Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 52/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra

Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

MOL HUNGARIAN OIL AND GAS PUBLIC LIMITED COMPANY, Október

huszonharmadika u. 18, Budapešť, Maďarská republika, právne zastúpenej advokátskou

kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát JUDr. Jaroslav Ružička, CSc., vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava V č. k. -895 (správne má byť č. k. -895)

z 28. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti MOL HUNGARIAN OIL AND GAS PUBLIC

LIMITED COMPANY o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti MOL HUNGARIAN OIL AND

GAS PUBLIC LIMITED COMPANY, Október huszonharmadika u. 18, Budapešť,

Maďarská republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných

práv podľa a (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -895 (správne má byť č. k. -895) z 28. novembra 2018

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 19. mája 2015 zamietol žalobu proti sťažovateľke. Žalobca podal na Krajskom súde

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom

č. k. -732 zo 14. decembra 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak,

že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Žalobca podal proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu dovolanie,

ale pri podaní dovolania nezaplatil súdny poplatok. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti

uviedla, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi doručená 12. apríla 2018

a lehota na jeho zaplatenie uplynula 23. apríla 2018.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Žalobca po doručení výzvy súdu

na zaplatenie súdneho poplatku síce dňa 17.04.2018 požiadal súd o oslobodenie od

súdneho poplatku, následne však hneď súdny poplatok v celej výške aj zaplatil. K úhrade

súdneho poplatku však došlo po lehote na jeho zaplatenie (dňa 27.04.2018). Toto konanie

žalobcu vyvolávalo pochybnosť o dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku

so zrejmým účelom zamedziť zastaveniu dovolacieho konania do rozhodnutia o tejto

žiadosti a pri navodení takejto konfúznej situácie dosiahnuť predloženie veci dovolaciemu

súdu na konanie.“

Z ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd rozhodol uznesením vyššieho

súdneho úradníka č. k. -852 z 25. septembra 2018 (ďalej len „uznesenie

vyššieho súdneho úradníka“), ktorým dovolacie konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku.

Žalobca podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, o ktorej okresný

súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil.

4. Sťažovateľka porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivý proces odôvodňuje takto: „Zrušiť uznesenie o zastavení konania by však

bolo možné iba vtedy, ak by súd priznal poplatníkovi oslobodenie od súdneho poplatku.

V danom prípade však súd žalobcovi nepriznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Zrušiť uznesenie o zastavení konania by okrem toho bolo možné iba vtedy, ak by

k zaplateniu súdneho poplatku došlo v lehote určenej súdom. Ani táto podmienka

pre zrušenie zastavenia dovolacieho konania nebola splnená.

Okresným súdom Bratislava V použitá interpretácia a aplikácia Zákona o súdnych

poplatkoch, že lehota na zaplatenie poplatku neuplynie pred rozhodnutím o žiadosti

poplatníka o oslobodenie od platenia poplatku, by mohla byť ústavne udržateľná iba

do 30.06.2017, teda pred novelou účinnou od 01.07.2017,

a aj to iba vtedy, ak by k zaplateniu poplatku došlo do konca lehoty na podanie odvolania

proti zastaveniu konania.

Interpretácia a spôsob aplikácie použitá

v Napadnutom rozhodnutí Okresným súdom Bratislava V však za súčasnej právnej úpravy

už nemá žiadnu zákonnú oporu a nie je ústavne legitímna.

Napadnuté rozhodnutie takto bez akejkoľvek zákonnej opory spôsobuje pokračovanie

v súdnom konaní, na ktoré nie sú splnené zákonné podmienky vyžadované

Slovenskej republiky.“

5. Sťažovateľka porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v ústavnej

sťažnosti odôvodnila: „Napadnuté rozhodnutie tak porušuje aj ústavnú garanciu

Sťažovateľa na rovnosť v súdnom konaní ustanovenú Slovenskej

republiky, keďže nepochybne zvýhodňuje žalobcu, ktorý konanie inicioval umožnením mu

v ňom pokračovať, hoci konanie malo byť zastavené.“

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „I. Základné právo obchodnej spoločnosti MOL HUNGARIAN OIL AND GAS

PUBLIC LIMITED COMPANY... na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod spisovou značkou a jeho uznesením zo dňa 28.11.2018,

č. k. - 895 (v uznesení v dôsledku zrejmej chyby v písaní nesprávne uvedená

sp. zn. , pozn.) porušené boli.

II. Základné právo obchodnej spoločnosti MOL HUNGARIAN OIL AND GAS

PUBLIC LIMITED COMPANY... na rovnosť účastníkov konania podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod spisovou značkou a jeho uznesením zo dňa 28.11.2018,

č. k. -895 (v uznesení v dôsledku zrejmej chyby v písaní nesprávne uvedená

spisová značka ako ) porušené bolo.

III. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.11.2018, č. k.

895 (v uznesení v dôsledku zrejmej chyby v písaní nesprávne uvedená

sp. zn. , pozn.) zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až , až , a . V zmysle a sa

tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

14. Podstata sťažovateľkinej ústavnej sťažnosti spočíva v tvrdení, že napadnuté

uznesenie „bez zákonnej opory spôsobuje pokračovanie v súdnom konaní“, v ktorom bola

žaloba proti sťažovateľke zamietnutá.

15. Ústavnú sťažnosť treba v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy,

keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

16. Pri predbežnom preskúmaní ústavnej sťažnosti ústavný súd ako jeden z aspektov

jej možnej opodstatnenosti skúma existenciu ústavnoprávneho rozmeru, resp.

ústavnoprávnej intenzity namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovanej v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (m. m. , , m. m. ).

17. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve.

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o ústavnej sťažnosti preskúmavané (). V súvislosti s tým ústavný súd

opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Ústavný súd nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by

ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , , ,

, ).

18. Rozhodovanie o tom, či sú splnené zákonom (zákon Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov) ustanovené podmienky na zastavenie konania, spadá výlučne

do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov s ohľadom na princíp nezávislosti

súdnictva (súdov) vyplývajúci z . Je preto vecou judikatúry

všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii príslušných

zákonných ustanovení vychádzať. Ústavnému súdu neprislúcha prehodnocovať právne

závery všeobecných súdov, ku ktorým pri rozhodovaní o nárokoch účastníkov konania

dospeli (m. m. , ).

19. V súvislosti so skutočnosťou, že napadnuté uznesenie nie je meritórnym

rozhodnutím a v konaní vo veci samej sa pokračuje pred Najvyšším súdom Slovenskej

republiky, a pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd poukazuje na to,

že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je

výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté

konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia

všeobecných súdov (m. m. , , , ).

20. Za určitých okolností možno dospieť k záveru o porušení základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v súvislosti s námietkami sťažovateľov smerujúcimi

proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu procesnej povahy. Vo všeobecnosti

však platí, že nesprávne rozhodnutie procesnej povahy nemožno spravidla samo osebe

kvalifikovať ako také pochybenie všeobecného súdu, ktoré by svojou intenzitou zakladalo

možnosť vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek

výrazne sa môže účastníka konania dotknúť ().

21. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie a konštatuje, že napriek jeho

stručnému odôvodneniu nie sú závery okresného súdu svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Okresný súd

v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: „... žalobca do času, kedy nebolo

právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku... bol v právnej

neistote... Pri tomto stave neistoty nemožno jednoznačne skonštatovať uplynutie súdom

určenej lehoty na zaplatenie súdneho poplatku a vyvodiť záver o oneskorenej úhrade

súdneho poplatku.“

22. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

23. Ústavnú sťažnosť je potrebné aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní podľa , ústavný súd iba konštatuje, že keďže nezistil

svojvoľnosť alebo arbitrárnosť napadnutého uznesenia okresného súdu v súvislosti

s označeným , nemohlo dôjsť k arbitrárnosti tohto rozhodnutia

ani v súvislosti s namietaným porušením .

24. Ústavný súd dodáva, že zabezpečuje rovnosť strán sporu

(účastníkov konania) v konaní pred všeobecným súdom. K jeho porušeniu môže dôjsť napr.

v prípade, ak všeobecný súd v ním vedenom konaní poruší princíp rovnosti zbraní,

v rozpore s ustanoveniami zvýhodní svojím postupom

predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia niektorú zo strán sporu na úkor inej strany sporu.

Takúto situáciu však ústavný súd vo veci sťažovateľky nezistil.

25. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je ústavná sťažnosť zjavne

neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2019