Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d78/364068.cdb2cd.pdf
PDF · 161.71 KB
No categories available
2Cdo/62/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 62/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľky : H. J.,
bývajúca v B., proti odporcovi : J. J., bývajúci v B., zastúpený JUDr. M. B., advokátkou
v B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom
súde Bratislava V pod sp.zn. 24 C 157/1998, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 15. júna 2009 sp.zn. 12 Co 90/2009
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 15. júna 2009 sp.zn.
12 Co 90/2009 a uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 15. apríla 2009 č.k.
24 C 157/1998-373 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V uznesením z 15. apríla 2009 č.k. 24 C 157/1998-373
dovolacie konanie zastavil a vyslovil, že odporcovi bude vrátený súdny poplatok zaplatený
v kolkoch vo výške 126,15 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava V po právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení uviedol, že odporca prostredníctvom právneho zástupcu podaním
zo dňa 28.3.2008 podal dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu. Výzvou zo dňa
5.3.2009 vyzval odporcu ako dovolateľa na doplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie
vo výške 4 503,-- € na účet súdu v lehote 10 dní pod následkami zastavenia dovolacieho
konania. Právnej zástupkyni odporcu bola výzva osobne doručená 18.3.2009, súdny poplatok
v stanovenej lehote doplatený nebol. Z uvedených dôvodov teda zastavil dovolacie konanie
voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. januára 2008 č.k. 4 Co 358/2006-334.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 15. júna 2009 č.k.
12 Co 90/2009-377 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľke náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu jednoznačne
vyplýva, že dovolateľ svoju poplatkovú povinnosť v čase podania dovolania v plnom rozsahu
nesplnil, preto bol súdom prvého stupňa vyzvaný uznesením zo dňa 5.3.2009 na doplatenie
súdneho poplatku za dovolanie, a to v intenciách pokynov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.7.2008 a 20.1.2009, ktorými bol súd prvého stupňa viazaný. V súlade
s ustanovením § 49 ods. 1 O.s.p. výzva na doplatenie súdneho poplatku zo dňa 5.3.2009 bola
doručená právnej zástupkyni dovolateľa do vlastných rúk dňa 18.3.2009, ktorého súd poučil
o dôsledkoch jeho nedoplatenia. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na ustanovenie § 6 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. a položky 6 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tu odvolací súd
poukazuje na citované ustanovenia § 7 ods. 7, 9 citovaného zákona v znení platnom ku dňu
28.3.2008 (podanie dovolania – vznik poplatkovej povinnosti), ako aj uvedené prípisy
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými bol súd prvého stupňa viazaný. Z obsahu
spisu vyplýva, že dovolateľ súdny poplatok za dovolanie v plnom rozsahu nezaplatil, preto ak
súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie pre nedoplatenie súdneho poplatku, rozhodol
správne.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý prípustnosť
dovolania odvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241
ods. 2 písm.a/ O.s.p. Namietal, že poplatková povinnosť podľa položky 6/b sadzobníka
zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje nie na procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale
za konanie o vyporiadanie BSM. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu
s uznesením okresného súdu zrušiť ako nezákonné a ďalej pokračovať v rozhodovaní o jeho
dovolaní vo veci samej tak, ako to uviedol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. marca 2010 č.k. 2 Cdo 261/2009-
386 dovolanie odporcu odmietol. Vyslovil, že navrhovateľke náhradu trov dovolacieho
konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že odporca v dovolaní proti rozsudku odvolacieho
súdu namietal inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. ako aj
nesprávne právne posúdenie v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. a spochybnil
neúplné a nesprávne zistenie skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu. Namietal vykonanie dôkazov v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku, zistenie všeobecnej ceny delených nehnuteľností, s čím
súvisí aj primeraná náhrada ako aj vyporiadanie nehnuteľností. Dovolateľ teda napadol celý
nárok uplatňovaný v odvolaní, teda všetky veci a aktíva, ktoré doposiaľ boli vyporiadané
v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, ktorých celková hodnota predstavuje
sumu 77 272,685 €. Dovolateľ zaplatil poplatok z dovolania v sume 132,77 € a preto súdy
nižších stupňov postupovali v súlade s Občianskym súdnym poriadkom ako aj zákonom
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a predpisov, pokiaľ výzvou
zo dňa 5.3.2009 dorubili odporcovi ako dovolateľovi súdny poplatok za dovolanie v sume
4 503,-- € v zmysle § 6 ods. 2 a položky 6 písm.b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch. Postupom nižších súdov tým, že zastavili konanie o dovolaní pre nezaplatenie
poplatku za dovolanie nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. I. ÚS 464/2010-33 rozhodol, že
základné právo J. J. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2 Cdo 261/2009 z 31. marca 2010 porušené bolo. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2 Cdo 261/2009 z 31. marca 2010 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Uložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
uhradiť J. J. trovy právneho zastúpenia v sume 254,88 € na účet právnej zástupkyne JUDr. M.
B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. V náleze ústavný súd uviedol, že
poplatková povinnosť vzniká pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
podľa § 5 ods. 1 písm.h/ v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, teda povinnosť zaplatiť
súdny poplatok podľa položky 6 písm.b/ sadzobníka nemôže byť vyslovená skôr, než
v rozhodnutí vo veci samej, teda v rozsudku, ktorým sa bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov vyporiadava, pričom poplatníkmi sú podľa § 2 ods. 1 písm.c/ obaja účastníci, alebo
jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Najvyšší súd chybil, keď splatnosť vzniku poplatkovej
povinnosti „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ prima facie
stanovenú (položka 6b, časť I. „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní“, Sadzobník
súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch a ostatné citované ustanovenia v bode 29)
ako povinnosť „ex post“ stanovil ako povinnosť „ex ante“. Inými slovami, za daného
právneho stavu („de lege lata“) platí naďalej časovo odlišná situácia pre vznik poplatkovej
povinnosti „z návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex ante“)
a „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex post“), a to aj v rámci
dovolacieho konania. Z uvedeného potom vyplýva, že v súvislosti s konaním na dovolacom
súde vznikne poplatková povinnosť „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov“ (ako povinnosť „ex post“) v podstate iba v prípadoch, ak najvyšší (dovolací)
súd zmení napadnuté rozhodnutie [§ 243b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)]. V ostatných prípadoch (napr.
odmietnutia, zamietnutia, zrušenia či zastavenia) poplatková povinnosť podľa položky 6
písm.b/ v časti I. „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní“, Sadzobník súdnych
poplatkov zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s dovolacím konaním nevzniká.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm.b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Keďže dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje
niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Odporca v podanom dovolaní namietal, že položka 6 písm.b/ sadzobníka sa vzťahuje
nie na procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale za konanie o vysporiadaní BSM.
Uvedená dvojfázovosť podobne aj v konkurznom a vyrovnávacom konaní sa pre dovolacie
konanie prejavuje tak, že z dovolacieho návrhu sa zaplatí poplatok vo výške 4 000,-- Sk a len
ak dovolací súd meritórne rozhodne podľa § 243b ods. 2, písm.i/, f/ O.s.p. dôjde k vyrubeniu
súdneho poplatku z ceny nároku, ktorý v dovolaní bol spochybnený, teda opäť nie z celej
hodnoty majetku BSM, teda aj tej, ktorá opravným prostriedkom spochybnená nebola,
podobne ako je tomu aj pri rozhodovaní pred okresným súdom. Podľa jeho názoru dovolací
úkon, v danom prípade ide o dovolanie, je potrebné posudzovať podľa položky 6 písm.a/
sadzobníka z návrhu na vysporiadanie BSM, kedy sa platí poplatok vo výške 2 000,-- Sk,
za dovolacie konanie 4 000,-- Sk.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen
činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Z obsahu dovolania odporcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/
O.s.p. vyvodzuje z toho, že súdy nižších stupňov pri rozhodovaní o jeho poplatkovej
povinnosti postupovali v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho došlo nesprávne k zastaveniu
konania. Vydaním takéhoto nesprávneho rozhodnutia mu súdy v podstate zabránili na základe
riadne uplatneného práva, domáhať sa vydania rozhodnutia vo veci samej.
Občiansky súdny poriadok v § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb.
Podľa § 3 O.s.p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo
ohrozené alebo porušené.
Citované zákonné ustanovenia sú vyjadrením základného poslania občianskeho
súdneho procesu. V jeho zmysle je prvoradou povinnosťou súdu zabezpečiť svojou činnosťou
výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou
zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva
súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv
účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
právach a základných slobôd.
Neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho procesu je aj konanie a rozhodovanie
súdov vo veciach súdnych poplatkov. Aj v tejto fáze konania musia súdy postupovať tak, aby
bolo naplnené právo každého domáhať sa na súde jeho ochrany v prípade, že bolo ohrozené
alebo porušené. Zastaviť konanie pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, a teda žalobou
uplatnený nárok vecne neprejednať, možno len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok. Ak súd konanie zastaví z dôvodu, že účastník nezaplatí súdny poplatok, hoci
zákonné podmienky na takýto postup nie sú splnené, dochádza tu v podstate k znemožneniu
práva domôcť sa jeho ochrany na súde, a teda k postupu, ktorým súd odníme účastníkovi
možnosť konať pred súdom.
Dovolací súd v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára
2011 č.k. I. ÚS 464/2010-33 poukazuje na § 2 ods. 1 písm.c/ zákona o súdnych poplatkoch,
kde poplatníkom je/sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM, alebo jeden z nich podľa
rozhodnutia súdu. Podľa § 5 ods. 1 písm.a/ a h/ citovaného zákona poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu (písm.a/) ... v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím
vo veci samej (písm.h/). Podľa § 8 ods. 1 a 4 citovaného zákona poplatok za podanie návrhu
alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní, alebo
reštrukturalizačnom konaní, podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je
splatný vznikom poplatkovej povinnosti (ods. 1). Ostatné poplatky sú splatné do 3 dní
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok,
alebo ktorým sa schválil zmier (ods. 4). Podľa položky 6 písm.a/ a b/, časť I. „Poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní“ zákona o súdnych poplatkoch z návrhu
na vyporiadanie BSM sa platí suma 2 000,-- Sk (v rozhodnom čase, pozn.) písm.a/.
Za vyporiadanie BSM z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa
konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %, najmenej sa platí 2 000,-- Sk, najviac sa platí
500 000,-- Sk (písm.b/).
Dovolací súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR uvádza, že aj podľa právnej
teórie (pozri napr. databázu ASPI, komentár k § 2 ods. 1 písm.c/ zákona o súdnych
poplatkoch) sa súdny poplatok podľa položky 6 písm.b/ sadzobníka platí „za vysporiadanie
samo, t.j. meritórne rozhodnutie súdu o predmete konania“. V rámci rovnakého zdroja je
v súvislosti s § 5 ods. 1 písm.a/ konštatované, že „súd môže súdny poplatok vyrubiť
a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti“, a v súvislosti s § 5 ods. 1 písm.h/
„v ostatných prípadoch je vznik poplatkovej povinnosti viazaný na deň právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím
vo veci samej“. Podobne v súvislosti s § 7 ods. 7 (v rozhodnom čase, pozn.) je uvedené :
„poplatková povinnosť vzniká pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
podľa § 5 ods. 1 písm.h/ v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, teda povinnosť zaplatiť
súdny poplatok podľa položky 6 písm.b/ sadzobníka nemôže byť vyslovená skôr, než
v rozhodnutí vo veci samej, teda v rozsudku, ktorým sa bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov vyporiadava..., pričom poplatníkmi sú podľa § 2 ods. 1 písm.c/ obaja účastníci,
alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu...“.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že za daného právneho
stavu („de lege lata“) platí naďalej časovo odlišná situácia pre vznik poplatkovej povinnosti
„z návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex ante“)
a za „vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex post“), a to aj v rámci
dovolacieho konania. Z uvedeného potom vyplýva, že v súvislosti s konaním na dovolacom
súde vznikne poplatková povinnosť „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov“ (ako povinnosť „ex post“) v podstate iba v prípadoch, ak najvyšší (dovolací) súd
zmení napadnuté rozhodnutie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V ostatných prípadoch
(napr. odmietnutia, zamietnutia, zrušenia či zastavenia) poplatková povinnosť podľa položky
6 písm.b/ v časti I. „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní“, Sadzobník súdnych
poplatkov zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s dovolacím konaním nevzniká.
Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci súdy nižších stupňov pri skúmaní
splnenia poplatkovej povinnosti v dovolacom konaní zo strany odporcu nepostupovali
v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Postupom nižších súdov tým, že zastavili konanie o dovolaní pre nezaplatenie poplatku
za dovolanie bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm.f/ O.s.p.
Z dôvodu, že konanie bolo v danej veci postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237
O.s.p. (viď vyššie), zrušil dovolací súd uznesenia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátil
Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová