Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/261/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľky : H. J.,

bývajúca v B., proti odporcovi : J. J., bývajúci v B., zastúpený JUDr. M. B., advokátkou v B.,

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 15. júna 2009 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 15. apríla 2009 č.k. -373

dovolacie konanie zastavil a vyslovil, že odporcovi bude vrátený súdny poplatok zaplatený

v kolkoch vo výške 126,15 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava V po právoplatnosti

uznesenia. V odôvodnení uviedol, že odporca prostredníctvom právneho zástupcu podaním

zo dňa 28.3.2008 podal dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu. Výzvou zo dňa

5.3.2009 vyzval odporcu ako dovolateľa na doplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie

vo výške 4 503,-- € na účet súdu v lehote 10 dní pod následkami zastavenia dovolacieho

konania. Právnej zástupkyni odporcu bola výzva osobne doručená 18.3.2009, súdny poplatok

v stanovenej lehote doplatený nebol. Z uvedených dôvodov teda zastavil dovolacie konanie

voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. januára 2008 č.k. -334.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 15. júna 2009 č.k.

-377 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľke náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu jednoznačne

vyplýva, že dovolateľ svoju poplatkovú povinnosť v čase podania dovolania v plnom rozsahu

nesplnil, preto bol súdom prvého stupňa vyzvaný uznesením zo dňa 5.3.2009 na doplatenie

súdneho poplatku za dovolanie, a to v intenciách pokynov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 14.7.2008 a 20.1.2009, ktorými bol súd prvého stupňa viazaný. V súlade

s ustanovením výzva na doplatenie súdneho poplatku zo dňa 5.3.2009 bola

doručená právnej zástupkyni dovolateľa do vlastných rúk dňa 18.3.2009, ktorého súd poučil

o dôsledkoch jeho nedoplatenia. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na ustanovenie § 6 ods. 2

a položky 6 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tu odvolací súd

poukazuje na citované ustanovenie § 7 ods. 7, 9 citovaného zákona v znení platnom ku dňu

28.3.2008 (podanie dovolania – vznik poplatkovej povinnosti), ako aj uvedené prípisy

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými bol súd prvého stupňa viazaný. Z obsahu

spisu vyplýva, že dovolateľ súdny poplatok za dovolanie v plnom rozsahu nezaplatil, preto ak

súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie pre nedoplatenie súdneho poplatku rozhodol

správne.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý prípustnosť

dovolania odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm.a/ Namietal, že poplatková povinnosť podľa položky 6/b sadzobníka

sa vzťahuje nie na procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale

za konanie o vyporiadanie BSM. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu

s uznesením okresného súdu zrušiť ako nezákonné a ďalej pokračovať v rozhodovaní o jeho

dovolaní vo veci samej tak ako to uviedol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm.a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ ( ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na poklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm.b/ ), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ).

Keďže dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje

niektorý zo znakov uvedených v , , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide

tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale

nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom

ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Odporca v podanom dovolaní namietal, že položka 6 písm.b/ sadzobníka sa vzťahuje

nie na procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale za konanie o vysporiadaní BSM.

Uvedená dvojfázovosť podobne je aj v konkurznom a vyrovnávacom konaní sa pre dovolacie

konanie prejavuje tak, že z dovolacieho návrhu sa zaplatí poplatok vo výške 4 000,-- Sk a len

ak dovolací súd meritórne rozhodne podľa , , , dôjde k vyrubeniu

súdneho poplatku z ceny nároku, ktorý v dovolaní bol spochybnený, teda opäť nie z celej

hodnoty majetku BSM, teda aj tej, ktorá opravným prostriedkom spochybnená nebola,

podobne ako je tomu aj pri rozhodovaní pred okresným súdom. Podľa jeho názoru dovolací

úkon, v danom prípade jeho dovolanie je potrebné posudzovať podľa položky 6 písm.a/

sadzobníka z návrhu na vysporiadanie BSM, kedy sa platí poplatok vo výške 2 000,-- Sk,

za dovolacie konanie 4 000,-- Sk.

Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen

činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Z obsahu dovolania odporcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/

vyvodzuje z toho, že súdy nižších stupňov pri rozhodovaní o jeho poplatkovej

povinnosti postupovali v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho došlo nesprávne k zastaveniu

konania. Vydaním takéhoto nesprávneho rozhodnutia mu súdy v podstate zabránili,

na základe riadne uplatneného práva, domáhať sa vydania rozhodnutia vo veci samej.

v upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní, tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

Citované zákonné ustanovenia sú vyjadrením základného poslania občianskeho

súdneho procesu. V jeho zmysle je prvoradou povinnosťou súdu zabezpečiť svojou činnosťou

výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou

zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva

súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv

účastníkov konania v zmysle SR, resp. Dohovoru o ľudských právach

a základných slobôd.

Neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho procesu je aj konanie a rozhodovanie

súdov vo veciach súdnych poplatkov. Aj v tejto fáze konania musia súdy postupovať tak, aby

bolo naplnené právo každého domáhať sa na súde jeho ochrany v prípade, že bolo ohrozené

alebo porušené. Zastaviť konanie pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, a teda žalobou

uplatnený nárok vecne neprejednať, možno len za splnenia všetkých zákonom ustanovených

podmienok. Ak súd konanie zastaví z dôvodu, že účastník nezaplatí súdny poplatok, hoci

zákonné podmienky na takýto postup nie sú splnené, dochádza tu v podstate k znemožneniu

práva domôcť sa jeho ochrany na súde, a teda k postupu, ktorým súd odníme účastníkovi

možnosť konať pred súdom.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci súdy nižších stupňov pri skúmaní

splnenia poplatkovej povinnosti v dovolacom konaní zo strany odporcu postupovali v súlade

s , resp. so o súdnych poplatkoch

v znení neskorších predpisov.

V zmysle v znení neskorších zmien a doplnkov,

v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku

cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných

hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

V zmysle § 7 ods. 9 hore citovaného zákona v odvolacom konaní je základom

poplatku cena nároku uplatňovaného v dovolaní. To platí i pre dovolanie.

Teda pre odvolacie a dovolacie konanie platí, že základom je cena nároku

uplatňovaného v odvolaní, či dovolaní (pri dovolaní sa zo základu metodicky vyrúbi poplatok,

akoby šlo o odvolanie, a násobí sa dvoma – § 6 ods. 2). Cena nároku bude zistiteľná podľa

toho, aká časť rozsudku je napadnutá a aký je rozsah prieskumnej povinnosti dovolacieho

súdu. Právna úprava označuje za poplatníka toho, kto podal dovolanie a základom je cena

nároku uplatňovaného v dovolaní. Zostáva preto otvorenou len otázka, čo je v konaní

o vyporiadanie BSM cena nároku uplatňovaného v dovolaní. Spravidla to bude rozsah vecí

a iných aktív, o ktorých dovolateľ tvrdí, že by mali byť vyporiadané na rozdiel od rozsudku

odvolacieho súdu a prikázané jemu, a to z rôznych dôvodov. Dovolateľ prakticky môže

tvrdiť, že vec nepatrí do výlučného vlastníctva jeho odporcu, ale do BSM, že do BSM patria

aj iné veci, ktoré neboli predmetom vyporiadania, že cena vecí je vyššia a preto mal dostať

viac na peňažnom vyrovnaní a pod. Smerodajný bude rozdiel medzi tým, čo hodnotovo

dovolateľ tvrdí, že má dostať a tým, čo dostal podľa rozsudku odvolacieho súdu. Môže však

vzniknúť situácia, že dovolateľ sa domáha iného rozdelenia veci, a to tak, že veci, ktoré dostal

jeho odporca žiada prikázať do svojho výlučného vlastníctva. So zreteľom na hodnotový

princíp všeobecne uplatňovaný pri percentuálnej sadzbe možno usudzovať, že súdny poplatok

v odvolacom resp. dovolacom konaní sa za konanie vyrubuje v rozsahu, v akom odvolateľ, či

dovolateľ žiada pre seba hodnotovo viac, ako podľa rozsudku súdu prvého stupňa, či

odvolacieho súdu dostal. Bude to takmer vždy, lebo cieľom odvolania, resp. dovolania je

spravidla zmena „získanej“ hodnoty v prospech dovolateľa. Skôr teoreticky možno

konštruovať prípad, kde účastníci hodnotovo dostali rovnaké podiely a dovolateľ žiada presne

tie veci, či práva, ktoré podľa rozsudku pripadli jeho odporcovi. Tam by dovolateľ platil

súdny poplatok z ceny veci a práv, ktoré dostal podľa rozsudku jeho odporca.

Odporca v dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu namietal inú vadu konania

v zmysle ustanovenia ako aj nesprávne právne posúdenie v zmysle

ustanovenia a spochybnil neúplné a nesprávne zistenie skutkového

stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Namietal vykonanie dôkazov

v súlade s príslušnými ustanoveniami , zistenie všeobecnej

ceny delených nehnuteľností, s čím súvisí aj primeraná náhrada ako aj vyporiadanie

nehnuteľnosti. Dovolateľ teda napadol celý nárok uplatňovaný v odvolaní, teda všetky veci

a aktíva, ktoré doposiaľ boli vyporiadané v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím

súdom, ktorých celková hodnota predstavuje sumu 77 272, 685 €. Dovolateľ zaplatil poplatok

z dovolania v sume 132,77 € a preto súdy nižších stupňov postupovali v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom ako aj o súdnych poplatkoch v znení neskorších

zmien a predpisov, pokiaľ výzvou zo dňa 5.3.2009 dorubili odporcovi ako dovolateľovi súdny

poplatok za dovolanie v sume 4 503,-- € v zmysle § 6 ods. 2 a položky 6 písm.b/ zákona

č. o súdnych poplatkoch. Postupom nižších súdov tým, že zastavili konanie

o dovolaní pre nezaplatenie poplatku za dovolanie, nebola odporcovi odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle ustanovenia

Nakoľko prípustnosť dovolania odporcovi nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

ods. 1, 2 , ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho

dovolanie v súlade s ustanovením v spojení s ,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní nebol odporca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo navrhovateľke ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová