Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 620/2018
PDF · 260.05 KB
No categories available
IV. ÚS 620/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcu Miroslava Duriša (sudca spravodajca)
a sudcu Mojmíra Mamojku o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti MIKULTEX
TRADE, s. r. o., 1. mája 111, Liptovský Mikuláš, zastúpenej spoločnosťou AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokátka
JUDr. Klaudia Azariová, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 58/2014 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti MIKULTEX TRADE, s. r. o.,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 58/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
17 C 58/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti MIKULTEX TRADE, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice I
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti
MIKULTEX TRADE, s. r. o., trovy konania v sume 368,40 € (slovom tristošesťdesiatosem
eur a štyridsať centov) na účet jej právnej zástupkyne AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. septembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MIKULTEX
TRADE, s. r. o., 1. mája 111, Liptovský Mikuláš (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene
ktorej koná advokátka JUDr. Klaudia Azariová, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 58/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že právny predchodca
sťažovateľky (pôvodný žalobca) si žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu
z 18. júna 2012 uplatňoval náhradu škody proti Východoslovenskej vodárenskej
spoločnosti, a. s. (žalovaná v 1. rade), a poisťovni Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s.
(žalovaná v 2. rade) za účasti intervenienta na strane žalovanej v 1. rade (Komunálna
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group).
3. Okresný súd v tej istej veci začal omylom konať aj pod inou spisovou značkou
a napriek viacerým podaniam sťažovateľky v priebehu rokov 2012 a 2013, v ktorých táto
namietala prekážku litispendencie, zastavil jedno z konaní až v roku 2014.
Podľa sťažovateľky okresný súd nielenže postupoval v rozpore so zásadou hospodárnosti
a efektívnosti konania, ale taktiež porušil jej právo na skoré rozhodnutie vo veci a právo
na právnu istotu.
4. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej zdôrazňuje:
„Po splnení všetkých zákonných povinností voči súdu zo strany sťažovateľa sa prvé
pojednávanie vo veci uskutočnilo až 10.6.2014, teda takmer dva roky po podaní návrhu.
Vo veci boli vykonané pojednávania v priebehu rokov 2014-2018. Dňa 1.8.2018 podal
sťažovateľ na Okresnom súde Košice I. sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Je zrejmé, že celé konanie je zbytočne
zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne. Podľa nášho názoru prieťahy v konaní začali vznikať
už na začiatku, kedy bolo prvé pojednávanie vo veci vyhlásené až necelé dva roky
od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.“
5. Okresný súd postupuje podľa sťažovateľky neracionálne a zmätočne, keďže
nekoná buď vôbec alebo koná s neprimeranými časovými odstupmi, pričom odročenie
pojednávania na vykonanie dokazovania porušuje princíp koncentrácie konania.
S prihliadnutím na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku[(ďalej aj „CSP“);
§ 153 ods. 1 a 2 CSP] sťažovateľka namieta, že žalovaní mali „znalecký, či iný odborný
posudok predložiť už v štádiu vykonávania svojej zákonnej povinnosti, a to pri šetrení
poistnej udalosti. Poistná udalosť nastala v roku 2011. Žalovaní tak mali urobiť v lehote
stanovenej súdom do augusta 2016.“.
6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu v napadnutom
konaní konať bez zbytočných prieťahov a zároveň prizná sťažovateľke finančné
zadosťučinenie v sume 4 000 € a úhradu trov konania v sume 368,40 €.
7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením
sp. zn. IV. ÚS 620/2018 zo 16. novembra 2018 ju prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.
8. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby
sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.
1SprV/21/2019 z 22. januára 2019 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil
od ústneho pojednávania.
9. Predseda okresného súdu v citovanom prípise po uvedení prehľadu procesných
úkonov vykonaných v napadnutom konaní zdôraznil, že vec sa javí po skutkovej stránke
zložitejšou, a zároveň upozornil na výskyt období nečinnosti okresného súdu (od 3. marca
2015 až dosiaľ). Na podklade uvedených skutočností predseda okresného súdu konštatoval,
že doterajšia dĺžka napadnutého konania sa javí ako neprimeraná, pričom na „celkovej dĺžke
konania však majú podiel okrem súdu aj strany sporu, preto sťažnosť hodnotím ako
čiastočne dôvodnú“.
10. Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,
či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu okresného
súdu sp. zn. 1SprV/21/2019 z 22. januára 2019 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
11. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 7. februára
2019 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a pripojila stanovisko
sťažovateľky, v ktorom sa predovšetkým uvádza, že „Vo vyjadrení Okresného súdu
Košice I je nesprávne uvedené, že pojednávanie dňa 17.1.2017 bolo na žiadosť právneho
zástupcu žalobcu odročené na 11.4.2017, ktoré súd na žiadosť intervenienta odročil na
2.5.2017. Nesprávne je uvedené, že pojednávanie nariadené na deň 10.5.2018, ktorý
následne z dôvodu návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania a zloženia
preddavku odročil súd na neurčito. Nebol to žalobca, ktorý navrhol dokazovanie, ani kvôli
žalobcovi sa neodročovalo na neurčito, ale dôvod spôsobila žalovaná strana. Naopak
žalobca upozorňoval súd na množstvo znaleckých posudkov, rozsiahle dokazovanie
a vykonané dôkazy a na neunesenie dôkazného bremena žalovanými, ako aj na efektivitu
a hospodárnosť konania a žiadal o poskytnutie ochrany žalobcu rozhodnutím vo veci.
Základom je poistný vzťah spotrebiteľ (pôvodný žalobca) a poisťovne, žalobca žiadal súd na
ochranu slabšej strany sporu.“ .
12. Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 58 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
13. V súlade s čl. II bod 2 písm. a) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období
od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu
Miroslavom Durišom (sudca spravodajca) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana
Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené
senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti
MIKULTEX TRADE, s. r. o., v zložení tak, ako je to uvedené v záhlaví tohto nálezu.
II.
14. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom vo veci
sťažovateľky ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:
Dňa 18. júna 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba
(pôvodný žalobca) s návrhom na vydanie platobného rozkazu proti Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti, a. s. (žalovaná v 1. rade), a poisťovni Allianz – Slovenská
poisťovňa, a. s. (žalovaný v 2. rade), o zaplatenie sumy 15 191,70 € s príslušenstvom
(konanie vedené pôvodne pod sp. zn. 35 Ro 329/2012) za účasti intervenienta na strane
žalovanej v 1. rade (Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group) z titulu náhrady
škody.
Okresný súd vydal 13. decembra 2013 platobný rozkaz č. k. 35 Ro 329/2012-107
(ďalej len „platobný rozkaz z 13. decembra 2013“), ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 13 191,70 € s príslušenstvom, súdny
poplatok a trovy právneho zastúpenia.
Proti platobnému rozkazu okresného súdu z 13. decembra 2013 bol
27. decembra 2013 podaný odpor.
Pojednávanie, ktoré sa na okresnom súde uskutočnilo 10. júna 2014, bolo odročené
na 4. september 2014 na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov.
Pojednávanie, ktoré sa na okresnom súde uskutočnilo 4. septembra 2014, bolo
odročené na 11. december 2014.
Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 11. decembra 2014, bolo opätovne odročené
na 3. marec 2015 na ďalšie doplnenie dokazovania.
Okresný súd na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 3. marca 2015, vypočul svedkov
a zároveň pojednávanie odročil na neurčito.
Pojednávanie nariadené na 10. máj 2016 bolo odročené na 2. jún 2016, ktoré bolo
následne z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu pôvodného žalobcu odročené
na 14. júl 2016.
Pojednávanie nariadené na 14. júl 2016 okresný súd odročil na 11. október 2016
na poskytnutie lehoty stranám sporu oboznámiť sa so znaleckým posudkom predloženým
8. júla 2016 pôvodným žalobcom.
Pojednávanie nariadené na 11. október 2016 okresný súd odročil na 17. január 2017
na poskytnutie lehoty na oboznámenie sa s vyjadrením súdneho znalca k pripomienkam
strán sporu.
Dňa 17. októbra 2016 pôvodný žalobca podal návrh na vylúčenie veci na samostatné
konanie. Súčasne bolo na 17. január 2017 nariadené pojednávanie, ktoré bolo na žiadosť
právnej zástupkyne pôvodného žalobcu odročené na 11. apríl 2017.
Okresný súd uznesením č. k. 17 C 58/2014-813 z 25. januára 2017 pripustil, aby
do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Antares finance
s. r. o. [ďalej aj „pôvodná žalobkyňa“, (citované uznesenie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť 2. februára 2017)].
Dňa 14. februára 2017 právny zástupca intervenienta požiadal o odročenie
pojednávania nariadeného na 11. apríl 2017 pre kolíziu pojednávaní, v dôsledku čoho bolo
pojednávanie odročené na 2. máj 2017.
Podaním z 27. marca 2017 zobrala pôvodná žalobkyňa späť podanie
zo 17. októbra 2016 o návrhu na vylúčenie veci na samostatné konanie a navrhla zmenu
petitu žaloby.
Okresný súd vykonával 10. apríla 2017 doručovanie podaní pôvodnej žalobkyne
žalovaným a intervenientovi a zároveň odročil pojednávanie nariadené na 2. máj 2017
z dôvodu dovolenky zákonného sudcu na 1. jún 2017.
Dňa 26. mája 2017 okresný súd zrušil pojednávania nariadené na 1. jún 2017
z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.
Dňa 10. augusta 2017 bola vec z dôvodu šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti
zákonného sudcu prerozdelená na základe opatrenia predsedu Okresného súdu Košice I
č. 1 SpR/28/2017 z 3. augusta 2017 a pridelená novému zákonnému sudcovi.
Dňa 22. januára 2018 bol nariadený termín pojednávania na 10. máj 2018.
Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 10. mája 2018, bolo odročené na neurčito
na rozhodnutie o návrhu pôvodnej žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby
z 27. marca 2017, ako aj z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.
Dňa 21. mája 2018 okresný súd doručoval zápisnice z pojednávania, ktoré sa
uskutočnilo 10. mája 2018.
Okresný súd uznesením č. k. 17 C 58/2014-900 z 19. júla 2018 rozhodol
o pokračovaní v napadnutom konaní s obchodnou spoločnosťou MIKULTEX
TRADE, s. r. o., ako právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti Antares finance
s. r. o. (citované rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2018).
Okresný súd uznesením č. k. 17 C 58/2014-915 zo 16. januára 2019 pripustil zmenu
žaloby v zmysle podania pôvodnej žalobkyne z 27. marca 2017 (predmetom napadnutého
konania vedeného okresným súdom je po úprave žalobného petitu nárok na zaplatenie sumy
9 931,40 € s príslušenstvom).
III.
15. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
16. V súvislosti s napádaným postupom okresného súdu ústavný súd konštatuje, že
z dôvodu univerzálnej sukcesie došlo u sťažovateľky k automatickému procesnoprávnemu
nástupníctvu, pričom uznesením okresného súdu č. k. 17 C 58/2014-900 z 19. júla 2018
bolo len deklarované, že okresný súd bude v napadnutom konaní pokračovať
so sťažovateľkou ako právnou nástupkyňou zaniknutej obchodnej spoločnosti Antares
finance s. r. o. [(pôvodná žalobkyňa), § 64 a § 65 CSP].
17. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam
na vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti postupu
okresného súdu v napadnutom konaní, keďže v dôsledku zániku pôvodnej strany (pôvodná
žalobkyňa) nedochádza k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu ako pri singulárnej
sukcesii [§ 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), resp. § 80 CSP],
alebo ako to bolo pri zámene účastníka konania (§ 92 ods. 4 OSP), ale dochádza
k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu.
S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že sťažovateľka, ktorá
vstúpila do procesnoprávneho postavenia pôvodnej žalobkyne, môže relevantne namietať
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo zániku pôvodnej žalobkyne
(m. m. I. ÚS 52/2001, IV. ÚS 16/05).
18. Pôvodná žalobkyňa vstúpila do konania 2. februára 2017, a to nadobudnutím
právoplatnosti uznesenia okresného súdu č. k. 17 C 58/2014-813 z 25. januára 2017
na podklade singulárnej sukcesie, a to z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky
zo 17. januára 2017, ktorou pôvodný žalobca postúpil pôvodnej žalobkyni pohľadávku,
ktorá je predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom.
19. Podľa judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 209/03, III. ÚS 229/04, I. ÚS 278/06,
IV. ÚS 288/2010, I. ÚS 163/2011, II. ÚS 46/2012, III. ÚS 161/2013, I. ÚS 50/2014)
v prípade procesného nástupníctva na základe singulárnej sukcesie ústavný súd skúma
možné porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru iba v období, počas ktorého bol(a) sťažovateľ(ka) účastníkom posudzovaného
konania (stranou sporu), pričom však prihliada na deň začatia konania na príslušnom súde,
ako aj na dobu, ktorá uplynula od okamihu, keď sa sťažovateľ(ka) stal(a) účastníkom
posudzovaného konania či stranou sporu (III. ÚS 229/04, I. ÚS 278/06, III. ÚS 161/2013).
20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska sťažovateľkou namietaného
porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru mohol posúdiť postup okresného súdu
len v tej jeho časti, ktorá nasledovala po 2. februári 2017, keď sa pôvodná žalobkyňa ako
právna predchodkyňa sťažovateľky stala stranou v napadnutom konaní. A contrario ústavný
súd nepodrobil preskúmaniu tú časť konania, ktorá sa týkala pôvodného žalobcu, pretože
v tom čase nedochádzalo/nemohlo dochádzať k porušovaniu základných práv sťažovateľky
(m. m. I. ÚS 163/2011).
21. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
22. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
23. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou
od 1. júla 2016 vyplýva z Civilného sporového poriadku, najmä z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1.
Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157 ods. 1 CSP súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj ústavnú
sťažnosť sťažovateľky.
25. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že rozhodovanie o náhrade vecnej škody z titulu poistnej udalosti tvorí bežnú
súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Predseda okresného súdu síce vo svojom
vyjadrení argumentuje skutkovou zložitosťou prejednávanej veci, avšak bez toho, aby
predložil ústavnému súdu argumenty na podporu svojho konštatovania. Ani zo zistení
ústavného súdu nevyplýva, žeby prejednávaná vec bola po skutkovej či právnej stránke
zložitá.
26. Správanie sťažovateľky (žalobkyne) ako strany konania je druhým kritériom,
ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Predseda okresného súdu aj v tomto prípade argumentuje, že
k predĺženiu celkovej dĺžky napadnutého konania prispelo aj správanie strán sporu, bližšie
však svoju argumentáciu neodôvodňuje. Pri preskúmavaní tohto kritéria ústavný súd
konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že k predĺženiu
napadnutého konania v posudzovanom období prispela sťažovateľka svojím správaním.
27. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal
zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť
zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou
činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty
(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
28. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom
pod sp. zn. 17 C 58/2014, ktoré sa začalo 18. júna 2012, trvá takmer 7 rokov a dosiaľ nie je
právoplatne skončené.
29. Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že z prehľadu procesných úkonov vykonaných
v relevantnom období napadnutého konania vedeného okresným súdom identifikoval jedno
dlhšie obdobie nečinnosti. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol absolútne nečinný
v období od júna 2017 do mája 2018, keď okresný súd nariadené termíny pojednávaní
(2. mája 2017 a 1. júna 2017) zrušil bez prejednania veci z dôvodov na strane okresného
súdu (dovolenka a práceneschopnosť zákonného sudcu), pričom z dôvodu dlhotrvajúcej
práceneschopnosti zákonného sudcu bola vec napokon prerozdelená a nový termín
pojednávania bol nariadený až na 10. máj 2018.
30. Ústavný súd už judikoval, že povinnosťou všeobecného súdu je organizovať svoj
procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa naň obrátila strana sporu, či účastník konania (m. m. IV. ÚS 341/04).
V súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (I. ÚS 19/00, II. ÚS 61/03, IV. ÚS 137/04)
ústavný súd preto neakceptuje okolnosť spočívajúcu v existencii práceneschopnosti
zákonného sudcu ako okolnosť objektívnu, ktorá by zodpovednosť všeobecného súdu
za vzniknuté zbytočné prieťahy vylučovala.
31. Ústavný súd identifikoval zároveň jedno kratšie obdobie nečinnosti okresného
súdu, a to od júla 2018, keď okresný súd rozhodol o pokračovaní v napadnutom konaní
so sťažovateľkou, do januára 2019, keď okresný súd rozhodol o návrhu na zmenu petitu
žaloby v zmysle podania pôvodnej žalobkyne z 27. marca 2017.
32. Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc najmä doterajšiu zjavne
neprimeranú dĺžku napadnutého konania (takmer 7 rokov), ako aj obdobia absolútnej
nečinnosti okresného súdu v súhrne predstavujúce takmer 17 mesiacov, dospel k záveru, že
okresný súd vo veci sťažovateľky spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil jej
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku tohto nálezu).
33.1 Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky
na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov (čl. 127 ods. 2 ústavy) a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka nachádza ( bod 2 výroku nálezu).
33.2 Okresný súd je v napadnutom konaní povinný postupovať striktne podľa
príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 1) vrátane využitia
prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany podľa § 149 až 151 CSP a prospektívnej
sudcovskej koncentrácie (§ 153 CSP s ohľadom na § 470 ods. 2 druhá veta CSP).
IV.
34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie (obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde).
35. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
37. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj Európsky súd pre ľudské práva pri rozhodovaní
o spravodlivom finančnom zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu.
38. Sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
4 000 €, ktoré odôvodňuje „celkovou dobou trvania konania pred Okresným súdom
Košice I... Priznanie finančného zadosťučinenia by predstavovalo pre sťažovateľa aspoň
čiastočnú satisfakciu za ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že konanie na Okresnom
súde Košice I. je v neprimeranej časovej dĺžke, čo je v priamom rozpore so zásadou právnej
istoty...“.
39. Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc
na obdobia nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci
existujú dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľkou
požadovanú sumu finančného zadosťučinenia (zohľadňujúc pritom aj moment vstupu
sťažovateľky do automatického procesnoprávneho postavenia žalobkyne) však ústavný súd
považuje za zjavne neprimeranú. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam
posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 € (slovom
päťsto eur), a preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.
40. V súlade s § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde je okresný súd povinný
sťažovateľke priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov
od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.
41. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré
sťažovateľke vznikli v konaní pred ústavným súdom.
42. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
44. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej
sťažnosti). Vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie doručené ústavnému súdu
7. februára 2019 neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovateľka
podporila záver o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní,
ústavný súd náhradu trov konania za tento úkon sťažovateľke nepriznal.
45. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017
(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky
vo výške 921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 €
a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).
46. Sťažovateľke patrí ako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 2 úkony
právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 spolu v sume 307 €. Zároveň jej patrí
režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 18,42 €. Celková suma náhrady
trov konania predstavuje po jej zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou je
právna zástupkyňa sťažovateľky, sumu 390,50 €. Keďže v súlade s ustanovením § 45
zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom návrhu na začatie konania
a s prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľka si v návrhu na začatie konania (ústavnej
sťažnosti) uplatnila náhradu trov konania v sume 368,40 €, ústavný súd priznal náhradu
v ňou požadovanej sume 368,40 € [(slovom tristošesťdesiatosem eur a štyridsať centov),
bod 4 výroku tohto nálezu].
47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
48. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. marca 2019