Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 50/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka,

zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí senátu

2. apríla 2014 v konaní o sťažnosti K. L., zastúpeného obchodnou spoločnosťou

Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o.,

Potočná 2835/1A, Čadca, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Petra

Strapáča, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo K. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp.

zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e konať

bez zbytočných prieťahov.

3. K. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e

Okresný súd Čadca p o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť K. L. trovy konania v sume 331,13 €

(slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet obchodnej spoločnosti Advokátska

kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2013 doručená sťažnosť K. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Dňa 15. 06. 2006 bol Okresným súdom... prijatý

návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: J. J.... proti odporcom: 1/ D. L....

a spol., na určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a o vydanie časti nehnuteľnosti.

Na deň 21. 05. 2007 bol vytýčený termín pojednávania (t. j. po 11 mesiacoch

od podania návrhu na začatie konania), ktoré bolo odročené na neurčito.

Na deň 02. 08. 2007 bol vytýčený termín pojednávania, ktoré bolo odročené

na neurčito.

Dňa 23. 10. 2007 bola vykonaná ohliadka na mieste samom.

Dňa 08. 11. 2007 súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok bol

doručený súdu dňa 13. 03. 2008.

Dňa 12. 06. 2008 prebehlo pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil rozsudok

-111.

Dňa 31. 07. 2008 podal navrhovateľ odvolanie voči rozsudku -111.

Dňa 22. 09. 2008 bol spis zaslaný na Krajský súd v Žiline, pričom tento sa vrátil

na Okresný súd v Čadci dňa 08. 04. 2009.

Dňa 08. 06. 2009 prebehlo pojednávanie na Okresnom súde v Čadci pojednávanie,

ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 22. 09. 2009 prebehla ohliadka na mieste samom.

Na deň 17. 12. 2009 bolo vytýčené pojednávanie pred Okresným súdom v Čadci,

ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 24. 03. 2010 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

vyjadrenie k doplneniu a úprave návrhu na začatie konania.

Dňa 19. 04. 210 prebehlo pojednávanie pred Okresným súdom v Čadci, na ktorom

súd vyhlásil rozsudok -237.

Dňa 17. 06. 2010 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.

Dňa 09. 02. 2011 bolo sťažovateľovi doručené Uznesenie Krajského súdu v Žiline

sp. zn. -269 zo dňa 30. 12. 2010.

Dňa 06. 06. 2011 bolo právnemu zástupcovi doručené predvolanie na deň 04. 07.

2011.

Dňa 15. 06. 2011 podal sťažovateľ žiadosť o odročenie pojednávania na iný termín

z dôvodu kúpeľnej liečby.

Dňa 23. 06. 2011 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené predvolanie

na pojednávanie na deň 08. 09. 2011.

Dňa 08. 09. 2011 prebehlo pojednávanie na Okresnom súde v Čadci, pričom

pojednávanie bolo odročené na deň 03. 11. 2011.

Dňa 03. 11. 2011 prebehlo pojednávanie na Okresnom súde v Čadci, pričom

pojednávanie bolo odročené na deň 19. 12. 2011.

Dňa 19. 12. 2011 prebehlo pojednávanie na Okresnom súde v Čadci, pričom

pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 08. 02. 2012 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené Uznesenie

Okresného súdu v Čadci sp. zn. -320 zo dňa 03. 01. 2012, ktorým súd ustanovil

znalca z odboru geodézia a kartografia.

Dňa 05. 03. 2013 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

urgenciu na Okresný súd v Čadci, nakoľko súd vo veci nekonal vyše 15 mesiacov.

Na podanú urgenciu Okresný súd v Čadci nereagoval.

Dňa 26. 04. 2013 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

na Okresný súd v Čadci sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 30. 04. 2013 bola právnemu zástupcovi doručená výzva Okresného súdu v

Čadci zo dňa 24. 04. 2013 spolu so znaleckým posudkom.

Dňa 06. 05. 2013 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho vyjadrenie

k znaleckému posudku.

Dňa 13. 05. 2013 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený prípis Okresného

súdu v Čadci sp. zn. Spr 52/13 zo dňa 06. 05. 2013.

Dňa 2. 9. 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené Uznesenie

Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 19. 8. 2013, ktorým súd priznal znalcovi

z odboru geodézia a kartografia znalečné...

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že celé konanie trvá od podania návrhu (15. 06.

2006) už takmer 7 a pol roka, čím je podľa nášho názoru porušené základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v

Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o sťažnosti

sťažovateľa nálezom takto rozhodol:

„Základné právo K. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Čadca v konaní... pod sp.

zn. , porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní... vedenom pod sp. zn. ,

konal bez zbytočných prieťahov.

K. L. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške po 2.500,- EUR..., ktoré je Okresný

súd Čadca povinný vyplatiť K. L. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

K. L. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 EUR..., ktoré je súd

povinný zaplatiť... do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 5. februára 2014 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

Spr 375/14 doručeným ústavnému súdu 7. marca 2014, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Návrh na určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a o vydanie časti nehnuteľnosti bol súdu

doručený dňa 15. 6. 2006, vec bola pridelená na konanie Mgr. Vysockej. Sudkyňa po

vykonanej ohliadke a po doručení znaleckého posudku vo veci rozhodla rozsudkom dňa

12. 6. 2008. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, spis bol dňa 29. 9. 2008 doručený

na Krajský súd v Žiline. Z krajského súdu sa spis vrátil 8. 7. 2009. Dňa 22. 9. 2009 bola

opätovne vykonaná ohliadka na mieste samom. Pojednávanie dňa 17. 12. 2009 bolo

odročené na neurčito za účelom opätovného vyzvania navrhovateľa na úpravu žalobného

návrhu v súlade so znaleckým posudkom pod následkami odmietnutia podania. Navrhovateľ

upravil návrh dňa 8. 2. 2010. Uznesením zo dňa 23. 2. 2010 bol vyzvaný na odstránenie vád

podania, doplnil 8. 3. 2010 a 10. 3. 2010. Sudkyňa na pojednávaní dňa 19. 4. 2010 vo veci

rozhodla, návrh zamietla. Navrhovateľ dňa 31. 5. 2010 podal odvolanie (nepodpísané a bez

dátumu). Dňa 7. 7. 2010 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline, vrátený dňa 4. 2. 2011

(zrušený).

Uznesením zo dňa 8. 9. 2011 bola navrhovateľovi uložená poriadková pokuta (čl.

299 spisu). Proti uzneseniu podal odvolanie.

Uznesením zo dňa 3. 1. 2012 nariadené opätovné znalecké dokazovanie.

Navrhovateľ dňa 20. 2. 2012 podal odvolanie voči rozhodnutiu o uložení povinnosti

zložiť preddavok.

Dňa 18. 7. 2012 bolo vydané opravné uznesenie – oprava mena M. K.

Dňa 16. 10. 2012 sudkyňa nariadila spis zaslať súdnemu znalcovi.

Dňa 7. 2. 2013 bol spis pridelený z dôvodu dlhodobej PN Mgr. Vysockej na konanie

JUDr. Plichtíkovej.

Dňa 12. 3. 2013 bol urgovaný súdny znalec. Dňa 22. 4. 2013 doručený znalecký

posudok.

Dňa 17. 5. 2013 bol spis opatrením pridelený na konanie JUDr. Židekovej.

Uznesením zo dňa 10. 12. 2013 bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov v jednej polovici.

Opatrením zo dňa 8. 1. 2014 bol spis opätovne po nástupe z PN pridelený na konanie

Mgr. Vysockej.

Dňa 7. 1. 2014 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu

o priznaní oslobodenia od sup..

Vzhľadom na uvedené konštatujem, že v určitých časových úsekoch boli spôsobené

prieťahy v konaní. K prieťahom prispel aj samotný navrhovateľ.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 24. marca 2014, v ktorom uviedol:

„Na základe tejto žiadosti Ústavného súdu SR Vám oznamujeme, že súhlasíme

s konaním bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože máme za to, že vykonaním ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a zistenie nových skutočností,

pričom poukazujeme aj na vyjadrenie OS Čadca zo dňa 4. 3. 2014, v ktorom súd priznal, že

došlo k prieťahom v konaní, pričom sa však nestotožňujeme s názorom, že k týmto

prieťahom prispel aj samotný navrhovateľ.

Máme za to, že k prieťahom došlo z dôvodu na strane súdu.

Na základe uvedeného súhlasíme s rozhodnutím bez nariadenia ústneho

pojednávania.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie uznesením z 5. februára 2014

I. senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová

(sudkyňa) a Peter Brňák (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2014

účinného od 1. marca 2014 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení Peter Brňák

(predseda senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného

dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je

uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného základného

práva malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v napadnutom konaní došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene účastníka konania na strane

žalovanej v I. rade, a to na základe singulárnej sukcesie (na základe rozsudku okresného

súdu sp. zn. z 19. januára 2009 sa výlučným vlastníkom spornej parcely stal

sťažovateľ). Keďže singulárna sukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva

automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo (sukcesiu), musel konajúci okresný súd

uplatňovanú zmenu svojím uznesením pripustiť. Na základe návrhu sťažovateľa

na pripustenie zmeny účastníkov konania okresný súd tomuto návrhu vyhovel svojím

uznesením sp. zn. zo 6. októbra 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť

28. októbra 2009.

V prípade procesného nástupníctva na základe singulárnej sukcesie ústavný súd

skúma možné porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v období, počas ktorého bol sťažovateľ účastníkom

posudzovaného konania.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o určenie

hraníc k pozemkom a vydanie časti nehnuteľnosti z právneho hľadiska nesignalizuje jeho

zložitosť, pretože ide o štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov. Avšak v spojení s potrebou vykonania ohliadky na mieste samom a vypracovaním

znaleckého posudku na účel ustálenia skutkového stavu možno konštatovať, že prerokúvaná

vec je do istej miery skutkovo zložitá. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však

ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil

žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali konštatovanie o ich vplyve na plynulosť

napadnutého konania okresného súdu.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľa došlo k zbytočným prieťahom.

Prvým obdobím relevantným z hľadiska identifikácie zbytočných prieťahov v konaní

okresného súdu bol časový úsek od 3. januára 2012, keď okresný súd uznesením poveril

znalca z odboru geodézie a kartografie preskúmaním predchádzajúceho znaleckého

posudku, do 12. marca 2013, keď na základe výzvy sťažovateľa zaslal urgenciu

ustanovenému znalcovi, aby znalecký posudok predložil. Znalecký posudok bol okresnému

súdu doručený až 22. apríla 2013, teda po 15 mesiacoch. V tomto období okresný súd

vykonával len úkony v súvislosti s priznaním svedočného.

Ani postup okresného súdu v čase od 24. apríla 2013, keď vyzval účastníkov

konania, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku, až do momentu rozhodovania ústavného

súdu nemožno označiť za plynulý a smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa

z dôvodu, že okresný súd síce v danom období vykonal niekoľko procesných úkonov

(uznesenie o priznaní odmeny znalcovi, uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov), nie však vo vzťahu k meritu veci.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní tiež zohľadnil, že posledné pojednávanie

vo veci, na ktorom bolo vykonané dokazovanie, sa uskutočnilo 19. decembra 2011, a tiež

skutočnosť, že aj predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 375/14

zo 4. marca 2014 konštatovala existenciu zbytočných prieťahov „v určitých časových

úsekoch“.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol, že

nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to

v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol.

O neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí skutočnosť, že jeho rozsudok

z 19. apríla 2010, ktorým zamietol návrh žalobcu, bol zrušený uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. decembra 2010 z dôvodu, že

žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti ústavný súd

poznamenáva, že aj keď neskúmal postup okresného súdu v období pred vstupom

sťažovateľa do napadnutého konania, neznamená to, že pri celkovom hodnotení nemôže tiež

zohľadniť jeho stav v tomto období, a to najmä za situácie, keď aj prvý rozsudok okresného

súdu z 12. júna 2008, ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu, bol zrušený uznesením

krajského súdu sp. zn. . Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku uvedených

pochybení okresného súdu a ich následnej korekcie rozhodnutiami krajského súdu

v odvolacom konaní došlo k predĺženiu napadnutého konania o viac ako jeden rok.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom

sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa právoplatného rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 500 € „z dôvodu zdĺhavosti doterajšieho konania, ktoré trvá už takmer 7 a pol roka

a počas ktorého nedošlo k odstráneniu právnej neistoty. Sťažovateľ návrh na začatie

konania nepodal, no domnieval sa, že súd jeho práva ochráni, avšak súčasný stav

odsúvania reálnej súdnej ochrany v ňom vzbudzuje bezmocnosť, nedôveru v súdny systém

a obavy o spravodlivý súdny proces, čo sťažovateľ pociťuje ako ujmu.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, predmet sporu (ide o určenie

hranice medzi pozemkami a o vydanie časti nehnuteľnosti), dĺžku posudzovaného konania

(viac ako 4 a pol roka) a tiež to, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby svojím správaním

nepričinil, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom obchodnou

spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč,

PhD., s. r. o.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti

a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) v sume 260,32 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,81 € režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní

pred ústavným súdom zvýšená o daň z pridanej hodnoty v sume 55,19 € tak predstavuje

celkovú sumu 331,13 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2014