Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 620/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcu Miroslava Duriša (sudca spravodajca)

a sudcu Mojmíra Mamojku o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti MIKULTEX

TRADE, s. r. o., 1. mája 111, Liptovský Mikuláš, zastúpenej spoločnosťou AZARIOVÁ &

RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Klaudia Azariová, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti MIKULTEX TRADE, s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti MIKULTEX TRADE, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti

MIKULTEX TRADE, s. r. o., trovy konania v sume 368,40 € (slovom tristošesťdesiatosem

eur a štyridsať centov) na účet jej právnej zástupkyne AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law

firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. septembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MIKULTEX

TRADE, s. r. o., 1. mája 111, Liptovský Mikuláš (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene

ktorej koná advokátka JUDr. Klaudia Azariová, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že právny predchodca

sťažovateľky (pôvodný žalobca) si žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu

z 18. júna 2012 uplatňoval náhradu škody proti Východoslovenskej vodárenskej

spoločnosti, a. s. (žalovaná v 1. rade), a poisťovni Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s.

(žalovaná v 2. rade) za účasti intervenienta na strane žalovanej v 1. rade (Komunálna

poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group).

3. Okresný súd v tej istej veci začal omylom konať aj pod inou spisovou značkou

a napriek viacerým podaniam sťažovateľky v priebehu rokov 2012 a 2013, v ktorých táto

namietala prekážku litispendencie, zastavil jedno z konaní až v roku 2014.

Podľa sťažovateľky okresný súd nielenže postupoval v rozpore so zásadou hospodárnosti

a efektívnosti konania, ale taktiež porušil jej právo na skoré rozhodnutie vo veci a právo

na právnu istotu.

4. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej zdôrazňuje:

„Po splnení všetkých zákonných povinností voči súdu zo strany sťažovateľa sa prvé

pojednávanie vo veci uskutočnilo až 10.6.2014, teda takmer dva roky po podaní návrhu.

Vo veci boli vykonané pojednávania v priebehu rokov 2014-2018. Dňa 1.8.2018 podal

sťažovateľ na Okresnom súde Košice I. sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Je zrejmé, že celé konanie je zbytočne

zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne. Podľa nášho názoru prieťahy v konaní začali vznikať

už na začiatku, kedy bolo prvé pojednávanie vo veci vyhlásené až necelé dva roky

od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.“

5. Okresný súd postupuje podľa sťažovateľky neracionálne a zmätočne, keďže

nekoná buď vôbec alebo koná s neprimeranými časovými odstupmi, pričom odročenie

pojednávania na vykonanie dokazovania porušuje princíp koncentrácie konania.

S prihliadnutím na príslušné ustanovenia [(ďalej aj „“);

a ] sťažovateľka namieta, že žalovaní mali „znalecký, či iný odborný

posudok predložiť už v štádiu vykonávania svojej zákonnej povinnosti, a to pri šetrení

poistnej udalosti. Poistná udalosť nastala v roku 2011. Žalovaní tak mali urobiť v lehote

stanovenej súdom do augusta 2016.“.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu v napadnutom

konaní konať bez zbytočných prieťahov a zároveň prizná sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 € a úhradu trov konania v sume 368,40 €.

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

sp. zn. zo 16. novembra 2018 ju prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.

8. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby

sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.

z 22. januára 2019 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania.

9. Predseda okresného súdu v citovanom prípise po uvedení prehľadu procesných

úkonov vykonaných v napadnutom konaní zdôraznil, že vec sa javí po skutkovej stránke

zložitejšou, a zároveň upozornil na výskyt období nečinnosti okresného súdu (od 3. marca

2015 až dosiaľ). Na podklade uvedených skutočností predseda okresného súdu konštatoval,

že doterajšia dĺžka napadnutého konania sa javí ako neprimeraná, pričom na „celkovej dĺžke

konania však majú podiel okrem súdu aj strany sporu, preto sťažnosť hodnotím ako

čiastočne dôvodnú“.

10. Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,

či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu okresného

súdu sp. zn. z 22. januára 2019 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

11. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 7. februára

2019 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a pripojila stanovisko

sťažovateľky, v ktorom sa predovšetkým uvádza, že „Vo vyjadrení Okresného súdu

Košice I je nesprávne uvedené, že pojednávanie dňa 17.1.2017 bolo na žiadosť právneho

zástupcu žalobcu odročené na 11.4.2017, ktoré súd na žiadosť intervenienta odročil na

2.5.2017. Nesprávne je uvedené, že pojednávanie nariadené na deň 10.5.2018, ktorý

následne z dôvodu návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania a zloženia

preddavku odročil súd na neurčito. Nebol to žalobca, ktorý navrhol dokazovanie, ani kvôli

žalobcovi sa neodročovalo na neurčito, ale dôvod spôsobila žalovaná strana. Naopak

žalobca upozorňoval súd na množstvo znaleckých posudkov, rozsiahle dokazovanie

a vykonané dôkazy a na neunesenie dôkazného bremena žalovanými, ako aj na efektivitu

a hospodárnosť konania a žiadal o poskytnutie ochrany žalobcu rozhodnutím vo veci.

Základom je poistný vzťah spotrebiteľ (pôvodný žalobca) a poisťovne, žalobca žiadal súd na

ochranu slabšej strany sporu.“ .

12. Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

13. V súlade s čl. II bod 2 písm. a) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období

od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu

Miroslavom Durišom (sudca spravodajca) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana

Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené

senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti

MIKULTEX TRADE, s. r. o., v zložení tak, ako je to uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

14. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom vo veci

sťažovateľky ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:

Dňa 18. júna 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba

(pôvodný žalobca) s návrhom na vydanie platobného rozkazu proti Východoslovenskej

vodárenskej spoločnosti, a. s. (žalovaná v 1. rade), a poisťovni Allianz – Slovenská

poisťovňa, a. s. (žalovaný v 2. rade), o zaplatenie sumy 15 191,70 € s príslušenstvom

(konanie vedené pôvodne pod sp. zn. ) za účasti intervenienta na strane

žalovanej v 1. rade (Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group) z titulu náhrady

škody.

Okresný súd vydal 13. decembra 2013 platobný rozkaz č. k. -107

(ďalej len „platobný rozkaz z 13. decembra 2013“), ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade

povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 13 191,70 € s príslušenstvom, súdny

poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Proti platobnému rozkazu okresného súdu z 13. decembra 2013 bol

27. decembra 2013 podaný odpor.

Pojednávanie, ktoré sa na okresnom súde uskutočnilo 10. júna 2014, bolo odročené

na 4. september 2014 na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov.

Pojednávanie, ktoré sa na okresnom súde uskutočnilo 4. septembra 2014, bolo

odročené na 11. december 2014.

Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 11. decembra 2014, bolo opätovne odročené

na 3. marec 2015 na ďalšie doplnenie dokazovania.

Okresný súd na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 3. marca 2015, vypočul svedkov

a zároveň pojednávanie odročil na neurčito.

Pojednávanie nariadené na 10. máj 2016 bolo odročené na 2. jún 2016, ktoré bolo

následne z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu pôvodného žalobcu odročené

na 14. júl 2016.

Pojednávanie nariadené na 14. júl 2016 okresný súd odročil na 11. október 2016

na poskytnutie lehoty stranám sporu oboznámiť sa so znaleckým posudkom predloženým

8. júla 2016 pôvodným žalobcom.

Pojednávanie nariadené na 11. október 2016 okresný súd odročil na 17. január 2017

na poskytnutie lehoty na oboznámenie sa s vyjadrením súdneho znalca k pripomienkam

strán sporu.

Dňa 17. októbra 2016 pôvodný žalobca podal návrh na vylúčenie veci na samostatné

konanie. Súčasne bolo na 17. január 2017 nariadené pojednávanie, ktoré bolo na žiadosť

právnej zástupkyne pôvodného žalobcu odročené na 11. apríl 2017.

Okresný súd uznesením č. k. -813 z 25. januára 2017 pripustil, aby

do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Antares finance

s. r. o. [ďalej aj „pôvodná žalobkyňa“, (citované uznesenie okresného súdu nadobudlo

právoplatnosť 2. februára 2017)].

Dňa 14. februára 2017 právny zástupca intervenienta požiadal o odročenie

pojednávania nariadeného na 11. apríl 2017 pre kolíziu pojednávaní, v dôsledku čoho bolo

pojednávanie odročené na 2. máj 2017.

Podaním z 27. marca 2017 zobrala pôvodná žalobkyňa späť podanie

zo 17. októbra 2016 o návrhu na vylúčenie veci na samostatné konanie a navrhla zmenu

petitu žaloby.

Okresný súd vykonával 10. apríla 2017 doručovanie podaní pôvodnej žalobkyne

žalovaným a intervenientovi a zároveň odročil pojednávanie nariadené na 2. máj 2017

z dôvodu dovolenky zákonného sudcu na 1. jún 2017.

Dňa 26. mája 2017 okresný súd zrušil pojednávania nariadené na 1. jún 2017

z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.

Dňa 10. augusta 2017 bola vec z dôvodu šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti

zákonného sudcu prerozdelená na základe opatrenia predsedu Okresného súdu Košice I

č. z 3. augusta 2017 a pridelená novému zákonnému sudcovi.

Dňa 22. januára 2018 bol nariadený termín pojednávania na 10. máj 2018.

Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 10. mája 2018, bolo odročené na neurčito

na rozhodnutie o návrhu pôvodnej žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby

z 27. marca 2017, ako aj z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa 21. mája 2018 okresný súd doručoval zápisnice z pojednávania, ktoré sa

uskutočnilo 10. mája 2018.

Okresný súd uznesením č. k. -900 z 19. júla 2018 rozhodol

o pokračovaní v napadnutom konaní s obchodnou spoločnosťou MIKULTEX

TRADE, s. r. o., ako právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti Antares finance

s. r. o. (citované rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2018).

Okresný súd uznesením č. k. -915 zo 16. januára 2019 pripustil zmenu

žaloby v zmysle podania pôvodnej žalobkyne z 27. marca 2017 (predmetom napadnutého

konania vedeného okresným súdom je po úprave žalobného petitu nárok na zaplatenie sumy

9 931,40 € s príslušenstvom).

III.

15. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

16. V súvislosti s napádaným postupom okresného súdu ústavný súd konštatuje, že

z dôvodu univerzálnej sukcesie došlo u sťažovateľky k automatickému procesnoprávnemu

nástupníctvu, pričom uznesením okresného súdu č. k. -900 z 19. júla 2018

bolo len deklarované, že okresný súd bude v napadnutom konaní pokračovať

so sťažovateľkou ako právnou nástupkyňou zaniknutej obchodnej spoločnosti Antares

finance s. r. o. [(pôvodná žalobkyňa), a ].

17. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam

na vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti postupu

okresného súdu v napadnutom konaní, keďže v dôsledku zániku pôvodnej strany (pôvodná

žalobkyňa) nedochádza k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu ako pri singulárnej

sukcesii [ a (ďalej aj „OSP“), resp. ],

alebo ako to bolo pri zámene účastníka konania ( ), ale dochádza

k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu.

S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že sťažovateľka, ktorá

vstúpila do procesnoprávneho postavenia pôvodnej žalobkyne, môže relevantne namietať

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo zániku pôvodnej žalobkyne

(m. m. , ).

18. Pôvodná žalobkyňa vstúpila do konania 2. februára 2017, a to nadobudnutím

právoplatnosti uznesenia okresného súdu č. k. -813 z 25. januára 2017

na podklade singulárnej sukcesie, a to z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky

zo 17. januára 2017, ktorou pôvodný žalobca postúpil pôvodnej žalobkyni pohľadávku,

ktorá je predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom.

19. Podľa judikatúry ústavného súdu (, , ,

, , , , )

v prípade procesného nástupníctva na základe singulárnej sukcesie ústavný súd skúma

možné porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru iba v období, počas ktorého bol(a) sťažovateľ(ka) účastníkom posudzovaného

konania (stranou sporu), pričom však prihliada na deň začatia konania na príslušnom súde,

ako aj na dobu, ktorá uplynula od okamihu, keď sa sťažovateľ(ka) stal(a) účastníkom

posudzovaného konania či stranou sporu (, , ).

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska sťažovateľkou namietaného

porušenia a dohovoru mohol posúdiť postup okresného súdu

len v tej jeho časti, ktorá nasledovala po 2. februári 2017, keď sa pôvodná žalobkyňa ako

právna predchodkyňa sťažovateľky stala stranou v napadnutom konaní. A contrario ústavný

súd nepodrobil preskúmaniu tú časť konania, ktorá sa týkala pôvodného žalobcu, pretože

v tom čase nedochádzalo/nemohlo dochádzať k porušovaniu základných práv sťažovateľky

(m. m. ).

21. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

22. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

23. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou

od 1. júla 2016 vyplýva z , najmä z jeho a .

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľky.

25. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o náhrade vecnej škody z titulu poistnej udalosti tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Predseda okresného súdu síce vo svojom

vyjadrení argumentuje skutkovou zložitosťou prejednávanej veci, avšak bez toho, aby

predložil ústavnému súdu argumenty na podporu svojho konštatovania. Ani zo zistení

ústavného súdu nevyplýva, žeby prejednávaná vec bola po skutkovej či právnej stránke

zložitá.

26. Správanie sťažovateľky (žalobkyne) ako strany konania je druhým kritériom,

ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Predseda okresného súdu aj v tomto prípade argumentuje, že

k predĺženiu celkovej dĺžky napadnutého konania prispelo aj správanie strán sporu, bližšie

však svoju argumentáciu neodôvodňuje. Pri preskúmavaní tohto kritéria ústavný súd

konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že k predĺženiu

napadnutého konania v posudzovanom období prispela sťažovateľka svojím správaním.

27. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ).

28. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. , ktoré sa začalo 18. júna 2012, trvá takmer 7 rokov a dosiaľ nie je

právoplatne skončené.

29. Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že z prehľadu procesných úkonov vykonaných

v relevantnom období napadnutého konania vedeného okresným súdom identifikoval jedno

dlhšie obdobie nečinnosti. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol absolútne nečinný

v období od júna 2017 do mája 2018, keď okresný súd nariadené termíny pojednávaní

(2. mája 2017 a 1. júna 2017) zrušil bez prejednania veci z dôvodov na strane okresného

súdu (dovolenka a práceneschopnosť zákonného sudcu), pričom z dôvodu dlhotrvajúcej

práceneschopnosti zákonného sudcu bola vec napokon prerozdelená a nový termín

pojednávania bol nariadený až na 10. máj 2018.

30. Ústavný súd už judikoval, že povinnosťou všeobecného súdu je organizovať svoj

procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň obrátila strana sporu, či účastník konania (m. m. ).

V súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (, , )

ústavný súd preto neakceptuje okolnosť spočívajúcu v existencii práceneschopnosti

zákonného sudcu ako okolnosť objektívnu, ktorá by zodpovednosť všeobecného súdu

za vzniknuté zbytočné prieťahy vylučovala.

31. Ústavný súd identifikoval zároveň jedno kratšie obdobie nečinnosti okresného

súdu, a to od júla 2018, keď okresný súd rozhodol o pokračovaní v napadnutom konaní

so sťažovateľkou, do januára 2019, keď okresný súd rozhodol o návrhu na zmenu petitu

žaloby v zmysle podania pôvodnej žalobkyne z 27. marca 2017.

32. Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku napadnutého konania (takmer 7 rokov), ako aj obdobia absolútnej

nečinnosti okresného súdu v súhrne predstavujúce takmer 17 mesiacov, dospel k záveru, že

okresný súd vo veci sťažovateľky spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

33.1 Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov ( ) a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka nachádza ( bod 2 výroku nálezu).

33.2 Okresný súd je v napadnutom konaní povinný postupovať striktne podľa

príslušných ustanovení () vrátane využitia

prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany podľa až 151 a prospektívnej

sudcovskej koncentrácie ( s ohľadom na druhá veta ).

IV.

34. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie (obdobne ).

35. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

37. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj Európsky súd pre ľudské práva pri rozhodovaní

o spravodlivom finančnom zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu.

38. Sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 €, ktoré odôvodňuje „celkovou dobou trvania konania pred Okresným súdom

Košice I... Priznanie finančného zadosťučinenia by predstavovalo pre sťažovateľa aspoň

čiastočnú satisfakciu za ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že konanie na Okresnom

súde Košice I. je v neprimeranej časovej dĺžke, čo je v priamom rozpore so zásadou právnej

istoty...“.

39. Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc

na obdobia nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci

existujú dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľkou

požadovanú sumu finančného zadosťučinenia (zohľadňujúc pritom aj moment vstupu

sťažovateľky do automatického procesnoprávneho postavenia žalobkyne) však ústavný súd

považuje za zjavne neprimeranú. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 € (slovom

päťsto eur), a preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

40. V súlade s je okresný súd povinný

sťažovateľke priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

41. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré

sťažovateľke vznikli v konaní pred ústavným súdom.

42. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

44. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti). Vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie doručené ústavnému súdu

7. februára 2019 neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovateľka

podporila záver o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní,

ústavný súd náhradu trov konania za tento úkon sťažovateľke nepriznal.

45. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017

(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky

vo výške 921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 €

a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).

46. Sťažovateľke patrí ako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 2 úkony

právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 spolu v sume 307 €. Zároveň jej patrí

režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 18,42 €. Celková suma náhrady

trov konania predstavuje po jej zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou je

právna zástupkyňa sťažovateľky, sumu 390,50 €. Keďže v súlade s ustanovením § 45

je ústavný súd viazaný rozsahom návrhu na začatie konania

a s prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľka si v návrhu na začatie konania (ústavnej

sťažnosti) uplatnila náhradu trov konania v sume 368,40 €, ústavný súd priznal náhradu

v ňou požadovanej sume 368,40 € [(slovom tristošesťdesiatosem eur a štyridsať centov),

bod 4 výroku tohto nálezu].

47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

48. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2019