Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 464/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2011

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka o sťažnosti J. J., B., zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 31. marca 2010 takto

rozhodol:

1. Základné právo J. J. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 31. marca 2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. marca 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť J. J. trovy právneho

zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na

účet právnej zástupkyne JUDr. M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2010

doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 31. marca 2010 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je odporcom v súdnom spore

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vedenom na

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný

súd rozhodol vo veci rozsudkom zo 17. marca 2004, proti ktorému sťažovateľ podal

odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

z 28. januára 2008 čiastočne zmenil a vo zvyšku potvrdil prvostupňový

rozsudok. Sťažovateľ napadol rozsudok krajského súdu dovolaním, v rámci ktorého

sťažovateľ požadoval tiež odložiť vykonateľnosť rozsudku krajského súdu. Okresný súd

uznesením č. k. -373 z 15. apríla 2009 dovolacie konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku za dovolanie zastavil. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd uznesením

sp. zn. z 15. júna 2009 uznesenie okresného súdu potvrdil. Proti tomuto

rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd

napadnutým uznesením tak, že ho (dovolanie, pozn.) odmietol.

3. Sťažovateľ namieta, že „najvyšší súd v danej veci... porušil právo sťažovateľa na prístup

k dovolaciemu súdu ohľadne vecného prejednania dovolania voči rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bolo vyporiadané BSM...“. V tejto súvislosti uviedol, že „Uvedený zásah do

práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, bol spôsobený najvyšším súdom nesprávnou,

či svojvoľnou /arbitrárnou/ aplikáciou... .“. Sťažovateľ

následne podal vlastný – od najvyššieho súdu odlišný – výklad sporných ustanovení zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení aktuálnom v čase rozhodovania [„v konaní o vysporiadaní BSM,

ako aj v znení ku dňa 28. 3. 2008“, t. j. v čase podania dovolania, pozn. (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“)].

4. Sťažovateľ na základe už uvedeného žiadal ústavný súd, aby vydal nález:

„1. Základné právo J. J. na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Najvyššieho

súdu SR v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. , porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, sp. Zn. zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. J. J. priznáva náhradu trov konania vo výške 254,88 €, ktorú sumu mu vyplatí

Najvyšší súd SR v lehote do 1 mesiaca od doručenia nálezu, k rukám jeho právneho

zástupcu.“

5. Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu a uznesením

č. k. -16 z 8. decembra 2010 ju prijal na ďalšie konanie, keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie v rámci jej predbežného prerokovania.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril najvyšší súd podaním sp. zn.

KP 4/2010-118 z 12. januára 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z 28. januára

2011. Najvyšší súd v podstatnom uviedol, že „namietané rozhodnutie... nie je možné

považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo

zmysel práva na súdnu ochranu, keďže najvyšší súd sa v dovolacom konaní vysporiadal

s námietkami sťažovateľa a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.“ Právna zástupkyňa

sťažovateľa zotrvala na dôvodoch uvedených v sťažnosti. Obaja účastníci zhodne súhlasili

s upustením od ústneho pojednávania.

II.

Priebeh súdneho konania zistený zo spisu okresného súdu sp. zn.

7. Sťažovateľ bol odporcom v súdnom spore o vyporiadanie BSM vedenom na okresnom

súde pod sp. zn. . Okresný súd v merite veci rozhodol 17. marca 2004

rozsudkom tak, že „z vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov“, prikázal do vlastníctva navrhovateľky ideálnu polovicu rodinného domu

s garážou, dielňou a záhradu „v celkovej hodnote 2.061.500,– Sk“ a do vlastníctva

sťažovateľa jednoručnú uhľovú brúsku a stojanovú vŕtačku „v celkovej hodnote 4.520,–

Sk“. Súčasne uložil navrhovateľke povinnosť „zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho

podielu sumu 1.012.737,50 Sk“.

8. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 28. januára 2008, ktorým „... napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s opravným uznesením zmeňuje tak, že z vecí patriacich do BSM účastníkov prikazuje do

výlučného vlastníctva navrhovateľky ideálnu polovicu rodinného domu... s vedľajšou

stavbou, plotmi, vonkajšími úpravami a pozemkami... Do výlučného vlastníctva odporcu

prikazuje zámočnícku dielňu... ako aj jednoručnú uhľovú brúsku... a stojanovú vŕtačku...

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu z BSM sumu

539.050,45 Sk... V ostatnej časti napadnutý rozsudok potvrdzuje.“.

9. Rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ dovolaním z 28. marca 2008, ktorým

žiadal rozhodnúť tak, že „NS SR rozsudok odvolacieho súdu zrušuje a vec mu vracia na

ďalšie konanie“. Súčasne požiadal, „aby súd v zmysle ustanovenia pred

rozhodnutím o dovolaní“ uznesením odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu.

V odôvodnení dovolania, „ktorého prípustnosť vyvodzuje z ust. – ide

o zmeňujúce rozhodnutie a opodstatnenosť z ust. , písmeno b) a “,

sťažovateľ uviedol:

„... Tzv. iné vady konania podľa písmeno b/ sú spôsobilým

dovolacím dôvodom vtedy, ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takou

vadou konania je v prvom rade to, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplné

alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci, alebo je napadnuté rozhodnutie

nepreskúmateľné a pod. Tento dôvod vidíme v tom, že... dôkaz listinou - vyhlásenie z 3. 5.

1996 - nebol vytvorený v súlade s ust. ... bez toho, že by postupoval podľa

ust. , a teda mnou predložené dôkazy zopakoval, alebo ich doplnil,

vyhodnocoval ich ako nejednoznačné či nepreukazujúce tvrdenú skutočnosť... odvolací súd

odmietol vykonať dôkaz za všeobecnú cenu delených nehnuteľností, ako základný

predpoklad pre riadne zistenie skutkového stavu veci ohľadne výpočtu sumy pre vyrovnanie

podielov... odvolací súd vôbec nereagoval na naše podstatné námietky v celom odvolacom

konaní, čím zaťažil svoje rozhodnutie jeho nepreskúmateľnosťou... Nesprávne právne

posúdenie veci vidíme v tom, že odvolací súd... ignoroval požiadavku ustálenej súdnej

praxe..., že pri stanovení ceny veci pre účely vysporiadania BSM sa vychádza z ceny veci

v čase tohto vysporiadania - teda v našom prípade bol rozhodujúci rok 2008... aj v tomto

prípade primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch,

ktorý umožňuje podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, čiže sa malo

vychádzať zo všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností, a nie ceny zistenej znalcom,

ktorá je niekoľkonásobne nižšia... mal vychádzať zo všeobecnej ceny rodinného domu, t. j.

ceny nehnuteľnosti obvyklej v danom mieste a v čase rozhodovania..., ktorá vyjadruje

aktuálnu trhovú hodnotu... pri prikázaní príslušnej časti pozemku, k odporcovi prikázanej

zámočníckej dielni, nezohľadnil potrebu primeranej časti priľahlého pozemku na prípadné

opravy a údržbu zámočníckej dielne s prihliadnutím na prislúchajúcu časť pozemku v rámci

BSM... Všetky tieto chyby poškodili odporcu natoľko, že za tzv. náhradu si nezabezpečí ani

garsónku v B., hoci má opustiť rodinný dom s príslušenstvom, ktorý umožňuje bývanie aj

pre dve plnohodnotné rodiny.“

10. Súdny poplatok za dovolanie uhradil sťažovateľ kolkovými známkami v hodnote

2 000 Sk nalepenými na druhej strane písomného vyhotovenia dovolania.

11. Najvyšší súd listom zo 14. júla 2008 vrátil okresnému súdu súdny spis sp. zn.

„bez vydania rozhodnutia o dovolaní žalovaného, pretože neboli splnené

podmienky na predloženie spisu Najvyššiemu súdu“. V odôvodnení vrátenia spisu najvyšší

súd v podstatnom uviedol:

„Podľa a .., v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pri

tom vyporiadavajú. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného

v odvolaní. To platí i pre dovolanie...

Doteraz zaplatený súdny poplatok vo výške 4 000 Sk nezodpovedá nároku

žalovaného uplatňovaného v dovolaní...

Vo veciach poplatkov v dovolacom konaní je príslušný okresný súd, ktorý vo veci

konal a tento súd rozhodne aj o úplnom zaplatení súdneho poplatku, prípadne zastavení

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku...

Súd prvého stupňa predloží vec za súčasného odstránenia vyššie uvedených

nedostatkov Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o dovolaní

žalovaného...“

12. Najvyšší súd listom z 20. januára 2008 (správne malo byť uvedené 2009, pozn.)

opätovne vrátil okresnému súdu predmetný súdny spis „pretože neboli splnené podmienky

na predloženie spisu... Súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval pokyn dovolacieho súdu

z 14. júla 2008... keď nevyzval dovolateľa na doplatenie súdneho poplatku za podané

dovolanie“. Najvyšší súd v tejto súvislosti uviedol:

„Najvyšší súd... na skutočnosť, že žalovaný zaplatil dosiaľ súdny poplatok v celkovej

sume 4 000,- Sk..., pričom mimoriadnym opravným prostriedkom napáda celý rozsudok

Krajského súdu... Keďže súdny poplatok za dovolanie sa vyrubuje vo výške dvojnásobku

poplatku... určeného podľa sadzobníka súdnych poplatkov (v danom prípade položka 6

písmeno b/ sadzobníka súdnych poplatkov)... úlohou okresného súdu bude vyzvať

dovolateľa na doplatenie súdneho poplatku vo výške, ktorá zodpovedá jeho nároku

uplatňovanému v dovolaní. Ak dovolateľ na výzvu súdu nebude reagovať a nezaplatí súdny

poplatok za dovolanie v plnej výške, súd prvého stupňa rozhodne o zastavení dovolacieho

konania... Až po vykonaní procesného úkonu v naznačenom smere, možno vec opätovne

predložiť Najvyššiemu súdu... na rozhodnutie o dovolaní žalovaného.“

13. Okresný súd listom z 5. marca 2009 vyzval sťažovateľa „aby v lehote 10 dní...

zaplatil... pod následkom zastavenia dovolacieho konania, súdny poplatok za podané

dovolanie, ktorý je 4. 503,- €. ... Ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie

zastaví...“.

14. Sťažovateľ (prostredníctvom svojej právnej zástupkyne) listom z 20. marca 2009

okresnému súdu oznámil:

„... Je nesporné, že poplatková povinnosť dovolateľa v dovolacom konaní

o vyporiadanie BSM vo výške dvojnásobku poplatku stanoveného v sadzobníku... vzniká len

podľa položky 6 písm. a) sadzobníka, t. j. vo výške... 4.000,- Sk, ktorú sme uhradili, a nie

podľa písm. b), ktorá sa vzťahuje na ukončené vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a je splatná až po rozhodnutí vo veci samej... prvotný poplatok

pre začatie dovolacieho konania sme riadne zaplatili - druhá časť je splatná až prípadným

meritórnym, teda nie kasačným rozhodnutím NS SR - takže sme splnili všetky podmienky pre

jeho začatie... Žiadame Okresný súd, aby bezodkladne spis predložil na rozhodnutie NS SR,

v opačnom prípade podáme Ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní... Ak NS SR odmietne

konať, alebo nastane zastavujúce rozhodnutie právoplatné, tiež podáme Ústavnú sťažnosť

pre porušenie SR a Dohovoru...“

15. Okresný súd uznesením č. k. -373 z 15. apríla 2009 dovolacie

konanie zastavil (s odvolaním sa na „ o súdnych

poplatkoch“).

16. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 12. mája 2009 odvolanie,

v ktorom argumentoval v zásade totožným spôsobom ako v liste z 20. marca 2009 (bod 14).

17. Krajský súd uznesením sp. zn. z 15. júna 2009 odvolaním

napadnuté uznesenie potvrdil. Po oboznámení prvostupňového uznesenia, odvolacích

dôvodov sťažovateľa a citácii ustanovení § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 7

a ods. 9, , a krajský súd svoje rozhodnutie

odôvodnil v podstatnom takto:

„Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že dovolateľ svoju poplatkovú povinnosť

v čase podania dovolania v plnom rozsahu nesplnil, preto súd prvého stupňa ho uznesením

zo dňa 5. 3. 2009 vyzval na doplatenie súdneho poplatku za dovolanie a to v intenciách

pokynu Najvyššieho súdu... zo dňa 14. 7. 2008 a... 20. 1. 2009... ktorým bol súd prvého

stupňa viazaný... výzva na doplatenie súdneho poplatku... bola doručená právnej zástupkyni

dovolateľa... 18. 3. 2009, v ktorej ho súd poučil o dôsledkoch jeho nedoplatenia.

Pokiaľ dovolateľ poukazoval na ust. a pol. 6 písm. a/

Sadzobníka súdnych poplatkov, odvolací súd tu poukazuje na citované ust. § 7 ods. 7/, 9/

cit. zák. v znení platnom ku dňu 28. 3. 2008 (podanie dovolania - vznik poplatkovej

povinnosti), ako aj hore uvedené prípisy Najvyššieho súdu..., ktorými bol súd prvého stupňa

viazaný.

Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ súdny poplatok za dovolanie v plnom rozsahu

nezaplatil, preto ak súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie pre nedoplatenie súdneho

poplatku, rozhodol správne.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa... potvrdil.“

18. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktorým žiadal

„napadnuté uznesenie krajského súdu, spolu s uznesením okresného súdu zrušiť ako

nezákonné a ďalej pokračovať v rozhodovaní o našom dovolaní vo veci samej tak, ako sme

to v ňom uviedli“. Sťažovateľ „prípustnosť dovolania vyvodil z ust.

a opodstatnenosť z ustanovenia “. Podstatou jeho obrany bolo

tvrdenie o nesprávnej aplikácii § 10 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 2 zákona

o súdnych poplatkoch v spojení s nesprávnou interpretáciou a následnou aplikáciou

ustanovení položky „Sadzobníka súdnych poplatkov...“, ktorý tvorí prílohu zákona

o súdnych poplatkoch. Podľa názoru sťažovateľa v jeho právnej veci mali všeobecné súdy

postupovať podľa položky 6 a) („z návrhu na vysporiadanie BSM je poplatok 66,- Euro“),

a nie podľa položky 6 b) („za vysporiadanie BSM, ak sa konanie skončilo rozsudkom 1 %,

najmenej 66 Euro, najviac 16.596,50 Eura“), lebo „pol. 6/b sadzobníka sa vzťahuje nie na

procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale za konanie o vysporiadaní BSM“.

Sťažovateľ v dovolaní inter alia uviedol:

„Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu alebo iný zákon dáva.

O takúto situáciu ide aj v našej veci... poplatková povinnosť vzniká podaním

dovolania... a jeho výška je dvojnásobok poplatku stanoveného v sadzobníku /6 ods. 2 cit.

zákona/... podľa pol. 6 písm. a/ sadzobníka z návrhu na vysporiadanie BSM sa platí

poplatok vo výške 2000 Sk... pol. 6/b sadzobníka sa vzťahuje nie na procesný úkon, ktorým

je podanie dovolania, ale za konanie o vysporiadaní BSM... uvedená dvojfázovitosť... sa pre

dovolacie konanie prejavuje tak, že z dovolacieho návrhu sa zaplatí poplatok vo výške 4000

Sk a len ak dovolací súd meritorne rozhodne podľa i. f. , dôjde

k vyrubeniu súdneho poplatku z ceny nároku, ktorý sme v dovolaní spochybnili - teda opäť

nie z celej hodnoty majetku BSM, teda aj tej, ktorá opravným prostriedkom spochybnená

nebola - podobne, ako je tomu aj pri rozhodovaní pred okresným súdom... Z uvedeného

možno vyvodiť, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a) je v danej veci naplnený...“

19. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 31. marca 2010 sťažovateľovo

dovolanie odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd v podstatnom uviedol:

«Najvyšší súd... skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním... Keďže dovolaním napadnuté potvrdzujúce

uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1. 2

, je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa

citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa... neobmedzil sa Najvyšší súd... len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu uzneseniu,

ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa ...

Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým,

že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou

v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou

v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí... sa Najvyšší súd... osobitne zameral na

otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa. že v prejednávanej veci mu postupom súdu bola

odňatá možnosť pred nim konať... Odporca v podanom dovolaní namietal, že položka 6

písm. b/ sadzobníka sa vzťahuje nie na procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale za

konanie o vysporiadaní BSM. Uvedená dvojfázovosť podobne je aj v konkurznom

a vyrovnávacom konaní sa pre dovolacie konanie prejavuje tak, že z dovolacieho návrhu sa

zaplatí poplatok vo výške 4 000.- Sk a len ak dovolací súd meritórne rozhodne... dôjde

k vyrubeniu súdneho poplatku z ceny nároku, ktorý v dovolaní bol spochybnený, teda opäť

nie z celej hodnoty majetku BSM, teda aj tej, ktorá opravným prostriedkom spochybnená

nebola, podobne ako je tomu aj pri rozhodovaní pred okresným súdom. Podľa jeho názoru

dovolací úkon, v danom prípade jeho dovolanie je potrebné posudzovať podľa položky

6 písm. a/ sadzobníka z návrhu na vysporiadanie BSM... Z obsahu dovolania odporcu je

zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa vyvodzuje z toho, že súdy

nižších stupňov pri rozhodovaní o jeho poplatkovej povinnosti postupovali v rozpore so

zákonom, v dôsledku čoho došlo nesprávne k zastaveniu konania...

Neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho procesu je aj konanie a rozhodovanie

súdov vo veciach súdnych poplatkov. Aj v tejto fáze konania musia súdy postupovať tak, aby

bolo naplnené právo každého domáhať sa na súde jeho ochrany v prípade, že bolo ohrozené

alebo porušené. Zastaviť konanie pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, a teda žalobou

uplatnený nárok vecne neprejednať, možno len za splnenia všetkých zákonom ustanovených

podmienok. Ak súd konanie zastaví z dôvodu, že účastník nezaplatí súdny poplatok, hoci

zákonné podmienky na takýto postup nie sú splnené, dochádza tu v podstate k znemožneniu

práva domôcť sa jeho ochrany na súde, a teda k postupu, ktorým súd odníme účastníkovi

možnosť konať pred súdom.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci súdy nižších stupňov pri skúmaní

splnenia poplatkovej povinnosti v dovolacom konaní zo strany odporcu postupovali v súlade

s , resp. so ...

V zmysle ... v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom

vyporiadavajú.

V zmysle § 7 ods. 9 hore citovaného zákona v odvolacom konaní je základom

poplatku cena nároku uplatňovaného v dovolaní. To platí i pre dovolanie.

Teda pre odvolacie a dovolacie konanie platí, že základom je cena nároku

uplatňovaného v odvolaní, či dovolaní (pri dovolaní sa zo základu metodicky vyrúbi

poplatok, akoby šlo o odvolanie, a násobí sa dvoma - § 6 ods. 2). Cena nároku bude

zistiteľná podľa toho, aká časť rozsudku je napadnutá a aký je rozsah prieskumnej

povinnosti dovolacieho súdu. Právna úprava označuje za poplatníka toho, kto podal

dovolanie a základom je cena nároku uplatňovaného v dovolaní. Zostáva preto otvorenou

len otázka, čo je v konaní o vyporiadanie BSM cena nároku uplatňovaného v dovolaní.

Spravidla to bude rozsah vecí a iných aktív, o ktorých dovolateľ tvrdí, že by mali byť

vyporiadané na rozdiel od rozsudku odvolacieho súdu a prikázané jemu, a to z rôznych

dôvodov. Dovolateľ prakticky môže tvrdiť, že vec nepatrí do výlučného vlastníctva jeho

odporcu, ale do BSM, že do BSM patria aj iné veci, ktoré neboli predmetom vyporiadania,

že cena vecí je vyššia a preto mal dostať viac na peňažnom vyrovnaní a pod. Smerodajný

bude rozdiel medzi tým, čo hodnotovo dovolateľ tvrdí, že má dostať a tým, čo dostal podľa

rozsudku odvolacieho súdu. Môže však vzniknúť situácia, že dovolateľ sa domáha iného

rozdelenia veci, a to tak, že veci, ktoré dostal jeho odporca žiada prikázať do svojho

výlučného vlastníctva. So zreteľom na hodnotený princíp všeobecne uplatňovaný pri

percentuálnej sadzbe možno usudzovať, že súdny poplatok v odvolacom resp. dovolacom

konaní sa za konanie vyrubuje v rozsahu, v akom odvolateľ, či dovolateľ žiada pre seba

hodnotovo viac, ako podľa rozsudku súdu prvého stupňa, či odvolacieho súdu dostal. Bude

to takmer vždy, lebo cieľom odvolania, resp. dovolania je spravidla zmena „získanej“

hodnoty v prospech dovolateľa. Skôr teoreticky možno konštruovať prípad, kde účastníci

hodnotovo dostali rovnaké podiely a dovolateľ žiada presne tie veci, či práva, ktoré podľa

rozsudku pripadli jeho odporcovi. Tam by dovolateľ platil súdny poplatok z ceny veci

a práv, ktoré dostal podľa rozsudku jeho odporca.»

III.

20. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

21. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

22. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že namietané porušenie a

ods. 1 dohovoru vyvodzuje sťažovateľ zo spôsobu, akým najvyšší súd v dovolacom konaní

uplatňoval označené ustanovenia :

„Uvedený zásah do práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, bol spôsobený

najvyšším súdom nesprávnou, či svojvoľnou... aplikáciou ust. § 7 ods. 8, ods. 10... v spojení

s pol. č. 6 sadzobníka k a nezohľadnením ,

písmeno h/ a ...

Najvyšší súd v danej veci napadnutým konečným uznesením porušil právo

sťažovateľa na prístup k dovolaciemu súdu ohľadne vecného prejednania dovolania voči

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo vyporiadané BSM, ktorý je súčasťou širšieho

komplexu práva na spravodlivý proces, garantovaného a

Dohovoru...“

23. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa

ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu

ochranu vykonávajú ( v spojení s ). Reálne uplatnenie

základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto

ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie

príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo

účastníkov na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

24. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,

povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež zaplatenie súdneho poplatku podľa

ustanovení príslušného zákona.

25. Uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo

osebe považovať za rozporné ani s právom na prístup k súdu chráneným v čl. 6 ods. 1

dohovoru (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva – Tolstoy – Miloslavsky

v. Spojené kráľovstvo, 1995, Kreuz v. Poľsko, 2001). Na strane druhej za rozporný s čl. 6

ods. 1 dohovoru je možné považovať postup súdu, na základe ktorého sa účastníkovi

konania odníme právo na súd bez toho, aby boli na to splnené zákonné požiadavky

(„denegatio iustitiae“). Inými slovami, ak všeobecný súd zastaví (ukončí) súdne konanie

z dôvodu, ktorý je ústavne a dokonca i zákonne nekonformný, odníme účastníkovi súdneho

konania právo na súd.

26. Výklad a aplikácia ustanovení , ako aj ustanovení

ďalších zákonných predpisov upravujúcich podmienky prístupu k súdnej ochrane zo strany

všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým

je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto

ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu v rozpore s jeho podstatou

a zmyslom (obdobne napr. , ). Z tohto hľadiska musí všeobecný

súd prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených

záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred

neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva, jednak spoplatňovaním úkonov

súdneho konania chápaným v zhode s ústavne súladným ukladaním poplatkov (čl. 59 ods. 2

) a jednak z toho vyplývajúcim rozhodovaním o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku, ktorého dôsledky pre účastníka súdneho konania fakticky spočívajú

v odmietnutí zaoberať sa jeho vecou.

27. Vychádzajúc z uvedených zásad napadnuté uznesenie najvyššieho súdu treba

považovať za rozhodnutie, ktoré porušuje označené práva sťažovateľa v dôsledku toho, že

bolo arbitrárne a zjavne neodôvodnené, pretože najvyšší súd (a pred ním okresný a krajský

súd) prekračujúc rozumné medze výkladu právnej normy ()

odmietol zaoberať sa vecou sťažovateľa v dôsledku nesplnenia povinnosti sťažovateľa,

ktorá zo zákona ani na základe zákona ( ) nevyplýva.

28. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , ). Podobne ústavný súd

vyslovil (), že „otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za

ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho

súdu, t. j. Najvyššieho súdu... , a nie do právomoci Ústavného súdu... Zo subsidiárnej

štruktúry systému ochrany ústavnosti vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd

vyplývajúcich z ... alebo Dohovoru... Len výnimočne by otázka splnenia podmienok

konania pred všeobecnými súdmi mohla byť predmetom kritiky zo strany Ústavného

súdu ... vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody.“.

29. Podľa poplatníkom je/sú obaja

účastníci v konaní o vyporiadanie BSM alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu

(podčiarknuté na zvýraznenie argumentácie, pozn.). Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a h)

citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu [písm. a)]... v ostatných

prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť

poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej [písm. h)]. Podľa § 8 ods. 1 a 4

citovaného zákona poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie

námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa

osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej

povinnosti (odsek 1). Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok alebo ktorým sa

schválil zmier (odsek 4). Podľa položky 6 písm. a) a b), časti I. „Poplatky vyberané

v občianskom súdnom konaní“ z návrhu na vyporiadanie

BSM sa platí suma 2 000 Sk (v rozhodnom čase, pozn.) [písm. a)]. Za vyporiadanie BSM

z predmetu konania ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo

súdnym zmierom, 1 %, najmenej sa platí 2 000 Sk, najviac sa platí 500 000 Sk [písm. b)].

30. Aj podľa právnej teórie [pozri napr. databázu ASPI, komentár k § 2 ods. 1 písm.

c) ] sa súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka

platí „za vysporiadanie samo, t. j. meritórne rozhodnutie súdu o predmete konania“. V rámci

rovnakého zdroja je v súvislosti s § 5 ods. 1. písm. a) konštatované, že „súd môže súdny

poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti...“, a v súvislosti s § 5

ods. 1. písm. h) „v ostatných prípadoch je vznik poplatkovej povinnosti viazaný na deň

právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti

s rozhodnutím vo veci samej“. Podobne v súvislosti s § 7 ods. 7 (v rozhodnom čase, pozn.)

je uvedené: „poplatková povinnosť vzniká pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov podľa § 5 ods. 1 písm. h) v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, teda

povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka nemôže byť

vyslovená skôr, než v rozhodnutí vo veci samej, teda v rozsudku, ktorým sa bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov vyporiadava..., pričom poplatníkmi sú podľa § 2 ods. 1 písm. c)

obaja účastníci, alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu...“

31. Ústavný súd sa so závermi najvyššieho súdu (bod 18), že v danej veci neobstoja

dôvody dovolateľa („z obsahu dovolania odporcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa

vyvodzuje z toho, že súdy nižších stupňov pri rozhodovaní o jeho

poplatkovej povinnosti postupovali v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho došlo nesprávne

k zastaveniu konania...“), nestotožňuje, a to preto, že najvyšší súd pri rozhodovaní

o dovolaní sťažovateľa (bod 19), ale aj vo svojich predchádzajúcich prípisoch okresnému

súdu (body 11 a 12) dospel k ústavne/zákonne absurdným záverom, ktoré majú za následok

porušenie sťažovateľovho práva na prístup k súdu podľa a

dohovoru, keď splatnosť vzniku poplatkovej povinnosti „za vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov“ prima facie stanovenú [položka 6 b) časť I „Poplatky vyberané

v občianskom súdnom konaní“, Sadzobník súdnych poplatkov zákona o súdnych

poplatkoch a ostatné citované ustanovenia v bode 29] ako povinnosť „ex post“ stanovil ako

povinnosť „ex ante“. Inými slovami, za daného právneho stavu („de lege lata“) platí naďalej

časovo odlišná situácia pre vznik poplatkovej povinnosti „z návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex ante“) a „za vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov“ („ex post“), a to aj v rámci dovolacieho konania. Z uvedeného

potom vyplýva, že v súvislosti s konaním na dovolacom súde vznikne poplatková povinnosť

„za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ (ako povinnosť „ex post“)

v podstate iba v prípadoch, ak najvyšší (dovolací) súd zmení napadnuté rozhodnutie [§ 243b

ods. 2 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“)]. V ostatných prípadoch (napr. odmietnutia, zamietnutia, zrušenia či

zastavenia) poplatková povinnosť podľa pol. 6 písm. b) časti I. „Poplatky vyberané

v občianskom súdnom konaní“, Sadzobník súdnych poplatkov zákona o súdnych

poplatkoch v súvislosti s dovolacím konaním nevzniká.

32. Ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva

účastníka na súdnu ochranu (na spravodlivý proces), sa môže realizovať iba v zákonom (na

základe zákona) jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu; potreba reštriktívneho

výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už

zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky ( ).

33. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v uvedenom prípade musel byť daný

dôvod na nápravu nezákonného rozhodnutia, a teda aj dovolací dôvod podľa § 237 písm. f)

. Vo svetle naznačených hľadísk sa preto nemožno stotožniť so spôsobom, ako najvyšší

súd v prerokovávanej veci vyložil vznik poplatkovej povinnosti „za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Ústavný súd je preto nútený konštatovať, že

záver najvyššieho súdu v uvedenom smere bol zjavným výkladovým vybočením, ktoré

predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces)

vychádzajúceho z a práva podľa dohovoru.

34. Keďže napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, ústavný

súd toto uznesenie zrušil ( v spojení s zákona o ústavnom

súde) a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3

písm. b) ]. Subsidiárny charakter poskytovania ochrany ústavným

poriadkom viedol ústavný súd iba k derogácii napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,

ktorému sa otvára možnosť opätovného meritórneho posúdenia dovolacích námietok

sťažovateľa, pod aspektom dôvodov tohto nálezu a ochrany jeho zaručených

základných práv ( ).

35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2010 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov v sume 254,88 € (bod 3 výroku nálezu). Táto požadovaná

suma (bod 4) neprevyšuje zákonné oprávnenie. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia

je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2011