovaní zamestnancov do platových tried na základe

porovnateľných charakteristík v praxi vznikajú disproporcie v odmeňovaní zamestnancov,

ktorí vykonávajú prácu rovnakej hodnoty.

Ad 4)

Ustanovenie je splnomocňovacím ustanovením

na vydanie nariadenia vlády, ktoré upravuje zvýšené stupnice platových taríf (prílohy č. 1

až 3 nariadenia vlády č. ). Toto ustanovenie bolo napadnuté z dôvodu,

že by po začatí konania na ústavnom súde mohlo dôjsť k zrušeniu uvedeného nariadenia

vlády, a tým by ústavný súd konanie v tejto veci zastavil.

... V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu navrhovateľov uvádzame

nasledovné:

K problematike minimálnych mzdových nárokov v oblasti odmeňovania

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

S otázkou minimálnej mzdy súvisí problematika minimálnych mzdových nárokov,

upravená v , ktorá je vylúčená z aplikácie na právne

vzťahy vznikajúce pri výkone práce vo verejnom záujme v zmysle § 29 ods. 4 zákona

č. Dôvodom tohto vylúčenia je predovšetkým skutočnosť, že mzdu v zmysle

nemožno porovnávať s tarifným platom vo verejnej službe, pretože tento

tarifný plat definuje len základnú tarifu a nie všetky zložky platu zamestnanca.

Okrem tarifného platu patrí zamestnancovi aj zvýšenie platovej tarify za započítanú

prax, ako aj rôzne príplatky v zmysle totiž

predstavuje diametrálne odlišný systém odmeňovania pri aplikácii stupňov náročnosti

práce, v rámci ktorých mzda zahrňuje všetky mzdové náležitosti. Na rozdiel od toho

vo verejnej službe sú ostatné platové náležitosti mimo rámca tarifného platu. Otázka

náročnosti práce je zohľadnená pre každú pracovnú činnosť v príslušnom analytickom liste,

ktorý je vypracovaný osobitne pre každú činnosť uvedenú v katalógu pracovných činností,

ktorý je upravený nariadením vlády Slovenskej republiky č. , ktorým

sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich

zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov.

Ako príklad odlišnosti v systéme odmeňovania vo verejnej službe možno uviesť

systém započítavania praxe zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,

a v nadväznosti na to aj určovanie dĺžky započítanej praxe zamestnávateľom, ktorý

v závislosti od nej zaradí zamestnanca do jedného z 12 platových stupňov (určuje

tak súčasne výšku základného tarifného platu). Podľa

má zamestnávateľ slobodnú vôľu (nie však ľubovôľu) pri zaraďovaní zamestnancov

do platových stupňov, nakoľko môže určiť tarifný plat podľa príslušnej stupnice platových

taríf bez závislosti od započítanej praxe (nesmie byť však nižší ako tarifný plat, ktorý

by zamestnancovi patril podľa jeho zaradenia do platového stupňa). Zamestnávateľ pri

výkone práce vo verejnom záujme má tak prostredníctvom

k dispozícii rôzne inštitúty, ktoré môže využiť v prospech zamestnancov (a ktoré spravidla

aj využíva), prípadne tie, ktoré má v oblasti odmeňovania priamo povinnosť aplikovať.

V kontexte uvedených skutočností žiadnemu zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom

záujme odmeňovanému podľa nie je poskytovaný plat v nižšej sume

ako je ustanovená úroveň minimálnej mzdy na príslušné obdobie.

Okrem uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v otázke odmeňovania zamestnancov

nie je problematika minimálnych mzdových nárokov jedinou odlišnosťou vyplývajúcou

z porovnania Práve naopak, je možné

identifikovať aj ďalšie rozdiely pri právnej úprave takých inštitútov ako napríklad

odchodné, odstupné, výpovedná doba, skúšobná doba. V tejto súvislosti je potrebné dodať,

že nie vo všetkých prípadoch je úprava výhodnejšia, ale niekedy je

pre zamestnanca výhodnejší postup práve podľa Ak by uvedené

inštitúty boli rovnaké, existencia by bola zbytočná a pri

odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme by sa mohlo vychádzať

zo . Avšak práve odlišnosťami odmeňovania vo verejnej službe je daná

osobitosť právnej úpravy, a tým aj opodstatnenosť

K problematike minimálnej mzdy v oblasti odmeňovania zamestnancov pri výkone

práce vo verejnom záujme

Úlohou o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) je zabezpečiť minimálnu úroveň príjmu zamestnanca

za vykonanú prácu bez ohľadu na to, či je dotknutý zamestnanec zamestnaný v súkromnom

sektore alebo vo verejnej správe.

Ak pri určovaní platu je výsledkom suma, ktorá nedosahuje úroveň minimálnej mzdy,

je potrebné postupovať v súlade so Podľa ustanovenia

tohto zákona, ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci

sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci

ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý

predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny

rok a dosiahnutou mzdou.

Z uvedeného vyplýva, že aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme

zamestnávateľ poskytuje doplatok do výšky minimálnej mzdy, z čoho vyplýva, že aj týmto

zamestnancom je garantovaná odmena za vykonanú prácu vo výške ustanovenej minimálnej

mzdy lá podľa v súčasnosti platnej a účinnej legislatívy.

K charakteristikám platových tried

Podľa musí byť zaradenie zamestnanca do platovej triedy

v súlade s charakteristikou platovej triedy a katalógom pracovných činností (ustanovený

nariadením vlády č. , ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri

výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších

predpisov). Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme vykonávajú rôznorodé druhy

pracovných činností, ktorých rámec je na účely zaraďovania zamestnancov ustanovený

uvedeným katalógom (súčasne aj v analytickom liste, ktorý je vypracovaný osobitne pre

každú činnosť v súlade s týmto katalógom). Predmetný katalóg (okrem toho, že rozlišuje

medzi činnosťami s prevahou duševnej práce a remeselnými, manuálnymi alebo

manipulačnými s prevahou fyzickej práce) je rozdelený do 22 oblastí, pričom každá oblasť

má pracovné činnosti určené pre rôzne platové triedy s rôznymi kvalifikačnými

predpokladmi na výkon predmetných činností. V kontexte uvedených skutočností, tak nie je

možné porovnávať charakteristiky stupňov náročnosti v zmysle prílohy č. 1 Zákonníka

práce a charakteristiky platových tried podľa prílohy č. 1, resp. prílohy č. 2 zákona

č.

K

Ustanovenie upravuje splnomocnenie vlády

Slovenskej republiky na vydanie nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice

platových tarifa termín ich účinnosti, pričom miera zvýšenia a termín valorizácie

sa dohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok. Len pre

úplnosť uvádzame, že na rok 2018 bola valorizácia ustanovená nariadením vlády

Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových

taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Súčasne je v tejto súvislosti nutné

upozorniť na novelu o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších

predpisov, na základe ktorej je možné uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na viac

rokov (predtým len na kalendárny rok), a ktorá nadobudla účinnosť 15. októbra 2018.

Na tieto zmeny bude reflektovať aj pripravovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa na roky

2019 a 2020, ktorej podpis sa predpokladá koncom mesiaca november 2018.

K aktuálnemu legislatívnemu procesu vo vzťahu k napadnutým právnym predpisom

V súvislosti s predmetným návrhom navrhovateľov, v časti, v ktorej namietajú

aktuálnu právnu úpravu v čase podania návrhu je potrebné zdôrazniť, že Národnou

radou Slovenskej republiky bol dňa 23. októbra 2018 schválený v treťom čítaní

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa o odmeňovaní

niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony (tlač 1074). Novelu , ktorá nadobudne účinnosť

1. januára 2019 podpísal prezident Slovenskej republiky dňa 7. novembra 2018. V tomto

znení bude novela zákona publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Podstatným

prínosom daného návrhu je, že sa všetky platové tarify zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme dostanú prinajmenšom na úroveň ustanovenej minimálnej mzdy. Tento

návrh valorizáciu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

(akýsi „valorizačný mechanizmus“) ponecháva naďalej na dohode sociálnych partnerov

v rámci kolektívneho vyjednávania o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Tento systém

zvyšovania platových taríf dotknutých zamestnancov je vo všeobecnosti považovaný

za efektívnejší a flexibilnejší, nakoľko umožňuje pružne reagovať na situáciu v národnom

hospodárstve, čo znamená ustanoviť dohodnuté zvýšenie aj nad úroveň ustanovenej

minimálnej mzdy...

S ohľadom na vyššie uvedené je vláda presvedčená, že napadnuté ustanovenia

sú v súlade s , Listinou základných

práv a slobôd, Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach

a Európskou sociálnou chartou. Na základe uvedeného tak považujeme návrh za nedôvodný

a navrhujeme, aby ústavný súd rozhodol tak, ako navrhujeme v časti II. tohto stanoviska

a teda návrhu nevyhovel.»

Vláda súhlasila, aby ústavný súd podľa upustil od

ústneho pojednávania.

III.

Právne východiská a závery

Podľa ) zamestnanci majú právo na odmenu za vykonanú prácu,

dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia

platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať

na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa čl. 28 listiny zamestnanci majú právo na spravodlivú odmenu za prácu

a na uspokojivé pracovné podmienky. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa čl. 4 ods. 3 listiny zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť

rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa čl. 4 ods. 4 listiny pri používaní ustanovení o medziach základných práv

a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať

na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.

Podľa čl. 7 písm. a) paktu štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého

človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä:

a) odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom:

(i) spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek

rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké

majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu;

(ii) slušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami tohto paktu;

Podľa čl. 4 ods. 1 charty na zabezpečenie účinného výkonu práva na primeranú

odmenu sa zmluvné strany zaväzujú priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá

zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň.

II.1 K namietanému nesúladu s

v spojení s a 2 a a 4 , s listiny v spojení s

ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty

Podľa platného a účinného v čase doručenia

návrhu skupiny poslancov ústavnému súdu a aj v čase rozhodovania ústavného súdu

nariadenie vlády ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti

v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny

rok. Ak sa zvýšenie platových taríf nedohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, rozsah

ich zvýšenia a termín účinnosti sa ustanoví v zákone o štátnom rozpočte [v danom prípade

ide o o štátnom rozpočte na rok 2019 (ďalej len „zákon o štátnom

rozpočte na rok 2019“)].

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej

mzdy na rok 2019, od. 1. januára 2019 sa suma minimálnej mzdy na rok 2019 podľa § 1

ustanovuje na

a) 520,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

b) 2,989 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Súčasne sa zrušilo , ktorým sa ustanovila suma

minimálnej mzdy na rok 2018.

Podľa čl. I prílohy č. 3 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony sa ustanovili základné stupnice platových taríf

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v rozpätí od 520 eur do 1 248 eur

mesačne.

Vláda podľa o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých

upravila nariadením vlády č. ,

ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme (ďalej len „“) s účinnosťou

od 1. januára 2019 zvýšené hranice stupnice platových taríf zamestnancov na rok 2019

a 2020 takto:

Podľa nariadenia vlády č. zamestnancovi pri výkone práce

vo verejnom záujme odmeňovanému podľa platových taríf pedagogických zamestnancov

a odborných zamestnancov patrí od 1. januára 2019 tarifný plat v sume platovej tarify podľa

prílohy č. 1 (od 612,50 eur do 1 109 eur).

Podľa nariadenia vlády č. zamestnancovi pri výkone práce

vo verejnom záujme odmeňovanému podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov

vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov patrí od 1. januára 2019 tarifný

plat v sume platovej tarify podľa prílohy č. 2 (od 675 eur do 1 541,50 eur).

Podľa nariadenia vlády č. zamestnancovi pri výkone práce

vo verejnom záujme odmeňovanému podľa základnej stupnice platových taríf

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí od 1. januára 2020 tarifný plat

v sume platovej tarify podľa prílohy č. 3 (od 572 eur do 1 373 eur).

Podľa nariadenia vlády č. zamestnancovi pri výkone práce

vo verejnom záujme odmeňovanému podľa platových taríf pedagogických zamestnancov

a odborných zamestnancov patrí od 1. januára 2020 tarifný plat v sume platovej tarify podľa

prílohy č. 4 (od 674 eur do 1 220 eur).

Podľa nariadenia vlády č. zamestnancovi pri výkone práce

vo verejnom záujme odmeňovanému podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov

vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov patrí od 1. januára 2020 tarifný

plat v sume platovej tarify podľa prílohy č. 5 (od 742,50 eur do 1 696 eur).

Vzhľadom na uvedené výška všetkých tarifných platov zamestnancov pri výkone

práce vo verejnom záujme je nad hranicou minimálnej mzdy. Na uvedené poukázala

vo svojom stanovisku okrem iného aj vláda.

Podľa v znení neskorších predpisov o minimálnej

mzde ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu

minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený

zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje

rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok

a dosiahnutou mzdou.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa platové tarify (§ 159

ods. 3 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

v roku 2019 zvýšia o 10 % od 1. januára 2019, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa

[ o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších

predpisov] na rok 2019 nedohodne inak.

Podľa § 5 ods. 2 druhej vety zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa základná

stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§ 28 ods. 1

) v roku 2019 zvýši o 0 % od 1. januára 2019, ak sa v kolektívnej

zmluve vyššieho stupňa [ o kolektívnom

vyjednávaní v znení neskorších predpisov] na rok 2019 nedohodne inak.

K „nulovému“ zvýšeniu platových taríf zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme odôvodnila v osobitnej časti dôvodovej správy k § 5 návrhu zákona

o štátnom rozpočte na rok 2019 jeho predkladateľka – vláda uvádza, že „V súlade

s podpísaným Vyhlásením zástupcov sociálnych partnerov k dohode o kolektívnych

zmluvách vyššieho stupňa v štátnej službe a vo verejnej službe na roky 2019 a 2020

sa na rok 2019 dohodla valorizácia platov zamestnancov v štátnej službe a vo verejnej

službe od 1. januára 2019 o 10 %. Valorizácia v dohodnutom rozsahu sa

od 1. januára 2019 neuplatní pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí

budú odmeňovaní podľa novej základnej stupnice platových taríf, s ktorou sa uvažuje

v pripravovanej novele o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri

výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2019. Preto sa zákonom o štátnom

rozpočte od 1. januára 2019 navrhuje zvýšenie o 0 %.“. Touto novou právnou úpravou

je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. z 12. decembra 2018, ktorým

sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme.

Navrhovateľ označil za blanketnú normu

(t. j. právnu normu, ktorá odkazuje na inú právnu normu určenú všeobecne) na vydanie

nariadenia vlády, ktorá ustanoví platové tarify zamestnancov pri výkone vo verejnom

záujme. Podľa vláda môže na vykonanie zákona a v jeho medziach

vydávať nariadenia, dokonca, na rozdiel od ministerstiev a iných orgánov štátnej správy,

aj bez splnomocnenia [tieto môžu na základe zákonov a v ich medziach vydávať všeobecne

záväzné právne predpisy, len ak sú na to splnomocnené zákonom ( )].

Ustanovenie je splnomocnením na vydanie nariadenia

vlády, ktoré má ustanoviť platové tarify zamestnancov pri výkone vo verejnom záujme,

avšak len na vykonanie zákona a v jeho medziach, t. j. v medziach

Ústavný súd nezdieľa preto návrh navrhovateľa, že v prípade § 28 ods. 1 zákona

č. ide o blanketnú normu. Aj vydanie nariadenia vlády má svoje limity:

- má ísť o zvýšenie stupnice platových taríf,

- musí byť určený termín nadobudnutia ich účinnosti,

- v prvom rade sa predpokladá zvýšenie platových taríf v nadväznosti na kolektívnu

zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok,

- ak sa zvýšenie platových taríf nedohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa,

rozsah zvýšenia platových taríf a termín účinnosti sa ustanoví v zákone o štátnom rozpočte

na rok 2019.

Inou otázkou je posúdenie, či napadnutý možno

považovať za nesúladný s (navrhovateľ napáda síce celý , ale

fakticky relevantným v danej veci je len ) (čo napokon vyplýva

aj zo samotného návrhu navrhovateľa) v spojení s a 2 a a 4

Slovenskej republiky, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny s čl. 7 písm. a) paktu

a s charty. Napadnutý , garantuje základné právo na odmenu

za vykonanú prácu dostatočnú na umožnenie dôstojnej životnej úrovne, čl. 28 listiny

garantuje základné právo na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné

podmienky, čl. 7 písm. a) paktu, ktorý zaväzuje štáty garantovať právo každého človeka

na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä odmenu, ktorá

sa poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom a čl. 4 ods. 1 charty, ktorý zaväzuje

zmluvné strany priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám

dôstojnú životnú úroveň. Napadnutý nespadá do

rozsahu práv vo vyššie uvedenom zmysle, a teda nemôže dôjsť k nesúladu s nimi. Podobne

nemôže dôjsť k nesúladu s a 4 a s a 4 listiny, ktoré majú

akcesorickú povahu a navrhovateľ ich viaže k resp. a 4 listiny

(porovnateľný právny názor už ústavný súd vyslovil vo veci sp. zn. ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel.

II.2 K namietanému nesúladu s

v spojení s a 2 a a 4 , s listiny základných práv

a slobôd v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)

paktu a s čl. 4 ods. 1 charty

Podľa platného a účinného v čase doručenia

návrhu skupiny poslancov ústavnému súdu a aj v čase rozhodovania ústavného súdu

pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ

neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 až 4, § 119 ods. 2,

§ 120 až 122, § 122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4, § 123 ods. 2 a 3, § 124, § 127 ods. 1

až 3, , a .

Navrhovateľ pri odôvodnení tejto časti svojho návrhu argumentuje najmä

tým, že „s verejnými zamestnancami, ktorých plat je stanovený na základe zákona

č. a nariadenia vlády č. , sa vo vzťahu k ich základnému právu

na spravodlivú odmenu za prácu zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným

spôsobom ako s inou skupinou osôb, ktorou sú zamestnanci s minimálnou mzdou

a minimálnymi mzdovými nárokmi zabezpečenými “, využívajúc najmä

, ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ktoré bolo zrušené nariadením vlády

Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových

taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme). Dospel k záveru, že „s

verejnými zamestnancami, ktorých plat je stanovený na základe a

nariadenia vlády č. , sa vo vzťahu k ich základnému právu na spravodlivú

odmenu za prácu zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným spôsobom ako s

inou skupinou osôb, ktorou sú zamestnanci s minimálnou mzdou a minimálnymi mzdovými

nárokmi zabezpečenými ... K uvedenému dochádza na základe tzv.

kvalifikovaného kritéria, ktorým je iné postavenie verejných zamestnancov. Iné postavenie

je podľa zakázaným diskriminačným dôvodom, ako to vo svojej

predchádzajúcej rozhodovacej činnosti už Ústavný súd vyslovil v náleze “.

Navrhovateľ argumentuje aj nálezom sp. zn. (v danej veci išlo o podnet, ešte

podľa a predmetom bola ochrana základných práv a slobôd fyzickej

osoby spojená s domáhaním sa súdnej ochrany). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na

svoj nález sp. zn. prijatý v konaní o súlade právnych predpisov, v ktorom

vyslovil, že „ústavnosť právnej úpravy končí tam, kde rovnaké alebo nerovnaké

zaobchádzanie s upravovanými vecnými otázkami/stavmi nie je zlučiteľné s hľadiskom,

ktoré vychádza z myšlienky spravodlivosti, tam, kde chýba jasný, zreteľný dôvod či už pre

rovnaké zaobchádzanie, alebo pre nerovnaké zaobchádzanie.“ Vylúčenie použitia § 120

vyvolalo

otázku vzťahu týchto dvoch právnych úprav.

upravuje odmeňovanie zamestnancov podliehajúcich režimu

, a to v jeho štvrtej časti označenej ako Mzda a priemerný zárobok ( –

§ 135).

V sú v odsekoch 1 až 7 sú upravené minimálne mzdové

nároky zamestnancov.

Podľa § 120 ods. 1 zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov

dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej

v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len

„stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci

nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi

doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového

nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Odmeňovanie zamestnancov podliehajúcich režimu ,

t. j. ich platové pomery, sú upravené v § 4 tohto zákona. Ten v odseku 1 ustanovuje,

že zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat,

ktorým je

a) tarifný plat,

b) osobný plat,

c) príplatok za riadenie,

d) príplatok za zastupovanie,

e) osobný príplatok,

f) platová kompenzácia za sťažený výkon práce,

g) príplatok za prácu v krízovej oblasti,

h) príplatok za zmennosť,

i) príplatok za výkon špecializovanej činnosti,

j) kreditový príplatok,

k) výkonnostný príplatok,

l) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla,

m) príplatok za praktickú prípravu,

n) príplatok za prácu v noci,

o) príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,

p) príplatok za prácu vo sviatok,

r) plat za prácu nadčas,

s) plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,

t) odmena,

u) príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu

odbornému zamestnancovi,

v) príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne

znevýhodneného prostredia,

w) rozdiel podľa § 32f ods. 13.

Podľa zamestnancovi za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za neaktívnu časť

pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení

v období krízovej situácie a zamestnancovi, ktorému sa poskytuje plat podľa § 22, náhrada

za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Podľa plat je peňažné plnenie poskytované

zamestnancovi za prácu. Za plat sa nepovažuje náhrada za neaktívnu časť pracovnej

pohotovosti mimo pracoviska, náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období

krízovej situácie, náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom

záujme v zahraničí a plnenia poskytované zamestnancovi podľa osobitných predpisov

v súvislosti s vykonávaním pracovných činností, najmä odstupné, odchodné a cestovné

náhrady.

Podľa funkčný plat na účely tohto zákona je súčet

tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 6 až 9, rozdielu podľa § 32f ods. 13

a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), 1), u) a v). Funkčný

plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3,

§ 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.

Podľa funkčný plat na účely tohto zákona

je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a.

Podľa ak ide o zamestnanca, ktorému

sa poskytuje výkonnostný príplatok podľa § 14a, funkčný plat na účely tohto zákona

je súčet funkčného platu podľa odseku 4 alebo osobného platu podľa odseku 5

a priemerného výkonnostného príplatku. Priemerný výkonnostný príplatok je suma

rovnajúca sa mesačnému priemeru výkonnostných príplatkov vyplatených

za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa zamestnávateľ je povinný písomne

oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy,

pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

Podľa zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi

plat podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie

tohto zákona a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného

predpisu. Ak zamestnancovi vykonávajúcemu funkciu štatutárneho orgánu alebo člena

štatutárneho orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti

štatutárneho orgánu, patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, patrí mu

počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky plat podľa prvej vety

najviac v sume minimálnej mzdy.

Možno súhlasiť s právnym názorom vlády vyjadreným v jej stanovisku,

že „... v otázke odmeňovania zamestnancov nie je problematika minimálnych mzdových

nárokov jedinou odlišnosťou vyplývajúcou z porovnania a zákona

č. Práve naopak, je možné identifikovať aj ďalšie rozdiely pri právnej úprave

takých inštitútov ako napríklad odchodné, odstupné, výpovedná doba, skúšobná doba.

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že nie vo všetkých prípadoch je úprava Zákonníka

práce výhodnejšia, ale niekedy je pre zamestnanca výhodnejší postup práve podľa zákona

č. Ak by uvedené inštitúty boli rovnaké, existencia

by bola zbytočná a pri odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

by sa mohlo vychádzať zo .“.

Podľa názoru ústavného súdu ide o dva režimy úpravy odmeňovania zamestnancov.

Pokiaľ obidva systémy odmeňovania rešpektujú všeobecne platné princípy odmeňovania,

nemôže dôjsť z dôvodu rozdielnej právnej úpravy k diskriminácii či už jednej alebo

druhej skupiny zamestnancov, ktorí pracujú na základe iných pracovných vzťahov

a za iných zákonných (pracovných) podmienok. Aktuálna platová úprava zamestnancov

vykonávajúcich práce vo verejnom záujme podľa vrátane

napadnutého aj spolu s nariadením vlády č. , ktorým sa

ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme nevykazuje preto znaky diskriminácie a rovnako ani ďalší nesúlad s označenými

článkami listiny, paktu a charty. V nadväznosti na uvedené ústavný súd ani tejto časti

návrhu skupiny poslancov nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2019