Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/62/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľky : H. J.,

bývajúca v B., proti odporcovi : J. J., bývajúci v B., zastúpený JUDr. M. B., advokátkou

v B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom

súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 15. júna 2009 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 15. júna 2009 sp.zn.

a uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 15. apríla 2009 č.k.

-373 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 15. apríla 2009 č.k. -373

dovolacie konanie zastavil a vyslovil, že odporcovi bude vrátený súdny poplatok zaplatený

v kolkoch vo výške 126,15 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava V po právoplatnosti

uznesenia. V odôvodnení uviedol, že odporca prostredníctvom právneho zástupcu podaním

zo dňa 28.3.2008 podal dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu. Výzvou zo dňa

5.3.2009 vyzval odporcu ako dovolateľa na doplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie

vo výške 4 503,-- € na účet súdu v lehote 10 dní pod následkami zastavenia dovolacieho

konania. Právnej zástupkyni odporcu bola výzva osobne doručená 18.3.2009, súdny poplatok

v stanovenej lehote doplatený nebol. Z uvedených dôvodov teda zastavil dovolacie konanie

voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. januára 2008 č.k. -334.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 15. júna 2009 č.k.

-377 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľke náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu jednoznačne

vyplýva, že dovolateľ svoju poplatkovú povinnosť v čase podania dovolania v plnom rozsahu

nesplnil, preto bol súdom prvého stupňa vyzvaný uznesením zo dňa 5.3.2009 na doplatenie

súdneho poplatku za dovolanie, a to v intenciách pokynov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 14.7.2008 a 20.1.2009, ktorými bol súd prvého stupňa viazaný. V súlade

s ustanovením výzva na doplatenie súdneho poplatku zo dňa 5.3.2009 bola

doručená právnej zástupkyni dovolateľa do vlastných rúk dňa 18.3.2009, ktorého súd poučil

o dôsledkoch jeho nedoplatenia. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na ustanovenie § 6 ods. 2

a položky 6 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tu odvolací súd

poukazuje na citované ustanovenia § 7 ods. 7, 9 citovaného zákona v znení platnom ku dňu

28.3.2008 (podanie dovolania – vznik poplatkovej povinnosti), ako aj uvedené prípisy

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými bol súd prvého stupňa viazaný. Z obsahu

spisu vyplýva, že dovolateľ súdny poplatok za dovolanie v plnom rozsahu nezaplatil, preto ak

súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie pre nedoplatenie súdneho poplatku, rozhodol

správne.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý prípustnosť

dovolania odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm.a/ Namietal, že poplatková povinnosť podľa položky 6/b sadzobníka

sa vzťahuje nie na procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale

za konanie o vyporiadanie BSM. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu

s uznesením okresného súdu zrušiť ako nezákonné a ďalej pokračovať v rozhodovaní o jeho

dovolaní vo veci samej tak, ako to uviedol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. marca 2010 č.k.

386 dovolanie odporcu odmietol. Vyslovil, že navrhovateľke náhradu trov dovolacieho

konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že odporca v dovolaní proti rozsudku odvolacieho

súdu namietal inú vadu konania v zmysle ustanovenia ako aj

nesprávne právne posúdenie v zmysle ustanovenia a spochybnil

neúplné a nesprávne zistenie skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu. Namietal vykonanie dôkazov v súlade s príslušnými ustanoveniami

, zistenie všeobecnej ceny delených nehnuteľností, s čím

súvisí aj primeraná náhrada ako aj vyporiadanie nehnuteľností. Dovolateľ teda napadol celý

nárok uplatňovaný v odvolaní, teda všetky veci a aktíva, ktoré doposiaľ boli vyporiadané

v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, ktorých celková hodnota predstavuje

sumu 77 272,685 €. Dovolateľ zaplatil poplatok z dovolania v sume 132,77 € a preto súdy

nižších stupňov postupovali v súlade s ako aj zákonom

č. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a predpisov, pokiaľ výzvou

zo dňa 5.3.2009 dorubili odporcovi ako dovolateľovi súdny poplatok za dovolanie v sume

4 503,-- € v zmysle a položky 6 písm.b/ o súdnych

poplatkoch. Postupom nižších súdov tým, že zastavili konanie o dovolaní pre nezaplatenie

poplatku za dovolanie nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. -33 rozhodol, že

základné právo J. J. na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 31. marca 2010 porušené bolo. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. z 31. marca 2010 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Uložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

uhradiť J. J. trovy právneho zastúpenia v sume 254,88 € na účet právnej zástupkyne JUDr. M.

B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. V náleze ústavný súd uviedol, že

poplatková povinnosť vzniká pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

podľa § 5 ods. 1 písm.h/ v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, teda povinnosť zaplatiť

súdny poplatok podľa položky 6 písm.b/ sadzobníka nemôže byť vyslovená skôr, než

v rozhodnutí vo veci samej, teda v rozsudku, ktorým sa bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov vyporiadava, pričom poplatníkmi sú podľa § 2 ods. 1 písm.c/ obaja účastníci, alebo

jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Najvyšší súd chybil, keď splatnosť vzniku poplatkovej

povinnosti „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ prima facie

stanovenú (položka 6b, časť I. „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní“, Sadzobník

súdnych poplatkov a ostatné citované ustanovenia v bode 29)

ako povinnosť „ex post“ stanovil ako povinnosť „ex ante“. Inými slovami, za daného

právneho stavu („de lege lata“) platí naďalej časovo odlišná situácia pre vznik poplatkovej

povinnosti „z návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex ante“)

a „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex post“), a to aj v rámci

dovolacieho konania. Z uvedeného potom vyplýva, že v súvislosti s konaním na dovolacom

súde vznikne poplatková povinnosť „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov“ (ako povinnosť „ex post“) v podstate iba v prípadoch, ak najvyšší (dovolací)

súd zmení napadnuté rozhodnutie [ Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len )]. V ostatných prípadoch (napr.

odmietnutia, zamietnutia, zrušenia či zastavenia) poplatková povinnosť podľa položky 6

písm.b/ v časti I. „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní“, Sadzobník súdnych

poplatkov v súvislosti s dovolacím konaním nevzniká.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm.a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ ( ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm.b/ ), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ).

Keďže dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje

niektorý zo znakov uvedených v , , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Odporca v podanom dovolaní namietal, že položka 6 písm.b/ sadzobníka sa vzťahuje

nie na procesný úkon, ktorým je podanie dovolania, ale za konanie o vysporiadaní BSM.

Uvedená dvojfázovosť podobne aj v konkurznom a vyrovnávacom konaní sa pre dovolacie

konanie prejavuje tak, že z dovolacieho návrhu sa zaplatí poplatok vo výške 4 000,-- Sk a len

ak dovolací súd meritórne rozhodne podľa , , dôjde k vyrubeniu

súdneho poplatku z ceny nároku, ktorý v dovolaní bol spochybnený, teda opäť nie z celej

hodnoty majetku BSM, teda aj tej, ktorá opravným prostriedkom spochybnená nebola,

podobne ako je tomu aj pri rozhodovaní pred okresným súdom. Podľa jeho názoru dovolací

úkon, v danom prípade ide o dovolanie, je potrebné posudzovať podľa položky 6 písm.a/

sadzobníka z návrhu na vysporiadanie BSM, kedy sa platí poplatok vo výške 2 000,-- Sk,

za dovolacie konanie 4 000,-- Sk.

Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen

činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Z obsahu dovolania odporcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/

vyvodzuje z toho, že súdy nižších stupňov pri rozhodovaní o jeho poplatkovej

povinnosti postupovali v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho došlo nesprávne k zastaveniu

konania. Vydaním takéhoto nesprávneho rozhodnutia mu súdy v podstate zabránili na základe

riadne uplatneného práva, domáhať sa vydania rozhodnutia vo veci samej.

v upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

Citované zákonné ustanovenia sú vyjadrením základného poslania občianskeho

súdneho procesu. V jeho zmysle je prvoradou povinnosťou súdu zabezpečiť svojou činnosťou

výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou

zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva

súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv

účastníkov konania v zmysle SR, resp. Dohovoru o ochrane ľudských

právach a základných slobôd.

Neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho procesu je aj konanie a rozhodovanie

súdov vo veciach súdnych poplatkov. Aj v tejto fáze konania musia súdy postupovať tak, aby

bolo naplnené právo každého domáhať sa na súde jeho ochrany v prípade, že bolo ohrozené

alebo porušené. Zastaviť konanie pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, a teda žalobou

uplatnený nárok vecne neprejednať, možno len za splnenia všetkých zákonom ustanovených

podmienok. Ak súd konanie zastaví z dôvodu, že účastník nezaplatí súdny poplatok, hoci

zákonné podmienky na takýto postup nie sú splnené, dochádza tu v podstate k znemožneniu

práva domôcť sa jeho ochrany na súde, a teda k postupu, ktorým súd odníme účastníkovi

možnosť konať pred súdom.

Dovolací súd v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára

2011 č.k. -33 poukazuje na ,

kde poplatníkom je/sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM, alebo jeden z nich podľa

rozhodnutia súdu. Podľa § 5 ods. 1 písm.a/ a h/ citovaného zákona poplatková povinnosť

vzniká podaním návrhu (písm.a/) ... v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti

rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím

vo veci samej (písm.h/). Podľa § 8 ods. 1 a 4 citovaného zákona poplatok za podanie návrhu

alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní, alebo

reštrukturalizačnom konaní, podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je

splatný vznikom poplatkovej povinnosti (ods. 1). Ostatné poplatky sú splatné do 3 dní

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok,

alebo ktorým sa schválil zmier (ods. 4). Podľa položky 6 písm.a/ a b/, časť I. „Poplatky

vyberané v občianskom súdnom konaní“ z návrhu

na vyporiadanie BSM sa platí suma 2 000,-- Sk (v rozhodnom čase, pozn.) písm.a/.

Za vyporiadanie BSM z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa

konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %, najmenej sa platí 2 000,-- Sk, najviac sa platí

500 000,-- Sk (písm.b/).

Dovolací súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR uvádza, že aj podľa právnej

teórie (pozri napr. databázu ASPI, komentár k § 2 ods. 1 písm.c/ zákona o súdnych

poplatkoch) sa súdny poplatok podľa položky 6 písm.b/ sadzobníka platí „za vysporiadanie

samo, t.j. meritórne rozhodnutie súdu o predmete konania“. V rámci rovnakého zdroja je

v súvislosti s § 5 ods. 1 písm.a/ konštatované, že „súd môže súdny poplatok vyrubiť

a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti“, a v súvislosti s § 5 ods. 1 písm.h/

„v ostatných prípadoch je vznik poplatkovej povinnosti viazaný na deň právoplatnosti

rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím

vo veci samej“. Podobne v súvislosti s § 7 ods. 7 (v rozhodnom čase, pozn.) je uvedené :

„poplatková povinnosť vzniká pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

podľa § 5 ods. 1 písm.h/ v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, teda povinnosť zaplatiť

súdny poplatok podľa položky 6 písm.b/ sadzobníka nemôže byť vyslovená skôr, než

v rozhodnutí vo veci samej, teda v rozsudku, ktorým sa bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov vyporiadava..., pričom poplatníkmi sú podľa § 2 ods. 1 písm.c/ obaja účastníci,

alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu...“.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že za daného právneho

stavu („de lege lata“) platí naďalej časovo odlišná situácia pre vznik poplatkovej povinnosti

„z návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex ante“)

a za „vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex post“), a to aj v rámci

dovolacieho konania. Z uvedeného potom vyplýva, že v súvislosti s konaním na dovolacom

súde vznikne poplatková povinnosť „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov“ (ako povinnosť „ex post“) v podstate iba v prípadoch, ak najvyšší (dovolací) súd

zmení napadnuté rozhodnutie ( ). V ostatných prípadoch

(napr. odmietnutia, zamietnutia, zrušenia či zastavenia) poplatková povinnosť podľa položky

6 písm.b/ v časti I. „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní“, Sadzobník súdnych

poplatkov v súvislosti s dovolacím konaním nevzniká.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci súdy nižších stupňov pri skúmaní

splnenia poplatkovej povinnosti v dovolacom konaní zo strany odporcu nepostupovali

v súlade so o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Postupom nižších súdov tým, že zastavili konanie o dovolaní pre nezaplatenie poplatku

za dovolanie bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm.f/

Z dôvodu, že konanie bolo v danej veci postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237

(viď vyššie), zrušil dovolací súd uznesenia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátil

Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie ( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová