Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 8/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Jany Laššákovej,

Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Marianny Mochnáčovej a Ladislava Orosza predbežne

prerokoval návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej

poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavom Beblavým, na začatie konania

podľa a o súlade

- o odmeňovaní niektorých zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s v spojení s a 2

a a 4 , s Listiny základných práv a slobôd

v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty a

- o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri

výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov v časti „“ s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s Listiny základných práv

a slobôd v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty a

- príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým

sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme, s v spojení s a 2 a a 4

, s Listiny základných práv a slobôd v spojení s

ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty

a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v časti, v ktorej

namieta nesúlad

- o odmeňovaní niektorých zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s v spojení s a 2

a a 4 , s Listiny základných práv a slobôd

v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty a

- o odmeňovaní niektorých zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov v časti „“ s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s Listiny základných práv

a slobôd v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty,

p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Vo zvyšnej časti konanie o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. júna 2017

doručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

(ďalej aj „skupina poslancov“ alebo „navrhovateľ“, v citáciách aj „navrhovatelia“),

zastúpenej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)

Miroslavom Beblavým, na začatie konania podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade

- odmeňovaní niektorých zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „“) s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len „pakt“) a s čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty (ďalej len „charta“),

- v časti „“ s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s listiny v spojení s a 4 listiny, s

písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty a

- príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým

sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme (ďalej len „“), s v spojení s

ods. 1 a 2 a a 4 , s listiny v spojení s a 4 listiny, s

písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty.

Za relevantné východisko opodstatnenosti svojho návrhu považuje navrhovateľ

aktuálnu právnu úpravu odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,

a to

- ( v znení neskorších

predpisov),

- o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“),

- o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že «... v podmienkach Slovenskej republiky...

vytvára viacero úrovní minimálnej mzdy, a to v závislosti od náročnosti

práce daného zamestnanca. Tie v § 120 označuje ako minimálne mzdové nároky:

„Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej

zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového

nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda

zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku,

zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou

a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému

pracovnému miestu.“...

... Takýto systém odmeňovania zamestnancov za vykonanú prácu ale nie je priznaný

všetkým zamestnancom. Výnimku tvoria v tejto súvislosti zamestnanci pri výkone práce

vo verejnom záujme (ďalej len „verejní zamestnanci“). K ich zamestnávateľom patrí široký

okruh subjektov:...

... Odmeňovanie väčšiny verejných zamestnancov sa spravuje osobitným zákonom,

ktorým je o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí verejnému zamestnancovi

plat. Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej

činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú

má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia

kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. S dvoma výnimkami

následne zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej

ho zaradí do jedného z 12 platových stupňov.

... Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa

patrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň,

do ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa osobitnej

stupnice platových taríf Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme je uvedená v prílohe č. 3, osobitná stupnica platových taríf vybraných

skupín zamestnancov je uvedená v prílohe č. 4, osobitná stupnica platových taríf

výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, ktorí nie sú

odmeňovaní podľa osobitného predpisu, je uvedená v prílohe č. 5.

... Základná stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 3 a osobitné stupnice

platových taríf uvedené v prílohách č. 4 a 5 k stratili platnosť

ustanovením zvýšených stupníc platových taríf podľa § 28 ods. 3 predmetného zákona,

a to na základe nariadenie vlády, ktorým sa ustanovili zvýšené stupnice platových taríf

a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú

na príslušný kalendárny rok. V súčasnosti je ním

so svojimi prílohami č. 1 až 3.

... Prílohy č. 1 až 3 predstavujú tabuľky, z ktorých vyplýva, že podstatná časť

tarifných platov niektorých verejných zamestnancov sa nachádza pod úrovňou 435 eur, t. j.

sumou minimálnej mzdy stanovenej pre rok 2017 pre absolútnu väčšinu zvyšných

zamestnancov.».

Za relevantné ustanovenia predpisov vyššej právnej sily, s ktorými sa má posúdiť

namietaný nesúlad navrhovateľom označených právnych predpisov, resp. ich ustanovení,

navrhovateľ v návrhu uvádza a 2, a 4 a ,

a 4 listiny, čl. 28 listiny, ako aj čl. 7 písm. a) paktu a čl. 4 ods. 1 charty.

Navrhovateľ odôvodňuje nesúlad napadnutých ustanovení s predpismi vyššej právnej

sily takto:

«... Ako uviedol Ústavný súd v náleze , právo na odmenu

za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby zamestnancom umožnila dôstojnú životnú úroveň,

patrí do kategórie sociálnych práv. Domáhať sa ho možno, ako uvádza ,

len v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Okrem toho, priamo )

stanovuje, že zákon zabezpečuje zamestnancom právo na odmenu za vykonanú prácu.

Uvedené právo je jedno z nemnohých ustanovení II. hlavy , ktoré sa líši od textu

Listiny základných práv a slobôd. Slovenský ústavodarca prevzal v roku 1992 jeho vlastný,

pôvodný návrh znenia čl. 28 Listiny (federálne zhromaždenie, tlač 330/VI. volebné

obdobie), ktorý nebol v pôvodnom rozsahu akceptovaný Federálnym zhromaždením ČSFR.

Obsahom ) je v prvom rade záruka poskytovania minimálneho,

subsidiárneho štandardu odmeňovania v pracovnoprávnych vzťahoch a v súlade

so zmyslom ústavného zakotvenia sociálnych práv nemá vyjadrovať právo na optimálnu

odmenu za vykonanú prácu. To je priestor na autonómiu vôle strán. Ustanovenie

má medzinárodnoprávny náprotivok v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty. Kontrolné

orgány (Výbor pre ľudské práva a Európsky výbor pre sociálne práva), ktoré dohliadajú

nad dodržiavaním práv štúdiom správ jednotlivých štátov, sa v súvislosti s týmito článkami

sústreďujú na úpravu minimálnej mzdy, a nie je dôvod v inom svetle vnímať aj čl. 36

písm. a) . Obdobne ako Ústavný súd, aj relevantná odborná literatúra k Listine

základných práv a slobôd vníma čl. 28 a právo na spravodlivú odmenu za prácu tak,

že sa realizuje predovšetkým stanovením minimálnej mzdy...

... Ako uvádzame... tarifný plat veľkého množstva verejných zamestnancov určený

nariadením vlády v súčasnosti nedosahuje výšku minimálnej mzdy, ktorú pre absolútnu

väčšinu iných zamestnancov prikazuje nariadenie vlády vydané na základe zákona

č. Uvedené sa na prvý pohľad nemusí javiť ako problematické, nakoľko

obsahuje inštitút doplatku k minimálnej mzde. Tento inštitút sa však

uplatňuje len pri minimálnej mzde, nie však pri minimálnych mzdových nárokoch tak,

ako ich garantuje . Dôvodom je :

„Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ

neuplatní ustanovenia... až 124... .“

... Príkladom je ôsma platová trieda, platový stupeň 1. v prílohe č. 1 k nariadeniu

vlády č. , stanovená vo výške 427,50 EUR. Podľa charakteristiky platových

tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom

záujme ide o „samostatné ucelené odborné práce so zvýšenými nárokmi na myslenie

vyžadujúce spracúvanie nových a spravidla neúplných informácií so značným rozsahom

väzieb v rámci príslušného úseku činností podľa všeobecne záväzných právnych predpisov

alebo podľa melodických usmernení s rámcovo stanovenými výstupmi. Práce vyžadujúce

osobitné podklady pri riešení zložitých problémov a spoluprácu s viacerými organizačnými

útvarmi mimo vlastného zamestnávateľa a so zodpovednosťou za výsledky práce, prípadne

za rozhodnutia s dôsledkami pre organizačné útvary týchto subjektov, prípadne pre tieto

subjekty samotné.“

... Ak by sme hľadali náprotivok takejto charakteristiky v (príloha

č. 1, pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce

zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami), boli by sme konfrontovaní buď s tretím

alebo štvrtým stupňom náročnosti práce:

3. stupeň: „c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce

charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo

samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych

tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení

alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou

zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody.“

4. stupeň: „d) pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce

charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových

koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou;

poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou

za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo

rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy

a zdravie iných osôb.“

... v súlade s vymedzením , Listiny základných

práv a slobôd, čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych

a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty poskytuje zamestnancom,

na ktorých sa vzťahuje, garanciu: pokiaľ ich pracovné miesto spadá pod uvedený 3. alebo

4. stupeň, sadzba minimálneho mzdového nárokuje násobkom minimálnej mzdy v eurách

za mesiac, (ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou) a koeficientu

minimálnej mzdy. V danom prípade by minimálny mzdový nárok pre pracovné miesto

spadajúce pod 3. stupeň predstavoval 609 EUR, a pri 4. stupni 696 EUR.

... Verejný zamestnanec zaradený do ôsmej platovej triedy, platový stupeň 1.

v prílohe č. 1 k nariadeniu vlády č. má tabuľkou stanovený plat vo výške

427,50 EUR. Prostredníctvom inštitútu doplatku k minimálnej mzde má síce nárok

na doplatenie 7,50 EUR, avšak zákon mu negarantuje minimum vo výške 609 EUR (pokiaľ

by sme sa v danom prípade priklonili k tomu, že charakteristika ôsmej platovej triedy,

platový stupeň 1. prílohy č. 1 zodpovedá skôr 3. stupňu náročnosti práce podľa Zákonníka

práce).

... Činnosťou zákonodarcu (ale aj vlády Slovenskej republiky) tak vznikol stav,

že zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje prioritne a ktorí vykonávajú

prácu obdobnej náročnosti ako príslušní verejní zamestnanci (ktorých plat je určený

na základe ) zákon zabezpečuje spravodlivejšie pracovné

podmienky, právo na vyššiu odmenu za vykonanú prácu. A teda aj vyššie minimum, napriek

tomu, že môže ísť (a v praxi aj pôjde) o prácu rovnakej hodnoty.

... Keď uvádzame, že v praxi aj pôjde o prácu rovnakej hodnoty, príkladom

je ekonómka pôsobiaca v súkromnej obchodnej spoločnosti oproti ekonómke, ktorej

zamestnávateľom je základná škola zriadená obcou. jej zabezpečuje vyššie

mzdové minimum ako zabezpečuje v spojení s nariadením vlády

č. ekonómke – verejnej zamestnankyni. Jediným rozlišovacím dôvodom medzi

týmito zamestnancami je ich iné postavenie.

... Čl. 36 písm. a) je potrebné vnímať vo svetle úpravy minimálnej mzdy

(). Článok 51 požaduje konkretizáciu práva podľa )

v zákonoch, pričom jedným z nich je (mutatis mutandis

, s. 11).

... Subjektom základného páva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky,

resp. základného práva na spravodlivú odmenu za prácu v zmysle Listiny základných práv

a slobôd sú „zamestnanci“. identifikuje subjekt ochrany v plurále. Pri výklade

a uplatnení čl. 36 je odôvodnené nahradiť doslovný výklad reštriktívnym výkladom tak,

že práva podľa čl. 36 (resp. 28 Listiny) sa nepriznávajú iba skupine osôb, ktoré majú

postavenie zamestnancov spoločne, ale že ide o právo, ktoré sa priznáva každej fyzickej

osobe, ak je v postavení zamestnanca... Rovnako vníma toto právo čl. 7 Medzinárodný pakt

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach („právo každého človeka“).

... Špecifikom základného práva podľa , ako aj Listiny je, že sa ho

možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré jeho ustanovenia vykonávajú. Špecifickosť

spočíva v tom, že pokiaľ sú určité práva základnými právami, nie je možné ich zákonom

vykonávať či upresňovať v tom zmysle, že by boli tieto práva dané zákonodarcovi

k dispozícii, aby ich naplnil konkrétnym obsahom. Obsah základného práva musí byť vždy

vymedzený bez vplyvu zákonodarcu, resp. aj proti jeho vôli. Zákonodarca tak môže

základné práva už len obmedzovať, resp. nedostatočne zabezpečovať. V opačnom prípade

by už nešlo o základné (teda od zákonodarcu nezávislé) práva. Vo všeobecnosti existuje

zhoda na tom, že určité jadro týchto práv musí byť zachované vždy, a to aj napriek

prípadnej nečinnosti zákonodarcu či pri nedôslednom vykonaní (naplnení) týchto práv

zákonodarcom...

... V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ústavné obmedzenie ochrany

základného práva podľa , ako aj Listiny do rozsahu ochrany priznanej

zákonom sa relativizuje v spojení s a c ods. 1 . Medzinárodné

zmluvy, ktoré podľa týchto ustanovení sú prameňom práva, majú prednosť pred zákonmi

Slovenskej republiky. To sa týka aj zákonov určujúcich podmienky ochrany základných práv

a slobôd a vymedzujúcich rozsah tejto ochrany. Ak medzinárodný dohovor s prednosťou

pred zákonom priznáva intenzívnejšiu alebo širšiu ochranu, než zákon vykonávajúci

ustanovenia ústavných noriem uvedených v čl. 51 ods. 1, potom sa aj práv tu uvedených

možno domáhať aj nad rámec zákonov, v rozsahu, v akom sa dané základné právo priznáva

podľa medzinárodnej zmluvy...

... Takouto medzinárodnou zmluvou je nepochybne aj Medzinárodný pakt

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý obsahuje čl. 7: „Štáty, zmluvné

strany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné

podmienky, ktoré zabezpečujú najmä odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých

pracovníkom spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez

akéhokoľvek rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie

než aké majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu. K interpretácii čl. 7 vydal Výbor

pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (orgán nezávislých expertov pre monitorovanie

implementácie medzinárodného paktu, pozn.) všeobecný komentár č. 23 (2016),

E/C.12/GC/23 z 27. apríla 2016. V časti C. Základné záväzky (core obligations) uvádza:

„Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami paktu majú základný záväzok zabezpečiť aspoň

minimálne esenciálne úrovne práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.

Menovite, to vyžaduje od štátov... c) zaviesť v právnych predpisoch a po konzultácii

s reprezentatívnymi organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov, a inými príslušnými

partnermi, minimálne mzdy, ktoré sú nediskriminačné a nedotknuteľné, stanovené pri

zohľadnení relevantných ekonomických faktorov a indexované na životné náklady, aby sa

zabezpečil dôstojný život zamestnancov a ich rodín.“

... Pri základnom práve podľa , ako aj Listiny má štát pozitívny

záväzok, nakoľko „Ústava v čl. 51 zaručuje, že Slovenská republika prijme zákony

ustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených v čl. 51“ (). Obsahom

pozitívneho záväzku vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť

opatrenia na ochranu práv, ktoré v Ústave priznal občanovi ().

... S verejnými zamestnancami, ktorých plat je stanovený na základe zákona

č. a nariadenia vlády č. sa vo vzťahu k ich základnému právu

na spravodlivú odmenu za prácu zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným

spôsobom ako s inou skupinou osôb, ktorou sú zamestnanci s minimálnou mzdou

a minimálnymi mzdovými nárokmi zabezpečenými .

... K uvedenému dochádza na základe tzv. kvalifikovaného kritéria, ktorým je iné

postavenie verejných zamestnancov. Iné postavenie je podľa zakázaným

diskriminačným dôvodom, ako to vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti

už Ústavný súd vyslovil v náleze . Ak Ústavný súd považoval skutočnosť,

či niekto je alebo nie je duchovným ktorejkoľvek cirkvi za jeho iné postavenie, pre ktoré

ho nemožno zvýhodňovať ani znevýhodňovať, nesporne sú v takomto inom postavení verejní

zamestnanci.

... K problematike diskriminácie uviedol Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), že rozdielne zaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne

podobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné odôvodnenie, t. j. ak

nesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi

použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť (Evans v. the United Kingdom,

sťažnosť č. 6339/05, rozsudok zo 7. marca 2006, bod 73).

... Ústavný súd aplikuje na diskrimináciu ústavnoprávny test ( – zmena

odpredaja štátnych bytov, , , – zákon o sociálnych

službách), kde nachádza odpovede na túto množinu otázok:

(1) Došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe

alebo v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd

(2) a bolo to na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného

neospravedlniteľného dôvodu,

(3) pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine

(4) a uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť (porov. rozhodnutie ústavného súdu

ČSFR ), pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny

záujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah?...

... Základné právo podľa , Listiny, ) Medzinárodného

paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, resp. čl. 4 ods. 1 Európskej

sociálnej charty je nepochybne relatívnym právom, Pri obmedzovaní základných práv

a slobôd druhej generácie Ústavný súd odmietol hľadať vlastné testy pre posúdenie

ústavnej konformity, ale využíva test racionality v štruktúre, ako ju pozná Ústavný súd

Českej republiky (bod 73, ): „Ku kombinácii s požiadavkou vyplývajúcou z

čl. 4 ods. 4 Listiny možno vytýčiť 4 kroky vedúce k záveru o ústavnosti či neústavnosti

zákona, ktorý vykonáva ústavne garantované sociálne práva:

i). vymedzenie účelu a podstaty sociálneho práva, teda určitého esenciálneho

obsahu. Toto jadro sociálneho práva v posudzovanom prípade vyplýva z čl. 31 Listiny

v kontexte s čl. 4 ods. 4 Listiny.

ii). vyhodnotenie, či sa zákon nedotýka samej existencie sociálneho práva alebo jeho

skutočnej realizácie (esenciálneho obsahu). Ak sa nedotýka esenciálneho obsahu

sociálneho práva, ďalej

iii). posúdenie, či zákonná úprava sleduje legitímny cieľ; teda či nie je svojvoľným

zásadným znížením celkového štandardu základných práv, a napokon

iv). zváženie otázky, či zákonný prostriedok použitý na jeho dosiahnutie je rozumný

(racionálny), aj keď nie nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší.

Iba pri prípadnom zistení v kroku 2), totiž že zákon svojím obsahom zasahuje

do samotného esenciálneho obsahu základného práva, by mal prísť na rad test

proporcionality, ktorý by okrem iného vyhodnotil, či zásah do esenciálneho práva je

odôvodnený úplnou výnimočnosťou aktuálnej situácie, ktorá by taký zásah

ospravedlňovala.“ ().“

... Ad i). Pri zisťovaní účelu a podstaty sociálneho práva podľa ,

Listiny, čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych

právach, resp. čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty, teda jeho určitého esenciálneho

obsahu vychádzame zo záverov Ústavného súdu, ktoré uviedol v náleze :.

„Obsahom ) je v prvom rade záruka poskytovania minimálneho.

subsidiárneho štandardu odmeňovania v pracovnoprávnych vzťahoch a v súlade

so zmyslom ústavného zakotvenia sociálnych práv nemá vyjadrovať právo na optimálnu

odmenu za vykonanú prácu. To je priestor na autonómiu vôle strán. Ustanovenie má

medzinárodnoprávny náprotivok v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty. Kontrolné

orgány (Výbor pre ľudské práva a Európsky výbor pre sociálne práva), ktoré dohliadajú

nad dodržiavaním práv štúdiom správ jednotlivých štátov, sa v súvislosti s týmito článkami

sústreďujú na úpravu minimálnej mzdy, a nie je dôvod v inom svetle vnímať a čl. 36 písm.

a) .“ Esenciálnym obsahom základného práva je garancia, že zákon stanoví odmenu,

ktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu

za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania.

... Ad ii.) Pri vyhodnotení, či sa zákon nedotýka esenciálneho obsahu základného

práva je potrebné zdôrazniť, že minimálna mzda je v nadväznosti na inštitút minimálnych

mzdových nárokov v Slovenskej republike diferencovaná. O tejto možnosti hovorí

aj všeobecný komentár č. 23 (2016) Výboru pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva

E/C.12/GC/23 z 27. apríla 2016: „Minimálna mzda by sa mala uplatňovať systematicky

a mala by čo najviac chrániť zamestnancov v čo najväčšom rozsahu, a to vrátane

zamestnancov v zraniteľných situáciách. Minimálna mzda sa môže aplikovať všeobecne

alebo sa líšiť medzi sektormi, regiónmi, zónami a profesionálnymi kategóriami, pokiaľ

sa platy aplikujú bez priamej alebo nepriamej diskriminácie a zabezpečujú dôstojné

živobytie.“ Ústavne prípustným tak nie je diferencovanie minimálnej mzdy podľa náročnosti

práce (čo robia minimálne mzdové nároky), na rozdiel od ústavne neprípustného

(diskriminačného) zaobchádzania s verejnými zamestnancami, pri ktorých sa minimálna

výška mzdy určená pre charakterizované pracovné miesto neuplatňuje.

Tento stav nemožno hodnotiť inak ako dotýkanie sa esenciálneho obsahu základného práva,

k čomu by v zmysle metodológie testu racionality malo pristúpiť uvedenie testu

proporcionality, ktorý by okrem iného vyhodnotil, či zásah do esenciálneho práva

je odôvodnený úplnou výnimočnosťou aktuálnej situácie, ktorá by taký zásah

ospravedlňovala. Navrhovatelia by takúto výnimočnosť videli možno v situácii vojny,

vojnového stavu či hroziaceho ekonomického kolapsu Slovenskej republiky, čo je však

v súčasnosti (a dúfajúc, že aj v budúcnosti) vylúčené.

... Ad iii) Pokiaľ by bol Ústavný súd iného názoru a prešiel by k tretiemu subtestu,

hľadal by, či zákonná úprava sleduje legitímny cieľ; teda či nie je svojvoľným zásadným

znížením celkového štandardu základných práv. Podľa názoru navrhovateľov nemožno

v súčasnej ekonomickej situácii považovať za legitímny cieľ šetrenie na platoch verejných

zamestnancov, pričom iný dôvod pre nízku sumu ich platov stanovených na základe zákona

č. a nariadenia vlády č. navrhovateľom nie je známy. Celkový

štandard základného práva podľa , Listiny, )

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, resp. čl. 4 ods. 1

Európskej sociálnej charty stanovuje (aj) cez minimálne mzdové nároky,

pričom vylúčenie verejných zamestnancov spod uplatňovania tohto inštitútu

(berúc do úvahy nižšiu sumu platov stanovených v prílohách č. 1 až 3 nariadenia vlády

č. ) hodnotíme iba ako prejav svojvôle, sledujúceho šetrenie na platoch

verejných zamestnancov.

... Ad iv) Štvrtý subtest testu racionality sa týka zváženia otázky, či zákonný

prostriedok použitý na dosiahnutie legitímneho cieľa je rozumný (racionálny), aj keď

nie nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší. K tomuto subtestu

by Ústavný súd podľa názoru navrhovateľov pristúpiť nemal, nakoľko preukázanie

legitímneho cieľa nie je možné. Ak by bol Ústavný súd opačného názoru, navrhovatelia

uznávajú, že samotné vylúčenie ustanovením zákona

č. a stanovenie výšky platu v prílohách č. 1 až 3 nariadenia vlády

č. (pamätajúc na platový stupeň, počet rokov praxe a platovú triedu) nemusí

byť nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší spôsob stanovenia výšky

platu verejných zamestnancov. Ak sa ale takto deje zároveň s tým, že výška takto

ustanoveného platu je nižšia ako zabezpečujú minimálne mzdové nároky zvyšnej väčšine

zamestnancov prostredníctvom , použitý zákonný prostriedok nemožno

hodnotiť ako rozumný (racionálny).»

K napadnutému navrhovateľ uvádza:

«... Ustanovenie § 28 ods. 1 predstavuje blanketnú normu pre vydanie nariadenia

vlády, ktoré upracuje zvýšené stupnice platových taríf (prílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády

č. ). Kvôli vysokej frekvencii rušenia starých a vydávania nových nariadení

vlády by sa mohlo stať, že po začatí konania na Ústavnom súde dôjde k zrušeniu nariadenia

vlády č. a jeho nahradeniu novým, pričom ústavnoprávny problém by v ňom

bol ten istý. Za týchto podmienok by Ústavný súd v zmysle § 41a ods. 4 konanie zastavil,

pretože preskúmavaný právny predpis by stratil platnosť.

... V záujme vyhnutia sa uvedenej situácii je napadnuté aj ustanovenie § 28 ods. 1,

nakoľko v prípade stotožnenia sa s argumentáciou navrhovateľov by mohol Ústavný súd

(po prípadnom zrušení doterajšieho nariadenia vlády č. ) pristúpiť k tomu,

že „ustanovenie o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2

a a 4 , s v spojení s a 4 Listiny

základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty“, čo by

vo vzťahu k novému nariadeniu vlády s totožnými ústavnoprávnymi problémami

znamenalo jeho derogáciu mlčky (v zmysle záverov Ústavného súdu uvedených v náleze

).»

Skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní takto

rozhodol:

„Ustanovenie o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2

a a 4 , s v spojení s a 4 Listiny

základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty.

Ustanovenie o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov v časti „§ 120“ nie je v súlade s čl. 36 v spojení

s a 2 a a 4 , s v spojení s

ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej

charty.

Prílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým

sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme nie sú v súlade s v spojení s a 2 a a 4

Slovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd,

s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach

a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení

vlády... s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila

súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom, a so zákonmi.

Z citovaného a vyplýva, že je v právomoci

ústavného súdu preskúmavať súlad zákonov s a s medzinárodnými zmluvami,

s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom, ako aj súlad nariadení vlády s , s ústavnými zákonmi,

s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli

ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.

V konaní podľa postupuje ústavný súd s ohľadom na

predovšetkým podľa všeobecných ustanovení až zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a podľa osobitných ustanovení až

upravujúcich osobitné procesné pravidlá konania o súlade právnych predpisov.

Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov môže podať len okruh aktívne

legitimovaných osôb. Podľa č. 130 ods. 1 písm. a) a podľa

ústavný súd začne konanie, ak podá návrh najmenej pätina

poslancov národnej rady. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že návrh podala skupina

32 poslancov národnej rady.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K prvému výroku

Predložený návrh v časti, v ktorej skupina poslancov namieta nesúlad § 28 ods. 1

s v spojení s a 2 a a 4

, s listiny v spojení s a 4 listiny, s ) paktu a s

charty, ako aj v časti „“ s v spojení

s a 2 a a 4 , s listiny v spojení s a 4 listiny,

s čl. 7 písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty, nesignalizuje nedostatky procesných

podmienok, ktoré by vylučovali prijatie návrhu v tejto časti na ďalšie konanie

a preskúmanie napadnutého ustanovenia v konaní o súlade

právnych predpisov (m. m. , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

K druhému výroku

o štátnom rozpočte na rok 2018 v zvýšil platové tarify

od 1. januára 2018 o 4 %. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým

sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme, „spresnilo“ zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone

práce vo verejnom záujme a s účinnosťou od 1. januára 2018 zrušilo nariadenie vlády

č.

V konaní o súlade právnych predpisov je ústavný súd oprávnený posudzovať

v zásade len súlad platných predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení

s právnymi predpismi vyššej právnej sily, čo vyplýva z , ako aj z

, podľa ktorého ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť

pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví. Ústavný súd podľa svojej

ustálenej judikatúry zásadne považuje stratu platnosti preskúmavaných právnych predpisov

pri abstraktnej kontrole ústavnosti za dôvod na zastavenie konania (napr. ,

, , , , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd zastavil konanie o časti návrhu, v ktorej

skupina poslancov namieta nesúlad príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády č.

s v spojení s a 2 a a 4 , s listiny v spojení

s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty, t. j. rozhodol tak, ako to

je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018