Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 177/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša

a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom

Čverčkom, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Košice II sp. zn. z 23. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23. januára 2019

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľka uviedla, že v upomínacom konaní vystupovala v postavení

žalobkyne a pre účely tohto súdneho konania jej bol v súlade s § 11c ods. 1 v spojitosti

s položkou I písm. a) o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“) vyrubený a zaplatený súdny poplatok v sume 220,50 eur.

Na základe odporu podaného žalovaným súdne konanie pokračovalo na okresnom súde,

ktorý sťažovateľke dodatočne vyrubil súdny poplatok v sume 220,50 eur z dôvodu

dorubenia súdneho poplatku do plnej sumy podľa položky I písm. a) zákona o súdnych

poplatkoch.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podala sťažovateľka sťažnosť, poukazujúc

na , ktorý vylučuje aplikáciu a zákona

o súdnych poplatkoch, a preto postup súdu pri vyrubení poplatkovej povinnosti

bol nezákonný. O sťažnosti rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť

zamietol.

4. Sťažovateľka takto dorubený súdny poplatok zaplatila napriek tomu, že vyrubenie

súdneho poplatku v sume 220,50 eur nemalo vecnú oporu v ,

pričom použitá analógia na vyrubenie súdneho poplatku je neprípustná. Podľa názoru

sťažovateľky poplatková povinnosť bola stanovená v súlade s § 11c zákona o súdnych

poplatkoch s tým, že súdny poplatok je splatný podaním návrhu na vydanie platobného

rozkazu v upomínacom konaní a jeho výška je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej

v sadzobníku súdnych poplatkov; ustanovenia § 6 ods. 3 a 5 sa nepoužijú. Vznik

poplatkovej povinnosti nastal u sťažovateľky momentom podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu podľa o upomínacom konaní

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“).

5. Zákon o upomíncom konaní ustanovuje, že po podaní odporu sa na základe návrhu

žalobcu pokračuje v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného

sporového poriadku (§ 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní). Podanie odporu teda

nezakladá zastavenie súdneho konania podľa zákona o upomínacom konaní a zároveň

pokračovanie v konaní na príslušnom súde nezakladá začiatok nového súdneho konania

podľa . Uvedené vyplýva v prvom rade z gramatického

a doslovného výkladu príslušného ustanovenia, ktoré jednoznačne hovorí o „pokračovaní“

v už začatom súdnom konaní.

6. Sťažovateľka uviedla, že súdne konanie je ako celok konkrétnym procesným

vyjadrením základného práva na súdnu ochranu podľa . Súdne konanie

podľa zákona o upomínacom konaní nie je žiadnym procesným rozhodnutím oddelené

od súdneho konania vedeného podľa , v ktorom po zrušení

platobného rozkazu sťažovateľka pokračovala. Z už uvedeného vyplýva, že postúpenie veci

príslušnému súdu podľa nie je momentom začatia nového

súdneho konania.

7. Podporne sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že upomínacie konanie

a nadväzujúce súdne konanie majú totožné podmienky konania. Prebiehajúce upomínacie

konanie zakladá prekážku litispendecie k inému súdnemu konaniu, ktoré by malo rovnaký

predmet. Z uvedeného dôvodu nie je dôvod rozlišovať procesné podmienky týchto konaní

vo vzťahu k vecnej podmienky, ktorá sa viaže na predpoklady vzniku poplatkovej

povinnosti.

8. taxatívne v ustanovuje moment vzniku

poplatkovej povinnosti, pričom v časti osobitne upravujúcej upomínacie konanie neupravuje

postúpenie na príslušný súd ako moment vzniku poplatkovej povinnosti, a taktiež

nesplnomocňuje súd, na ktorý bola vec postúpená, na dorubenie 50 % súdneho poplatku

(splatného podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu). Podľa sťažovateľky preto

postup okresného súdu nemá oporu v a ak by sme sa na vec

dívali z pohľadu použitia analógie v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych

poplatkoch, takáto analógia by bola neprípustná a nepriliehavá.

9. Sťažovateľka zastáva názor, že postúpenie podania na príslušný súd podľa

sa v ničom nelíši od situácie, ak by bola žaloba podaná

na nepríslušnom súde v konaní podľa a následne na námietku

protistrany by bola vec postúpená príslušnému súdu. Ani v takom prípade by nedošlo

k opakovanému vzniku poplatkovej povinnosti u žalobcu.

10. V tejto súvislosti nemožno podľa názoru sťažovateľky opomenúť,

že zákonodarca má široké uváženie v tom, akým spôsobom tieto povinnosti vymedzí,

či už ide napr. o určenie predmetu, výšky či poplatníka poplatku. Samotný už uvedený

základný účel daňovej či poplatkovej povinnosti ho v tomto smere žiadnym spôsobom

neobmedzuje (m. m. ). Úvaha zákonodarcu však nemôže byť bezhraničná,

pričom jej medze možno vyvodiť z niektorých ústavných noriem, ktoré musia byť

rešpektované i v oblasti daní a poplatkov. Zo zásady právneho štátu, ktorej normatívne

vyjadrenie je obsiahnuté v , vyplýva totiž tiež požiadavka, aby bola

daňová či poplatková povinnosť vymedzená jasne a určito ().

11. Sťažovateľka tiež poukázala na , ktoré je konkretizáciou

všeobecného pravidla podľa . Z uvedeného je zrejmé, že týmto

spôsobom ústavodarca osobitne zdôraznil limity ukladania povinnosti monetárneho

charakteru vrchnostenským spôsobom. Z ústavného pravidla legality ukladania poplatkov

(nullum tributim sine lege) vyplýva jednak požiadavka výkladu zákona in dubio

pro tributario (teda v pochybnostiach v prospech poplatníka) a jednak zákaz použitia

analógie v neprospech poplatníka. Keďže vyslovene nestanovil

oprávnenie pre všeobecný súd obdobným spôsobom dorubovať súdny poplatok, uvedené

znamená, že okresný súd použil vo veci právnu úvahu založenú na neprípustnej analógii

v nadväznosti na .

12. Sťažovateľka považuje protiústavný postup okresného súdu pri dorubení súdneho

poplatku za zásah do jej chránených práv. Uloženie poplatkovej povinnosti centra

legem a jej následné zaplatenie predstavuje protiústavný zásah do základného práva

sťažovateľky vlastniť majetok, ako aj základného práva na súdnu ochranu. Samotné

odôvodnenie napadnutého uznesenia neodpovedá dostatočne na námietky uvádzané

sťažovateľkou v sťažnosti a iba arbitrárnym spôsobom sumarizuje povahu súdneho konania

a vyrubovacieho konania bez priamej nadväznosti na otázku poplatkových povinností podľa

. Otázky vzniku poplatkovej povinnosti pri súdnych

poplatkoch je nutné z hľadiska ich ústavnej konformity vnímať obzvlášť citlivo, pretože

zaplatenie súdneho poplatku ako vecná podmienka súdneho konania bezprostredne súvisí

s efektívnym uplatňovaním práva na súdnu ochranu. Protizákonné vyrubenie súdneho

poplatku takto v konečnom dôsledku vedie k odopretiu spravodlivosti subjektu takéhoto

súdneho poplatku. Sťažovateľka získala podaním návrhu na začatie konania podľa zákona

o upomínacom konaní oprávnenie na oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50 %,

ktoré jej malo byť zachované počas celého priebehu súdneho konania.

13. Okresný súd mal byť vo svojom postupe pri ukladaní poplatkovej povinnosti

viazaný požiadavkou postupovať na základe ústavne konformného výkladu § 11c zákona

o súdnych poplatkoch. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na nález ústavného súdu

sp. zn. z 18. júla 2018.

14. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví, že práva sťažovateľky uvedené v bode 1 a v záhlaví tohto

rozhodnutia napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené. Zároveň žiadala,

aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie a priznal jej náhradu trov konania.

II.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

17. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

20. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

21. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

22. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa a dohovoru,

ako aj základného práva vlastniť majetok podľa , ku ktorému malo podľa

sťažovateľky dôjsť napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bol sťažovateľke

vyrubený doplatok k súdnemu poplatku. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky,

že napadnuté uznesenie okresného súdu je nezákonné z dôvodu jeho rozporu s právnou

úpravou ukladania súdnych poplatkov a okresným súdom aplikovaná analógia

je neprípustná. Sťažovateľka zastáva názor, že súdny poplatok zaplatený sťažovateľkou ako

žalobkyňou v upomínacom konaní vo výške 50 % z percentnej sadzby ustanovenej

v sadzobníku súdnych poplatkov (220,50 €) sa vzťahuje na celé súdne konanie

a po postúpení veci okresnému súdu jej nemala byť uložená povinnosť zaplatiť doplatok

k súdnemu poplatku. Moment vzniku poplatkovej povinnosti je podľa zákona o súdnych

poplatkoch upravený taxatívne [ ], pričom

postúpenie veci príslušnému súdu po upomínacom konaní takým momentom v zmysle

nie je. Po podaní odporu v upomínacom konaní sa na základe

návrhu žalobcu iba pokračuje v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového

poriadku.

23. Ústavný súd tiež poukazuje na ,

v zmysle ktorého ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto

rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu. Z uvedeného teda vyplýva, že súd môže

nesprávne vyrubený poplatok poplatníkovi vrátiť.

24. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je právny názor, že ak Civilný

sporový poriadok prostredníctvom § 422 (účinný od 1. júla 2016) vylučuje u bagateľných

vecí prieskum rozhodnutí vydaných súdmi druhej inštancii, bolo by proti logike pripustiť,

aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva

(, , , , ).

Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti orgánu verejnej moci,

v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu len v celkom

výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv

alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (,

, , ). Vo veci sťažovateľky o takýto

výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu nejde.

25. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha

ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná, ústavný súd na základe dosiaľ

uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky nie sú

podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany,

a preto sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2019