Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cdc/377044.125800.pdf
PDF · 104.75 KB
No categories available
2Cdo/261/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 261/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľky : H. J.,
bývajúca v B., proti odporcovi : J. J., bývajúci v B., zastúpený JUDr. M. B., advokátkou v B.,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde
Bratislava V pod sp.zn. 24 C 157/1998, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 15. júna 2009 sp.zn. 12 Co 90/2009
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V uznesením z 15. apríla 2009 č.k. 24 C 157/1998-373
dovolacie konanie zastavil a vyslovil, že odporcovi bude vrátený súdny poplatok zaplatený
v kolkoch vo výške 126,15 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava V po právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení uviedol, že odporca prostredníctvom právneho zástupcu podaním
zo dňa 28.3.2008 podal dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu. Výzvou zo dňa
5.3.2009 vyzval odporcu ako dovolateľa na doplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie
vo výške 4 503,-- € na účet súdu v lehote 10 dní pod následkami zastavenia dovolacieho
konania. Právnej zástupkyni odporcu bola výzva osobne doručená 18.3.2009, súdny poplatok
v stanovenej lehote doplatený nebol. Z uvedených dôvodov teda zastavil dovolacie konanie
voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. januára 2008 č.k. 4 Co 358/2006-334.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 15. júna 2009 č.k.
12 Co 90/2009-377 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľke náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu jednoznačne
vyplýva, že dovolateľ svoju poplatkovú povinnosť v čase podania dovolania v plnom rozsahu
nesplnil, preto bol súdom prvého stupňa vyzvaný uznesením zo dňa 5.3.2009 na doplatenie
súdneho poplatku za dovolanie, a to v intenciách pokynov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.7.2008 a 20.1.2009, ktorými bol súd prvého stupňa viazaný. V súlade
s ustanovením § 49 ods. 1 O.s.p. výzva na doplatenie súdneho poplatku zo dňa 5.3.2009 bola
doručená právnej zástupkyni dovolateľa do vlastných rúk dňa 18.3.2009, ktorého súd poučil
o dôsledkoch jeho nedoplatenia. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na ustanovenie § 6 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. a položky 6 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tu odvolací súd
poukazuje na citované ustanovenie § 7 ods. 7, 9 citovaného zákona v znení platnom ku dňu
28.3.2008 (podanie dovolania – vznik poplatkovej povinnosti), ako aj uvedené prípisy
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými bol súd prvého stupňa viazaný. Z obsahu
spisu vyplýva, že dovolateľ súdny poplatok za dovolanie v plnom rozsahu nezaplatil, preto ak
súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie pre nedoplatenie súdneho poplatku rozhodol
správne.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý prípustnosť
dovolania odvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241
ods. 2 písm.a/ O.s.p. Namietal, že poplatková povinnosť podľa položky 6/b sadzobníka
zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje nie na procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale
za konanie o vyporiadanie BSM. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu
s uznesením okresného súdu zrušiť ako nezákonné a ďalej pokračovať v rozhodovaní o jeho
dovolaní vo veci samej tak ako to uviedol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na poklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm.b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Keďže dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje
niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide
tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania
z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale
nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom
ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Odporca v podanom dovolaní namietal, že položka 6 písm.b/ sadzobníka sa vzťahuje
nie na procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale za konanie o vysporiadaní BSM.
Uvedená dvojfázovosť podobne je aj v konkurznom a vyrovnávacom konaní sa pre dovolacie
konanie prejavuje tak, že z dovolacieho návrhu sa zaplatí poplatok vo výške 4 000,-- Sk a len
ak dovolací súd meritórne rozhodne podľa § 243b ods. 2, i/, f/ O.s.p., dôjde k vyrubeniu
súdneho poplatku z ceny nároku, ktorý v dovolaní bol spochybnený, teda opäť nie z celej
hodnoty majetku BSM, teda aj tej, ktorá opravným prostriedkom spochybnená nebola,
podobne ako je tomu aj pri rozhodovaní pred okresným súdom. Podľa jeho názoru dovolací
úkon, v danom prípade jeho dovolanie je potrebné posudzovať podľa položky 6 písm.a/
sadzobníka z návrhu na vysporiadanie BSM, kedy sa platí poplatok vo výške 2 000,-- Sk,
za dovolacie konanie 4 000,-- Sk.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen
činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Z obsahu dovolania odporcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/
O.s.p. vyvodzuje z toho, že súdy nižších stupňov pri rozhodovaní o jeho poplatkovej
povinnosti postupovali v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho došlo nesprávne k zastaveniu
konania. Vydaním takéhoto nesprávneho rozhodnutia mu súdy v podstate zabránili,
na základe riadne uplatneného práva, domáhať sa vydania rozhodnutia vo veci samej.
Občiansky súdny poriadok v § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní, tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb.
Podľa § 3 O.s.p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo
ohrozené alebo porušené.
Citované zákonné ustanovenia sú vyjadrením základného poslania občianskeho
súdneho procesu. V jeho zmysle je prvoradou povinnosťou súdu zabezpečiť svojou činnosťou
výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou
zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva
súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv
účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ľudských právach
a základných slobôd.
Neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho procesu je aj konanie a rozhodovanie
súdov vo veciach súdnych poplatkov. Aj v tejto fáze konania musia súdy postupovať tak, aby
bolo naplnené právo každého domáhať sa na súde jeho ochrany v prípade, že bolo ohrozené
alebo porušené. Zastaviť konanie pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, a teda žalobou
uplatnený nárok vecne neprejednať, možno len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok. Ak súd konanie zastaví z dôvodu, že účastník nezaplatí súdny poplatok, hoci
zákonné podmienky na takýto postup nie sú splnené, dochádza tu v podstate k znemožneniu
práva domôcť sa jeho ochrany na súde, a teda k postupu, ktorým súd odníme účastníkovi
možnosť konať pred súdom.
Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci súdy nižších stupňov pri skúmaní
splnenia poplatkovej povinnosti v dovolacom konaní zo strany odporcu postupovali v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom, resp. so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov,
v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku
cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných
hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.
V zmysle § 7 ods. 9 hore citovaného zákona v odvolacom konaní je základom
poplatku cena nároku uplatňovaného v dovolaní. To platí i pre dovolanie.
Teda pre odvolacie a dovolacie konanie platí, že základom je cena nároku
uplatňovaného v odvolaní, či dovolaní (pri dovolaní sa zo základu metodicky vyrúbi poplatok,
akoby šlo o odvolanie, a násobí sa dvoma – § 6 ods. 2). Cena nároku bude zistiteľná podľa
toho, aká časť rozsudku je napadnutá a aký je rozsah prieskumnej povinnosti dovolacieho
súdu. Právna úprava označuje za poplatníka toho, kto podal dovolanie a základom je cena
nároku uplatňovaného v dovolaní. Zostáva preto otvorenou len otázka, čo je v konaní
o vyporiadanie BSM cena nároku uplatňovaného v dovolaní. Spravidla to bude rozsah vecí
a iných aktív, o ktorých dovolateľ tvrdí, že by mali byť vyporiadané na rozdiel od rozsudku
odvolacieho súdu a prikázané jemu, a to z rôznych dôvodov. Dovolateľ prakticky môže
tvrdiť, že vec nepatrí do výlučného vlastníctva jeho odporcu, ale do BSM, že do BSM patria
aj iné veci, ktoré neboli predmetom vyporiadania, že cena vecí je vyššia a preto mal dostať
viac na peňažnom vyrovnaní a pod. Smerodajný bude rozdiel medzi tým, čo hodnotovo
dovolateľ tvrdí, že má dostať a tým, čo dostal podľa rozsudku odvolacieho súdu. Môže však
vzniknúť situácia, že dovolateľ sa domáha iného rozdelenia veci, a to tak, že veci, ktoré dostal
jeho odporca žiada prikázať do svojho výlučného vlastníctva. So zreteľom na hodnotový
princíp všeobecne uplatňovaný pri percentuálnej sadzbe možno usudzovať, že súdny poplatok
v odvolacom resp. dovolacom konaní sa za konanie vyrubuje v rozsahu, v akom odvolateľ, či
dovolateľ žiada pre seba hodnotovo viac, ako podľa rozsudku súdu prvého stupňa, či
odvolacieho súdu dostal. Bude to takmer vždy, lebo cieľom odvolania, resp. dovolania je
spravidla zmena „získanej“ hodnoty v prospech dovolateľa. Skôr teoreticky možno
konštruovať prípad, kde účastníci hodnotovo dostali rovnaké podiely a dovolateľ žiada presne
tie veci, či práva, ktoré podľa rozsudku pripadli jeho odporcovi. Tam by dovolateľ platil
súdny poplatok z ceny veci a práv, ktoré dostal podľa rozsudku jeho odporca.
Odporca v dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu namietal inú vadu konania
v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. ako aj nesprávne právne posúdenie v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. a spochybnil neúplné a nesprávne zistenie skutkového
stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Namietal vykonanie dôkazov
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, zistenie všeobecnej
ceny delených nehnuteľností, s čím súvisí aj primeraná náhrada ako aj vyporiadanie
nehnuteľnosti. Dovolateľ teda napadol celý nárok uplatňovaný v odvolaní, teda všetky veci
a aktíva, ktoré doposiaľ boli vyporiadané v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím
súdom, ktorých celková hodnota predstavuje sumu 77 272, 685 €. Dovolateľ zaplatil poplatok
z dovolania v sume 132,77 € a preto súdy nižších stupňov postupovali v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom ako aj zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
zmien a predpisov, pokiaľ výzvou zo dňa 5.3.2009 dorubili odporcovi ako dovolateľovi súdny
poplatok za dovolanie v sume 4 503,-- € v zmysle § 6 ods. 2 a položky 6 písm.b/ zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Postupom nižších súdov tým, že zastavili konanie
o dovolaní pre nezaplatenie poplatku za dovolanie, nebola odporcovi odňatá možnosť konať
pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
Nakoľko prípustnosť dovolania odporcovi nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
ods. 1, 2 O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho
dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.,
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný.
V dovolacom konaní nebol odporca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo navrhovateľke (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová